Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-7-2020.pdf
PDF · 141.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Lucie Baňackej, PhD. v spore žalobcu: PK Production s.r.o., Brezova 22, 071 01 Michalovce, IČO: 36 847 356, zastúpený: Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437 proti žalovanému: MARKOS SLOVAKIA s.r.o., 072 36 Kaluža č. 225, IČO: 36 212 610, zastúpený: Mgr. Michal Gargulák, advokát, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o zaplatenie 5.736,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 18Cb/31/2018-177 zo dňa 29. mája 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 18Cb/31/2018-177 zo dňa 29. mája 2019
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 5.736,00 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.504,00 eur od 13.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.232,00 eur od 30.1.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. III. Zrušuje platobný rozkaz č.k. 18Cb/31/2018, zo dňa 14.5.2018 /č.l. 43, 44/.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2018 uplatnil proti žalovanému nárok, ktorým navrhol žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť istinu vo výške 5.736,00 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny prevedených reklamných prác.
3. Žalovaný v tomto konaní navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že k uzatvoreniu zmluvy na prevedenie reklamných prác nedošlo.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to s faktúrou žalobcu č. 059/2014 zo dňa 12.11.2014, faktúrou žalobcu č. 073/2014 zo dňa 30.12.2014, výpoveďou konateľa žalobcu W.. G. T. na pojednávaní dňa 24.4.2019, so správou spoločnosti Chemkostav a.s. zo dňa 17.5.2019, s faktúrou žalovaného č. 140054 zo dňa 21.11.2014 a faktúrou žalovaného č. 140065 zo dňa 29.12.2014, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca v žalobe, ako aj počas výsluchu na pojednávaní dňa 24.4.2019 uviedol, že so žalovaným spolupracoval od r. 2003, sporové strany nikdy neuzatvárali písomné zmluvy, spolupráca bola vždy na báze ústnej dohody. Žalobca na základe ústnych objednávok žalovaného uskutočnil pre
žalovaného reklamnú kampaň Beánia medikov 2014, v rámci ktorej zabezpečil vyhotovenie reklamných materiálov na bilbordy, reklamných plagátov a reklamných tabúľ, vyhotovenie a distribúciu reklamných materiálov, promo akcie prostredníctvom internetovej stránky facebooku, vyhotovenie televízneho spotu, odvysielanie reklamných spotov prostredníctvom Fun rádia a distribúciu vstupeniek prostredníctvom predajnej siete Ticketportal. Túto reklamnú kampaň fakturoval faktúrou č. 059/2014 zo dňa 12.11.2014 na sumu 3.504,00 eur, splatnou dňa 19.11.2014. Na základe ďalšej objednávky žalovaného uskutočnil žalobca pre žalovaného reklamnú kampaň Štefanská party 2014, v rámci ktorej zabezpečil rovnaké činnosti, ako sú uvedené pri reklamnej kampani Beánia medikov 2014. Túto reklamnú kampaň fakturoval faktúrou č. 073/2014 zo dňa 30.12.2014 na sumu 2.232,00 eur, splatnou dňa 12.1.2015.
6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12.6.2018 uviedol, že popiera, že by si od žalobcu objednal reklamnú kampaň a z tohto dôvodu neuznáva ani faktúry, zaplatenie ktorých sa žalobca domáha v žalobe.
7. Žalobca vo vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 8.8.2018 a na pojednávaní dňa 1.2.2019 uviedol, že tvrdenia žalovaného sú iba účelové, faktúry zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, boli žalovanému riadne doručené, tento ich nevrátil žalobcovi. Podujatia Beánia medikov 2014 a Štefanská party 2014, tieto podujatia organizoval žalovaný pre spoločnosť Chemkostav a.s., ktorá zaplatila žalovanému odmenu niekoľkonásobne vyššiu ako fakturuje žalobca v tomto konaní pre žalovaného. Návrh zmluvy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Chemkostav a.s., vypracoval samotný žalobca. Faktúry, ktoré sú pripojené k žalobe, žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a z týchto faktúr bola uplatnená aj DPH.
8. Spoločnosť Chemkostav a.s. podaním zo dňa 17.5.2019 súdu prvej inštancie oznámila, že medzi spoločnosťou Chemkostav, a.s. a spoločnosťou Markos Slovakia s.r.o., žalovaným v tomto konaní boli podpísané zmluvy o zabezpečení reklamných služieb na akcie Beánia medikov 2014 a Štefanská party 2014. Na uvedené akcie žalovaný vystavil dve faktúry:
- Faktúru č. FV 140054 na sumu 60.000,00 eur s DPH /Beánia medikov/, ktorá bola uhradená žalovanému nasledovne: 15.000,00 eur dňa 28.11.2014, 15.000,00 eur dňa 16.1.2015 a 30.000,00 eur dňa 25.9.2015;
- Faktúru č. FV 140065 na sumu 36.000,00 eur /Štefanská party/, ktorá bola uhradená nasledovne: suma 30.000,00 eur dňa 9.6.2015 a suma 6.000,00 eur dňa 25.9.2015.
9. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 C.s.p. na pojednávaní dňa 24.4.2019, ako aj na pojednávaní dňa 29.5.2019 upovedomil účastníkov, že nie je viazaný právnym dôvodom uplatneného nároku a nárok môže priznať aj z iného právneho dôvodu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, berúc do úvahy aj predložené dôkazy v samotnom konaní.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 43a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a 43b ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých dovodil, že podnikatelia nie sú viazaní pri uzatváraní zmlúv len typmi zmlúv, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku alebo Občianskom zákonníku. Môžu uzatvoriť zmluvy, na ktoré zákon nepamätá, avšak zákon to pripúšťa a umožňuje. Predpokladom platnosti takýchto zmlúv ako zmlúv nepomenovaných je dostatočné určenie predmetu vzájomných záväzkov z takejto zmluvy. Predpokladom uzatvorenia týchto zmlúv je dohoda ohľadom predmetu takejto zmluvy, ceny a z tejto dohody musí byť zrejmý obsah, základné náležitosti, ktoré účastníci dohodli. Samotnú zmluvu o zabezpečení reklamných služieb možno zaradiť aj pod zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka: ako vykonanie hmotne zachyteného výsledku inej činnosti, alebo ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2. Takúto zmluvu možno uzatvoriť písomne, ústne, alebo konkludentným spôsobom v obchodnoprávnych vzťahov podľa ustanovenia § 254 ods. 1 Obchodného zákonníka.
11. Súd prvej inštancie uviedol, že faktúra predstavuje len jednostranný právny úkon žalobcu ako zhotoviteľa, na ktorom nie je zachytený akýkoľvek prejav vôle žalovaného ako objednávateľa. Vo faktúrach č. 059/2014 a č. 073/2014 predložených žalobcom, nie je podpis žalovaného, zmienka o tom, že žalovaný prevzal fakturované práce alebo, že zmluvy medzi sporovými stranami boli uzatvorené. Skutočnosť, že žalobca previedol fakturované reklamné práce, sama o sebe nie je dôkazom, že žalovaný tieto práce prevzal. Faktúry boli vystavené až po ukončení týchto prác dňa 12.11.2014 a 30.12.2014. Samotná faktúra ako vyúčtovanie, daňový doklad nie je totožná s dokladom preukazujúcim existenciu
záväzkového vzťahu účastníkov. Nie je ani titulom, z ktorého takýto záväzkový vzťah vzniká. Tým je nepochybne samotná zmluva.
12. Podľa názoru súdu prvej inštancie na preukázanie vzniku záväzkového vzťahu, nepostačuje predloženie faktúr, ani tvrdenie žalobcu, že medzi účastníkmi vznikali obdobným spôsobom ústne zmluvy aj v minulosti. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, alebo inej nepomenovanej zmluvy na vykonanie reklamných prác, tak ako to tvrdí samotný žalobca.
13. Súd prvej inštancie v súlade s predbežným právnym názorom vysloveným podľa § 181 ods. 2 C.s.p. nárok následne posúdil podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451 Občianskeho zákonníka a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo/17/2009, zo dňa 23.11.2010 v obdobnom spore.
14. Súd prvej inštancie uviedol, že za bezdôvodné obohatenie možno považovať len ten prospech, o ktorý obohatený na úkor druhého buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, pričom pri normálnom priebehu okolností by sa tak stalo. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažitá čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaním obvykle v danom mieste a čase. V danom prípade obohatený, žalovaný získal majetkový prospech spočívajúci v cene prác, ktoré previedol žalobca vykonaním reklamných prác na obidvoch akciách v novembri a decembri 2014, ktoré využil žalovaný vo svoj prospech a o túto cenu prác sa jeho majetok nezmenšil, ušetril tieto práce, čiže v danom prípade sa jedná o plnenie, ktoré žalovaný získal plnením bez právneho dôvodu, keďže nebola uzatvorená zmluva medzi žalobcom a samotným žalovaným.
15. Dôkazom, že na strane žalovaného došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v cene prevedených prác sú podľa názoru súdu prvej inštancie nasledovné zistenia:
- žalobca predložil v konaní fotodokumentáciu časti prevedených prác na bilbordoch, plagátoch, reklamných tabuliach, a v časti ako nahrávku CD,
- žalovaný podaním zo dňa 18.2.2019 oznámil súdu, že obidve faktúry eviduje vo svojom účtovníctve a z týchto faktúr bola uplatnená DPH. Pokiaľ sa týka ďalších faktúr adresovaných spoločnosti Chemkostav a.s. týmito nedisponuje. Z uvedeného tvrdenia žalovaného je zrejmé, že práce prevzal, tieto využil, keďže pre odpočet DPH je podmienkou, uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou,
- dôkazom, že práce boli prevedené pre žalovaného sú aj faktúry, ktorými žalovaný fakturoval reklamné práce svojmu objednávateľovi Chemkostavu a.s., faktúra č. 140054 a faktúra č. 140065, zo dňa 29.12.2014 na sumu 36.000,00 eur. Z potvrdenia spoločnosti Chemkostav a.s. zo dňa 17.5.2019 je zrejmé, že obidve tieto faktúry na celkovú čiastku 95.000,00 eur boli uhradené v plnom rozsahu v priebehu roku 2014 a 2015. Aj z týchto faktúr je zrejmé, že práce fakturované žalobcom boli vykonané pre žalovaného, ktorý tieto práce riadne prijal, keďže ich fakturoval svojmu objednávateľovi.
16. Súd prvej inštancie uviedol, že fakturované práce žalobcom z hľadiska vecného rozsahu sú zhodné s vecným rozsahom dohodnutých prác medzi žalovaným a jeho objednávateľom Chemkostav a.s. Vecný rozsah je dohodnutý v obidvoch zmluvách o vykonaných reklamných prácach, ktoré sú v spise na č.l. 59 a č.l. 90. Súd prvej inštancie považoval fakturovanú cenu za obvyklú v danom mieste a čase, keďže žalovaný túto cenu akceptoval odpočtom DPH a fakturovaná cena žalobcom pre žalovaného je niekoľkokrát nižšia ako cena za rovnaké plnenie fakturovaná žalovaným jeho objednávateľovi spoločnosti Chemkostav a.s..
17. Súd prvej inštancie v konaní zamietol návrh žalovaného na výsluch konateľa žalovaného s odôvodením, že pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dôkaz, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu. Je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Žalovaný neuviedol na aké okolnosti konkrétne má byť tento konateľ žalovaného vypočutý a podľa názoru súdu prvej inštancie výsluch konateľa nemohol zmeniť výsledky dokazovania, berúc do úvahy predložené listinné dôkazy v samotnom konaní, ktoré preukazujú, že žalovaný získal plnenie, zaplatenie ktorého sa žalobca domáha. Súd prvej inštancie pritom poukázal na § 185, čl. 2 a čl. 17 C.s.p.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.736,00 eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.504,00 eur od 13.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.232,00 eur od 30.1.2015 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 340, § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády č. 21/2013 Z.z..
19. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
20. Proti rozsudku prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a ani to, že predmetné práce vykonal žalobca. Žalovaný tvrdí, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k preukázaniu toho, že tieto práce skutočne previedol žalobca a k tomu nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy. Podľa názoru žalovaného súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď za dôkaz vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného považoval čiastočnú fotodokumentáciu časti prevedených prác na bilbordoch, plagátoch, reklamných tabuliach, a v časti ako nahrávku C. Žalovaný má za to, že čiastočná fotodokumentácia nepreukazuje to, že tieto práce boli vykonané práve žalobcom a ani rozsah vykonaných prác. Na preukázanie nedôvodnosti tvrdení žalobcu, žalovaný predložil odvolaciemu súdu faktúru od spoločnosti euroAWK, s.r.o. zo dňa 13.11.2014 na sumu 237,60 eur spolu s účtovným dokladom o zaplatení tejto sumy zo dňa 1.11.2014, z ktorého je zrejmé, že žalovaný uhradil tejto spoločnosti sumu vo výške 237,60 eur za zabezpečenie reklamnej kampane na bilboardoch Beánia medikov. Žalovaný je preto toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vykonal práce a iné činnosti, ktoré si uplatňuje v predmetnom konaní a že za tieto činnosti napr. plnil finančné prostriedky ďalším tretím osobám. Súd prvej inštancie i napriek tomu, že žalovaný nemá povinnosť preukazovať alebo vyvracať tvrdenia, ktoré žalobca nepreukázal resp. netvrdil (negatívna dôkazná teória), sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a priznal nárok na základe nepreukázaných tvrdení žalobou. Vyššie citovaný dôkaz žalovaný nemal k dispozícii v konaní na súde prvej inštancie v čase vyhlásenia rozsudku dňa 29.5.2019, a to nie svojou vinou, ale tento získal až následne a tento mu bol navyše znemožnený predložiť ako dôkaz práve činnosťou súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať dôkaz a to výsluch strany. Čo sa týka samotných prijatých faktúr, ktoré žalovaný mal prijať od žalobcu a odpočtu DPH, žalovaný uviedol, že ani prijatie faktúr nepreukazuje to, že práce boli vykonané v rozsahu, ako to tvrdí žalobca v predmetnom konaní. Vo vzťahu k "prijatiu faktúr" žalovaným od žalobcu sa chcel vyjadriť samotný konateľ žalovanej strany, čo mu však postupom súdu nebolo umožnené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že i v prípade prijatia faktúry do účtovníctva tej ktorej osoby a odpočtu DPH nie je vylúčená situácia, že k prijatiu faktúry a k odpočtu DPH mohlo dôjsť omylom, pričom právne predpisy týkajúce sa predovšetkým daňového práva umožňujú vykonať opravy resp. umožňujú využiť opravné prostriedky aj v takýchto prípadoch. Žalovaný má za to, že na preukázanie jednak vzniku ako aj výšky bezdôvodného obohatenia ako dôkaz neobstoja faktúry, ktorými žalovaný fakturoval reklamné práce svojmu objednávateľovi spoločnosti Chemkostav a.s. faktúra č. FV 140054 na sumu 60.000,00 eur s DPH a Faktúra č. FV 140065 na sumu 36.000,00 eur. Podľa názoru žalovaného sa jedná o vyslovene právny vzťah (zmluvný vzťah) medzi žalovaným a treťou osobou, ktorý upravuje práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami a nie medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobcom fakturované práce z hľadiska vecného rozsahu sú zhodné s vecným rozsahom dohodnutých prác medzi žalovaným a jeho objednávateľom Chemkostav, a.s., ktorý je dohodnutý v obidvoch zmluvách o vykonaných reklamných prácach na č.1. 59 a č.1. 90. Ide len o teoretickú úvahu súdu prvej inštancie bez podloženia relevantného dôkazu zo strany žalobcu, ktorým by preukázal rozsah týchto prác. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, kedy vôbec malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, žalovaný v odvolaní vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ cenu prác, ktoré mal vykonať žalobca, považoval súd prvej inštancie za cenu obvyklú v danom mieste a čase z dôvodov uvedených v odseku 49 odôvodnenia rozsudku, keďže žalovaný túto cenu akceptoval odpočtom DPH a fakturovaná cena žalobcom pre žalovaného je niekoľkokrát nižšia ako cena za rovnaké plnenie fakturovaná žalovaným jeho objednávateľovi spoločnosti Chemkostav a.s.. Takéto konštatovanie súdu prvej inštancie o výške bezdôvodného obohatenia nie je v súlade s právnymi predpismi.
Podľa názoru žalovaného právne predpisy neumožňujú posúdiť výšku bezdôvodného obohatenia v hypotetickej rovine v rozpore s právnymi predpismi a výška ako aj rozsah bezdôvodného obohatenia musí byť spoľahlivo, jednoznačne a riadne preukázaný. Žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný je toho názoru, že súd určil výšku bezdôvodného obohatenia svojvoľne bez existencie dôkazov, ktoré by preukazovali jej výšku či rozsah. Ad absurdum takýmto právnym posúdením prejednávanej veci, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, by sme mohli dospieť k záveru, že vystavením faktúry na akúkoľvek sumu by bolo možné považovať za výšku bezdôvodného obohatenia rovnajúcu sa obvyklej cene prác za každých okolností. Počas súdneho konania nebol zo strany žalobcu predložený jediný relevantný dôkaz, ktorým by žalobca preukázal výšku bezdôvodného obohatenia, a preto je nutné považovať rozhodnutie súdu o výške bezdôvodného obohatenia za rozhodnutie arbitrárne a teda svojvoľné. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie tiež pochybil, keď nevyhovel návrhu na výsluch strany - žalovaného. Strana sporu nie je povinná uviesť, na aké konkrétne okolnosti má byť konateľ vypočutý. Takéto tvrdenie je v rozpore s C.s.p. a najmä s ustanovením § 195 C.s.p., ktoré takúto povinnosť strane neukladá, dokonca sám súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.8.2018 vyzval žalovaného len na označenie dôkazov. Žalovaný už pri prvom podaní, a to v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 12.6.2018 označil ako dôkaz výsluch žalovaného, pričom z textu je zrejmé, k čomu sa mal žalovaný vyjadriť. Taktiež aj v priebehu konania bolo súdu prvej inštancie oznámené, k akým skutočnostiam sa chce vyjadriť napr. zápisnica zo dňa 1.2.2019 a 24.4.2019 a 29.5.2019 a pod. Z logického ako aj gramatického výkladu je zrejmé k čomu sa mal žalovaný vyjadriť, pričom s ohľadom na priebeh konania aj súdu prvej inštancie bolo zrejmé a oznámené k čomu sa má vyjadriť žalovaný. Preto je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a porušil zásadu ústnosti a priamosti uvedenú v čl. 12 a 13 C.s.p.. Záver súdu prvej inštancie o tom, že podľa názoru súdu prvej inštancie výsluch tohto konateľa nijako nemôže zmeniť výsledky dokazovania, považuje žalovaný za ničím nepreukázaný a svojvoľný názor súdu. Preto podľa názoru žalovaného konaním súdu prvej inštancie došlo k zásadnému narušeniu princípu a zásady kontradiktórnosti, či rovnosti sporových strán ako jednej zo základných zásad Civilného sporového poriadku. Od začiatku konania súd prvej inštancie konal spôsobom, ktorým narúšal rovnosť sporových strán a v rámci predbežného posúdenia danej veci súd prvej inštancie neprimeraným spôsobom napomáhal žalobcovi k tomu, aby v konečnom dôsledku podal žalobca návrh na vykonanie dokazovania v takom smere, ktorý pôvodne ani nenavrhoval (napr. vyžiadanie si faktúr od spoločnosti Chemkostav a.s.). V súvislosti s konaním na súde prvej inštancie žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností je v zásade na strane žalobcu a žalovaný v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nemá povinnosť (a objektívne ani nemôže takto konať), preukazovať tvrdenia, ktoré sa nestali. Takéto konanie v zmysle dôkaznej teórie nie je objektívne možné, pretože sa nedá preukázať to, čo sa nestalo a je predovšetkým na strane žalobcu, aby tvrdené skutočnosti riadne preukázal. Súd prvej inštancie poukazuje na článok 2 Základných zásad C.s.p., ochrana ohrozených alebo porušených práva právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, avšak na druhej strane výsluch konateľa žalovaného nevykonal a podľa názoru žalovaného sám, nad rámec navrhovaných dôkazov zo strany žalobcu vykonával, resp. navrhoval dokazovanie a zisťoval nad rámec zákonných oprávnení súdu vyplývajúcich z CSP. Zo strany súdu prvej inštancie navyše došlo podľa názoru žalovaného aj k účelovému výkladu § 150 C.s.p.. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj moment splatnosti úrokov z omeškania z uplatňovaného nároku. V tejto časti sa javí rozhodnutie ako arbitrárne a nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné. Vzhľadom na to, že súd je povinný riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a strana sporu má právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a žalovaný tvrdí, že sa jedná o argument a teda vec, ktorá si vyžaduje úplnú a špecifickú odpoveď, došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie a predmetný rozsudok sa i v tejto časti javí ako nedostatočne odôvodnený.
21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného doručenom súdu prvej inštancie dňa 1.10.2019 označil odvolanie žalovaného v celom rozsahu za neodôvodnené a navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Žalobca poukázal na to, že v konaní predložil množstvo dôkazov, a to rozsiahlu fotodokumentáciu vykonaných reklamných služieb pre propagáciu podujatí Beánia Medikov 2014 a Štefanská party 2014, účtovné doklady, ktoré boli vystavené zo strán tretích osôb za poskytnutie služieb pre účely propagácie podujatí Beánia Medikov 2014 a Štefanská party 2014, vyjadrenie spol. Chemkostav, a.s., o tom, že reklamné služby pre propagáciu podujatí Beánia
Medikov 2014 a Štefanská party 2014 boli vykonané ako aj vyjadrenie žalovaného o tom, že eviduje faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu vo svojom účtovníctve. Z uvedeného dôvodu žalobca tvrdí, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že propagáciu podujatí Beánia Medikov 2014 a Štefanská party 2014 riadne vykonal. K žalovaným predloženej faktúre vystavenej spoločnosti euroAWK, s.r.o., zo dňa 13.11.2014 na sumu vo výške 237,60 eur spolu s účtovným dokladom o zaplatení zo dňa 1.11.2014, žalobca uviedol, že z predmetnej faktúry nie je zrejmé, čoho sa týka a doklad o jej zaplatení je v celom rozsahu nehodnoverný, nakoľko nie je potvrdený zo strany banky. Uvedená faktúra nebola zahrnutá v žalovanom nároku. Žalovaný mal tieto listinné dôkazy v súlade s § 149 a nasl. C.s.p. predložiť alebo označiť už v rámci konania pred súdom prvej inštancie. S poukazom na § 366 C.s.p. žalobca uviedol, že nie sú splnené podmienky na to, aby mohol žalovaný úspešne predložiť takýto dôkaz v odvolacom konaní. S tvrdeniami žalovaného, že vyššie uvedený dôkaz nemal k dispozícií v čase vyhlásenia rozsudku žalobca nesúhlasí, uvádza že výsluch konateľa žalovaného nemožno spájať s označením alebo predložením dôkazu tak ako to tvrdí žalovaný v odvolaní, nakoľko ide o dva rozdielne dôkazy a označenie, resp. predloženie ktorých mohol žalovaný vykonať v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca zdôraznil, že vyššie uvedená faktúra spoločnosti Euroawk a doklad o jej zaplatení sú účtovnými dokladmi žalovaného, ktorými žalovaný disponuje vo svojom vlastnom účtovníctve a ktoré mal a v súčasnosti stále má práve žalovaný celý čas k dispozícii. Žalovaný neuviedol a ani nepreukázal, že by nemohol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie z akéhokoľvek dôvodu disponovať so svojim účtovníctvom. Žalovaný mal počnúc podaním žaloby dňa 29.3.2018, priestor najmenej 11 mesiacov na to, aby mohol označiť a predložiť súdu vyššie uvedené dôkazy zo svojho vlastného účtovníctva. K tvrdeniam žalovaného o tom, že v prípade prijatia faktúry do účtovníctva a odpočtu DPH nie je vylúčená situácia, že k uvedenému mohlo dôjsť omylom a že právne predpisy umožňujú vykonať opravy, žalobca uviedol, že žalovaný túto možnosť mal, ale ju nevyužil. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie žalovaných faktúr už dňa 6.6.2016 a následne dňa 29.3.2018 podal žalobu. Žalovaný mal možnosť vykonať opravu svojho daňového priznania k DPH už pri doručení predžalobnej výzvy. Žalobca ďalej uviedol, že zhodnosť v predmete plnenia je zrejmá zo znenia žalovaných faktúr a znenia Zmlúv o zabezpečení reklamných služieb medzi žalobcom a spoločnosťou Chemkostav, a.s. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že námietku premlčania mal žalovaný v zmysle § 149 a nasl. C.s.p. vzniesť už v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Pre vznesenie námietky premlčania v odvolacom konaní nie sú splnené podmienky uvedené v § 366 C.s.p.. K namietanej výške bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že z predložených dôkazov, najmä žalovaných faktúr jednoznačne vyplýva výška bezdôvodného obohatenia žalovaného. Smerodajným pre určenie výšky mohlo byť aj plnenie spoločnosti Chemkostav, a.s. v prospech žalovaného za identické služby, ktoré boli predmetom žalovaných faktúr a ktoré žalovaný vo výške viac ako 10 násobku iba refakturoval spoločnosti Chemkostav, a.s.. Žalobca zdôraznil, že konateľ žalovaného sa účelovo vyhýbal prítomnosti na pojednávaní. Nedostavil ani na jedno z troch pojednávaní, ktoré sa reálne uskutočnili, na všetky ďalšie sa vždy ospravedlnil, resp. žiadal o ich odročenie Žalobca uviedol, že konateľ žalovaného mohol skutkové okolnosti, ku ktorým sa mal v záujme vyjadriť uviesť aj v písomnom vyjadrení v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil a konal tak v rozpore s § 149 a nasl. C.s.p.. Ostatné tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odvolaní žalobca označil za špekulatívne, účelové a nezakladajúce sa na pravde.
22. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal rozsah bezdôvodného obohatenia. Predloženie fotodokumentácie samo o sebe nepreukazuje rozsah vykonaných prác a nepreukazuje, že tieto práce vykonal žalobca alebo tretia osoba v prospech žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, je toho názoru, že námietku premlčania, môže strana sporu vzniesť aj v odvolacom konaní. Žalovaný zotrval na tom, že výška ako aj rozsah bezdôvodného obohatenia musí byť spoľahlivo, jednoznačne a riadne preukázaný. Súd prvej inštancie určil výšku bezdôvodného obohatenia svojvoľne bez existencie dôkazov. Zo strany súdu prvej inštancie bolo uvedené, že medzi stranami sporu nevznikol záväzkový vzťah, pričom súd prvej inštancie posúdil daný vzťah ako bezdôvodné obohatenie, vystavenie faktúry a uvedenie ceny vo faktúre podľa žalovaného nepreukazuje výšku bezdôvodného obohatenia. K tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný sa úmyselne vyhýbal účasti na pojednávania žalovaný uviedol, že v priebehu konania aj štatutárny zástupca žalobcu viackrát žiadal o odročenie pojednávania alebo ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a pojednávania sa nezúčastnil.
23. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že námietka premlčania žalovaného je v celom rozsahu irelevantná. Poukázal pritom na skutočnosť, že dĺžka premlčacej doby je v danom prípade v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyslovenom v konaní vedenom pod sp. zn. 1Obdo V 5/2008, a to štyri roky. Z dokladov, ktoré boli v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcom predkladané je zrejmé, že plnenia, ktoré boli žalovanému fakturované, boli reálne vykonané a vznikli v období mesiacov október, november a december 2014 za účelom propagácie podujatí konaných v mesiaci november a december 2014. Žaloba v predmetnej veci bola podaná 28.3.2018, teda v lehote 4 rokov. Z uvedených dôvodov nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným nie je premlčaný.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.).
25. Odvolanie bolo podané voči všetkým výrokom a zo všetkých odvolacích dôvodov, avšak z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie bolo podané len voči výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie a len z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).
26. Odvolací súd odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, k odvolaniu žalovaného a podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
27. Pre určenie rozsahu dokazovania je pre súd prvej inštancie vždy rozhodujúci rozsah sporovými stranami tvrdených a popieraných skutočností. Nesporné skutkové tvrdenia súd prvej inštancie nedokazuje a osvojuje si ich ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Dokazovanie vykonáva výlučne o sporných skutkových tvrdeniach.
28. S poukazom na rozsah žalovaným tvrdených a popieraných skutkových tvrdení bolo v konaní pred súdom prvej inštancie sporné výlučne uzavretie zmlúv o vykonaní reklamných prác medzi sporovými stranami a reálne vykonanie reklamných prác.
29. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie nárok žalobcu správne právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), keď uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o uzavretí zmlúv o zabezpečení reklamných prác medzi sporovými stranami. S odôvodnením právneho posúdenia súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje.
30. Súd prvého stupňa rovnako správne vyhodnotil predložené dôkazy, keď uzavrel, že reklamné práce vykonané boli. Uvedené vyplýva z vyjadrenia spoločnosti Chemkostav, a.s. zo dňa 17.5.2019, z predloženej fotodokumentácie, ako aj údajov na CD nosiči. Vo vzťahu ku argumentácii žalovaného, že k prijatiu faktúry do účtovníctva a odpočtu DPH mohlo dôjsť omylom, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nepoprel doručenie faktúr vystavených žalobcom, netvrdil, že faktúry žalobcovi vrátil alebo odmietol pri inventarizácii záväzkov, ktorú je povinná pravidelne vykonávať každá účtovná jednotka. Argumentácia žalovaného, že stále môže podať opravné daňové priznanie ku dani z pridanej hodnoty, nie je bez dôkazu o reálnom vykonaní úkonov zo strany žalovaného smerujúcich k takému konaniu relevantná. Navyše si žalovaný svojim konaním neznížil len základ dane z pridanej hodnoty, ale aj základ dane z príjmov, preto by uvedené úkony zo strany
žalovaného neboli dostatočné. Zaúčtovanie faktúr vystavených žalobcom svedčí aj o aktívnej legitimácii žalobcu.
31. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa čl. 17 C.s.p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
33. Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
34. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
35. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
36. Vo vzťahu k žalovaným namietanému procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez vykonania výsluchu žalovaného, odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava civilného sporového konania je založená na procesnej zodpovednosti sporových strán a ich včasnom a aktívnom prístupe k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi včas, v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
37. Súd prvej inštancie poučil žalovaného o jeho procesných povinnostiach a koncentrácii konania uznesením č.k. 18Cb/31/2018-68 zo dňa 30.8.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2018 a opakovane ho na pojednávaniach dňa 1.2.2019 a dňa 24.4.2019 vyzýval na vyjadrenie sa k vyslovenému predbežnému právnemu názoru súdu a k vykonanému dokazovaniu.
38. Súd prvej inštancie vo veci vytýčil sedem termínov pojednávaní, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil na šiestich z nich. Pred každým z vytýčených termínov pojednávaní bola zachovaná zákonná lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný sa osobne nezúčastnil ani na jednom z troch pojednávaní, ktoré sa vo veci konali.
39. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie po náležitom poučení žalovaného o jeho procesných povinnostiach poskytol žalovanému v priebehu konania dostatočný priestor pre vyjadrenie sa k rozhodným skutočnostiam, označenie navrhovaných dôkazných prostriedkov či predloženie listinných dôkazov. Súd nie je povinný bez relevantných dôvodov opakovane poskytovať sporovým stranám dodatočné možnosti pre vykonanie ich procesných povinností. Taký prístup súdu by bol v rozpore s ústavnoprávnym princípom hospodárnosti konania, procesnej ekonómie a ochrany práv druhej strany sporu.
40. Z rovnakých dôvodov odvolací súd odmietol aj tvrdenie, že žalovanému bolo postupom súdu znemožnené predložiť v konaní listinné dôkazy, nakoľko predkladanie listinných dôkazov nie je spojené s výsluchom na pojednávaní, ale je povinnosťou procesnej strany všetky dôkazy v konaní predkladať včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
41. Žalovaný až v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol nové skutkové tvrdenia, namietal výšku priznaného nároku, splatnosť úrokov z omeškania, vzniesol námietku premlčania a až spolu s odvolaním predložil nové listinné dôkazy.
42. Podľa § 366 Cs.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
43. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
44. Podľa § 152 C.s.p. hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
45. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je použitie nových prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany v odvolacom konaní značne obmedzené. Odvolacie konanie v sporových veciach je ovládané systémom neúplnej apelácie a právna úprava predpokladá, že skutková stránka veci sa objasní na súde prvej inštancie. Strana sporu musí predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia pred súdom prvej inštancie najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Súd v odvolacom konaní môže na dôkazy predložené alebo označené neskôr prihliadnuť len celkom výnimočne za podmienok uvedených 366 C.s.p.
46. Vo vzťahu k jednotlivým novotám žalovaným uplatneným v odvolacom konaní, odvolací súd udáva, že každý z týchto prostriedkov procesnej obrany mohol žalovaný pri zodpovednom a starostlivom procesnom prístupe uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
47. Žalovaným predložený listinný dôkaz -faktúra spoločnosti euroAWK, s.r.o. zo dňa 13.11.2014 je súčasťou účtovníctva žalovaného, a preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že uvedený listinný dôkaz nie svojou vinou nemal k dispozícii, získal ho až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, alebo že mu predloženie tohto listinného dôkazu bolo znemožnené postupom súdu prvej inštancie. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný navyše netvrdil, že predmetné reklamné práce vykonal sám alebo prostredníctvom tretích osôb.
48. Rovnaký záver prijal odvolací súd aj vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania. Definovaním námietky premlčania ako prostriedku procesnej obrany v § 149 v spojení s § 152 C.s.p., právna úprava zakladá možnosť vznesenia námietky premlčania v odvolacom konaní len za podmienok predpokladaných v § 366 C.s.p.. Nakoľko súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho názoru vysloveného už na pojednávaní dňa 1.2.2019 upozornil sporové strany na skutočnosť, že v prípade neunesenia dôkazného bremena o vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, bude nárok právne posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd uzavrel, že nie je naplnený ani jeden z dôvodov, pre ktoré by bolo možné námietku premlčania vznesenú prvýkrát v odvolaní proti rozsudku prvej inštancie zo dňa pripustiť. Navyše ak by námietka premlčania bola žalovaným uplatnená včas, v konaní na súde prvej inštancie, žalobcom uplatnený nárok by nebolo možné považovať za premlčaný, z dôvodu že v predmetnom vzťahu žalobcu a žalovaného ako podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti sa uplatňuje štvorročná premlčacia lehota.
49. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
50. Podľa § 185 ods. 2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 185 ods. 3 C.s.p súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
52. Pokiaľ ide o výšku priznaného nároku, odvolací súd s poukazom na § 458 ods. 1 Oz zdôrazňuje, že pre určenie výšky peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie, ktoré nie je možné vydať, je nutné vychádzať z obvyklej trhovej ceny, ktorá zodpovedá danému plneniu v mieste a v čase obohatenia.
Poznatok o obvyklej cene príslušného naturálneho plnenia je poznatkom skutkovým, t.j. takým, ku ktorému súd dospieva dokazovaním (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 2601/2008).
53. Súd prvej inštancie za obvyklú v danom mieste a čase považoval žalobcom fakturovanú cenu za reklamné práce z dôvodu, že žalovaný túto cenu akceptoval odpočtom DPH a fakturovaná cena žalobcom pre žalovaného je niekoľkokrát nižšia ako cena za rovnaké plnenie fakturovaná žalovaným jeho objednávateľovi spoločnosti Chemkostav a.s. Nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie neboli za účelom preukázania nižšej výšky obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za služby toho istého druhu predložené žiadne iné dôkazy, postupoval súd prvej inštancie v súlade s § 185 ods. 2 a 3 C.s.p. správne, ak z vyššie uvedených dôvodov žalovanú sumu 5.736,00 eur považoval za obvyklú trhovú cenu za predmetné bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.
54. Podľa § 340 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
55. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil moment vzniku nároku na úroky z omeškania z uplatňovaného nároku. Vo vzťahu k splatnosti priznaného nároku vo výške 5.736,00 eur odvolací súd uvádza, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o situáciu, kedy čas plnenia nie je dojednaný ani nevyplýva z právneho predpisu, preto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 340 ods. 2 „in fine“ Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez zbytočného odkladu po tom, čo bol žalobcom na jeho vydanie vyzvaný. V konaní pred súdom prvého stupňa žalovaný nerozporoval, že mu faktúry vystavené žalobcom alebo výzva na zaplatenie doručené boli alebo že splatnosť dlhu mala v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nastať neskôr ako 13.12.2014 a 30.1.2015.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené s vyhodnotením v konaní predložených dôkazov a právnou kvalifikáciou uplatneného nároku súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou materiálneho vedenia sporu a v súlade so zásadami vyjadrenými v čl. 1-18 C.s.p. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ich porušenie a opakovane odkazuje na negatívnu dôkaznú teóriu, odvolací súd zdôrazňuje, že negatívna dôkazná teória nie je v zmysle záverov právnej vedy ani praxe absolútna. Povinnosťou žalovaného nebolo dokazovať negatívne skutočnosti, ale v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia a prípadné nepravdivé skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprieť.
57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcu 5.736,00 eur v celom uplatnenom rozsahu, o uplatnenom zákonnom úroku z omeškania a náhrade trov konania úspešného žalobcu.
58. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k neúspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súd prvej inštancie.
60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).