Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/98/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu I. D.Y., T.. X. X. XXXX, H. D. Y., G. XX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6 proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zaplatenie 5.190,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -189 zo dňa 28. marca 2019

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s výrokom o náhrade trov konania.

II. N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi 2.533,30 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 10. 09. 2015, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 5.190,02 eur a nahradiť trovy konania.

3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že dňa 03. 02. 2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol peňažné plnenie vo výške 700 eur, ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému zvýšené o poplatok, t.j. celkovo vo výške 1.380 eur. Keďže žalobca nebol schopný úver splácať s vysokým úverom, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a iniciovaniu rozhodcovského konania s tým, že suma 5.890,02 eur bola následne vymožená v exekučnom konaní. Žalobca poukazoval na to, že zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahovala dohodu o úrokovej sadzbe a v zmluve o úvere absentuje akákoľvek informácia o výške úrokov, pričom v zmluve nebola dohodnutá cena úveru, v dôsledku čoho je celá zmluva neplatná a taktiež vysoká dohoda o odplate je v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný titul, na základe ktorého žalovaný inicioval exekučné konanie bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý nebol vecne príslušný rozhodovať spor s tým, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a je neplatná. Taktiež zmluva neobsahuje informácie o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkoch v zmysle ust. zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Preto ako predbežnú otázku žiadal žalobca posúdiť predmetnú zmluvu o úvere ako

absolútne neplatnú, resp. aby ju označil za neplatnú minimálne v časti určujúcej sankcie za omeškanie žalobcu a za bezúročnú a bez poplatkov s tým, že žiadal vydať všetky plnenia, ktoré od žalobcu prijal nad rámec poskytnutej istiny a nahradil žalobcovi škodu vo výške trov exekučného konania.

4. Súd prvej inštancie prvotným rozsudkom č.k. -46 zo dňa 11. februára 2016 žalobu žalobcu zamietol s tým, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu podania odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -67 zo dňa 19. októbra 2017 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že z rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, ktorého právnym dôvodom bola zmenka je nulitný právny akt, keďže vychádzal z absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky s poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, t.j. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013, ako aj uznesenie NS SR č.k. , v zmysle ktorého posúdeniu práv a povinnosti účastníkov nebráni ust. § 61 Exekučného poriadku, ktoré svojou úpravou zákazu „restitutio in integrum“ v exekučnom konaní sleduje iný účel, keďže priorizuje zásadne ochranu dobromyseľnosti tretej osoby napr. vydražiteľ s tým, že sa nemôže dotýkať hmotnoprávnych vzťahov vzniknutých z bezdôvodného obohatenia, pričom je pre vznik ktorého bez významu, či bolo plnenie dobrovoľné alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia. Uložil súdu prvej inštancie, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia s odkazom na ust. v znení aj uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 11. 2011 sp. zn. , keďže sa nemožno úspešne domáhať náhrady voči štátu, ak sa možno domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pričom žaloba bola v časti uplatneného nároku voči žalovanému titulom nároku na náhradu škody vzniknutú zaplatením trov exekúcie správne zamietnutá zo strany súdu prvej inštancie.

5. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, v znení aj intencií odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle citovaných bodov zmluvy o úvere, ako aj všeobecných podmienok, rovnako v zmysle ust. (ďalej len „“), OZ, OZ, , , (ďalej len „“), , , v znení účinnom do 31. 12. 2009, účinného do 30. 06. 2009.

6. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou žalobcu mal súd za preukázané, že voči žalobcovi bola v exekučnom konaní vymožená pohľadávka v prospech oprávneného vo výške 4.546,48 eur, ako aj exekučné trovy vo výške 1.343,54 eur a to na základe poverenia vydaného na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskej rozhodcovskej a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, č.k. SR 03411/10 zo dňa 11. 5. 2010. Žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, ktorý mal prijať v rámci exekučného konania na základe neplatnosti zmluvy o úvere, ktorú otázku mal súd posúdiť ako predbežnú, a to z dôvodu jej rozporu so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva nespĺňala náležitosti tohto zákona.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o úvere uzatvorenej stranami sporu súdu nevyplýva dohoda o rozhodcovskej doložky v zmysle odôvodnenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03411/10 a predmetným rozhodcovským súdom takáto rozhodcovská doložka v rámci predloženia spisu sp. zn. SR 03411/10 predložená nebola.

8. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami sporu (Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - bod 14) ďalej vyplýva, že spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť a výklad budú riešené pred mediačným centrom registrovaným na Ministerstve spravodlivosti SR zriadeným a vedeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava a mediačné konanie sa začína na písomný návrh jednej zo zmluvných strán doručený mediačnému centru.

9. Z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva o tom, že spory, ktoré vzniknú v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o úvere uzavretej stranami sporu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní a preto rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 03411/10 je nulitným rozhodnutím, nakoľko rozhodcovský súd v dôsledku neuzavretej rozhodcovskej zmluvy nemohol spor medzi stranami sporu prejednať a vo veci rozhodnúť.

10. Zmluvu o úvere uzatvorenú stranami sporu dňa 03. 02. 2009 zároveň súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z výpovede žalobcu vyplynulo, že účel úveru, na ktorý mal byť poskytnutý, bola úhrada dlhov a nie zamestnanie, pričom však uvedenú formuláciu podpísal z dôvodov omylu, do ktorého bol uvedený pracovníkom žalovaného, kedy tento pri vyhotovovaní zmluvy o úvere sa dotazoval žalobcu na okolnosť, či je zamestnaný.

11. Zároveň však súd posudzoval zmluvu o úvere z hľadiska splnenia základných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle ust. , pričom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa za základnú náležitosť a základný pojmový znak zmluvy o úvere požaduje záväzok veriteľa, že poskytne na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v určitej sume a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky.

12. Na základe uvedeného preto súd uzavrel, že zmluva o úvere uzatvorená stranami sporu je neplatná z dôvodu, že nespĺňa kogentne stanovenú náležitosť zmluvy o úvere, a to dohodu o záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky. Súd dodal, že v danom prípade ani nejde o zmluvu o pôžičke, nakoľko uvedená zmluva nemá reálny charakter, čo je charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke s tým, že predmetná zmluva nespĺňa ani zákonom požadované náležitosti v zmysle ust. účinného v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu.

13. Z uvedeného vyplýva, že zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok, má vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru iba charakter akcesorického záväzku, pričom neplatnosť hlavného záväzku - zmluvy o úvere, spôsobuje zároveň neplatnosť záväzku zabezpečovacieho, teda zmenky, na základe ktorého žalovaný uplatňoval nárok voči žalobcovi v rozhodcovskom konaní.

14. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že plnenie žalobcu prijaté žalovaným na základe neplatnej zmluvy o úvere a neplatnej zabezpečovacej zmenky bolo v zmysle ust. plnením na základe neplatného právneho úkonu a teda bezdôvodným obohatením.

15. Podľa ust. § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

16. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v tomto konaní, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu čo sa týka nároku titulom náhrady škody vzniknutej zaplatením trov exekúcie, súd považoval za nedôvodný uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody v časti trov exekúcie, ktorých výška vyplýva z konečného vyúčtovania exekučného konania vypracovaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, predloženého žalobcom v konaní, a to vo výške spolu 2.074,74 eur, (t.j. trovy súdneho exekútora 1343,54 eur, príprava a prevzatie právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 43,75 eur, prevzatie exekučná upomienka 43,80 eur, trovy za spísanie zápisnice v exekučnom konaní 45,17 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 eur).

17. Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania v podaní zo dňa 30. 11. 2015 voči nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami prihliadol na vznesenú námietku premlčania s odkazom na citované uznesenie NS SR sp. zn. a rozhodnutie NS SR sp zn. . Súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzal zo skutočnosti, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnostiach, na základe ktorých mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to dňom jednotlivých úhrad, ktorých sa v tomto konaní domáha, pričom od dňa nasledujúceho po týchto úhradách v lehote dvoch rokov mohol svoj nárok v rámci premlčacej lehoty uplatniť na súde, a preto za premlčaný a nedôvodný žalobcom uplatnený nárok považoval súd žalobou uplatnený nárok vo výške 581,98 eur, vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného o spôsobe započítania jednotlivých úhrad žalobcu na istinu a úroky, pričom platby za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby započítané na úroky, ktoré žiadal žalobca v konaní vydať sú premlčané, t.j. platba zo dňa 28. 6. 2013 vo výške 105,97 eur, platba zo dňa 31. 7. 2013 vo výške 95,95 eur a platba zo dňa 30. 8. 2013 vo výške 380,56 eur, t.j. spolu 581,98 eur.

18. Súd teda žalobu v časti o zaplatenie trov exekúcie 2074,74 eur a premlčaného nároku 581,98 eur považoval za nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.533,30 eur, na základe vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení a 457 považoval za dôvodný a žalobe v tejto časti vyhovel.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle a konštatoval, že žalobca mal v konaní úspech čiastočný (49 %), a preto žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania vzniknutých na súde prvej inštancie.

20. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca a to proti II. výroku rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, konkrétne v časti zamietnutej sumy vo výške 1.191,20 eur, ktorá podľa názoru žalobcu mala mu byť priznaná nad rámec sumy priznanej v I. výroku rozsudku, a to v spojení aj s výrokom o trovách konania, keďže s ním súvisí z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa (ďalej len „“). Poukazoval na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nesprávne s odkazom aj na učinené následné právne posúdenie veci a uvádzal, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na predmetnej pohľadávke celkovo sumu 6.350,02 eur, ktorá bola uhradená, resp. vymožená od žalobcu nasledovne. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil na predmetnej pohľadávke celkovo sumu 6.350,02 eur, ktorá bola uhradená, resp. vymožená od žalobcu nasledovne: sumu 460 eur zaplatil žalobca žalovanému ešte pred začatím exekučného konania štyrmi splátkami po 115 eur v období od marca 2009 do júna 2009 (t.j. 4 x 115,- eur = 460 eur), tieto úhrady oznámil žalovaný súdu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 11. 2018, ide o nespornú skutočnosť; sumu 4.546,48 eur vymohol od žalobcu v exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, je to suma vymožená a poukázaná oprávnenému v exekučnom konaní, t.j. žalovanému, je preukázané vyúčtovaním súdneho exekútora, ide o nespornú skutočnosť; suma 1.343,54 eur vymohol od žalobcu v exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, je to preukázané vyúčtovaním súdneho exekútora, je to suma trov súdneho exekútora, je to taktiež nesporná skutočnosť. Vyššie uvedené čiastky neboli v konaní spornými. Z predložených listinných dôkazov a to vyjadrenia samotného žalovaného zo dňa 12. 11. 2018 ako aj vyúčtovania súdneho exekútora vyplýva a týmito dôkazmi je preukázané, že žalobca uhradil v súvislosti s úverovou zmluvou č. 9420020 celkovú sumu vo výške 6.350,02 eur. Z tejto počiatočnej sumy 6.350,02 eur je potrebné odpočítať sumu 700 eur, ktorá je istinou úveru, na ktorej zaplatenie mal žalovaný právo voči žalobcovi. Ďalej je možné odpočítať premlčanú čiastku vypočítanú súdom vo výške 581.98 eur (špecifikovaná v bode 27. odôvodnenia rozsudku), čiastku 1.343,54 eur, ktorá predstavuje trovy súdneho exekútora, na ktoré podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č. k. -67 (prvé odvolacie konanie) žalobca nemá právo. Po odpočte vyššie uvedených čiastok je celková oprávnená suma, na ktorú má žalobca voči žalovanému právo vo výške 3.724,50 eur (t.j. celkom žalobcom zaplatená suma 6.350,02 eur, mínus istina 700 eur, mínus premlčaná časť 581,98 eur, mínus trovy exekútora 1.343,54 eur = oprávnená suma 3.724,50 eur). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi v prvom výroku len sumu 2.533,30 eur. Žalobca ale má za to, že mu mala byť priznaná suma 3.724,50 eur, t.j. suma vyššia o 1.191,20 eur, než bola žalobcovi priznaná prvým výrokom rozsudku. Rovnako za nesprávne skutkové zistenie považoval potrebu rozlíšenia medzi medzi trovami súdneho exekútora a trovami oprávneného v exekučnom konaní v znení bodu 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže trovy exekúcie podľa vyúčtovania súdneho exekútora predstavujú sumu 2.074,74 eur, pričom ide zjavne v odôvodnení rozsudku asi o nesprávnu akcio chybu v počtoch s tým, že celkovo vymožené trovy oprávneného v exekúcii sú vo výške 149,22 eur, ktoré žalovaný ako oprávnený nemal na nich právo, keďže išlo o nezákonnú exekúciu, iniciovanú žalovaným ako oprávneným na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom, z toho dôvodu žalovaný nemá právo na náhradu trov, ktoré mu v nezákonnej exekúcii vznikli, čím je v tejto časti rozhodnutie nesprávne, čo sa týka právneho posúdenia. Pokiaľ ide o trovy vzniknuté v exekúcii, nemožno žalobcovi priznať iba sumu 1.343,54 eur, čo je suma trov súdneho exekútora, ale súd titulom trov exekúcie žalobcovi nepriznal sumu 2.074,74 eur, čo je nesprávne a čo bolo spôsobené zlým výpočtom oprávnenej sumy, keďže súd nesprávne vychádzal nie zo sumy 6.350,02 eur, ale zo sumy 5.190,02 eur s apelom na to, že žalobca si v konaní uplatnil právo na vrátenie sumy 5.190,02 eur, ktorú vypočítal ako rozdiel celkovej sumy vymoženej v exekúcii 5.890,02 eur (vyplýva z vyúčtovania súdneho exekútora) a istiny úveru 700 eur, pričom žalobca vzal do úvahy len úhrady vymožené v exekúcii, t.j. úhrady od roku 2013 a 4 úhrady zaplatené v roku 2009 v celkovej sume 460 eur, ale žalobca v žalobe nezohľadnil, čo bolo oznámené súdu až v priebehu konania a preto žalobca od sumy 5.890,02 eur odpočítal sumu 700 eur, ktorá pozostáva z úhrad dňa 13. 05. 2013 v sume 69,85 eur, dňa 31. 05. 2013 v sume 82,59 eur a dňa 11. 06. 2013 v sume 82,10 eur, premlčaná úhrada 28. 06. 2013 v sume 110,93 eur, premlčaná úhrada dňa 31. 07. 2013 v sume 95,95 eur, časť premlčanej úhrady dňa 30. 08. 2013 v časti 258,58 eur (t.j. úhrady 380,56 eur, je časť 258,58 eur súčasťou žalobcom odrátanej a nežalovanej sumy 700 eur a iba zostatok úhrady 121,98 eur je žalovanou a premlčanou časťou), a preto premlčané úhrady

vo výške 465,46 eur ani žalobca nežaloval a neboli ani súčasťou žalovanej sumy, čím je výpočet súdu nesprávny. Ako nesporné skutočnosti považoval žalobca to, že od celkovej vymoženej sumy 6.350,02 eur treba odpočítať istinu 700 eur, premlčané úhrady v sume 581,98 eur a trovy exekútora v sume 1.343,54 eur a priznať žalobcovi sumu 3.724,50 eur, ako aj právo na náhradu trov konania v rozsahu 44 %, čím navrhoval aj zmenu druhého výroku napadnutého rozsudku v spojení s tretím výrokom vzniknutej náhrady pomerného nároku na náhradu trov konania v rozsahu 44 % a priznaním 100 % nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , účinného od 01. 07. 2016 ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, a to v znení výrokov napadnutého rozsudku pod č. II, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výroku pod č. III v znení, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania ( a , ), z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného odvolania.

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 05. 2020 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 11. 05. 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle , a .

24. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

25. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

27. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov vo veci nebolo potrebné a keďže súd prvej inštancie

vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. a nasl. dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, riadiac sa právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 19. októbra 2017 č.k. -67 a keďže nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže správne, podrobné, ako aj presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v zmysle ust. , odvolací súd považuje odvolacie námietky odvolateľa, t.j. žalobcu za nedôvodné.

28. Nakoľko súd prvej inštancie správne v spore vychádzal z uplatneného nároku vo výške 5.190,02 eur s prísl., čo vyplýva aj z prvotného rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. z jeho záhlavia, z odôvodnenia žaloby, z podaných vyjadrení a rovnako aj zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach (viď bod 2 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach na č.l. 67), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval, ak z uplatneného nároku vo výške 5.190,02 eur odpočítal v znení intencií odvolacieho súdu trovy súdneho exekútora vo výške 1.343,54 eur (viď bod 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku), premlčané pohľadávky vo výške 581,98 eur (viď bod 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.533,30 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, nakoľko prijal plnenie bez právneho dôvodu v zmysle a preto je ho povinný aj vrátiť v zmysle .

29. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vo väčšom rozsahu, keďže v prevažnej časti šlo o trovy exekúcie, ak aj už premlčané pohľadávky, odvolací súd konštatuje právnu irelevantnosť odvolacích námietok žalobcu.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle s odkazom na potvrdil druh a tretí napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a to v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania v tom znení, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže aj tento výrok je vecne správny v zmysle .

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle , a a plne neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní proti žalovanému, z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom z obsahu spisu, z dôvodu nepodania vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, nie sú zrejmé ani u úspešného žalovaného žiadne trovy odvolacieho konania, čím odpadá procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle rozhodnúť o výške priznaného nároku v konaní na súde prvej inštancie a rovnako aj v odvolacom konaní.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).