Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-99-2019.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v prácnej veci žalobkyne A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I., na V. č. XXXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 42, Poprad, proti žalovanej E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. č. XXX/X, o určenie neplatnosti závetu s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 1.2.2019 č. k. 20C/87/2016 - 186 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania štátu.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal a určil, že Slovenská republika má voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že X.XX.XXXX zomrel poručiteľ Z. P., syn žalobkyne a v tejto súvislosti je vedené dedičské konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11D/178/2015. Poručiteľ zomrel so zanechaním holografného závetu, na základe ktorého má celé jeho dedičstvo má nadobudnúť závetný dedič - žalovaná. Žalobkyňa neuznáva tento závet, argumentovala tým, že závet nie je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a že zároveň v čase spísania závetu nebol na tento úkon spôsobilý. Súd prvej inštancie zistil, že napádaný závet spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti a nebolo preukázané, že by pri jeho zriadení poručiteľ nekonal vážne a slobodne, resp. ho zriadil pod nátlakom alebo v tiesni. Závet neodporuje svojim obsahom alebo účelom zákonu, neobchádza ho, neprieči sa dobrým mravom a je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že poručiteľ zriadil závet v čase, keď nebol spôsobilý na jeho vyhotovenie, poukazuje na závery vykonaného znaleckého dokazovania, na základe ktorých bolo preukázané, že poručiteľ bol v čase spísania závetu plne spôsobilý na jeho vyhotovenie. Netrpel duševnou poruchou, a to ani prechodnou, ktorá by zapríčinila jeho, hoci aj dočasnú, nespôsobilosť na urobený úkon. Ustanovený znalec K.. N.. K. M. v posudku konštatoval, že konanie poručiteľa v rozhodnom čase nebolo podstatne ovplyvnené syndrómom závislosti od alkoholu ani emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pri spísaní závetu bol schopný plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov svojho úkonu. Uvedené závery potvrdil aj v rámci výsluchu a zo strany žalobkyne nebol predložený
iný dôkaz, ktorým by tieto závery znalca boli spochybnené. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa s vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie nesúhlasí. Už v žalobe uvádzala, že závet napísaný jej nebohým synom XX.X.XXXX môže byť neplatným právnym úkonom z dvoch dôvodov, a to, že nespĺňa náležitosti vlastnoručného závetu, resp., že závet učinila osoba trpiaca duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá ju robila nespôsobilou na tento úkon. Poukazuje na znalecký posudok z odboru písmoznalectva, ktorý skonštatoval, že podpis poručiteľa je s vysokou pravdepodobnosťou pravým ale nespontánnym vlastnoručným podpisom, čo mohlo byť spôsobené aj objektívnymi okolnosťami - účinok ethylu. Z tohto znaleckého posudku vyplýva aj s poukazom na judikatúru NS ČR, že požiadavka vlastnoručne napísaného závetu je splnená a tento dôvod neplatnosti závetu nie je naplnený. Aj napriek tomu, že znalec vyhodnotil skúmaný závet poručiteľa tak, že ide o podpis napísaný rukou poručiteľa, nejedná sa však o autentický podpis poručiteľa. Žalobkyňa nesúhlasí s domnienkou, že sa poručiteľ tak podpísal preto, aby bol jeho podpis čitateľný, čoho dôkazom je splnomocnenie pre N. R. a nesúhlasí tak so závermi daného znalca. Žalobkyňa má ďalej za to, že závet bol vyhotovený v nátlakovom prostredí. Svedkyňa R. uviedla, že na poručiteľa bol vyvíjaný nátlak, čo dokazuje aj čítaná korešpondencia. Výpovede svedkýň a žalobkyne potvrdzujú, že závet nebol urobený slobodne a vážne a tiež preukazujú stav, že u poručiteľa už v čase spísania závetu existovalo IV. štádium alkoholovej stupnice. Čítaná korešpondencia poukazuje na to, že si poručiteľ nepamätal, že závet napísal, čo znamená, že tento nebol urobený vážne. Po rozvode výslovne napísal, že „teraz už po ňom môžu dediť len matka a sestry“. To, že žalovaná súdom donútila poručiteľa opustiť byt proti jeho vôli a nezaujímala sa čo s ním bude, je v rozpore s morálkou a prieči sa dobrým mravom. Žalobkyňa sa sama postarala o poručiteľa - syna, pochovala ho a žalovaná pri dedičskom konaní povedala, že žalobkyňa nič nepotrebuje, aby dala všetko jej. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti závetu spočívajúci v tom, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel duševnou poruchou alebo chorobou, súd pre túto skutočnosť nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia I., ktorý konštatoval, že poručiteľ v rozhodnom čase netrpel duševnou chorobou alebo poruchou a syndróm závislosti od alkoholu jeho správanie neovplyvnilo. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil tento záver znaleckého posudku, pretože pri hodnotení dôkazov (výpovede svedkýň S., R. a žalobkyne) nezohľadnil pripustené odborné závery znalca M., vyslovené na pojednávaní dňa 26.10.2018. Na tomto pojednávaní znalec uviedol, že v prípade III. alebo IV. stupňa závislosti na alkohole, je možné hovoriť o duševnej poruche vtedy, ak by osoba trpiaca takýmto stupňom závislosti počula nejaké hlasy pod vplyvom chronického konzumu alkoholu, ktorý stav by sa nazýval A. alebo J. a išlo by o stav, ktorý by robil osobu neschopnou porozumieť závetu. Žalobkyňa do spisu doložila odborné vyjadrenie N.. R., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa a ktorá uviedla, že je možné konštatovať, že poručiteľ závet spisoval v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu v takom stave opilosti, kedy boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené v takej miere, že nedokázal dostatočne porozumieť kognitívnej náročnosti spísania závetu, nedokázal racionálne rozhodovať a konať. Z pripojených trestných spisov vyplýva, že dôvodom hospitalizácie poručiteľa v OL ÚP I. J. boli vidiny, pretože poručiteľ uviedol, že videl často svojho otca ako ducha, čo nie je možné vyhodnotiť inak než, že išlo o J.. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach aj sestry poručiteľa, ktoré uvádzali, že poručiteľ v čase pitia alkoholu mal vidiny, halucinácie, inak sa správal v čase, keď bol väzobne stíhaný a nemohol požívať alkohol. Preto žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vyvodil nesprávne právne závery z vykonaného dokazovania. Žalobkyňa v konaní požiadala o vypracovanie znaleckého posudku na poručiteľa zo strany N.. R., ktorá jej však uviedla, že ako bývalá ošetrujúca lekárka poručiteľa nemôže vypracovať znalecký posudok na jeho duševný stav, preto žalobkyňa požiadala inú I. o vypracovanie znaleckého posudku a tento posudok doloží obratom. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní nároku Slovenskej republiky na náhradu trov, keď poukazuje na to, že v jej prípade ide starobnú dôchodkyňu a nemá iný príjem okrem starobného dôchodku, a teda vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav, žalobkyňa nie je schopná uhradiť náhradu trov konania Slovenskej republike.
4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Ohradzuje sa voči tvrdeniu, že na poručiteľa vytvárala nátlak vo veci závetu. V roku 2010 mala 15 rokov, chodila do školy, starala sa o svoju chorú krstnú matku, manželku poručiteľa Z. P., ktorý bol jej krstným otcom. Mala s ním korektný vzťah, o finančných ani majetkových veciach s ňou nerozprával a pri spísaní závetu prítomná nebola. Keď jej odovzdal závet, nebol pod vplyvom alkoholu. Tvrdí, že žalobkyňa nemá odkiaľ vedieť, v akom prostredí poručiteľ závet vyhotovil, lebo v tom období s ním nemala dobré vzťahy, čo dokazuje aj
poznámka v závete pod čiarou. Zdôrazňuje, že k rozvodu jej krstných rodičov nedošlo, lebo tento nebol právoplatne ukončený. Preto poručiteľ poberal aj vdovecký dôchodok. Napriek tomu neplatil pravidelne poplatky za byt, a tak, ako závetná dedička svojej krstnej mamy, zdedila polovicu bytu, uhradila všetky nedoplatky a platila poplatky za byt až do vyporiadania v súdnom konaní. Ani po dedičskom pojednávaní po nebohej manželke, poručiteľ nezmenil svoj závet.
5. V štádiu odvolacieho konania žalobkyňa predložila nový dôkaz, a to odborné vyjadrenie č. XX/XXXX, vypracované znalcom I.. I.. H. C., vo veci posúdenia pravosti podpisu neb. Z. P..
6. Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že pokiaľ ide o vec samú, odvolanie žalobkyne opodstatnené nie je.
7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol v danej veci vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej domáhala určenia neplatnosti závetu vyhotoveného dňa XX.X.XXXX poručiteľom Z. P., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX. Žalobkyňa právny dôvod namietanej neplatnosti závetu vymedzila tým, že podľa jej názoru, závet nebol podpísaný vlastnou rukou poručiteľa a taktiež tvrdí, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol spôsobilým na vykonanie tohto úkonu. Poručiteľ bol synom žalobkyne, jeho manželkou bola A. P., ktorá zomrela dňa X.X.XXXX, ich manželstvo ku dňu úmrtia manželky nebolo právoplatne rozvedené, bolo bezdetné a pokiaľ ide o žalovanú, táto bola neterou manželky poručiteľa a obaja manželia boli jej krstnými rodičmi.
9. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
10. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
11. Podľa § 476 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
12. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
14. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
15. Pri dodržaní podmienok uvedených v citovanom ust. § 476 Občianskeho zákonníka, poručiteľ má možnosť jednostranným prejavom vôle pre prípad svojej smrti ľubovoľne naložiť so svojím majetkom, pričom na platnosť tohto jeho prejavu sa vzťahujú aj ust. § 35 a § 37, § 40 Občianskeho zákonníka. Pri zriaďovaní závetu sa musí dbať vždy na dodržanie všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje na platnosť akéhokoľvek právneho úkonu a okrem toho, aj na dodržanie náležitostí vzťahujúcich sa na prejav poručiteľovej vôle pre prípad smrti (§ 476 až §479 Občianskeho zákonníka). Závet môže platne zriadiť iba ten poručiteľ, ktorý má plnú spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka), môže ho vyhotoviť vlastnoručne alebo v inej
písomnej forme (§ 476b, § 476c, § 476d ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice.
16. Vlastnoručným závetom (holograf) je závet, ktorého celý obsah napísal poručiteľ vlastnou rukou a na záver ho vlastnoručne podpísal a uviedol deň, mesiac a rok, keď ho podpísal.
17. Za účelom nepochybného zistenia, či poručiteľ vlastnoručne podpísal závet predložený v dedičskom konaní (OS Poprad sp. zn. D not 206/2015), v ktorom je vyjadrená vôľa, aby po jeho smrti hnuteľný aj nehnuteľný majetok nadobudla žalovaná, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a v konaní ustanovil znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) I.. Q. S.. Menovaný znalec v znaleckom posudku z XX.X.XXXX zodpovedal súdom prvej inštancie uložené otázky zo záverom, že sporný podpis označený ako XXX/XX v znení „Z. P.“ nachádzajúci sa na záveti z XX.X.XXXX, je vysoko pravdepodobne pravým, ale nespontánnym vlastnoručným podpisom poručiteľa Z. P., nar. X.X.XXXX a zosnulého X.XX.XXXX, ktorý pravdepodobne mohol byť najskôr pozmenený objektívnymi okolnosťami (účinok ethylu), eventuálne je napísaný druhovo odlišne od jeho spontánnych podpisov (ukážok) preto, aby nebolo pochýb, že kto to v testamente odkazuje.
18. Za účelom posúdenia schopnosti poručiteľa spísať závet dňa XX.X.XXXX, súd prvej inštancie v konaní ustanovil ďalšieho znalca, a to z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie I. (liečba A.) K.. N.. K. M.. Aj tento znalec v znaleckom posudku č. XXX/XXXX z X.X.XXXX zodpovedal uložené otázky po tom, čo sa dôsledne oboznámil s dostupnou zdravotnou dokumentáciou poručiteľa. Podľa znalca poručiteľ trpel syndrómom závislosti od A., osobnosť nebohého bola emočne nestabilná, impulzívna, mal rozumové schopnosti v pásme populačného priemeru a v danom období poručiteľ netrpel duševnou chorobou alebo poruchou v pravom slova zmysle (I.), u nebohého v predmetnom období nebola prítomná demencia ani ťažký organický psychosyndróm. Syndróm závislosti od alkoholu a emočne nestabilná impulzívna osobnosť, neovplyvnili forénzne podstatne správanie nebohého v rozhodnom čase (v období spísania závetu). Kognitínve schopnosti nebohého boli v rozhodnom období v pásme populačného priemeru a jeho rozumové schopnosti boli podľa znalca jednoznačne dostatočné na porozumenie kognitívnej náročnosti spísania závetu. Pri predmetnom právnom úkone (spísaní závetu) nebohý bol podľa znalca schopný plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov svojho úkonu.
19. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi oboch v konaní zabezpečených znaleckých posudkov. Znalec I.. Q. S. sa vyjadril k námietkam žalobkyne v podaní z 3.11.2018 a zotrval na v posudku uvádzaných záveroch.
20. Žalobkyňa v priebehu konania predložila tiež odborné vyjadrenie N.. E. R., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorá akcentovala u poručiteľa ťažký stupeň alkoholovej závislosti v čase spísania závetu s narušenou kontrolou pitia a pokračovaním v alkoholických abúzoch, napriek nepriaznivým zdravotným, sociálnym a rodinným dôsledkom. Pri zvážení týchto skutočností a záverov znaleckého posudku znalcom v odbore písmoznalectva, je podľa jej názoru, potrebné brať do úvahy aj možnosť, že závet bol spísaný a podpísaný neb. Z. P., keď sa nachádzal v stave opilosti v takom stupni ebriety, kedy jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené v takej miere, že nedokázal dostatočne porozumieť kognitívnej náročnosti spísania závete, nedokázal racionálne sa rozhodovať a konať.
21. Znalec z odboru I. K.. N.. K. M., pri výsluchu pred súdom prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX, zotrval na záveroch uvádzaných v ním podanom znaleckom posudku. Znalec akcentoval, že mal k dispozícii jednoznačne dostatočné množstvo podkladov na odborné posúdenie danej otázky, a to I. zdravotnú dokumentáciu zapožičanú od ambulantnej I. N.. D. R. a tri znalecké posudky vyhotovené za života poručiteľa, časovo relevantné k predmetnej dobe spísania závetu (vypracované v januári 2009, auguste 2011 a máji 2013), keď súčasťou dvoch zo znaleckých posudkov bolo aj psychologické vyšetrenie poručiteľa. Podľa znalcov v rozhodnom čase spísania závetu mal poručiteľ intelektové schopnosti v pásme širšieho populačného priemeru, netrpel kognitívnym deficitom ani demenciou, ak boli prítomné organické zmeny F., boli len mierneho stupňa, zdravotná dokumentácia ani ďalšie znalecké posudky neobsahovali záznam o diagnostike organickej poruchy osobnosti. Znalec tiež zdôraznil to, že podstatou forénzneho posudzovania závetov je, či osoba mala dostatok rozumových schopností, ak aj táto osoba konala v stave ľahkej opitosti alebo stredne ťažkej, bol to pre ňu štandardný spôsob fungovania a ak aj
v opitosti táto osoba učinila závet, vedela mu porozumieť, keďže mala dostatok schopností, aby vedela porozumieť týmto dôsledkom (č.l. 165).
22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzhľadom na dlhodobý spôsob života poručiteľa, jeho vzťahy s najbližšou rodinou (či už ide o nebohú manželku alebo jeho sestry) neboli ideálne, čo dokumentujú aj trestné konania spomínané súdom prvej inštancie, súvisiace s konaním poručiteľa voči sestre Z. S., či jeho manželke. Odvolací súd nespochybňuje, ako sa v kontexte uvedeného javila osobnosť poručiteľa jeho príbuzným. Podstatné pre prejednávanú vec sú však závery oboch v konaní podaných znaleckých posudkov, s ktorými sa aj odvolací súd dôsledne oboznámil a rovnako ako súd prvej inštancie, nemal pochybnosti o správnosti ich záverov. Podpis poručiteľa bol kvalifikovaný ako vysoko pravdepodobne pravý, vlastnoručný podpis a zároveň je zrejmé, že poručiteľ si mohol byť plne vedomý následkov svojho úkonu - spísania závetu. Obaja znalci v priebehu konania akcentovali, že mali k dispozícii dostatočné množstvo podkladov na odborné posúdenie súdom prvej inštancie uložených otázok a zároveň nemožno opomenúť, že posudzovali osobnosť a konanie poručiteľa a jeho písomný prejav nie v období bezprostredne pred jeho smrťou, ale v čase, kedy bol sporný závet realizovaný, a to k obdobiu septembra 2010.
23. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel danú právnu vec v zmysle tom, že závet zo dňa XX.X.XXXX bol podpísaný vlastnoručne poručiteľom, ktorý slobodne prejavil svoju vôľu naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti v prospech žalovanej tak, ako to vyplýva z jeho obsahu.
24. K ďalším odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. V zmysle aktuálnej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda vybudovaný na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Je zrejmé, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie poučená o povinnosti predloženia či označenia všetkých dôkazov a skutočností najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr, súd neprihliada (č.l. 22). Je ďalej zrejmé, že žalobkyňa v štádiu prvoinštančného konania nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. K odbornému vyjadreniu č. XX/XXXX predloženému v štádiu odvolacieho konania je potrebné uviesť, že odvolací súd prihliada na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité (§ 366 CSP) len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto podmienky so zreteľom na uvedené v prejednávanej veci vo vzťahu k žalobkyni splnené neboli.
25. Odvolací súd preto rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby a o náhrade trov strán konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).
26. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania štátu, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti je nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov.
27. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na čl. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ust § 148 Občianskeho súdneho poriadku (náhrada trov štátu), možno tu použiť len všeobecné ust. § 251 a nasl. CSP, ktoré v sebe zahŕňa všetky trovy súdneho konania, teda aj trovy štátu. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z citovaného čl. 4 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
30. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti nevyplýva, aby sa zaoberal prípadným predpokladmi § 257 CSP v súvislosti s posudzovaním možností a schopností žalobkyne uhradiť vzniknuté trovy konania štátu, na čo poukazuje v podanom odvolaní argumentujúc svojimi osobnými, majetkovými pomermi a nepriaznivým zdravotným stavom. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o nároku na náhrade trov štátu postupom podľa § 251 a nasl. CSP aj s prihliadnutím na možnosť prípadnej aplikácie § 257 CSP.
31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).