Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v prácnej veci žalobkyne A. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., na V. č. XXXX/XX, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 37 877 291, proti žalovanej E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C., R. č. XXX/X, o určenie neplatnosti závetu s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

Slovenská republika má voči žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške trov Slovenskej republiky rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet poručiteľa Z. P., nar. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, podľa ktorého jedinou dedičkou majetku poručiteľa je žalovaná, je neplatný. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že žalovaná predložila v dedičskom konaní závet poručiteľa neb. Z. P., v ktorom jej poručiteľ odkázal všetok svoj majetok. Žalobkyňa v odôvodnení svojho návrhu ďalej uviedla, že závet je písaný písmom odlišným od písma poručiteľa, taktiež podpis poručiteľa je iný ako na ďalších listinách a navyše poručiteľ bol opakovanie liečený pre abúzus alkoholu, trpel poruchami psychiky a správania, stredne ťažkou depresívnou poruchou s úzkostnými stavmi, bol nerozhodný s obsedantnými a schizoidnými tendenciami. Podľa žalobkyne poručiteľ v čase uvedenom v závete nebol spôsobilý na právne úkony, preto je závet neplatným. Na pojednávaní konanom dňa 01.07.2016 žalobkyňa navrhla v predmetnej veci nariadiť znaleckého dokazovanie a to jednak znalcom z odboru psychiatrie na posúdenie spôsobilosti poručiteľa v čase údajného popisu v závete a taktiež z odporu písmoznalectva s tým, že berú na vedomie povinnosť zloženia preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila, poprela skutkové tvrdenia žalobkyne a uviedla, že závet bol spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa. Osobne nebola pri tom, keď poručiteľ závet spisoval, závet jej poručiteľ odovzdal za prítomnosti svojej bývalej manželky A. P., rod. X.. O liečení poručiteľa a jeho vzťahu k alkoholu žalovaná vedela. Navrhla žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, závetom, výsluchom svedkýň N. R., Z. S., znaleckými posudkami PhDr. Igora Grajcara a JUDr. MUDr. Jána Uhrina a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Zo závetu zo dňa 19.9.2010 súd zistil, že uvedeným ručne písaným závetom poručiteľ všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok zanechal žalovanej. Závet je podpísaný menom a priezviskom poručiteľa, obsahuje rovnako aj dátum podpisu.

5. Zo znaleckého posudku PhDr. Igora Grajcara č. 2/2018 súd zistil, že podpis poručiteľa je vysoko pravdepodobne pravým, ale nespontánnym vlastnoručným podpisom, ktorý pravdepodobne mohol byť najskôr pozmenený objektívnymi okolnosťami (účinok ethylu), event. Písaný druhovo odlišne od jeho spontánnych podpisov preto, aby nebolo pochýb o identite poručiteľa v závete. Na doplňujúcu otázku znalec uviedol, že poručiteľ použil podpis nie spontánny, ale čitateľný, avšak rozdiely nemali žiadny identifikačne hodnotný význam.

6. Zo znaleckého posudku JUDr. MUDr. Jána Uhrina č. 130/2018 súd zistil, že poručiteľ síce trpal syndrómom zvislosti od alkoholu, jeho osobnosť bola emočne nestabilná a impulzívna, avšak v období podpisu závetu netrpel duševnou chorobou alebo poruchou, netrpel demenciou ani ťažkým organickým psychosyndrómom. Jeho konanie v rozhodnom čase nebolo podstatne ovplyvnené syndrómom závislosti od alkoholu ani emočne nestabilnou poruchou osobnosti. Pri spísaní závetu bol schopný plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov svojho úkonu.

7. Z odborného vyjadrenie MUDr. Beáty Kantorovej zo dňa 24.10.2018 súd zistil, že v čase spísania závetu nemal poručiteľ defektné mnestické a kognitívne funkcie, organické zmeny nedosahovali takú hĺbku, pri ktorej by jeho schopnosti neboli dostatočné na spísanie závetu.

8. Z výsluchu svedkyne N. R., dcéry žalobkyne a sestry poručiteľa, súd zistil, že poručiteľ niekoľko rokov bol alkoholikom. Absolvoval protialkoholické liečenie 4-krát, 1-krát absolvoval psychiatrické liečenie v Plešivci. Kvôli alkoholu prišiel o prácu, o manželstvo, o majetok. Poručiteľ bol, podľa svedkyne, nezodpovedný, manipulovateľný. Napriek liečeniam bez alkoholu nevydržal. So žalovanou a jej rodinou mal neb. zlý vzťah, v listoch mal popisovať, ako nenávidí otca žalovanej, že sa stretáva s jeho ženou, so svojou sestrou a prepisujú majetky, chcú ho obrať o všetko. Poukázala na to, že závet je písaný iným písmom, ako zvyšok osobnej korešpondencie nebohého.

9. Z výsluchu svedkyne Z. S., dcéry žalobkyne a sestry poručiteľa, súd zistil, že taktiež táto svedkyňa potvrdila abúzus alkoholu poručiteľom, potvrdila tiež opakované liečenia a rozvrat osobného života poručiteľa či zlý vzťah k rodinným príslušníkom žalovanej.

10. Z pripojených spisov Okresného súdu Poprad sp. tn. 4T/119/2013, 5T/32/2009 a 2T/108/2011 súd zistil, že aj keď bol u poručiteľa opakovane konštatovaný abúzus alkoholu, pri opakovaných vyšetreniach a znaleckých posúdeniach nebolo u poručiteľa konštatované zníženie príčetnosti či existencia duševnej poruchy či choroby.

11. Z osobnej korešpondencie poručiteľa súd zistil, že poručiteľ pociťoval krivdu od svojho okolia a navyše zrejme používal iný typ ručného písma, avšak vzhľadom na záver znaleckého posudku PhDr. Igora Grajcara sú uvedené konštatovania pre rozhodnutie vo veci irelevatné.

12. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

13. Podľa ust. § 46l ods. l Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Podľa ods. 2 citovaného ust., ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dediči zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť z dedičstva, nadobúdajú zvyšnú časť dedičia zo zákona.

14. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

15. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

16. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

17. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.

18. Podľa § 481 Občianskeho zákonníka ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.

19. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Z. X.XX.XXXX zomrel poručiteľ Z. P., syn žalobkyne, po ktorom sa začalo na tomto súde dedičské konanie pod sp.zn. 11D/178/2015. Poručiteľ zomrel so zanechaním holografného závetu, na základe ktorého celé jeho dedičstvo má nadobudnúť závetný dedič - žalovaná. Žalobkyňa závet neuznala, žaloba o neplatnosť závetu napadla na súd dňa 1.4.2016 s tým, že podľa žalobkyne poručiteľ v čase spísania závetu nebol na tento úkon spôsobilým.

22. Z výsledkov dokazovania mal súd riadne preukázané, že napádaný závet spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti a nebolo preukázané, že by pri jeho zriadení zostaviteľ závetu - poručiteľ Z. P. nekonal vážne a slobodne, resp. že by ho zriadil pod nátlakom alebo v tiesni. Závet poručiteľa neodporuje svojim obsahom alebo účelom zákonu, neobchádza ho a neprieči sa dobrým mravom. Tento právny úkon je urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala v konaní na tú skutočnosť, že poručiteľ zriadil závet v čase, keď nebol spôsobilý na zriadenie takéhoto závetu, z vykonaného znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že poručiteľ bol v čase spísania závetu plne spôsobilý na jeho zriadenie. Netrpel duševnou poruchou, a to ani prechodnou, ktorá by zapríčinila jeho, hoci aj dočasnú, nespôsobilosť na urobený právny úkon. Pokiaľ teda žalobkyňa namietala spôsobilosť poručiteľa na zriadenie závetu resp. to, že nebol urobený slobodne a vážne, tieto skutočnosti súdu nijakým spôsobom nepreukázala.

23. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky musí túto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Navrhnuté dôkazy môžu vyznieť aj ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane, bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.

24. Podstatný význam pre posúdenie toho, či žalobca konal alebo nekonal pri zriadení závetu v duševnej poruche môžu mať závery, ku ktorým dospel súd zo znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie je síce dôkazom, ktorý má súd zhodnotiť ako každý iný dôkaz, ak sa však od výsledku dôkazu znalcom odchýli, musí svoj postup presvedčivo odôvodniť (alternat. R 4/1969). Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti a samotným znaleckým posudkom alebo vo výsluchu pred súdom sa súd oboznamuje s výsledkom posúdenia tých skutočností, posúdenie ktorých mu bolo uložené. Súdom ustanovený znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin v znaleckom posudku konštatoval, že konanie poručiteľa v rozhodnom čase nebolo podstatne ovplyvnené syndrómom závislosti od alkoholu ani emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pri spísaní závetu bol schopný plánovito a racionálne rozhodovať a konať a mohol si byť plne vedomý následkov svojho úkonu. Uvedené závery potvrdil aj v rámci výsluchu a žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz, ktorým by závery znalca spochybnila.

25. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.

26. Aby mohla žalobkyňa v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobkyne je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobkyňa potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

27. Nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že závet zo dňa 19.9.2010 bol riadne podpísaný Z. P., poručiteľom, a žalobkyňa v konaní neprodukovala dôkazy o tom, že by tento úkon Z. P. nevykonal slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. a nakoľko v konaní úspešná žalovaná si trovy neuplatnila, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. O trovách štátu súd rozhodne podľa § 262 C.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.