Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-59-2019.pdf
PDF · 238.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu B. N., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, XXX XX B. Sobota, právne zastúpeného Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenej Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/240/2015-332 z 24. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec v časti výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.479,40 Eur (časť I. výroku), p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec v časti výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.472,- Eur (časť I. výroku) m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.472,- Eur z a m i e t a.
III. Odvolanie žalovanej voči výroku rozsudku Okresného súdu Lučenec, ktorým žalobu sčasti zaplatenia náhrady škody v sume 6.583,60 Eur zamietol (II. výrok), o d m i e t a.
IV. Rozsudok Okresného súdu Lučenec vo výroku o trovách konania (III. výrok) m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 24. 10. 2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.951,40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobu žalobcu sčasti zaplatenia škody v sume 6.583,60 Eur od žalovanej zamietol (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej škody, o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví (náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia) vo výške 11.535,- Eur proti žalovanej v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení,“ resp. ,,ZoPZP“) v súvislosti s dopravnou nehodou vzniknutou dňa 07. 05. 2012, o 23.40 hod., na ceste I/50, v km 299/30, v smere od Rimavskej Soboty na obec Pinciná, spôsobenej K. G., narodeným XX. XX. 1957, bytom Podjavorinskej 2, Topoľčany, vodičom nákladného motorového vozidla tov. zn. IVECO, EČ: TO022BO (ťahač) s návesom, tov. zn. Schwarzmüller EČ: TO102YD, ktorý viedol jazdnú súpravu rýchlosťou 72 km/h, ktorá bola vyššia ako dovolená rýchlosť a zároveň svoju jazdu neprispôsobil poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty v klesaní, po pribrzdení súpravy, zadná ľavá časť návesu prešla šmykom do protismernej časti vozovky až do druhého protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku zrážke s protiidúcim vozidlom tov. zn. Škoda Octavia, EČ: RS055AZ, ktorého vodičom bol žalobca. Žalobca následkom tejto dopravnej nehody utrpel závažné poškodenie na zdraví, a to pomliaždenie tváre s rozsiahlou okolo očnou krvnou podliatinou, zlomeninu spodiny lebečnej, zlomeninu nasomaxillárneho komplexu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, zmliaždenie prednej steny hrudníka, zlomeninu tela stehnovej kosti vpravo, atď. Trestným rozkazom č.k. 22T/280/2012-188 zo dňa 20. 12. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 01. 2013, Okresný súd Lučenec uznal obžalovaného K. Vražiča za vinného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa názoru žalobcu, za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej nehody, zodpovedá v zmysle § 420 ods. 2, § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej aj „OZ“), prevádzkovateľ nákladného motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená (DECODOM, spol. s r.o., so sídlom Pilská 7, 955 13 Topoľčany, IČO: 36 305 073). Aj napriek intenzívnej liečbe a dôslednému dodržiavaniu liečebného procesu nebolo možné úplne odstrániť následky poškodenia na zdraví u žalobcu, pričom následky poškodenia zdravia a následky z neho u neho pretrvávajú a v značnej miere ho obmedzujú v možnostiach uplatniť sa v živote ako aj v spoločnosti, ktoré ho obmedzujú vo všetkých sférach jeho života od vykonávania základných životných úkonov až po možnosť vykonávania jeho záľub v podobe aktívneho vykonávania športových aktivít, pretože práve v dôsledku následkov dopravnej nehody bol nútený skončiť s hraním futbalu, basketbalu, rekreačným behom, fitnessom a squashom, ktoré žalobca pravidelne vykonával pred dopravnou nehodou. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 86012084730 zo dňa 06. 02. 2014 bol žalobcovi odo dňa 01. 01. 2014 priznaný invalidný dôchodok, keďže pokles jeho pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje viac ako 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca tvrdil, že sa u neho prejavujú následky poškodenia na zdraví v podobe „traumatického poškodenia druhej vetvy trojklaného nervu vľavo, poúrazového obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice, obmedzenia pohyblivosti ramenného kĺbu vľavo stredne ťažkého stupňa, poranení mäkkého kolena s poškodením menisku a preukázateľnými blokádami v pravom kolene, poúrazovej atrofii svalstva pravého kolena, ako aj v podobe plošnej jazvy - celkom na siedmich miestach (celkom 52 cm2), a i. Zároveň sa následky uvedenej dopravnej nehody u žalobcu negatívne prejavili aj v jeho psychickej sfére, čo ho viedlo k rozhodnutiu vyhľadať odbornú pomoc. Na základe záverov znaleckého posudku vypracovaného ošetrujúcim klinickým psychiatrom je zrejmé, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody trpí žalobca aj neurotickým vývojom po psychotraume s prevažujúcou úzkostnou a stoickou symptomatikou s modifikáciami do generalizovanej úzkosti a neurastemickou symptomatikou s možnými psychosomatickými ekvivalentmi“. Žalobca náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil žalobou na základe Znaleckého posudku MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia a traumatológia, č.10/2014 zo dňa 18. 04. 2014 (bez uplatnenia položky č. 254 ohodnotenej na 130 bodov), a to v rozsahu 870 bodov, keďže na základe Znaleckého posudku znalkyne Mgr. Andrea Tyborovej z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia dospelých, č. 10/2014 zo dňa 28. 04. 2014 žalovaná zaplatila žalobcovi na základe ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 900 bodov, sumu 14.490,- Eur. Listom zo dňa 25. 05. 2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že mu náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 10/2014 poskytuje len vo výške 2.472,- Eur, a to na základe znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o, a to za položku 428a .....50 bodov, položku 433a..... 100 bodov, spolu 150 bodov, 1 bod á 16,48 Eur, 2.472,- Eur. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pri poukázaní poistného plnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzala zo záverov znaleckého posudku č. 80/2015 znaleckej organizácie
spoločnosti forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o,, z ktorého vyplynulo: „Na základe vlastného vyšetrenia a RTG sme zistili u poškodeného nasledujúce zmeny v zmysle trvalých následkov po predmetnom poranení: hypotrofia svalstva na poranenej končatine stredného stupňa, jazvy v celkovom rozsahu 30 cm.2 Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je: položka z prílohy č. 1 (časť II a IV) 428 Diagnóza: Poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny na stehne, počet bodov 50, položka 433a Diagnóza: Keloidné jazvy po poraneniach a operáciách v celkovom rozsahu 30 cm2, počet bodov 100. Celkový počet 150 bodov, čo je sťaženie spoločenského uplatnenia za predmetný úraz. Stav je možné považovať k hodnoteniu za ustálený rok od poslednej operácie, t.j. k mesiacu august 2014.“ „...Na rozdiel od hodnotenia SSU v znaleckom posudku č. 10/2014, ktorý vypracoval znalec MUDr. Pavol Cikatricis na základe vyšetrenia zo dňa 10. 04. 2014 znalci znaleckej organizácie pri vyšetrení poškodeného nezistili: dĺžkový rozdiel medzi jednotlivými končatinami, ani objektívnym meraním, a ani na podklade RTG vyšetrenia- postkomočný syndróm, poškodenie trojklaného nervu vľavo, obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, obmedzenie ľavého ramenného kĺbu, poškodenie pravého kolena hypotrofiu svalstva na predkolení.“ Keďže išlo o posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky - poškodenie zdravia žalobcu a jeho následky v dôsledku dopravnej nehody dňa 07. 05. 2012, súd prvej inštancie uznesením č.k. 8C/40/2015-173 dňa 10. 05. 2016 ustanovil do konania znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Traumatológia, MUDr. Milana Jančiara. Súdny znalec MUDr. Milan Jančiar vypracoval znalecký posudok č. 8/2016, pričom v posudkovej časti uviedol, že v súčasnej literatúre je uvedených niekoľko definícií otrasu mozgu a ĽMP (ľahkého mozgového poškodenia), ktoré sa vzájomne prekrývajú, pričom neexistuje všeobecne uznávaný konsenzus v tejto otázke (McCrea 2008). V roku 2008 bola panelom autorít počas tretej medzinárodnej konferencie Concussion in Sport v Zürichu navrhnutá revidovaná definícia otrasu mozgu, ktorý je charakterizovaný takto: „je spôsobený priamym úderom do hlavy, tváre, krku alebo ktorejkoľvek časti tela s prenosom zotrvačných síl do oblasti mozgu. Vedie k náhle vzniknutým krátkotrvajúcim spontánne odznievajúcim zmenám neurologických funkcií. Zmeny vybraných neurologických funkcií sú v akútnom štádiu otrasu výsledkom skôr funkčných ako štrukturálnych zmien mozgového tkaniva. Vedie k súboru subjektívnych a objektívnych príznakov, ktorý nemusí obsahovať bezvedomie. Ústup príznakov je obyčajne postupný. U malého percenta pacientov postkomočné príznaky pretrvávajú prolongovane. Je prítomný normálny nález štruktúry mozgu pri štandardných zobrazovacích vyšetreniach (McCrory et al. 2009). Osobitná pracovná skupina Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO Collaborating Task Force on Mild Traumatic Brain Injury) definuje ĽMP ako poranenie vzniknuté pôsobením ,vonkajšej mechanickej energie na oblasť hlavy spojené s následnou poruchou funkcie centrálneho nervového systému. Klinický obraz musí spĺňať aspoň jedno z nasledujúcich kritérií:zmätenosť' a/alebo dezorientácia, bezvedomie v trvaní do 30 minút, posttraumatická amnézia v trvaní do 24 hodín, iná tranzientná neurologická symptomatika (ložiskový neurologický deficit, kŕčový stav) a detegovaná intrakraniálna lézia nevyžadujúca neurochirurgickú intervenciu.“ Ďalej znalec uviedol, že „Pri otrase mozgu môže, ale nemusí vzniknúť krátkotrvajúce bezvedomie ako následok DAP (difúzneho axonálneho poškodenia) mozgu. Ďalej sa vyskytujú poruchy pamäti, dezorientácia, zmätenosť a zmeny správania (napríklad spomalené reakcie, opakovanie rovnakých otázok, inkoherentná reč, porucha koordinácie pohybov, nepokoj, plačlivosť), ktoré obyčajne vymiznú v priebehu niekoľkých minút. Na udalosti súvisiace s úrazovým dejom zostáva retrográdna (pretraumatická) a/alebo anterográdna (posttraumatická) amnézia. Z pohľadu postihnutého otrasom mozgu je dĺžka bezvedomia zhodná s anterográdnou amnéziou (Rees, 2003). V ďalšom období sa dostávajú do popredia klinického obrazu viaceré somatické (cefalea, závraty, nauzea, vomitus, insomnia, rýchla unaviteľnosť, hypersenzitivita na svetlo a hluk), kognitívne (poruchy pozornosti, pamäti, spomalenie myslenia, poruchy exekutívnych funkcií, zníženie výkonu) a emocionálne (emočná labilita, depresívne ladenie, úzkosť, nervozita, apatia) symptómy. Niektoré z nich, ako napríklad poruchy pozornosti, zníženie výkonu, cefalea, poruchy nálady a spánku sa objavujú 1-2 týždne po úraze pri snahe postihnutého opätovne prevziať plnú osobnú zodpovednosť a zaradiť sa do bežného osobného a pracovného života.“ Znalec tvrdil v znaleckom posudku, že žalobca, „napriek tomu, že v prepúšťacej správe nebola uvedená diagnóza otras mozgu, tak podľa mechanizmu úrazu ako aj klinického nálezu viacpočetných zlomenín trávového skeletu, otras mozgu určite utrpel. Bol vyšetrený počas hospitalizácie neurológom dňa 09.
05 .2012, kde počas vyšetrenia udával, že v noci z pondelka na utorok havaroval, dostal asi mikrospánok, dnes ako si sadol a potom sa postavil dostal závraty ... Neurológom hodnotený stav bez lateralizácie, bez neurologickej symptomatológie, len vertigo ....Vzhľadom k týmto údajom ako aj k retrográdnej amnézii sa prikláňam k diagnóze podozrenie na otras mozgu. V súčasnej literatúre sa už nerozlišuje medzi ľahkým, stredným a ťažkým otrasom mozgu. Tak isto určite utrpel pri danom náraze ľavej strany tváre buď na predný stĺpik alebo volant aj podvrtnutie krčnej chrbtice, čo reklamoval pri neskorších vyšetreniach. Pri náraze ľavej strany tváre s následkom viacpočetných zlomenín tvárového skeletu vľavo došlo u neho pravdepodobne aj k pohmoždeniu podočnicového nervu vľavo (nervus infraorbitalis l.sin. - čo je koncová časť druhej vetvy trojklaného nervu, ktorá vychádza cez infraorbitálny kanál - canalis infraorbitalis - čeľuste a senzitívne inervuje ľavú polovicu tváre)čo sa prejavilo u neho znížením citlivosti ľavej strany tváre. Hemoragický šok je jednou z konkrétnych foriem šoku definovanou ako zlyhanie mikrocirkulácie v dôsledku akútnej hypovolémie (zníženia krvného objemu), ktorej príčinou je náhla a veľká strata cirkulujúceho objemu krvi a transportnej kapacity krvi pre kyslík priamym krvácaním (zjavným alebo skrytým). Najčastejšie klinické situácie spojené so vznikom hemoragického šoku sú trauma (penetrujúca i tupá), krvácanie z tráviaceho traktu a pôrodnícke krvácanie. K zriedkavejším patria napr. ruptúra aneuryzmy aorty alebo obtiažne zvládané peroperačné krvácanie či veľmi zriedkavo závažná porucha hemostázy ako príčina masívneho krvácania. Porucha hemostázy sa však pravidelne objavuje ako následok akútnej krvnej straty. Celkový objem krvi u dospelého človeka predstavuje približne 7 % hmotnosti tela (70 ml/kg), t.j. asi 5 litrov. Vek a fyziologický stav túto hodnotu ovplyvňujú, u starších osôb je to len asi 60-65 ml/kg, u detí do 1 roka naopak 90-100 ml/kg, u väčších detí 80-90 m/kg. Tukové tkanivo obsahuje len asi 30 % vody vrátane intravaskulárnej, čiže u obéznych treba pri odhade počítať skôr s ideálnou než so skutočnou váhou. Pri odhadovaní krvných strát sa väčšinou sa používa odhad založený na reakcii organizmu - t. j. zmenách vitálnych parametrov, podľa smernice ATLS (Advanced Trauma Life Support). Stupne šoku podľa ATLS: Parameter I II III IV strata krvi (ml) pod 750 750 - 1500 1500 - 2000 nad 2000 strata krvi (%) pod 15 % 15 - 30 % 30 - 40 % nad 40 % počet pulzov/min pod 100 nad 100 nad 120 nad 140 tlak krvi normálny znížený znížený znížený počet dychov/min 14 - 20 20 - 30 30 - 40 nad 35 diuréza (ml/h) pod 30 20 - 30 5 - 15 zanedbateľná správanie pacienta normálny anxiózny zmätený letargický
Diagnóza šoku sa zdá byť bezproblémová. Existujú však niektoré úskalia, ktoré najmä v počiatku môžu menej skúseného klinika zviesť alebo aspoň zdržať pri správnom zhodnotení stavu pacienta. Pre posúdenie závažnosti stavu sú najvýznamnejšie klinické prejavy orgánovej hypoperfúzie. Najbežnejšie sa sleduje pri fyzickom vyšetrení prítomnosť týchto faktorov: CNS útlm alebo agitácia Obličky oligúria Koža studená, „mramorovaná“, spotená. Ak sú prítomné, znamenajú kritický pokles perfúznych tlakov v daných orgánoch a potvrdzujú diagnózu šoku. Hľadajú sa aj „objektívnejšie“ diagnostické kritériá, zatiaľ sa zdá, že so závažnosťou šoku najlepšie koreluje hladina laktátu a BE (base excess). Pretože však jednou z najdôležitejších zásad liečby hemoragického šoku je rýchlo zabrániť ďalšiemu krvácaniu, diagnostika musí byť zameraná na rýchlu identifikáciu a lokalizáciu zdroja. U traumatického pacienta je veľmi pravdepodobnou príčinou šoku krvná strata, je však nevyhnutné zvážiť aj iné možné príčiny hypotenzie
- kontúziu myokardu(kardiogénna komponenta), léziu miechy (distribučná komponenta), tenzný pneumotorax, tamponádu perikardu a pod.“ ,,V prepúšťacej správe sa v objektívnom náleze žalobcu píše, že mal tlak krvi 146/72 mmHg a počet pulzov mal 82 min. Takže pri príjme nemal klinické známky hemoragického šoku. Na druhej strane utrpel trieštivú zlomeninu pravej stehnovej kosti, pri ktorej sa odhaduje veľkosť krvnej straty až do 2000 ml. Žalobcovi boli podané pre pokles Hgb - hemoglobínu v krvnom obraze2 transfúzne jednotky červených krviniek a v tomto prípade možno predpokladať stratu krvi do 1 000 ml, ktorú ale vzhľadom k mladému veku a dobrému klinickému stavu veľmi dobre kompenzoval bez rozvoja výrazného šokového stavu ale prikláňam sa v tomto prípade k hodnoteniu - diagnóze I. stupňa hemoragického šoku. Pri danej zlomenine pravej stehnovej kosti, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená nárazom pravého kolena na prístrojovú dosku, mohlo s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť aj k pohmoždeniu pravého kolena, čo nebolo ale v objektívnom
náleze popísané a ani v ďalšom priebehu počas hospitalizácie nie je zmienka a prípadných ťažkostiach pacienta s pravým kolenom, ale v neskorších kontrolách už žalobca udáva bolesti pravého kolena od autonehody .... takže sa prikláňam aj k diagnóze pohmoždenie pravého kolena. Tak isto pri danom pomerne silnom náraze ľavej strany tváre s následkom viacpočetných zlomenín tvárového skeletu mohlo dôjsť aj k pohmoždeniu ľavého ramenného kĺbu, čo spočiatku tak isto nereklamoval, ale až pri ďalších kontrolách začal udávať bolesti ľavého ramena údajne od autonehody. Trieštivá zlomenina dlhej časti stehnovej kosti vpravo bola dňa 08. 05. 2012 operovaná, pričom bola vykonaná zatvorená repozícia a osteosyntéza - stabilizácia zlomeniny vnútrodreňovým klincom so zaistením v hornej aj dolnej časti. Trieštivá zlomenina vonkajšej steny očnice vľavo, ako aj zlomenina prednej aj vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo s posunom do vnútra dutiny boli ponechané na konzervatívnu liečbu, to znamená, že neboli operované. Dňa 17.05.2012 boj prepustený do domácej liečby. Zlomenina stehnovej kosti sa ale nehojila primeraným spôsobom, pretože nedošlo k zhojeniu, ale k vytvoreniu pakĺbu (pseudoartrózy), v dôsledku čoho bola potrebná ďalšia operácia - takzvaná autológna spongioplastika, čo znamená, že bol potrebný odber takzvanej hubovitej spongioznej kosti z lopaty bedrovej kosti, v tomto prípade vpravo.“ Znalec vo svojom posudku tiež uviedol, že žalobcu „osobne vyšetril dňa 03. 05. 2016 v traumatologickej ambulancií v NsP FDR Banská Bystrica, kedy zistil nasledovné skutočnosti: Lokálny nález - hlava - tvár - stav po zlomeninu orbity ( očnice) vľavo, bez zjavnej deformity, len prítomné občasné zášklby ľavého oka, hypestézia (znížená citlivosť) ľavej polovice tváre. Hybnosť krčnej chrbtice má bez obmedzenia v každom smere. Pravá dolná končatina - jazva na pravom stehne v strednej tretine anterolaterálne 11 cm, nie keloidná, ale mierne hypertrofická, 8 cm jazva v oblasti lopaty bedrovej kosti vpravo 8 cm, mierne hypertrofická, jazva v oblasti nad veľkým trochanterom vpravo 6 cm po operácii, výrazná hypotrofia (zmenšenie svalovej hmoty) m. quadriceps vpravo - obvod 48 cm v porovnaní so zdravou stranou kde obvod 55 cm, hypotrofia pravého lýtka - 2 cm v porovnaní so zdravou stranou (39 cm vpravo, vľavo 41 cm);pravé koleno - extenzia plná, flexia do 120 st., bez instability; pravý bedrový kĺb - zohnutie - do 110 st., abdukcia (odtiahnutie) do 30 st., addukcia (pritiahnutie) do 20 st.; ľavý bedrový kĺb - zohnutie 130 st., abdukcia (odtiahnutie) do 40 - 45 °, addukcia (pritiahnutie) do 30°. Pravá dolná končatina je bez zjavného skrátenia, hybnosť ľavého ramena nemá obmedzenú, bez zjavnej instability; RTG kontrola - pravá stehnová kosť - pseudoartroza diafýzy femoru prehojená periostálnym kalusom, skonsolidovaná, OM in situ, zhojené. Poranenia, ktoré utrpel poškodený žalobca dňa 07.05.2012 zanechali trvalé následky, ktoré nepredstavujú pre poškodeného výraznejšie nepriaznivé následky pre jeho život, ako aj pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a nemajú prakticky žiadny vplyv na plnenie jeho spoločenských úloh.“ Jednou z úloh súdneho znalca bolo vyjadriť sa k správnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu na základe znaleckého posudku č. 10/2014 zo dňa 18. 04. 2014 vypracovaného MUDr. Pavlom Cikatricisom (s výnimkou položky č. 254) a na základe znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Znalec na strane 13 svojho znaleckého posudku uviedol, že „na rozdiel od bodového ohodnotenia MUDr. Pavla Cikatricisa pri vyšetrení žalobcu nezistil: obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu, dĺžkový rozdiel medzi dolnými končatinami.“ Na rozdiel od bodového ohodnotenia spoločnosti Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. „nepoužil položku 428a Poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia) počet bodov 50.“ Znalec v odpovedi na otázku 1. ktorú mu súd prvej inštancie uložil v uznesení o ustanovení do konania, popísal všetky poranenia žalobcu, ktoré mu boli diagnostikované a ošetrené v dôsledku dopravnej nehody v nemocničných aj ambulantných zariadeniach tak, že utrpel „trieštivú zlomeninu dlhej časti stehnovej kosti vpravo s posunom, pohmoždenie prednej steny hrudníka, krvnú podliatinu a pohmoždenie okolo ľavého oka, pohmoždenie ľavej strany tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice, Trieštivú zlomeninu vonkajšej steny očnice vľavo so zasahovaním vnútrolebečne, zlomeninu prednej aj vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo s posunom do dutiny, zlomeninu jarmového výbežku ľavej čeľuste, podozrenie na otras mozgu, pomliaždenie podočnicového nervu vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice,
podozrenie na pohmoždenie pravého kolena, podozrenie hypovolemický šok I. stupňa, podozrenie na pohmoždenie alebo podvrtnutie ľavého ramena. Poranenia, ktoré utrpel poškodený, zanechali trvalé následky, ktoré nepredstavujú pre poškodeného výraznejšie nepriaznivé následky pre jeho život, ako aj pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb a nemajú prakticky žiadny vplyv na plnenie jeho spoločenských úloh.“ V súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. v platnom znení vyčíslil bodového ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcov takto:
Položka z príl.č.1 (časť II a IV) Diagnóza Hodnotenie v bodoch ( § 10 zákona) Zvýšenie (§ 10 ods. 4 zákona) Spolu Zdôvodnenie 393a Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu (vpravo) - ľahké 100 - 100 396a Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu (vpravo) - ľahké 100 - 100 432a Rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie - 5-30 cm2 povrchu tela 30 - 30 258 Traumatické postihnutie druhej vetvy trojklaného nervu vľavo (škála bodového hodnotenia je od 50-150 bodov) 50 - 50 252 Postkomočný syndróm ľahšieho stupňa (škála bodového hodnotenia je od 65-260) 65 - 65 Použil som spodnú hranicu bodov vzhľadom k tomu, že Poúrazové psychické ťažkosti, ktoré sa prekrývajú s postkomočnými príznakmi boli zahrnuté a ohodnotené znalcom v oblasti psychológie Spolu bodov 345
Zdravotný stav poškodeného k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia je možno považovať ustálený v mesiaci august 2014, čo je rok od poslednej operácie. V roku 2014 je pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,48 Eur, čo v prípade žalobcu činí náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5685,6 Eur. Keďže znalec priznal aj bodové ohodnotenie za položku 252, na strane 13 svojho znaleckého posudku uviedol nasledovné dôvody: „postkomočné príznaky ustupujú v priebehu niekoľkých dní, alebo týždňov. V špecifickej skupine pacientov - športovcov je dĺžka trvania príznakov 7 až 10 dní (Belanger a Vanderploeg, 2005). V bežnej populácii u väčšiny pacientov dochádza k úprave subjektívnych ťažkostí v priebehu 3 až 12 mesiacov, pričom pri neuropsychologickom testovaní je kognitívny deficit nezistiteľný už po 1 až 3 mesiacoch po úraze hlavy (Holm et al., 2005). U detskej populácie je zvýšené riziko prolongovanej rekonvalescencie (Cohen et al. 2009). Približne u 5 % postihnutých po „otrase mozgu pretrváva jeden alebo viac príznakov aj rok po úraze (Iverson. 2005). Najčastejšie je to bolesť hlavy, závrat (prevažne polohový), únava, poruchy pozornosti, poruchy pamäte a vybraných exekutívnych funkcií. Núbor viacerých definovaných perzistujúcich postkomočných príznakov sa označuje ako postkomočný syndróm (dg. F07.2 podľa MKCH-10). Perzistulujúce postkomočné príznaky sú nešpecifické. Existuje veľké množstvo diferenciálnych diagnóz, komorbidít a socio-psychologických faktorov, ktoré môžu spôsobovať alebo udržiavať symptóny u individuálneho pacienta po ĽMP - ľahkom mozgovom poškodení (Silverberg a Iverson, 2011). Základ je preto komplexný diagnostický prístup so snahou terapeuticky ovplyvniť prítomné pretraumatické, traumatické a posttraumatické faktory interperujúce s rekonvalescenciou pacienta. Nezastupiteľné miesto má komplexné neuropsychologické vyšetrenie. Doteraz nie je známa kauzálna farmakologická terapia ĽMP, ktorá by spĺňala podmienky medicíny založenej na dôkazoch. U väčšiny postihnutých dochádza k spontánnemu vymiznutiu postkomočných príznakov a k symptomatickej farmakologickej a nefarmakologickej liečbe by sa malo pristúpiť' pri intenzívnych alebo protrahovaných ťažkostiach (Petraglia et al., 2012; Riechers a Ruff, 2010). Poranenia nervus trigeminus sú najčastejšou príčinou, ktorá vedie k jeho poškodeniu. K poraneniu môže dôjsť buď iatrogénne, napríklad pri zubných zákrokoch, alebo pri nehodách spojených so zlomeninou lebečnej spodiny alebo čeľuste. Žalobca udáva pretrvávajúce tŕpnutie ľavej strany tváre, pohmatovo má oblasť pod ľavou očnicou slabšie citlivú, čo môže súvisieť s poškodením (pomliaždením) infraorbitálneho nervu, čo je koncová časť druhej vetvy trojklaného nervu, ktorá vychádza cez infraorbitálny kanál (canalis infraorbitalis) čeľuste a senzitívne inervuje ľavú polovicu tváre.“ Žalobca súhlasil so závermi znaleckého posudku, keďže hodnota jedného bodu je 16,10 Eur a žalovaná mu už poskytla plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.472,- Eur, žiadal od žalovanej zaplatiť náhradu škody v sume 3.082,50 Eur. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého posudku z dôvodov, ktoré uviedla vo vyjadrení zo dňa 07. 02. 2017. Predovšetkým vytýkala znaleckému posudku znalca MUDr. Milana Jančiara to, že nemôže meniť závery uvedené v zdravotnej dokumentácii a na základe subjektívneho posúdenia
meniť diagnózy objektívne uvedené v zdravotnej dokumentácii, hlavne nie, ak sa nejedná o jeho odbornosť. Táto námietka sa týkala otrasu mozgu, ktorý neurológ bezprostredne v poúrazovom období žalobcovi nediagnostikoval, táto diagnóza nie je ani uvedená v prepúšťacej správe žalobcu, hoci ju súdny znalec ohodnotil. Podobne poranenie pravého kolena žalobcu sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu nenachádza a nie je tam ani záznam o prípadných bezprostredných ťažkostiach po úraze; poškodenie časti trojklaného nervu žalobcu je dokumentované v bezprostrednom vyšetrení ale v ďalšej zdravotnej dokumentácii o pretrvávaní tohto stavu nie je žiaden objektívny nález, dokonca v poslednom vyšetrení neurológa je doslova uvedené „bez nálezu,“ obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vpravo podľa žalovanej u žalobcu bolo pri objektívnom vyšetrení diagnostikované a aj v znaleckom posudku forensic.sk prestavuje obmedzenie 10 st. z rozsahu 130 st. pohybu, čo je fyziologický rozsah pohybu, to znamená, že 10 st. obmedzenie pohybu predstavuje obmedzenie v rozsahu 13 %, čo spadá do oblasti ľahkého stupňa obmedzenia, čo je rozsah do 30 % obmedzenia hybnosti a predstavuje 100 bodov. Adekvátne hodnotenie pre 13 % obmedzenia hybnosti by bolo 43 bodov (§ 10 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. - pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia). V znaleckom posudku forensic.sk je zistená aj poúrazová atrofia svalstva stehna žalobcu, čo predstavuje hodnotenie 50 bodov, ale nakoľko tieto dve položky nemôžu byť hodnotené spoločne (položka 428 hodnotiacej tabuľky), zvolila znalecká organizácia forensic.sk hodnotenie výhodnejšie pre žalobcu, teda hodnotenie poúrazovej atrofie. Žalovaná tvrdila, že v znaleckom posudku č. 8/2016 nie sú uvedené žiadne nové, objektívne skutočnosti, zdravotné nálezy, ktoré by nemala k dispozícii aj znalecká organizácia forensic.sk pri vypracovaní svojho znaleckého posudku č. 80/2015. Žalovaná trvala na tom, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 150 bodov vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 80/2015 je objektívne, správne likvidovala poistnú udalosť a finančné plnenie poskytla žalobcovi, preto navrhla, aby súd žalobu zamietol. Navrhla vypočutie súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara a MUDr. Petra Gémeša znalca za organizáciu forensic.sk a ich vzájomnú konfrontáciu. Na pojednávaní dňa 07. 03. 2018 súd prvej inštancie vypočul súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara, ktorý trval v celom rozsahu na svojom znaleckom posudku. Jeho vyjadrenie bolo totožné so závermi v znaleckom posudku, ktorý vypracoval pre účely súdneho konania. Na pojednávaní dňa 26. 09. 2018 súd prvej inštancie uskutočnil konfrontáciu súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara a MUDr. Petra Gémeša, z ktorej vyplynulo, že obaja znalci sa pridržiavajú svojich odborných záverov, ktoré uviedli v znaleckých posudkoch. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 07. 05. 2012 došlo k dopravnej nehode tak, že vodič Jozef Vražič o 23.40 hod viedol jazdnú súpravu zloženú z ťahača zn. IVECO, EČ: TO022BO a návesu zn. Schwarzmüller EČ: TO102YD po ceste č. I/50 v km 299/30 v smere od Rimavskej Soboty na obec Pinciná a to rýchlosťou najmenej 72 km/h, ktorá bola vyššia ako dovolená pre daný úsek cesty, túto neprispôsobil ani poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty v klesaní, po pribrzdení súpravy, zadná ľavá časť návesu prešla šmykom do protismernej časti vozovky až do druhého protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku zrážke s protiidúcim vozidlom tov. zn. Škoda Octavia, EČ: RS055AZ, vedeného žalobcom, ktorý pri nehode utrpel zranenia a to dislokovanú zlomeninu pravej stehennej kosti, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu bočnej steny očnice vľavo, ktoré si u neho vyžiadali dobu liečby a PN nad 42 dní, ktorá ešte v čase trestného konania trvala a spolujazdkyňa vo vozidle N. R. utrpela zranenia a to pohmoždenie hrudníka, oboch kolien a otras mozgu, ktoré si u nej vyžiadali dobu liečby od 08. 05. 2012 do 22. 05. 2012 a takým konaním obžalovaný K. Vražič porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 5 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Tr. zák. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/280/2012-188 zo dňa 20. 12. 2012 bol odsúdený podľa § 157/2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní tri roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného žalobcu s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 01. 2013. Žalobca utrpel poškodenie zdravia, bolestné bolo obodované lekárskym posudkom znalca MUDr. Pavla Cikatricisa zo dňa 08. 05.2012 počtom 820 bodov (v znaleckom posudku boli nesprávne zrátané body na 850), žalovaná likvidovala poistnú udalosť dňa 07. 10. 2013 a žalobcovi poukázala poistné plnenie v sume 12.891 Eur (č.l. 11 spisu). Žalovaná dňa 22. 09. 2014 ukončila šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi likvidovala náklady spojené s liečením v sume 593,32 Eur (č.l. 12 spisu). Dňa 23. 07. 2013 žalovaná ukončila šetrenie poistnej
udalosti, žalobcovi likvidovala stratu na zárobku počas práceneschopnosti, v dobe likvidácie ešte jeho práceneschopnosť trvala, poukázala mu plnenie v sume 317,72 Eur (č.l. 14 spisu). Dôkazom o poistnom plnení na č.l. 16 spisu bolo preukázané, že žalovaná dňa 28. 10. 2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti
- nároku náklady súvisiace s liečením a žalobcovi z tohto dôvodu poukázala sumu 1.216,69 Eur. U žalobcu došlo k poškodeniu zdravia v psychickej sfére, ktoré bolo ohodnotené znaleckým posudkom č. 04/2014 vypracovaným znalcom z odboru psychológia Mgr. Andreou Tyborovou, v sume 900 bodov, išlo o nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý žalovaná likvidovala. Žalobca dňa 05. 05. 2014 (č.l. 70 spisu) uplatnil od žalovanej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Cikatricisa č. 10/2014 v sume 14.007,- Eur. Súčasne si uplatnil aj nárok za náklady na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 156,42 Eur. Znalec MUDr. Pavol Cikatricis vyčíslil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za zranenia žalobcu : 1/252 Postkomočný syndróm ľahšieho stupňa (škála bodového hodnotenia je od 65 do 260 bodov), znalec hodnotil 100 bodov, 2/258 Traumatické poškodenie druhej vetvy trojklaného nervu vľavo (škála bodového hodnotenia je od 50 do 150 bodov), znalec hodnotil 100 bodov, 3/304a Poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej stupnice ľahkého stupňa (škála bodového hodnotenia je od 100 do 190 bodov), znalec hodnotil 190 bodov, 4/325z Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu vľavo stredného stupňa (škála bodového hodnotenia je P 100 Ľ 80 bodov), znalec hodnotil 80 bodov, 5/399b Poranenie mäkkého kolena s poškodením menisku a preukázateľnými blokádami v pravom kolene (škála bodového hodnotenia je od 0 do 250 bodov), znalec hodnotil 250 bodov, 6/428a Poúrazová atrofia svalstva pravého stehna (škála bodového hodnotenia je od 0 do 50 bodov), znalec hodnotil 50 bodov, 7/428b Poúrazová atrofia svalstva pravého predkolenia (škála bodového hodnotenia je od 0 do 30 bodov), znalec hodnotil 30 bodov, 9/432c Plošné a pozdĺžne jazvy - celkom na siedmych miestach - celkom 57 cm2 (končatina, brucho), (škála bodového hodnotenia je od 0 do 70 bodov), znalec hodnotil 70 bodov, spolu 870 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo 14.007,- Eur (v roku 2012 2 % z priemernej mesačnej mzdy (805,00 Eur) zamestnanca národného hospodárstva činili 16,10 Eur, t.j. hodnotenie za jeden bod bolestného platnosti pre celý rok 2012 - § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., 870x16,10=14.007). Žalovaná listom zo dňa 25. 05. 2015 oznámila žalobcovi, že mu náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 10/2014 poskytuje len vo výške 2.472,- Eur a to na základe znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného spoločnosťou forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. V liste súčasne bol odkaz na odškodnenie poskytnuté žalovanou za položky 428a 50 bodov, 433a 100 bodov, 150 bodov, 1 bod á 16,48 = 2.472,- Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodenie zdravia pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje viac ako 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, od 01. 01. 2014 mu bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 86012084730 zo dňa 06. 02. 2014. Z dokazovania vyplynulo a žalovaná to nepoprela, že u žalobcu pretrvávajú naďalej zdravotné ťažkosti a obmedzujú ho v možnostiach uplatniť sa v živote ako aj v spoločnosti. Žalovaná v priebehu konania namietla, že žaloba žalobcu je podaná predčasne, lebo žalobca mal podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení účinnom ku dňu 02. 07. 2015 (ďalej aj ,,Zákon o BSSU“) požiadať žalovanú o uzavretie dohody, čo neurobil, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný so žalovanou nemohol uzavrieť dohodu, pretože žalovaná neposkytla žalobcovi znalecký posudok forensic.sk č. 80/2015, ani nemala záujem žalobcovi vysvetliť značný rozdiel v bodovom ohodnotení medzi znaleckým posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa a tým, ktorý si dala vypracovať (č. 80/2015). Žalobca v konaní preukázal, že nemal inú možnosť, len uplatniť nárok na priznanie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, podaním žaloby na súde. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval žalobu za predčasne podanú. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), § 427 ods. 1, § 444 OZ, § 15 ods. 1 a 2 ZoPZP, § 1 písm. a), § 2 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 Zákona o BSSU. Súd prvej inštancie uviedol: ,,Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie
poškodeného v živote a spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb vrátane výkonu doterajšieho povolania, možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladaného vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo, základom sú ustanovené sadzby bodovacím systémom, pričom počet bodov z ktorého sa vychádza pri odškodnení, určí lekár v lekárskom posudku. V súdnom spore súd vykonával dokazovanie s cieľom naplnenia Čl. 2 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalovaná nechcela likvidovať žalobcom uplatnený nárok podľa dôkazu, ktorý jej doručil listom z 05. 05. 2014 a na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu boli potrebné odborné znalosti, súd ustanovil do konania súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara. Ten podal písomný znalecký posudok č. 8/2016. So závermi v ňom uvedenými bol žalobca spokojný, žalovaná tieto závery namietala. Súd mal pri rozhodovaní k dispozícii znalecký posudok MUDr. Milana Jančiara a dva listinné dôkazy strán sporu, ktoré neboli zhodné s jeho závermi, ale boli ním v súdnom konaní preskúmané a vyhodnotené. Dokazovaním súd zisťoval, či súdom ustanovený znalec obháji závery svojho znaleckého posudku, prípadne ich doplní, preto uskutočnil výsluch znalca MUDr. Milana Jančiara, ale aj vzájomnú konfrontáciu tohto znalca a MUDr. Petra Gémeša. Obaja znalci naďalej zotrvali na záveroch, ktoré uviedli - MUDr. Milan Jančiar v znaleckom posudku č. 8/2016 a MUDr. Peter Gémeš č. 80/2015. Súd dokazovaním zistil, že v znaleckom posudku č. 8/2016 sa súdny znalec MUDr. Milan Jančiar zodpovedal na otázky položené súdom. Jeho závery v znaleckom posudku netrpia vnútornými rozpormi, sú logické, znalec podrobne (v znaleckom posudku), ale aj vo svojom výsluchu na pojednávaní a pri konfrontácii so znalcom MUDr. Petrom Gémešom vysvetlil, prečo ohodnotil u žalobcu aj poškodenie jeho zdravia, ktoré neohodnotili súdny znalec MUDr. Pavol Cikatricis a forensic.sk. MUDr. Milan Jančiar sa vysporiadal aj s hodnotením oboch listinných dôkazov - hodnotenie MUDr. Pavla Cikatricisa a forensic.sk, jeho závery v znaleckom posudku sú presvedčivé, znalec ich obhájil. Pokiaľ žalovaná brojila proti tomuto dôkazu tvrdiac, že znalec vychádzal zo zistení, ktoré nie sú, nevychádzal z objektívnych skutočností, ale deklaroval poškodenia zdravia žalobcu, ktoré by sa „mohli stať“, „mali stať“, alebo „pravdepodobne nastali“ súd konštatuje, že tieto tvrdenia žalovanej boli účelové, neoslabili silu citovaného znaleckého posudku vypracovaného v súdnom konaní. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ tieto vyjadrenia v znaleckom posudku znalec MUDr. Milan Jančiar použil, použil ich preto, aby nielenže popísal, ale aj popisom príznakov a prejavov žalobcu (postkomočný syndróm, otras mozgu, atď.) identifikoval uvedené zranenia o ktorých tvrdil, že u žalobcu naozaj nastali, hoci údaje o nich sa nenachádzali v jeho zdravotnej dokumentácii. Súd síce pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní dňa 26. 09. 2018 uvažoval o tom, že by znalecký posudok č. 8/2016 bol žalovanou spochybnený a žaloba nedôvodná, ale po vyhodnotení všetkých dôkazov v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 a 2 C.s.p. a najmä § 219 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého dôvodom na odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku bude spravidla potreba súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie, zrekapitulovať zistený skutkový stav, prípadne zvážiť aplikáciu a interpretáciu konkrétnych ustanovení hmotného práva na zistený skutkový stav. V čase do určeného termínu odročeného pojednávania je povinnosťou súdu pripraviť písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré sa doručí prítomným stranám alebo ich zástupcom na odročenom pojednávaní. Súd po vykonanom dokazovaní jednoznačne dospel k záveru, že žalobca udržal dôkazné bremeno, preukázal žalobou uplatnený nárok. Súd zdôrazňuje, že znalecký posudok č. 8/2016 je preskúmateľný, znalec v ňom podrobne odôvodnil všetky svoje úvahy, ktoré ho nakoniec viedli k záveru vyslovenému v tomto znaleckom posudku. Súd nemôže súhlasiť s tým, že pokiaľ neboli diagnózy: otras mozgu, postkomočný syndróm a ďalšie, ktorých spornosť namietala žalovaná uvedené v zdravotnej dokumentácii žalobcu, že preto sú závery znaleckého posudku č. 8/2016 len hypotetické. Súdny znalec v súdnom konaní bol ustanovený na vyriešenie odbornej otázky, znalec vo svojom znaleckom posudku, ale aj pri výsluchu a konfrontácii s MUDr. Petrom Gémešom podrobne identifikoval a zdokumentoval poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody, niekoľkokrát zdôraznil, že žalobcom utrpené zranenia boli závažné, žalobca sa zrazil s návesom, išlo o čelnú zrážku a mechanizmus utrpeného zranenia žalobcu nasvedčoval takému poškodeniu jeho zdravia, ktoré zistil a ohodnotil znalec MUDr. Milan Jančiar. Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 06. 02. 2014 podľa ktorého bol žalobcovi odo dňa 01. 01. 2014 priznaný invalidný dôchodok, ako dôsledok dopravnej nehody na ktorej nenesie žalobca žiadne zavinenie.
Po takto vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že pri rozhodovaní súd vychádzal z presvedčivých logických záverov súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara, ktoré si osvojil pri rozhodovaní. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví poškodeného preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Následky poškodenia zdravia sa prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské uplatnenie výrazne sťaží, prípadne že poškodený je zo spoločenského uplatnenia úplne vylúčený. Pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné pôžitky, ktoré za priznanú náhradu si môže poškodenie reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach zabezpečiť, avšak žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia. Výška náhrady závisí predovšetkým od lekárskeho hodnotenia, ale aj od predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia obmedzené alebo skrátené. V znaleckom posudku č. 8/2016 tiež znalec považoval zdravotný stav žalobcu k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia za ustálený v mesiaci 8/2014, čo je rok poslednej operácie.“ Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca utrpel škodu na zdraví pri dopravnej nehode dňa 07. 05. 2012, čo je moment vzniku nároku na náhradu škodu. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi patrí za jeden bod v sume 15,72 Eur, za 345 bodov podľa znaleckého posudku č. 8/2016, čo predstavuje sumu 4.951,40 Eur. Keďže súd prvej mal preukázané a žalobca to nepopieral, že žalovaná mu už za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatila pred podaním žaloby sumu 2.472,- Eur, vznikol mu nárok na zaplatenie sumy 4.951,40 Eur od žalovanej, ktorú škodu zaplatí žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca žalobou uplatňoval nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 11.535,- Eur. Po podanom znaleckom posudku č. 8/2016 mal súd prvej inštancie preukázané, že jeho nárok je dôvodný vo výške 4.951,40 Eur (keďže časť náhrady škody už žalovaná zaplatila), a preto vo zvyšnej časti náhrady škody v sume 6.583,60 Eur žalobu žalobcu zamietol. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania súd prvej inštancie uviedol: ,,Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Toto zákonné ustanovenie prebralo C.s.p. po Občianskom súdnom poriadku zásadu úplného úspechu v spore. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. nebolo prebraté, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. Zásadu úspechu vo veci podľa Civilného sporového poriadku treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Preto súd dospel k záveru, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, ale iba z prisúdenej škody (nie zo škody, ktorú žaloval) a to v rozsahu 100 % od žalovanej (R/1970, pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia bude sa nárok, na náhradu trov konania spravovať ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.).“
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že by mu vznikol vyšší nárok na náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, než vo výške 2.472,- Eur, ktorú žalobcovi poskytla na základe znaleckého posudku č.80/2015 znaleckej organizácie Forensic.sk. Zároveň navrhla, aby odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h/, f/ CSP. Uviedla, že v priebehu prvoinštančného konania nesúhlasila so subjektívnymi názormi a závermi súdneho znalca MUDr. Jančiara, ktorý pri stanovení niektorých uvedených diagnóz vychádzal len z predpokladu ich existencie, resp. z predpokladu, že došlo k niektorým poraneniam, ktoré však neboli zachytené v zdravotnej dokumentácií žalobcu. Súdny znalec MUDr. Jančiar sa odchýlil od súdom prvej inštancie stanovenej úlohy, a to popísať všetky porania (s výnimkou poranení/zmien v psychickom stave žalobcu), ktoré boli žalobcovi diagnostikované v dôsledku jeho dopravnej nehody zo dňa 08. 05. 2012 v nemocničných ako aj ambulantných zariadeniach. Z ,,Odborného vyjadrenia - znalecký úkon číslo 323/2016“ zo dňa 10. 12. 2016 vyhotoveného znaleckou organizácia Forensic.sk vyplynulo, že podozrenie MUDr. Jančiara na otras mozgu u žalobcu ako aj diagnózu č. 252 Postkomočný syndróm ľahkého stupňa (ďalej len „postkomočný syndróm“) nie je možné z predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne zistiť, nakoľko v zdravotnej dokumentácií žalobcu sa o
otrase mozgu ani o postkomočnom syndróme nenachádza žiadna zmienka či objektívny lekársky nález. V danom prípade ide len o subjektívne hodnotenie úrazu žalobcu zo strany MUDr. Jančiara, pričom takéto subjektívne hodnotenie je vzhľadom na odstup času a to, že tieto diagnózy neboli objektívne zistené bezprostredne po dopravnej nehode a ani v čase liečenia žalobcu, je možné považovať za nepreskúmateľné, nakoľko nie sú objektívne podložené žiadnou zdravotnou dokumentáciou. Navyše žalobca bol bezprostredne po úrazovom období vyšetrený neurológom a otras mozgu či postkomočný syndróm nebol objektívne diagnostikovaný ani nebol v súvislosti s týmito diagnózami žiadnym spôsobom liečený, čo priamo vyplýva zo žalobcovej zdravotnej dokumentácie. V prípade diagnózy č. 396a Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu (vpravo) je opätovne MUDr. Jančiarom vyjadrený predpoklad, že vzhľadom na mechanizmus vzniku úrazu žalobcu mohlo dôjsť k poraneniu kolenného kĺbu vpravo. Poranenie pravého kolena však opäť nie je objektívne zachytené v dostupnej zdravotnej dokumentácií a nie je ani záznam o prípadných bezprostredných ťažkostiach žalobcu s pravým kolenom. Pokiaľ ide o diagnózu č. 258 Traumatické postihnutie druhej vetvy trojklaného nervu vľavo MUDr. Jančiar opäť vychádza len z predpokladu o existencií tejto diagnózy, pričom poškodenie trojklaného nervu je zdokumentované len bezprostredne po dopravnej nehode, ale v ďalšej zdravotnej dokumentácií žalobcu nie je záznam o pretrvávaní tohto stavu a nie je žiaden objektívny nález. Dokonca posledné vyšetrenie neurológa je doslova uvedené ako bez nálezu, z čoho vyplýva, že o existencií trvalých následkov z titulu poškodenia trojklaného nervu neexistuje žiadny akceptovateľný objektívny lekársky nález. Podľa jej názoru znalecký posudok č. 8/2016 MUDr. Jančiara, ktorý vychádza zo subjektívneho názoru znalca, je nepreskúmateľný. Ohľadne diagnózy č. 393a Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo (ďalej len „obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu“) poukázala na stanovisko uvedené v ,,Odbornom vyjadrení - znalecký úkon číslo 323/2016“ zo dňa 10. 12. 2016, a to: „Obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vpravo sme pri objektívnom vyšetrení diagnostikovali aj my a predstavuje obmedzenie 10 st. z rozsahu 130 st. pohybu, čo je fyziologický rozsah pohybu. Teda 10 stupňové obmedzenie pohybu predstavuje obmedzenie v rozsahu 13%, čo spadá do oblasti ľahkého stupňa obmedzenia, čo je rozsah do 30 % obmedzenie hybnosti a predstavuje 100 bodov. Adekvátne hodnotenie pre 13% obmedzenie hybnosti by bolo 43 bodov. (§ 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. - pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia). Zistili sme i poúrazovú atrofiu svalstva stehna, čo predstavuje hodnotenie 50 bodov. Nakoľko tieto obidve položky nemôžu byť hodnotené spoločne (položka 428 hodnotiacej tabuľky) zvolili sme hodnotenie výhodnejšie pre poškodeného, teda hodnotenie poúrazovej atrofie.“ Bodové ohodnotenie obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu MUDr. Jančiara považovala za neprimerane vysoké, svojvoľné a za neopodstatnené. Na pojednávaní dňa 26. 09. 2018 MUDr. Peter Gémeš, poverený znalec z oblasti traumatológie za znaleckú organizáciu Forensic.sk, poukázal na podstatu úlohy súdneho znalca v tomto súdnom konaní, t.j. že znalec má pri hodnotení SSÚ vychádzať len z objektívnych a overiteľných skutočností, ktoré sú zaznamenané v zdravotnej dokumentácií žalobcu. Stanovovať diagnózy ex post alebo ich nejakým spôsobom meniť či spochybňovať neprináleží žiadnemu znalcovi. Vyššie uvedenými vykonanými dôkazmi sa súd prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal, pričom pri hodnotení týchto dôkazov stroho uvádza len to, že ona brojila proti znaleckému posudku č. 8/2016 MUDr. Jančiara a jej tvrdenia o neobjektívnosti tohto posudku považoval len za účelové tvrdenia a odmietol sa nimi bližšie zaoberať. Jej tvrdenia sa opierajú o zistenia renomovanej znaleckej organizácie v rámci objektívneho znaleckého skúmania nároku SSÚ žalobcu zachytené v znaleckom posudku č. 80/2015 a následnom odbornom vyjadrení tejto znaleckej organizácie a následnom výsluchu znalca MUDr. Gémeša na pojednávaní dňa 26. 09. 2018. Mala za to, že súd prvej inštancie pri hodnotení jednotlivých dôkazov nepostupoval správne, pretože sa s dôkazmi nevysporiadal v ich vzájomnej súvislosti, pričom na výsledok vzájomnej konfrontácie znalcov a samotnú výpoveď MUDr. Gémeša vôbec neprihliadal. Z uvedeného dôvodu považuje odôvodnenie predmetného rozsudku za nedostatočné a nepreskúmateľné. Znalecký posudok v zmysle Civilného sporového poriadku predstavuje dôkazný prostriedok, ktorý súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Závery znaleckého dokazovania nemôžu byť preberané a akceptované bez toho, aby bol tento dôkaz súdom hodnotený. „Závery znaleckého posudku nie je možné bez ďalšieho preberať, ale v prípade potreby ich treba overovať aj inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o jeho správnosti.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02. 07. 2009, sp. zn. 30 Cdo 3450/2007)
Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III ÚS 299/06 vyslovil názor, že je nielen možné, ale aj žiadúce, preskúmavať aj vecnú správnosť znaleckých posudkov, ktorý síce vyslovil ohľadne posudzovania trestnoprávnych otázok, ale podľa jej názoru žalovanej je možné tento názor zovšeobecniť aj v rámci civilnoprávnej roviny. Obdobne sa uvádza aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2014, sp. zn. 6 Cdo 111/2012: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného v prejednávanej veci nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je daná už tým, že záver o nespôsobilosti poručiteľa zriadiť závet sa opiera len o znalecký posudok nemocnice bez toho, aby bol podporený aj inými skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z iných vykonaných dôkazov.“ Znalecký posudok je významný dôkazný prostriedok a v rámci dokazovania mu prislúcha významné miesto. Nemožno však opomenúť, že z hlavných zásad dokazovania vyplýva požiadavka kritického hodnotenia všetkých dôkazov, vrátane znaleckého posudku. Znalecký posudok, či už súdnoznalecký alebo predložený ňou, je bezpochyby nutné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz; ani on a priori nepožíva väčšiu dôkaznú silu a musí byť podrobený všestrannej previerke nielen právnej korektnosti, ale aj vecnej správnosti. Závery znaleckého posudku teda nemožno bez ďalšieho preberať, ale je potrené v prípade potreby ich overovať aj inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak sa vyskytnú pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Ďalej poukázala na nesprávny výpočet priznanej náhrady škody za SSÚ žalobcu vo finančnom vyjadrení, pričom súd prvej inštancie pri stanovení rozsahu jej povinnosti uhradiť priznanú náhradu škody opomenul to, že ona už dňa 25. 05. 2015 na základe znaleckého posudku č. 80/2015 znaleckej organizácie Forensic. sk plnila sumu vo výške 2.472,- Eur priamo na bankový účet žalobcu. Nakoľko sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil s rozsahom a výškou bodového ohodnotenia SSÚ vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. 8/2016 MUDr. Jančiara, priznal žalobcovi náhradu škody titulom SSÚ za 345 bodov. Súd prvej inštancie správne učil, že výška jedného bodu SSÚ za rok 2012 je stanovená opatrením Ministerstva zdravotníctva č. 3266-OL-2012, predstavuje jeden bod vo finančnom vyjadrení sumu 15,72 Eur. V prípade, že by žalobca aj napriek jej námietkam mal nárok na náhradu škody z titulu SSÚ v rozsahu 345 bodov, nie je možné považovať priznanú sumu 4.951,40 Eur za správnu. Za predpokladu, že posúdenie samotného nároku žalobcu na SSÚ by bolo správne, mal by súd prvej inštancie priznať žalobcovi sumu vo výške 5.423,40 Eur (345 bodov SSÚ x hodnota jedného bodu 15,72 Eur), od ktorého by odpočítal už poskytnuté plnenie za SSÚ zo strany žalovanej vo výške 2.472,- Eur. Na túto skutočnosť poukazovala na pojednávaní dňa 07. 03. 2018. Výška priznaného nároku by tak mala prestavovať sumu vo výške 2.951,40 Eur. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia istiny vo výške 11.535,- Eur spolu s príslušenstvom. Žalobca tak bol úspešný len v rozsahu priznania sumy vo výške 4.951,40 Eur s príslušenstvom. V danom prípade žalobca počas celého konania trval na výške svojho nároku na náhradu škody na zdraví z titulu SSÚ vo výške 11.535,- Eur, hoci od počiatku ona tento nárok žalobcu popierala ako nedôvodný. Nedôvodnosť takejto výšky nároku bola preukázaná aj samotným znaleckým posudkom MUDr. Jančiara ako súdneho znalca. Toto znalecké dokazovanie bolo vykonané na základe jej návrhu podľa ustanovenia 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), za ktorý zaplatila aj súdom prvej inštancie stanovený preddavok. Nakoľko svojou procesnou aktivitou preukázala nedôvodnosť nároku, žalobca nemôže byť v danom prípade v konaní úspešný v rozsahu 100%. Navyše judikát, na ktorý súd prvej inštancie v tejto časti rozhodnutia poukázal (R/1970), nie je možné vzhľadom na odstup času a zmenu procesného kódexu považovať za správny. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa v spore premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Podľa jej názoru žalobcovi nie je možné priznať plný úspech, pokiaľ ide o náhradu trov konania, ale len v takej miere, v akej bol žalobca skutočne úspešný, aj to len za predpokladu, že nárok žalobcu je skutočne daný. Ak mala strana sporu len čiastočný úspech, platí pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 255 ods. 2 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu strany vo veci.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.
Podľa jeho názoru súdny znalec MUDr. Milan Jančiar prostredníctvom znaleckého posudku č. 8/2016 zodpovedal na všetky otázky položené súdom prvej inštancie. Závery v znaleckom posudku netrpia vnútornými rozpormi, sú logické a znalec podrobne vysvetlil, prečo ohodnotil u neho aj poškodenie jeho zdravia, ktoré neohodnotil súdny znalec MUDr. Pavol Cikatricis a forensicsk. Zároveň sa vysporiadal aj s hodnotením oboch listinných dôkazov - hodnotenie MUDr. Pavla Cikatricisa a forensic.sk a jeho závery v znaleckom posudku sú presvedčivé. Znalec dospel k jednoznačnému záveru, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je 345 bodov. Súdny znalec MUDr. Milan Jančiar v znaleckom posudku a aj pri výsluchu a konfrontácii s MUDr. Petrom Gémešom podrobne identifikoval a zdokumentoval poškodenie jeho zdravia v dôsledku dopravnej nehody, zdôraznil, že ním utrpené zranenia boli závažné (zrazil sa s návesom, išlo o čelnú zrážku a mechanizmus utrpeného zranenia) nasvedčoval takému poškodeniu jeho zdravia, ktoré zistil a ohodnotil. Dokazovanie vykonané v predmetnom súdnom konaní bolo rozsiahle a vyčerpávajúce, súd prvej inštancie vyhovel všetkým návrhom na vykonanie dokazovania navrhovaným stranami, súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti. Prvoinštančný súd konal správne, ak pri rozhodovaní vychádzal z presvedčivých a logických záverov súdneho znalca MUDr, Milana Jančiara. Mal za to, že výrok I. rozsudku prvoinštančného súdu, prostredníctvom ktorého mu bol zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej priznaný nárok náhradu škody z titulu SSÚ v rozsahu 345 bodov, t.j. v rozsahu určenom súdom ustanoveným znalcom je koherentný, predmetné rozhodnutie je konzistentné a argumenty v ňom uvedené podporujú príslušný právny záver, ktorý nachádza oporu vo vykonanom dokazovaní. Nestotožnenie sa žalovanej so závermi vykonaného dokazovania (závermi nachádzajúcimi oporu v odbornom názore súdom ustanoveného znalca MUDr. Milana Jančiara) v žiadnom ohľade nepredstavuje okolnosť rozhodujúcu pre posudzovanie relevantnosti odborných záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný súd na náklade záverov súdom ustanoveného znalca. K odvolacej námietky žalovanej o opomenutí súdu prvej inštancie prihliadnuť na dňa 25. 05. 2015 žalovanou zaplatenú sumu 2.472,- Eur na základe znaleckého posudku č. 80/2015 znaleckej organizácie forensic.sk, uviedol, že zo strany žalovanej mu bolo poskytnuté peňažné plnenie výlučne za položky 488a a 433a, avšak na základe záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 8/2016 mu bol priznaný nárok na náhradu škody z titulu SSU na základe diagnóz označených v zmysle prílohy Zákona o BSSU ako 393a, 396a, 432a, 258 a 252, a teda sa nejedná o totožné položky, preto súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o stanovení výšky jemu priznanom nároku (4.951,40 Eur) nezohľadňoval peňažné plnenie, ktoré žalovaná poskytla mimosúdne, keďže sa jednalo o peňažné plnenie poskytnuté za iné položky ako tie, ktoré mu boli zo strany prvoinštančného súdu priznané. Ohľadne výroku o trovách konania poukázal na to, že CSP nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 OSP, avšak zásadu úspechu vo veci podľa CSP treba uplatniť aj na konanie, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Súd prvej inštancie prihliadol pri rozhodovaní o náhrade trov konania, že v dôsledku správania sa žalovanej bol nútený domáhať sa nároku na poskytnutie náhrady za základné ohodnotenie poškodenia na zdraví z titulu SSÚ prostredníctvom podanej žaloby; taktiež nebol spôsobilý predvídať výsledok súdneho konania, pretože sa nemohol oboznámiť so závermi znaleckého posudku č. 80/2015; výsledok súdneho konania závisel od záverov vyplývajúcich z nariadeného dokazovania vo forme odborného vyjadrenia (znalecký posudok č. 8/2016); žalovaná mu v rámci mimosúdneho konania neposkytla náhradu škody z titulu SSÚ v správnej výške; v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 07. 05. 2012, sa stal vo veku 28 rokov invalidným a následky vzniknutých poškodení na zdraví ho obmedzujú v rôznych sférach života; žalovaná až v priebehu súdneho konania splnomocnila právneho zástupcu na jej zastupovanie v spore, hoci vyjadrenie k žalobe podala prostredníctvom svojho zamestnanca.
4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na dôvodoch odvolania. Opakovane poukázala na to, že súdny znalec MUDr. Jančiar pri stanovení niektorých diagnóz vychádzal len predpokladu ich existencie, resp. z predpokladu, že došlo k niektorým poraneniam, ktoré však nie sú objektívne zachytené v zdravotnej dokumentácií žalobcu. Súdny znalec sa odchýlil od prvoinštančným súdom stanovenej úlohy, a to popísať všetky porania (s výnimkou poranení/zmien v psychickom stave žalobcu), ktoré boli žalobcovi diagnostikované v dôsledku jeho dopravnej nehody zo dňa 08. 05. 2012 v nemocničných ako aj ambulantných zariadeniach.
Znalecký posudok je významný dôkazný prostriedok a v rámci dokazovania mu prislúcha významné miesto. Nemožno však opomenúť, že z hlavných zásad dokazovania vyplýva požiadavka kritického hodnotenia všetkých dôkazov, vrátane znaleckého posudku. Znalecký posudok, či už súdnoznalecký alebo predložený ňou, je bezpochyby nutné hodnotiť rovnako starostlivo ako každý iný dôkaz; ani on a priori nepožíva väčšiu dôkaznú silu a musí byť podrobený všestrannej previerke nielen právnej korektnosti, ale aj vecnej správnosti. Závery znaleckého posudku teda nemožno bez ďalšieho preberať, ale je potrebné v prípade potreby ich overovať aj inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak sa vyskytnú pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Súd prvej inštancie pri hodnotení jednotlivých dôkazov nepostupoval správne, keďže sa nevysporiadal v ich vzájomnej súvislosti, pričom na výsledok vzájomnej konfrontácie znalcov a výpoveď MUDr. Gémeša neprihliadal, preto odôvodnenie rozsudku považuje za nedostatočné a nepreskúmateľné. Ďalej poukázala na nesprávny výpočet priznanej náhrady škody za SSÚ žalobcu vo finančnom vyjadrení, pričom súd prvej inštancie pri stanovení rozsahu jej povinnosti uhradiť priznanú náhradu škody opomenul to, že ona už dňa 25. 05. 2015 na základe znaleckého posudku č. 80/2015 znaleckej organizácie forensic. sk plnila sumu vo výške 2.472,- Eur priamo na bankový účet žalobcu. Nakoľko sa súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil s rozsahom a výškou bodového ohodnotenia SSÚ vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. 8/2016 MUDr. Jančiara priznal žalobcovi náhradu škody titulom SSÚ za 345 bodov. Súd prvej inštancie správne učil, že výška jedného bodu SSÚ za rok 2012 je stanovená opatrením Ministerstva zdravotníctva č. 3266-OL-2012, predstavuje jeden bod vo finančnom vyjadrení sumu 15,72 Eur. V prípade, že by žalobca aj napriek vyššie uvedeným námietkam žalovanej, mal nárok na náhradu škody z titulu SSÚ v rozsahu 345 bodov, nie je možné považovať priznanú sumu 4.951,40 Eur za správnu. Za predpokladu, že posúdenie samotného nároku žalobcu na SSÚ by bolo správne, mal by súd prvej inštancie priznať žalobcovi sumu vo výške 5.423,40 Eur (345 bodov SSÚ x hodnota jedného bodu 15,72 Eur), od ktorého by odpočítal už poskytnuté plnenie za SSÚ zo strany žalovanej vo výške 2.472,- Eur. Na túto skutočnosť poukazovala na pojednávaní dňa 07. 03. 2018. Výška priznaného nároku by tak mala prestavovať sumu vo výške 2.951,40 Eur.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.479,40 Eur (časť I. výroku), ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a v časti výroku ohľadne zaplatenia sumy 2.472,- Eur (časť I. výroku) zmenil (§ 388 CSP) a žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd odvolanie žalovanej voči výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobu sčasti zaplatenia náhrady škody v sume 6.583,60 Eur zamietol (II. výrok), odmietol (§ 386 písm. b/ CSP).
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.479,40 Eur je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v tomto rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní, a to v časti týkajúcej sa sumy 2.479,40 Eur (časť I. výroku), neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedla ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia v predmetnej časti.
9. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je parciálnym nárokom, ktorý sa uplatňuje v rámci náhrady škody na zdraví. Ide o nárok, ktorý je uhrádzaný jednorazovo podľa miery obmedzenia možností poškodenej osoby uplatniť sa v bežnom živote a spoločnosti. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Ujma na zdraví je nenapraviteľná a nie je možné restitutio in integrum (uvedenie do pôvodného stavu), keďže ujmu na živote a zdraví nemožno odškodniť reparáciou. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia nepripadá do úvahy satisfakcia, ale výlučne satisfakcia formou peňažnej náhrady. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia možno charakterizovať ako náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky, ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom živote, profesijnom živote alebo iných sférach života.
10. Primárne sa zohľadňuje povaha následkov poškodenia a ich predpokladaný vývoj. Zákon o BSSU kladie dôraz na kvantitatívnu stránku vyjadrenú rozsahom, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote oproti stavu pred poškodením zdravia.
11. Základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pri nárokovaní náhrady škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, je podmienka primeranosti, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o BSSU. Podmienka primeranosti je preskúmavaná v rámci súdneho konania, keď práve vo fáze dokazovania dochádza k zisťovaniu, či uplatnený nárok je v primeranej výške. Primeranosť náhrady škody na zdrví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia bude posudzovaná vždy individuálne, a to vzhľadom na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu.
12. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej ohľadne záverov vyplývajúcim zo Znaleckého posudku č. 8/2016 MUDr. Milana Jančiara, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Traumatológia zo dňa 11. 08. 2016 (ďalej aj ,,znalecký posudok MUDr. Milana Jančiara), z ktorých súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní ohľadne žalobcom uplatnenej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ,,Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podstatou tzv. materiálneho vedenia sporu je, že súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
13. Odvolací súd konštatuje, že zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by sa malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané správami získanými vykonaním dôkazov.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie hodnotil všetky vykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy, ktoré limity boli ústavnoprávne, pričom zákonnú silu pripísal jednotlivým dôkazom súd prvej inštancie podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.
15. Súd prvej inštancie postupoval správne, disponujúc s dvoma súkromnými znaleckými posudkami, a to znaleckým posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa, znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, Traumatológia č. 10/2014 zo dňa 18. 04. 2014, predloženým žalobcom (č.l. 19-48 spisu) a znaleckým posudkom č. 80/2015 zo dňa 30. 03 2015 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o,, znalecká organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia, so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, predloženým žalovanou (č.l. 85-112 spisu) s rozdielnymi závermi o tej istej otázke (týkajúce sa bodového ohodnotenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu), keď ustanovil uznesením č.k. 8C/240/2015-173 zo dňa 10. 05. 2016 do konania znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Traumatológia MUDr. Milana Jančiara, t.j. v prípade pochybností nariadil preskúmanie súkromných znaleckých posudkov predložených žalobcom i žalovanou iným znalcom.
16. Súdny znalec v znaleckom posudku č. 8/2016 zo dňa 11. 08. 2016 (č.l. 187-204 spisu) zodpovedal na otázky špecifikované súdom prvej inštancie uznesením č.k. 8C/240/2015-173 zo dňa 10. 05. 2016 a následne pri výsluchu dňa 07. 03. 2018, dňa 26. 09. 2018 (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 07. 03. 2018; č.l. 248-253 a Zápisnica o pojednávaní zo dňa 26. 09. 2018; č.l. 291-300a spisu).
17. Súd prvej inštancie zhodnotil presvedčivosť znaleckého posudku MUDr. Pavla Cikatricisa, znaleckej organizácie forensic.sk s prihliadnutím na závery súdom ustanoveného znalca MUDr. Milana Jančiara, logické odôvodnenie znaleckých posudkov a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, keď ich zhodnotil v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vzal za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záveru druhého znaleckého posudku; pričom pre túto úvahu vypočul obidvoch znalcov (MUDr. Milana Jančiara i MUDr. Petra Gémeša), na základe ktorých odstránil rozpory v záveroch znaleckých posudkov ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 13/82 zo dňa 15. 07. 1982).
18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie znalecké posudky hodnotil voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi z hľadiska ich vnútornej logiky, domáhal sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcom. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.
19. I podľa názoru odvolacieho súdu závery znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara sú náležitým spôsobom odôvodnené, sú podložené obsahom nálezu znalca, súdny znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné v posudzovanej veci sa vysporiadať, pričom závery znaleckého posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a zároveň odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia.
20. Súdny znalec MUDr. Milana Jančiara zodpovedal na všetky súdom prvej inštancie položené otázky určite a zrozumiteľne, znalecký posudok netrpí rozpormi a má oporu v podkladových materiáloch. Súdny znalec MUDr. Milan Jančiar osobne žalobcu vyšetril žalobcu dňa 31. 05. 2016, oboznámil sa s komplexnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu a s jeho zdravotným stavom, vrátane súkromných znaleckých posudkov predložených žalobcom a žalovanou.
21. Odvolací súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že: ,,Súd zdôrazňuje, že znalecký posudok č. 8/2016 je preskúmateľný, znalec v ňom podrobne odôvodnil všetky svoje úvahy, ktoré ho nakoniec viedli k záveru vyslovenému v tomto znaleckom posudku. Súd nemôže súhlasiť s tým, že pokiaľ neboli diagnózy: otras mozgu, postkomočný syndróm a ďalšie, ktorých spornosť namietala žalovaná uvedené v zdravotnej dokumentácii žalobcu, že preto sú závery znaleckého posudku č. 8/2016 len hypotetické. Súdny znalec v súdnom konaní bol ustanovený na vyriešenie odbornej otázky, znalec vo svojom znaleckom posudku, ale aj pri výsluchu a konfrontácii s MUDr. Petrom Gémešom podrobne identifikoval a zdokumentoval poškodenie zdravia žalobcu v dôsledku dopravnej nehody, niekoľkokrát zdôraznil, že žalobcom utrpené zranenia boli závažné, žalobca sa zrazil s návesom, išlo o čelnú zrážku a mechanizmus utrpeného zranenia žalobcu nasvedčoval takému poškodeniu jeho zdravia, ktoré zistil a ohodnotil znalec MUDr. Milan Jančiar.“
22. Súdny znalec MUDr. Milan Jančiar vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie žalobcu zistil, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 08. 05. 2012 utrpel nasledovné poranenia: trieštivú zlomeninu dlhej časti stehnovej kosti vpravo s posunom, pohmoždenie prednej steny hrudníka, krvnú podliatinu a pohmoždenie okolo ľavého oka, pohmoždenie ľavej strany tváre, podvrtnutie krčnej chrbtice, trieštivú zlomeninu vonkajšej steny očnice vľavo so zasahovaním vnútrotrolebečne, zlomeninu prednej aj vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo s posunom do dutiny, zlomeninu jarmového výbežku ľavej čeľuste, podozrenie na otras mozgu, pomliaždenie podočnicového nervu vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, podozrenie na pohmoždenie pravého kolena, podozrenie na hypovolemický šok 1. stupňa, podozrenie na pohmoždenie alebo podvrtnutie ľavého ramena, ktoré zanechali na zdraví žalobcu trvalé následky, t.j. na tvári vľavo sa jedná o stav po zlomenine orbity (očnice) vľavo, ale nemá prítomnú žiadnu zjavnú deformitu, má prítomné občasné zášklby ľavého oka, má prítomnú zníženú citlivosť ľavej polovice tváre, hybnosť krčnej chrbtice má bez obmedzenia v každom smere, na pravom stehne - má jazvu v strednej tretine anterolaterálne (v prednej a vonkajšej časti) veľkosti 11 cm, nie keloidnú, ale mierne hypertrofickú (objemnejšiu), ďalej má prítomnú jazvu v oblasti nad veľkým trochanterom (chocholom)
stehnovej kosti vpravo veľkosti 6 cm po operácii, pravé stehno je v porovnaní s ľavým ražne chudšie v dôsledku hypotrofie zmenšenia svalovej hmoty) štvorhlavého svalu stehna - obvod pravého stehna je 48 cm porovnaní s ľavým stehnom, ktoré má obvod 55 cm, v oblasti lopaty bedrovej kosti vpravo
- má 8 cm jazvu, ktorá je mierne hypertrofická (objemnejšia), po odbere spongióznej - hubovitej kosti na spongioplastiku, na pravom kolene má len ľahké obmedzenie hybnosti v zmysle zohnutia do 120 st., bez obmedzenia vystretia kolena, bez nestability pravého kolenného kĺbu, hybnosť pravého bedrového kĺbu má len ľahko obmedzenú v zmysle zohnutia, ako aj odtiahnutia a pritiahnutia v bedrovom kĺbe, taktiež má hypotrofiu (zmenšenie objemu svalstva) pravého lýtka o 2 cm v porovnaní so zdravou stranou (obvod pravého lýtka má 39 cm, obvod ľavého lýtka má 41 cm).
23. Súd prvej inštancie správne citoval i parciálne časti znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara, v ktorom súdny znalec vysvetlil definíciu otrasu mozgu, hemoragického šoku, pričom okrem iných poukázal na závery zistené zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, t.j. žalobca otras mozgu určite utrpel“ s poukazom na to, že ,,vyšetrený počas hospitalizácie neurológom dňa 09. 05. 2012, kde počas vyšetrenia udával, že v noci z pondelka na utorok havaroval, dostal asi mikrospánok, dnes ako si sadol a potom sa postavil dostal závraty..., “ ,, tak isto určite utrpel pri danom náraze ľavej strany tváre buď na predný stĺpik alebo volant podvrtnutie krčnej chrbtice, čo reklamoval aj pri neskorších vyšetreniach....,“ pohmoždenie podočnicového nervu vľavo ,,čo sa prejavilo u neho znížením citlivosti ľavej strany tváre.“ Ohľadne hemoragického šoku súdny znalec uviedol, že žalobca ,,na druhej strane utrpel trieštivú zlomeninu pravej stehnovej kosti, pri ktorej sa odhaduje veľkosť krvnej straty až do 2000 ml. Žalobcovi boli podané pre pokles Hgb - hemoglobínu v krvnom obraze2 transfúzne jednotky červených krviniek a v tomto prípade možno predpokladať stratu krvi do 1 000 ml, ktorú ale vzhľadom k mladému veku a dobrému klinickému stavu veľmi dobre kompenzoval bez rozvoja výrazného šokového stavu.“ Ďalej súdny znalec konštatoval: ,,...Pri danej zlomenine pravej stehnovej kosti, ktorá bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená nárazom pravého kolena na prístrojovú dosku, mohlo s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť aj k pohmoždeniu pravého kolena, čo nebolo ale v objektívnom náleze popísané a ani v ďalšom priebehu počas hospitalizácie nie je zmienka a prípadných ťažkostiach pacienta s pravým kolenom, ale v neskorších kontrolách už žalobca udáva bolesti pravého kolena od autonehody. Tak isto pri danom pomerne silnom náraze ľavej strany tváre s následkom viacpočetných zlomenín tvárového skeletu mohlo dôjsť aj k pohmoždeniu ľavého ramenného kĺbu, čo spočiatku tak isto nereklamoval, ale až pri ďalších kontrolách začal udávať bolesti ľavého ramena údajne od autonehody. Trieštivá zlomenina dlhej časti stehnovej kosti vpravo bola dňa 08. 05. 2012 operovaná, pričom bola vykonaná zatvorená repozícia a osteosyntéza - stabilizácia zlomeniny vnútrodreňovým klincom so zaistením v hornej aj dolnej časti. Trieštivá zlomenina vonkajšej steny očnice vľavo, ako aj zlomenina prednej aj vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo s posunom do vnútra dutiny boli ponechané na konzervatívnu liečbu, to znamená, že neboli operované. Dňa 17. 05. 2012 boj prepustený do domácej liečby. Zlomenina stehnovej kosti sa ale nehojila primeraným spôsobom, pretože nedošlo k zhojeniu, ale k vytvoreniu pakĺbu (pseudoartrózy), v dôsledku čoho bola potrebná ďalšia operácia - takzvaná autológna spongioplastika, čo znamená, že bol potrebný odber takzvanej hubovitej spongioznej kosti z lopaty bedrovej kosti, v tomto prípade vpravo.“
24. Súdny znalec MUDr. Milan Jančiar bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia určil: položka 393a obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu (vpravo) ľahké -100 bodov, položka 396a obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu (vpravo) ľahké -100 bodov, položka 432a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie (5-30 cm2) - 30 bodov, položka 258 traumatické postihnutie druhej vetvy trojklaného nervu vľavo - 50 bodov, položka 252 postkomočný syndróm ľahšieho stupňa 62 bodov, spolu bodov 345.
25. Vzhľadom na uvedené, ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia z počtu bodov 345, postupoval správne.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná v odvolaní nenamietala súdom prvej inštancie určenú výšku hodnoty bodu z titulu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia (v sume 15,72 Eur), naopak mala za to, že súd prvej inštancie správne určil hodnotu bodu, preto odvolací súd viazaný nielen rozsahom aj dôvodmi odvolania, sa preskúmaním správnosti hodnoty bodu nezaoberal. Zároveň žalobca nepodal odvolanie voči II. výroku rozsudku prvoinštančného súdu, pričom vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že ,,výrok I. napadnutého rozsudku, prostredníctvom ktorého mu bol
zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej priznaný nárok náhradu škody z titulu SSÚ v rozsahu 345 bodov, t.j. v rozsahu určenom súdom ustanoveným znalcom je koherentný, predmetné rozhodnutie je konzistentné a argumenty v ňom uvedené podporujú príslušný právny záver, ktorý nachádza oporu vo vykonanom dokazovaní.“
27. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie síce správne postupoval, keď náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určil násobením počtu bodov (345), zisteného podľa znaleckého posudku MUDr. Milana Jančiara, s hodnotou bodu, pričom správne zistil, že žalovaná už zaplatila žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.472,- Eur pred podaním žaloby.
28. Odvolací súd zdôrazňuje, že z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (bez prihliadnutia na Znalecký posudok č. 04/2014 Mgr. Andrey Tyborovej, znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých zo dňa 28. 04. 2014, č.l. 49-66 spisu) vznikol žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súhrnne za 345 bodov a nielen v rozsahu 150 bodov (ako tvrdila žalovaná). Žalovaná náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia za 150 bodov sumu 2.472,- Eur zaplatila pred začatím konania (viď č.l. 67 spisu).
29. Pretože súd prvej inštancie opomenul od výslednej sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (4.951,40 Eur) odpočítať sumu 2.472,- Eur z titulu žalovanou zaplatenou sumou 2.472,- Eur pred začatím konania, preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok v odvolaním napadnutej časti výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.479,40 Eur, t.j. 4.951,40 Eur (s prihliadnutím na to, že žalobca proti II. výroku rozsudku prvoinštančného súdu nepodal odvolanie, hoci žalobcovi by vznikol nárok náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5 423,40 Eur, t.j. za 345 bodov x 15,72 Eur) - 2.472,- Eur (časť I. výroku), potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2) a v časti výroku ohľadne sumy 2.472,- Eur (časť I. výroku) zmeniť (§ 388 CSP) a žalobu v tejto časti zamietnuť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).
30. Podľa ustanovenia § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
31. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak odvolanie podala strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo návrhu vyhovené čo len sčasti, alebo súd prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma strane nevznikla, odvolanie odmietne.
32. Z odvolania žalovanej vyplýva, že podala odvolanie i proti výroku rozsudku, ktorým prvoinštančný súd žalobu sčasti zaplatenia škody v sume 6.583,60 Eur zamietol (II. výrok), hoci nebola oprávnená podať odvolanie proti predmetnému výroku rozsudku prvoinštančného súdu, pretože výrokom II. nebolo rozhodnuté v jej neprospech. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovanej voči výroku rozsudku prvoinštančného súdu ohľadne zaplatenia náhrady škody vo výške 6.583,60 Eur (II. výrok) podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol.
33. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia 395 ods. 2 CSP, podľa ktorého: ,,Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.“
34. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. februára 2017, z ktorého vyplýva: ,,Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods.
2 OSP. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Ak Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) vylučuje uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania (§ 419, § 420 a § 421 CSP), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania.“
36. V posudzovanej veci výška plnenia (náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia) závisela od znaleckého posudku, pričom výška náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia bola súdom prvej inštancie určená sumou 4.951,40 Eur. Žaloba bola zamietnutá ohľadne sumy 2. 472,- Eur. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na čiastočný úspech žalobcu i žalovanej v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. februára 2017, konštatuje, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 50,07 % a žalovaná v rozsahu 49,93% (100% x 2.479,40 Eur : 4.951,40 Eur = 50,07%; 100% - 50,07% = 49,93%). Žalobca mal čistý úspech v spore 0,14% (50,07%-49,93% = 0,14%), preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania prihliadol na čiastočný úspech žalobcu v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Odvolací súd v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. februára 2017, konštatuje, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 50,07 % a žalovaná v rozsahu 49,93% (100% x 2.479,40 Eur : 4.951,40 Eur = 50,07%; 100% - 50,07% = 49,93%). Žalobca mal čistý úspech v spore 0,14% (50,07%-49,93%=0,14%), preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
38. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).