Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-8-2020.pdf
PDF · 104.56 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/8/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej G. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., P. Q. XXX, v zdravotníckom zariadení zastúpeného opatrovníkom Q.. P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že prevzatie G. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., P. Q. XXX do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 25. 05. 2020 prevzatie G. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., P. Q. XXX bez jej informovaného súhlasu.
2. Uznesením č.k. 32Pu/8/2020-6 zo dňa 25.05.2020 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením č.k. 32Pu/8/2020-7 zo dňa 25.05.2020 súd ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na jej zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Následne sa súd dňa 27.05.2020 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, s názorom ošetrujúceho lekára a vykonal výsluch umiestnenej a procesného opatrovníka.
9. Q.. S., ošetrujúca lekárka pri výsluchu uviedla: „Ide o psychiatrickú pacientku, ktorá sa viac rokov lieči na psychiatrii a je v ambulantnom sledovaní Q.. M.. V lete minulého roku liečbu prerušila, vysadila lieky, prestala chodiť na kontroly. Bola prijatá za takých okolností, že volala RZP, ktorú privolali príbuzní pacientky, v domácom prostredí bol konflikt, podozrievala príbuzných, že jej vymenili kefu na fúkanie, že sa u nej stupňuje podozrievavosť, konflikty sú v najbližšej rodine, ktoré sa stupňujú. Pri vyšetrení, pri príjme, kontakt bol veľmi chudobný, nechcela rozprávať, formálne s hospitalizáciou uvádzala, že súhlasí, ale keď malo dôjsť k tomu, že mala podpísať informovaný súhlas, odmietla ho podpísať. Tvrdila, že liečbu ukončila riadne po dohovore s Q.. M., avšak toto nebolo zistené, liečbu ukončila svojvoľne. Pacientka bola privezená RZP, zovňajšok bol menej upravený, hygienický štandard bol v poriadku, kontakt chudobný, odmietala odpovedať na väčšinu otázok, také hnevlivé, rezonantné rozhľady, vyjadrovala sa o svojej rodine, že je to jej bývalá rodina, jej nálada bola situačne cítená tými konfliktami v domácom prostredí, ktoré sa stupňujú, a ktoré súvisia s relapsom jej psychotického ochorenia, odmietala si počas vyšetrenia sadnúť, zatvárala dvere na ambulancii, čiže aj počas toho ambulantného vyšetrenia sa tam ta paranoidná symptomatika manifestovala. Nezistila som nejaké kvalitatívne poruchy vo vnímaní, ale myslenie bolo preokupované, najmä paranoidnými bludmi s dopadom na správanie, náladu, afektivitu, ktorá bola rozkolísaná, riziko nepredvídateľného konania v domácom prostredí, údaje o svojcibeálnych myšlienkach, čo pri príjme popierala. Sociálne fungovanie, hlavne v tom domácom prostredí podľa údajov, ktoré sme mali k dispozícii bolo narušené, pacientka bola prijatá ako osobnosť so znakmi psychotickej alterácie, VS z okruhu S.CH, čiže prijatá ako psychotický stav pre možné bezprostredné ohrozenie seba, resp. svojho okolia. Nemala potrebu byť hospitalizovaná, pri jej diagnóze je jeden z príznakov to, že pacienti sú anosognostickí, teda oni sa necítia duševne chorí a nemajú ani pocit, že by sa mali liečiť. Pacientku som prijala s diagnózou iná neorganická psychotická porucha, rovnako ako bola vedená v ambulantnej starostlivosti, ale v popredí bola psychotická paranoidná symptomatika a v rámci hospitalizácie je možné, že bude mať diferenciálne diagnostický záver, pacientku budeme vyšetrovať a nie je vylúčené, že tá diagnóza bude iná. U nás na oddelení agresívne správanie zistené nebolo, tak ako som už popísala, bola tam prítomná hlavne hnevlivé rozhľady, rezonantná nálada, odmietanie spolupráce, nekritickosť k svojmu psychickému stavu a stupňujúce sa konflikty, ktoré má v tom domácom prostredí a možno aj niekde inde, neviem, pretože nemám objektívne údaje, tie súvisia s relapsom tohto ochorenia, pre ktoré sa už dlhodobejšie nelieči. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o relaps psychotickej poruchy, ktorá je neliečená, pacientka môže byť nebezpečná sebe aj svojmu okoliu. Nebezpečná je v tom, že to myslenie je narušené, je dezintegrované, sú tam paranoidné bludné obsahy, ktoré vedú k poruchám správania pacientky, vedú k sociálnym problémom, ktoré sa manifestovali už v domácom prostredí, odmietala spolupracovať aj v rámci vyšetrenia na ambulancii a ja neviem vylúčiť, že môže mať problémy napríklad aj v práci. Môže si narobiť sebe problémy s tým, že pri tom paranoidnom spracovávaní rôznych situácií, dôjde k výraznému narušeniu sociálnych kontaktov, jej pracovnej pozície, narušeniu vzťahov k rodine, dokonca pri mojom vyšetrení, keď som ju prijímala, hovorila o tom, že nemá rodinu, nevie, kde sa vráti po hospitalizácii, odmietla sa vrátiť k svojej rodine, takže vlastne takýmto spôsobom môže dôjsť k sociálnemu narušeniu, k tomu, že nebude mať kde bývať. Stanovená vstupná diagnóza dáva to, že ide o psychotickú poruchu, ktorá nemá organický podklad, teda nemá ložiskový korelát, ktorý spôsobuje tú psychotickú symptomatiku, čiže nejaké poškodenie mozgu, ktoré by spôsobovalo psychotickú symptomatiku, ide o neorganickú, pravdepodobne endogénnu duševnú poruchu. Pokiaľ sa pacientka nebude liečiť, tá symptomatika, ktorú som už popísala sa bude prehlbovať, stupňovať a budú sa stupňovať aj poruchy správania a sociálne dôsledky, a je možné, že aj telesné dôsledky. Pacientka podľa mojich informácii nebola hospitalizovaná, je to prvá hospitalizácia na našom oddelení. Dĺžka hospitalizácie minimálne dva až tri týždne, a teda kontakt s vonkajším svetom je obmedzený v súvislosti s epidemiologickou situáciou.“
10. Umiestnená pri výsluchu uviedla: „Ja s hospitalizáciou nesúhlasím, nie som chorá na to, aby som bola hospitalizovaná, to určite nie. A toto je dostatočný dôvod, pre ktorý nesúhlasím s hospitalizáciou, preto iný nemám. Keď niekto provokuje, tak každý normálny človek vybuchne. Mňa provokovala sestra so synom z dôvodu, že ma chceli dostať z domu, aby sa jej syn s rodinou mohol rozťahovať. Iným beztrestným dôvodom to nevedeli dostať. Je lepšie niekoho dostať preto na psychiatriu, ale ak má svedomie on i ja sa trápiť nebudem. Je ľahké manipulovať niekoho, kto sa nemôže brániť. Ja som bola hospitalizovaná v nedeľu, doviezla ma záchranka. Sestra alebo neviem kto zavolal záchranku,
políciu. Ja som kľudne ležala v posteli, keď prišla polícia, komunikovali so mnou cez okno v dverách, ktoré vylomil ešte predtým synovec. Policajti ma obťažovali, ja som ich nepustila do izby, lebo som ich nezavolala a bola som v pyžame pripravená na noc. Potom zavolali záchranku, tí do mojej izby vstúpili sami, bez môjho súhlasu a potom čo som mala robiť, tak som povedala, že dobre, idem s nimi. Keď ma doma nechcú, tak idem preč. Ja po prepustení chcem ísť do svojho domu, všetko som nechala sestre, mne ostala štvrtina domu, aj to jej bolo málo. Keď Vás niekto chce, tak Vás tam dostane. Keď bude treba jesť lieky, tak budem, aj injekcie pichať, ale chcem ísť domov. Reálne o smrti som neuvažovala, nemám povahu, aby som to urobila, bohužiaľ. Keď som bola umiestnená, neuvažovala som, že dám súhlas s hospitalizáciou, nemám na to dôvod. Keď predtým postačovali lieky, neviem, prečo teraz nie. Ja som nikomu neublížila, nevidím dôvod na to, aby som tu bola. Nikoho som fyzicky nenapadla, pred hospitalizáciou mi vymenili kefu, ale to bolo už predtým x vecí, na ktoré som nereagovala, neviem, či napríklad tie veci alebo kefa sa robili na pokyn sestry. Toto vyzerá, ako keby som bola blázon. Je možné si také veci nahrávať, ale človek nepredpokladá, že to bude potrebovať. Ak je toto choré, tak je to choré, ale nie z mojej hlavy. Ja žijem v domácnosti s mojou matkou, podareným synovcom, jeho frajerkou a ich dieťaťom. Ja mám jednu izbu, synovcovi som dala obývačku, spálňu, kúpeľňu. Ak ide im o tú izbu, tak mohli povedať. Ja sa väčšinou zdržiavam s matkou, ktorej navarím, obriadim ju, robím okolo domu. Synovec sa k nám nasťahoval pred Vianocami roku 2019, nechcel bývať v plesnivom dome vo G. s tetkou. Sestra nemohla udržať syna v plesnivom byte. Človek im pomôže a to má za dobrotu. Ja som zmenila pracovisko, bola som presunutá z jednej pošty na druhú. Vtedy som išla k Q.. M.. Na prvom pracovisku bola šikana, ktorú som samozrejme oznámila nadriadenému, ale nevyšetrili to ako vždy, s psychickou šikanou si nechce nikto špiniť ruky, lebo sa nedá dokázať. U Q.. M. som bola prvýkrát 03. 10. 2018. Ja predtým 31. 06. 2018 som bola podať trestné oznámenie za šikanu v práci, ktorá išla až do toho, že ma sledovali aj keď som bola na bicykli, kto ma sledoval, neviem, lebo policajti mi to doteraz neoznámili. Ja by som chcela opraviť protokoláciu sudcu, ktorý nesprávne protokoval, že u Q.. M. som bola 03. 10. 2018, u Q.. M. som bola v auguste 2018. Potom, ako som dala trestné oznámenie som bola doma, a 03. 10. 2018 som nastúpila na poštu na Kyjevské námestie. U Q.. M. som stále vedená, mám ale ukončenú liečbu. Neviem, kedy naposledy som bola u nej na kontrole, pri poslednej návšteve mi dala lieky na tri mesiace s tým, že liečba je ukončená, aspoň ja som to tak pochopila. Ja som prvýkrát hospitalizovaná, u Q.. M. aká mi bola stanovená diagnóza netuším, asi niečo s paranojou, čo to je netuším. Ja na prvom pracovisku som bola cez internet šikanovaná tým, že tam dávali fotky, napríklad ako som bola v kaderníctve a s nezvyčajným správaním, ale samozrejme upravené. Ja sa domnievam, že to bola kolegyňa R., S., B., ktoré sa spikli na základe požiadavky pani I.. Toto ale mali vyšetriť policajti. Potom bol v auguste, septembri, októbri, ako som bola na PN, pokoj, potom v októbri, ako som nastúpila do práce, šikana začala znova. Bola od ľudí ako babky z mesta, ktorí dobre že sa neprežehnávali, neopľúvali ma, ale aj od ľudí z mesta, pretože ja som v dennom kontakte s ľuďmi. Dokonca, ja som započula aj také, že takíto ľudia nemajú žiť, toto ja som započula v robote od takej babky. Ja na záver by som chcela uviesť len toľko, že chcem ísť domov.“
11. Procesný opatrovník pri výsluchu uviedol: „Ja som staršou sestrou G. S.. So sestrou nebývam v spoločnej domácnosti, ale bývame v jednej dedine. Pravidelne domácnosť mojej sestry navštevujem, pretože tam žije aj naša mama a môj syn s priateľkou. So sestrou som v dennom kontakte, keďže pracuje len na jednom pracovisku, a to na pošte na S. námestí v O. O.. Naposledy som bola v kontakte so sestrou v nedeľu, kedy šoférovala na bohoslužbu doobeda. Vtedy začala byť nervózna, pretože som sa stretla so známou a meškala som. Poobede som sa zastavila v jej domácnosti, všetko bolo v kľude a dokonca ma ponúkla obedom. Večer asi o 21:00 hod. mi synova priateľka volala, že problém má s mojou sestrou, že jej nadáva, obviňovala ju, že jej ostrihala kefu na vlasy, bojí sa o maličkého a ide volať políciu. Ja som potom prišla so starším synom, sestra vyslovene ušla do izby, zamkla sa, naša mama bola vtedy v psychickej nepohode. Sestra robila krik, nadávala, obviňovala nás, že sa jej chceme zbaviť. Na synovu priateľku nadávala tak, že používala slová čupka zvolenská, agresívna vtedy nebola, fyzicky nenapádala, ale slovne. Tiež uvádzala, že to vyrieši, že nebudú mať oni starosť, ani ona starosť, boli tam náznaky, že si ublíži. Takéto náznaky boli aj po smrti nášho otca, s čím sa doteraz nezmierila. Vtedy sestra chodila na hrob, plakala, prosila, prečo ju nezobral k sebe. Náš otec zomrel pred piatimi rokmi. Psychické problémy sestra začala mať pred dvomi rokmi a boli v tom, že mala problémy na pracovisku, ťažšie spracovávala zmeny. Zo školy pracovala na jednej pozícii, po dvadsiatich rokoch zmenila pozíciu, bola preradená z pracovníka priehradky na referenta. Nebola spokojná s novým kolektívom, nasadení, mala slobodného šéfa, neviem, či sa zaľúbila, alebo si uvedomila svoj život, kolegyňu vtedy obviňovala, že ju prenasledujú, že sa proti nej spikli, bála sa víjsť von. Sestra odvtedy požiadala o pomoc, odprevadila som ju na políciu. Sestra nič neprijíma, len čo povie ona. Zmena u nej znova nastala, keď nebolo ako povedala,
z toho vznikali konflikty, sestra sa vadila s rádiom, so sporákom, trpela akoby samomluvou, začala sa vybíjať na našej matke. V prvopočiatku bol jej nepriateľ v práci a potom si našla nepriateľa v rodine. Po prvom kolapse, ktorý bol pred dvomi rokmi, ja som si sestru zobrala aj k sebe na pracovisko. Sestra odmietala našu akúkoľvek pomoc, keď sme jej hovorili, aby išla k lekárovi, aby brala lieky, povedala, že nie, nie, že ju chceme vyhlásiť za blázna. Sestra akoby potrebovala mať konflikty, vo vzťahu k našej matke jej vadí, že chodí s barlami, že s nimi klope, že varí. Keď sestra navarí, núti našu matku jesť, aj keď jej to nechutí. Má asi potrebu sa o niekoho starať, keďže aj o nášho ocka sa dva roky starala po mozgovej porážke. Sestra je psychiatrickým pacientom Q.. M., ktorá jej diagnostikovala paranoju. Bola nastavená na medikamentóznu liečbu. Už pri prvovyšetrení v roku 2017 alebo 2018 jej Q.. M. navrhovala hospitalizáciu. Po dobu trištvrte roka sestra neberie lieky, je to od augusta 2019. Sestra nie je kritická k svojmu ochoreniu, myslím si, že by bolo dobré nastaviť liečbu sestry, pretože doma si s ňou nebudeme vedieť dať rady, ako som počula, ani rodine neverí. V nedeľu pred hospitalizáciou synova priateľka zavolala políciu, ktorá keď prišla, sestra bola zatvorená v izbe, syn z izby na dverách vybral sklenenú výplň a otvoril dvere, zistili sme, že sestra ležala na posteli, tvrdila, že sa chce vyspať, lebo zajtra ide do roboty. Tiež uvádzala, že jej máme dať pokoj, že nám nemá čo povedať, že veríme zvolenskej čupke. Aj na začiatku, keď prišli policajti, bola k nim slovne arogantná, na otázku, či im má čo povedať, povedala, že nemá žiadny problém, pričom intonácia hlasu bola arogantná. Aj policajti usúdili, že je potrebné zavolať RZP. Po príchode sanitky sestra bola dosť arogantná k lekárovi alebo k sestričke, keď jej chceli zmerať cukor, pichnúť do prsta, tak im arogantne uvádzala, že načo ju chcú pichať, ona je zdravá, tlak jej namerali na 190 na neviem koľko. Lekárovi uvádzala, že jej nič nie je, že my sme ju rozčúlili. Aj RZP usúdila, že je potrebné ju zobrať, povedali jej, že pôjde na vyšetrenie, povedali jej, že pôjde aj na psychiatriu. Sestra na to reagovala „v poriadku“, ale arogantným tónom. Sestra sa chcela prezliecť, arogantne sa spýtala, že či sa môže prezliecť, na čo lekár povedal, že samozrejme, ale ju nemôžu nechať samú v izbe, preto sestra sa prezliekala v kúpeľni s privretými dverami. Pri odchode z domu sa jej policajt spýtal, či si nechce okrem dokladov niečo zobrať, napríklad mobil, načo sestra povedala, že ona nemá komu zavolať. Do sanitky nastupovala kľudne, nerobila prieky.“
12. Súd z prijímajúcej správy zistil že pacientka privezená RZP, u nás v sledovaní ambulancie Q.. M. ako neorgan. psychotropná porucha, posledná kontrola 3/19, vtedy na dávke 3mg Risperidonu, potom prestala chodiť na kontroly, od leta vraj žiadne lieky neužíva, dnes konflikt v domácom prostredí, podozrievala príbuzných, že jej vymenila kefu na fúkanie, údajne posledné obdobie sa u nej stupňuje podozrievavosť, konflikty v najbližšej rodine, subjektívne mi nemá čo povedať, ostatné tu nech majú aj oni, aj ona pokoj, ona liečbu ukončila po dohovore s Q.. M.. Objektívne bolo zistené, že pacientka bola privezená RZP, oblečená vhodne, zovňajšok menej upravený, hygiena postačuje, kontakt slabší, odmieta odpovedať na väčšinu otázok, je rezonantná, udáva, že má len bývalú rodinu, jej nálada je sýtená práve konfliktom v rodinnom súžití, ktoré vysoko súvisia s relapsom jej psychotického ochorenia, počas vyšetrenia stojí, nesadne si, zatvára dvere na ambulancii. Psychomotorické tempo a dynamogénia primerané, pozornosť oslabená, vedomie je sucidné, orientovaná miestom, časom, aj vlastnou osobou dostatočne, kontakt s realitou oslabený, vo vnímaní kvalitatívne poruchy, neexplorované, myslenie súvislé, avšak preokupované najmä paranoidnými obsahmi s dopadom na správanie, náladu, afektivita kolíše, riziko nepredvídateľného konania, v domácom prostredí aj údaj o sucidiálnych myšlienkach, čo ona toho času popiera. Sociálne fungovanie narušené, osobnosť so znakmi psychotickej alternácie, pacientka prijímaná na oddelenie ako psychotický stav pre možné bezprostredné ohrozenie seba, resp. svojho okolia. Umiestnenej bola stanovená diagnóza iná neorganická psychotická porucha.
13. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné,
c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
14. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 193/2013-56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Umiestnená trpí podľa lekárskeho nálezu duševnou poruchou - iná neorganická duševná porucha. Je dlhodobý psychiatrický pacient, vedený u MUDr. M.. Umiestnená v dôsledku duševnej poruchy v čase pred prijatím mala konflikty v domácom prostredí, stupňovala sa podozrievavosť, konflikty v najbližšej rodine, obviňovala synovcovu partnerku, že jej ostrihala kefu na vlasy. Bezprostredne pred prijatím ušla do izby zamkla sa, robila krik a nadávala na prítomných. V dôsledku toho bola privolaná hliadka polície, ktorá privolala RZP a bol nutný jej prevoz. Pri prijatí bol v dôsledku duševnej choroby zistená znížený kontakt s realitou, vo vnímaní kvalitatívne poruchy s paranoidnými obsahmi s dopadom na správanie, s rizikom nepredvídateľného správania. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že umiestnená prestala navštevovať ambulantného lekára a neužíva žiadne lieky. Vo vzťahu k svojmu ochoreniu zjavne nekritická, keďže nemala potrebu byť hospitalizovaná. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že u umiestnenej síce nie je dané bezprostredné riziko ohrozenia seba a svojho okolia, ale hrozí závažné zhoršenie jej zdravotného stavu. V prípade neposkytnutia liečby, by mohlo dôjsť k prehĺbeniu teraz zisteného relapsu jej ochorenia s dopadom na jej správanie, vznik sociálnych problémov v rodinnom a pracovnom prostredí v dôsledku paranoidného spracovania rôznych situácií. Umiestnená tak trpí duševnou poruchou takej intenzity, pre ktorú musela byť hospitalizovaná. Z uvedených dôvodov, najmä pre nastavenie jej liečby, súd rozhodol, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade so zákonom.
16. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).