Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8C-33-2020.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/33/2020
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: V. M., O.. XX.XX. XXXX, P. G. XX, XXX XX V., právne zastúpenej: JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti odporcovi: U. D., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XX, XXX XX P., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:
Súd ukladá odporcovi, U.O. D., E.. D., O.. XX.XX.XXXX, aby sa úmyselne nepriblížil k navrhovateľke, V. M.Š., E.. M., O.. XX.XX.XXXX, a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy súdneho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 30.04.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi, ktorému má súd nariadiť zákaz vstupu do domu so súp. č.: XXX, postavenom na parcele č. C KN XXXX/X, na ulici P. G. X. V., v ktorom býva navrhovateľka a zároveň zákaz úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke a to na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa spolu s odporcom zoznámila pred cca piatimi rokmi. Vzťah medzi stranami bol spočiatku harmonický, avšak po ich presťahovaní sa do spoločnej domácnosti začali medzi nimi vznikať prvé problémy. Najskôr navrhovateľka zistila, že odporca je gambler a hazardný hráč, ktorý väčšinu svojho príjmu utratil v herni. Touto závislosťou odporca trpel ešte pred začatím ich vzťahu, o čom navrhovateľka vôbec netušila. Navrhovateľka odporcu viackrát vyzývala, aby sa so svojou závislosťou obrátil na odborníkov, ktorí by mu dokázali pomôcť. Svoju snahu pomôcť odporcovi navrhovateľka zdôvodňuje tým, že jej na odporcovi ako na svojom partnerovi záležalo a bolo skutočne v jej záujme pomôcť mu. Následne sa im narodila mal. dcéra, pričom až jej narodením sa správanie odporcu začalo vyostrovať. Tehotenstvo navrhovateľky bolo rizikové, čo zapríčinilo to, že navrhovateľka dlho maródovala, čo sa odzrkadlilo v znížení jej príjmu. Odporca zníženie príjmu domácnosti znášal veľmi ťažko, nakoľko jeho dlžoby spojené s hazardnými hrami narastali a peniaze potreboval. Po príchode z pôrodnice celá starostlivosť o domácnosť a o dieťa spočívala na pleciach navrhovateľky. Odporca jej nikdy s ničím nepomohol, čo súviselo aj s tým, že tento vykonával prácu taxikára a pracoval aj počas nocí, sviatkov a víkendov. Ibaže ani v čase voľna odporca navrhovateľke nepomáhal a voľný čas trávil so svojimi kamarátmi v kaviarňach alebo v herniach. Pokiaľ bol odporca doma, trávil čas sledovaním televízie a spánkom. Dieťaťu ani navrhovateľke nevenoval žiadnu pozornosť a starostlivosť o rodinu zanedbával. V návale povinností túto situáciu navrhovateľka ani neriešila a neriešila ani to, že odporca prispieval na domácnosť iba tým spôsobom, že zaplatil nájomné (na ktorý mu navrhovateľka prispievala), pričom ostatné výdavky plne financovala zo svojej materskej dávky. Pre porovnanie príjem navrhovateľky
bol v tom čase cca 450 € materské a jej úspory, ktoré investovala do zabezpečovania potrieb rodiny. Príjem odporcu bol cca 2000 € až 2500 € a výška nájomného bola 269 €. Odporca neprihliadal na to, že okrem nájomného je potrebné vynaložiť aj iné výdavky na zabezpečovanie potrieb rodiny a dieťaťa. Nákupy stravy a potrieb dieťaťa financovala zväčša navrhovateľka zo svojho materského ako aj všetko ostatné, nakoľko odporca zvyšok svojho príjmu premárnil v herniach. Zhoršenie krízy nastalo, keď navrhovateľka začala poberať rodičovský príspevok a jej úspory sa minuli. Rodičovský príspevok bol cca o 200 € nižší, čo poznačilo chod domácnosti. Vzhľadom na podráždenosť odporcu súvisiacu so zhoršením finančnej situácie, tento začal byť voči navrhovateľke agresívny, vulgárny, ponižoval a zosmiešňovať ju, začal ju fyzicky napádať, a to pred zrakom mal. dcéry, ktorá na uvedené násilie reagovala strachom a neutíšiteľným plačom. Odporca navrhovateľku vydieral aj citovo a ekonomicky, keďže vedel, že jej finančná situácia je zlá a že nemá kam ísť. Keď odporca dostal amok, vrieskal na celú bytovku, udieral navrhovateľku do hlavy, kopal do nej, škrtil ju, hádzal o stenu a dvere, prikladal jej nôž ku krku, pričom mal. dcéra celý čas plakala. Odporca však navrhovateľku nikdy neudrel tak silno, aby musela vyhľadať lekársku pomoc, jeho útoky sa prejavili maximálne modrinami, odreninami a opuchmi, ktoré časom zmizli. Doslova sa navrhovateľke vyhrážal tým, že ju vyhodí z bytu (nájomnú zmluvu však uzatvárala ako výlučný nájomca ona), že ju podreže, zabije a zákope, alebo že zmizne a nikto ju už nikdy nenájde. Keď sa navrhovateľka opovážila odporcu požiadať o pomoc ohľadom starostlivosti o dcéru, nikdy nebol ochotný a ešte za svoju trúfalú požiadavku navrhovateľke vynadal. Bral navrhovateľke aj to málo peňazí, čo mala, ktoré následne musela od odporcu prosiť späť, aby mala vôbec na jedlo a na veci pre mal. dcéru. Odporcova závislosť na hracích automatoch sa medzičasom zväčšovala a tento začal míňať ešte väčšie sumy peňazí, čo spôsobilo, že tento nemal dostatok peňazí ani na splátku nájomného či leasingu. Jeho hnev, tým spôsobený, si odporca „vybil“ na navrhovateľke, pričom tento sa neštítil navrhovateľku biť ani vtedy, keď držala mal. dcéru v náručí. Navrhovateľka vlastným telom chránila mal. dcéru, pričom odporca navrhovateľku udieral do hlavy a ucha, na ktoré od tohto incidentu navrhovateľka slabšie počuje a cíti v ňom tlak. Navrhovateľke v danom okamihu záležalo len na tom, aby odporca v návale svojej agresie, neudrel mal. dcéru. Niekoľkokrát navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, no zakaždým sa vrátila, lebo cítila svoju závislosť na odporcovi a domnievala sa, že za situáciu, ktorá v ich rodine nastala, môže výlučne ona. Aspoň takým spôsobom sa prejavovala psychická manipulácia odporcu vo vzťahu k navrhovateľke. Dcéra bola počas prvých dvoch rokov jej života očitým svedkom toho, ako odporca navrhovateľku bije, ako jej vulgárne nadáva a ako navrhovateľka plače a bráni sa pred fyzickými útokmi odporcu. Mimo domácnosť, k cudzím ľuďom, zákazníkom a kolegom sa však odporca správal mimoriadne slušne a galantne, no ako náhle odporca prekročil prah spoločnej domácnosti stával sa z neho tyran a násilník. Navrhovateľka zo strachu opúšťala aj s mal. dcérou domácnosť pred príchodom odporcu domov a vracala sa až po jeho odchode opäť do práce. Odporca zároveň začal okrádať svoju rodinu tým, že bral veci svojich rodičov a dával ich do záložne, aby ma peniaze na hracie automaty. Peniaze na zabezpečenie potrieb mal. dcéry a domácnosti si navrhovateľka musela požičiavať od rodiny a cudzích ľudí. Odporca mal. dcére nikdy nič nekúpil, nezabezpečil ani hračky, lieky, základné potreby, svojej dcére nekúpil nič ani na narodeniny a meniny a celé krstiny uhradila navrhovateľka z vlastného vrecka. O mal. dcéru sa nezaujímal, za dva roky života ju ani raz nekočíkoval, nebol s ňou na prechádzke, ihrisku či na výlete a ani raz k nej v noci nevstal. Keď mal. dcéru chcela vziať navrhovateľka na detské ihrisko, či do cukrárne a požiadala o finančnú pomoc odporcu, keďže príjem navrhovateľky bol 245 €, tento jej odmietol pomôcť a ešte ju vulgárne dourážal. Odporca navrhovateľku po pôrode nepretržite urážal a ponižoval tým, že je neupravená, tučná, že vyzerá ako potrat, hybrid alebo ako zdegenerované teľa. Navrhovateľka pri ňom stratila úplne svoje sebavedomie, spoločenský život, kontakt s ľuďmi, nakoľko odporca bránil navrhovateľke stretávať sa s rodinou a kamarátkami, a to tak, že bral navrhovateľke kľúče od bytu. Taktiež jej bral jej mobil a kontroloval správy. Incident, ktorý navrhovateľku prinútil natrvalo opustiť spoločnú domácnosť a odporcu a chrániť seba aj mal. dcéru, bol spôsobený už priamym slovným vulgárnym útokom odporcu na mal. dvojročnú dcéru. Bolo to v čase, kedy bola navrhovateľka v sprche, keď zrazu začula ako odporca komusi s krikom vulgárne nadáva. Najskôr si navrhovateľka myslela, že odporca len s niekým telefonuje, no potom sa mal. dcéra strašne rozplakala a navrhovateľka utekala z kúpeľne do obývačky zistiť čo sa stalo. Odporca na vysvetlenie navrhovateľke uviedol, že hral na telefóne hru, keď ho mal. dcéra vyrušila s tým, že niečo chce. Odporca mal, dcéru „odbil“ vulgárnym krikom, na ktorý, ako už bolo vyššie uvedené, mal. dcéra reagovala plačom. Vulgárny slovník otca, ktorý bežne používa, preukazujú aj sms správy, z ktorých vyplýva skutočnosť, že odporca neopiera skutočnosť, že je gambler. Navrhovateľka zároveň doplnila, že mal. dcéra mala vo februári 2020 dva roky, no vie povedať iba pár slov. Navrhovateľka má za to, že uvedené môže byť spôsobené psychickým stresom, ktorému bola mal. deň čo deň vystavovaná, kedy táto bola svedkom verbálnych a fyzických útokov odporcu na navrhovateľku, stresu, kriku a vulgarizmov
odporcu v domácnosti ako aj jeho priamou obeťou v súvislosti s vyššie uvedeným incidentom. Zároveň navrhovateľka dopĺňa, že tejto zakaždým odporca vulgárne vynadal, keď chcel pozerať v obývačke televíziu a keď sa v danom čase navrhovateľka pokúšala s mal. rozprávať a rozvíjať tak jej rečové schopnosti. V spoločnej domácnosti mala teda navrhovateľka zakázané sa rozprávať s mal. dcérou, aby tým umožnila odporcovi v pokoji sa dívať na televíziu. V marci 2020 sa navrhovateľka natrvalo odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti žije u svojich starých rodičov v V.. Po tomto odchode sa začal odporca navrhovateľke vyhrážať, zastrašovať ju a zrazu mal chorobný záujem o mal. dcéru. Pár dní po odsťahovaní sa, si prišla navrhovateľka po osobné veci do spoločnej domácnosti, kde jej odporca zobral mobil, v ktorom bola prihlásená do svojich účtov, ako napr. messenger, gmail a pod.. Do toho času jej odporca mobil nevrátil, a preto je aj pre navrhovateľku doloženie väčšieho množstva dôkazov sťažené. Aj vzhľadom na situáciu súvisiacu so šírením vírusu COVID-19, navrhovateľka odporcovi neumožňuje styk s mal. dieťaťom. Je tomu tak z dôvodu, že odporca aj napriek celoštátnemu zákazu naďalej pracuje ako taxikár a prichádza do kontaktu s neznámymi osobami, ktoré môžu byť nakazené týmto vírusom. Zároveň odporca zo zásady nenosieva ochranné rúško a bez rúška prichádza aj na stretnutia s mal. dcérou. Styk sa realizuje pri bráne domu, ktorí vlastnia starí rodičia navrhovateľky a v ktorom aktuálne navrhovateľka býva. Starí rodičia, ani samotná navrhovateľka si neželajú, aby odporca vstupoval do domu, nakoľko majú z neho strach, obavy a boja sa o svoj život a zdravie. Navrhovateľka má obavy nielen z toho, že odporca môže vtrhnúť do domu a ublížiť im, ale aj z toho, že keby sa s odporcom stretla na inom mieste, tento by ju mohol napadnúť a ublížiť jej, pripadne ublížiť už aj mal. dcére. V tejto súvislosti navrhovateľka doplnila, že ešte v čase kedy bývala s odporcom v P. v spoločnej domácnosti, táto dňa 08.03.2020 privolala policajnú hliadku z dôvodu, že na ňu odporca fyzicky a verbálne zaútočil. Následne po presťahovaní sa do V., koncom marca, bola navrhovateľka nútená privolať policajnú hliadku ešte dvakrát, nakoľko sa odporca navrhovateľke vyhrážal, že si zoberie mal. dcéru a pôjde s ňou preč. Vzhľadom na správanie odporcu sa navrhovateľka obáva, že mal. dcére ublíži, resp. že bude vydierať navrhovateľku mal. dcérou. Záznamami policajnej hliadky zasahujúcej v V. navrhovateľka toho času nedisponuje avšak právny zástupca matky dňa 29.04.2020 požiadal emailom OR PZ v V. o zaslanie predmetných záznamov. Tento tak musel urobiť z dôvodu toho, že osobne jej polícia predmetné potvrdenia nevydala s tvrdením, že to má urobiť jej právny zástupca. Aktuálne navrhovateľka absolvuje sedenia v psychologickej ambulancii P.. R. F., P., v ktorej sa snaží vysporiadať s domácim násilím, ktorého obeťou sa stala ako aj odstrániť jeho negatívne dôsledky. Navrhovateľka svoju situáciu doposiaľ právne neriešila, avšak po porade so svojim právnym zástupcom, okrem tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mieni ešte podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ako aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu domáceho násilia podľa zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, resp. trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že toho času už navrhovateľka s odporcom nebýva v spoločnej domácnosti a že stretávanie sa odporcu s mal. dcérou je podmienené telefonickým dohodnutím si termínu stretnutia, navrhovateľka nepovažuje za efektívne podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a g) CSP. Vzhľadom však na stále hroziace nebezpečenstvo zo strany odporcu navrhuje, aby súd vydal neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, t.j. aby bolo odporcovi neodkladným opatrením znemožnené vstupovať do obydlia navrhovateľky a priblížiť sa na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov od navrhovateľky. V tomto prípade má navrhovateľka za to, že vyššie popísanými skutkovými okolnosťami tejto veci a doloženými dôkazmi dostatočným spôsobom osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a povinným, keďže konanie a správanie povinného v bezprostrednej blízkosti navrhovateľky ohrozuje duševnú i telesnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka zároveň žiada, aby súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré navrhovateľka žiada vydať neodkladné opatrenie.
3. Navrhovateľka predložila súdu rodný list maloletej dcéry; zmluvu o nájme bytu; potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa; sms správy; list vlastníctva č. XXXX, k.ú. V.; záznam policajnej hliadky; žiadosť právneho zástupcu na OR PZ V..
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo aj je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej umy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, pripadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku.
14. Pre neodkladné opatrenie platí, že navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by taktiež nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
15. Opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP sú opatrenia v záujme ochrany jednotlivých osôb ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich je život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej inde integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.. V prípade písm. f/ zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h/) ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.
16. Zo skutočností popísaných navrhovateľkou v písomnom návrhu a k nemu pripojených dôkazných listín (sms komunikácia a záznam policajnej hliadky na č.l. 25 spisu) možno mať za to, že navrhovateľke hrozí nebezpečenstvo psychickej, ale taktiež aj fyzickej ujmy zo strany odporcu, a preto v danom prípade je tak daný dôvod na vydanie neodkladného opatrenia o zákaze približovania sa odporcu k osobe navrhovateľky. Súd povinnosť uloženú odporcovi zúžil pre prípad úkonov odporcu pred súdni, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo inými orgánmi verejnej moci v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Súd má za to, že už samotným nariadením neodkladného opatrenia sa vyriešiť situácia strán konania a to do budúcna a keďže neodkladné opatrenie nemá v danom prípade len dočasný charakter, súd preto neuložil odporcovi povinnosť podať návrh vo veci samej (žalobu o zrušenie zákazu približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov). Okrem toho v zmysle § 334 CSP možno neodkladné opatrenie na návrh zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17. Súd zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa písm. f/ § 325 ods. 2 CSP, nakoľko navrhovateľka nie je vlastníčkou resp. spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - domu so súp. č.: XXX, postavenom na parcele č. C KN XXXX/X, na ulici P. G. X. V., zapísanom na LV č. XXXX, M..Ú.. V., a ani jeho nájomníčkou a teda nemá aktívnu legitimáciu na podanie takého návrhu. Rovnako tak je potrebné poukázať na to, že ani odporca fakticky neužíva predmetnú nehnuteľnosť, pričom však je zároveň potrebné pripomenúť, že neoprávnený vstup do obydlia môže mať trestnoprávne následky (§ 194 Trestného zákona). Súd má taktiež za to, že nariadený zákaz priblíženia je dostatočným opatrením na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, ktorý sa bude vzťahovať aj na jej súčasné obydlie.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže navrhovateľka mala vo veci zákazu priblíženia plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a § 357 ods. 1 písm. d) CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).