Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/263/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Dany Popovičovej, vo veci žalobcu I. R., T.. X.X.XXXX, Y., U. X, zast. JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom, Košice, Mlynská 28, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške 1 582,80 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -289 z 4.4.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalobca v písomnom podaní doručenom súdu 14.1.2016 doplnil žalobu, že žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom 12.10.2016 namietala, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody u nej a žiadal škodu vyplatiť na základe rozpočtu. 2.1.Poukázal na to, že prvým rozsudkom z 13.6.2017 č.k. -150 žalobe vyhovel a Krajský súd v Košiciach uznesením z 27.3.2018 č.k. -186 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie. Po doplnenom dokazovaní súd právne posúdil vec podľa , , , , ,,, ,,, , , , , , O. z., , ,, , a , ,, , a , ,, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších právnych predpisov a konštatoval, že predmetom konania je náhrada škody na motorovom vozidle vo výške 1 582,80 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla pri dopravnej nehode 8.11.2014, ktorú si žalobca uplatnil ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla zn. LANCIA THESIS EČ: XB XXX XX. 2.2.Súd mal za preukázané a nesporné, že došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu typu LANCIA THESIS EČ: XB XXX XX následkom stretu vozidla žalobcu s iným osobným motorovým vozidlom EČ: Y. XXX Z.. Dopravnú nehodu zavinil vodič N. R.. Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla (škodcu a vinníka dopravnej nehody a zároveň poisteného) vyplýva z . Žalobca pred podaním žaloby uplatnil u žalovanej náhradu škody na motorovom vozidle z povinného zmluvného poistenia poisteného (vinníka dopravnej nehody) N. R., T. Y. XX, Y. X, J.: Y. XXX Z. z poistnej zmluvy poisteného č. 6574296522. Žalovaná po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytla žalobcovi čiastočné poistné plnenie z poistnej udalosti evidovanej u žalovanej pod č. 9560642336 vo výške 913,20 eur 18.12.2014 na základe Výpočtu výšky škody systémom Audatex.

Žalovaná listom zo 5.12.2014 žalobcovi oznámila, že na poškodenom motorovom vozidle sa nachádzajú škody, kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s dopravnou nehodou alebo vznikli v iných súvislostiach, resp. za iných technických podmienok ako pri opisovanom kontakte vozidiel s poukazom na Listom z 24.6.2015 žalovaná ďalej oznámila žalobcovi, že nebolo ním preukázané, že poškodené vozidlo bolo opravené a poškodený si uplatnil nárok a požiadal o plnenie rozpočtom bez preukázania opravy vozidla. Ak žalobca vynaložil viac finančných prostriedkov na opravu poškodeného motorového vozidla, bolo potrebné tieto skutočnosti dokladovať faktúrou, resp. dôkazmi o nákupe náhradných dielov, čo žalobca neurobil. Znalecký posudok V.. H., ktorý jej žalobca doručil, nepreukazuje, akú reálnu sumu žalobca vynaložil na opravu motorového vozidla. Škoda mohla byť oveľa nižšia, napríklad zakúpením náhradných dielov prostredníctvom internetu. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla má zahŕňať okrem vplyvov opotrebenia aj vplyvy trhu a znalec má vychádzať z reálnych cien porovnateľných vozidiel rovnakého typu a technického stavu. Podľa záverov súkromného znaleckého posudku č. 2/2015 z 18.3.2015 súdneho znalca V.. I. H., ktorý predložil žalobca spoločne so žalobou, výška škody na vozidle Lancia Thesis, J.: XB XXX XX, výrobného čísla vozidla ZLA84100000002294 predstavuje ku dňu 8. 11. 2014 vrátane 20 % DPH 2 496,- Eur. Súdnemu znalcovi neboli žalobcom predložené žiadne iné doklady o opravách, pričom vozidlo bolo riadne podrobené servisným prehliadkam podľa pokynov výrobcu. Náklady na materiál potrebný na opravu poškodenia vozidla podľa znaleckého posudku sú vo výške 1 958,48 eur, náklady na opravárenské práce potrebné na opravu poškodenia vozidla sú vo výške 537,93 eur. Hodnota vozidla podľa doporučenia spoločnosti Eurotax Automotive Business Inteligence, ktoré si súdny znalec vyžiadal k 8.11.2014 bola vo výške 3 113,- eur, nová cena vozidla v čase jeho prvého prihlásenia (Poľsko) bola vo výške 54 976,- eur, posledná známa cena vozidla v roku 2008 (Rakúsko) bola vo výške 45 900,- eur. Súdny znalec V.. I.T. H. na pojednávaní 13.6.2017 uviedol, že v znaleckom posudku č. 2/2015 stanovil najskôr všeobecnú hodnotu motorového vozidla, následne vypočítal náklady na opravu, teda všetky opodstatnené náklady podľa poškodenia. Výpočtami zistil, že náklady na opravu boli nižšie ako všeobecná hodnota vozidla, preto bola oprava motorového vozidla ním posúdená ako rentabilná a posúdil ju ako čiastkovú škodu, nie ako totálnu škodu. Technická hodnota vozidla pred poškodením k 8.11.2014 bola vo výške 13 842,- eur. Znalec postupoval podľa programu Silver dat, ktorý sa uplatňuje paralelne popri systéme Audatex, lebo tento výpočet považoval súdny znalec za korektný. Údaje, ktoré sa nachádzajú vo výpočte žalovanej systémom Audatex, tzv. materiálové položky, boli zadané individuálne a sú označené vo Výpočte výšky škody žalovanou hviezdičkou. Koeficient predajnosti motorového vozidla pred a po oprave bol rovnaký, opravou nedošlo k zmene technickej hodnoty ani predajnej ceny vozidla. Výmena nárazníka a blatníka nemala vplyv na všeobecnú hodnotu motorového vozidla, ani sa nezlepšila ani nezhoršila, jeho hodnota a poškodenia sú v príčinnej súvislosti s nehodou zo 8.11.2014. U motorových vozidiel, ktoré sú menej frekventované, ako napr. posudzované motorové vozidlo, je náročné zohnať náhradné diely v porovnaní s vozidlami, ktoré sa viac predávajú na trhu, avšak ak by sa našli takého alternatívne diely, napr. prostredníctvom internetu, dali by sa kúpiť lacnejšie. 2.2.Súd po vyhodnotení dokazovania a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca tvrdil, že si dal poškodené motorové vozidlo opraviť svojpomocne. Podľa právneho názoru súdu teda musel vedieť, aká škoda mu v súvislosti s opravou motorového vozidla vznikla, teda akú sumu uhradil a bol povinný súdu preukázať túto okolnosť, teda, že došlo ku škode, a to práve nim vynaloženými nákladmi za opravu vozidla. Doklady o oprave žalobca nemal a ani ich nevedel súdu predložiť, nemal ani doklady o nákupe náhradných dielov. Žalobca nepreukázal súdu vznik škody, nepreukázal, o akú sumu došlo k zmenšeniu jeho majetku v dôsledku vykonanej opravy poškodeného motorového vozidla ani nepreukázal, v akej výške ku škode došlo. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnej výšky škody mal pritom žalobca ( ). Ak vozidlo nebolo opravené a teda neboli vynaložené náklady na jeho opravu, resp. bolo opravené, ale žalobca nepreukázal náklady vynaložené na jeho opravu, nie je možné priznať žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody za opravu motorového vozidla, lebo náklady na jeho opravu reálne vynaložené neboli. Za ujmu - škodu, ktorá žalobcovi vznikla, je možno považovať škodu v sume predstavujúcej rozdiel hodnoty motorového vozidla pred škodovou udalosťou a po nej, teda sumu, o ktorú sa znížila hodnota motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a vykonať nové znalecké dokazovanie nežiadal. Žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 913,20 eur titulom nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla rozpočtom, pričom zohľadnila poškodenie vozidla pri škodovej udalosti zistené pri ohliadke vozidla a jeho doohliadke. Žalobca síce predložil na preukázanie dôvodnosti svojho nároku súkromný znalecký posudok č. 2/2012 vypracovaný súdnym znalcom V.. I. H., podľa ktorého cena opravy motorového vozidla predstavuje 2 496,- eur. Súdny znalec však vychádzal z toho, že oprava bude uskutočnená výmenou poškodených náhradných dielov za nové

náhradné diely. Žalobca si podanou žalobou uplatnil hypotetickú škodu, ktorá mu nevznikla, nakoľko jeho majetok sa o ním vyčíslenú škodu nezmenšil, resp. žalobca zmenšenie majetku súdu nepreukázal. Žalobca nepreukázal reálne vynaložené náklady na opravu vozidla, lebo tvrdil, že vozidlo bolo opravené svojpomocne. O trovách konania rozhodol podľa tak, že úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 301 - 303), navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody 1 582,80 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 20.12.2014 až do zaplatenia, trovy konania vo výške 275,-€ a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100% a to z dôvodov uvedených v , . 3.1.Nie je pravdou tvrdenie súdu, že žalobca vznik a rozsah škody nepreukázal. Žalobca právo na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle u žalovaného poisťovateľa uplatnil, vznik a rozsah náhrady škody preukázal tak, ako to poškodenému vplýva z z. č. v platnom znení. Citoval O. z. a tvrdí, že skutočná škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle žalobcu, bola určená na základe znaleckého posudku č. 2/2015 vypracovaného znalcom V.. I.. H.. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie práva na náhradu škody. Vznik a rozsah škody preukázal znaleckým posudkom, ako aj listinnými dôkazmi, Súkromný znalecký posudok znalcom V.. I.. H. bol vypracovaný v zmysle , je nestranným listinným dôkazom aj z dôvodu, že znalec vydaním znaleckého posudku si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, čo zabezpečuje objektivitu posúdenia škody, ktorá je predmetom tohto konania. Z listinného dôkazu vydaného znalcom z 29.6.2018, ktorý bol ním odstúpený súdu vyplýva, že výška nákladov na opravu motorového vozidla, ktorá je predmetom konania je 2 496,- € a je aj skutočnou škodou. Ďalej znalec uviedol, že uvedené náklady na opravu by bolo nutné v danom čase vynaložiť za účelom uvedenia motorového vozidla do pôvodného stavu po škodovej udalosti ( O. z.). Znalec v znaleckom posudku určil skutočnú škodu. Výpočtom škody na motorovom vozidle, ako prehlásil znalec vo svojich výpovediach na súdnom pojednávaní, nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla, ani k nadhodnoteniu motorového vozidla. Výmenou nárazníka, svetla nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla. Výška, ktorá je stanovená v znaleckom posudku, ako sa vyjadril znalec, je skutočnou výškou škody a bola vypočítaná štandardným programom na výpočet nákladov MV, vypočítaná programom Silver dat. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že nepreukázal v akej výške ku škode došlo. Rozdiel vo výpočte medzi znaleckým posudkom a výpočtom škody žalovaným spočíva v stanovení amortizácie a DPH, na čo znalec vo svojej výpovedi poukázal. Znalec vo svojej výpovedi, ako i v písomnom podaní jednoznačne prehlásil, že na svojom znaleckom posudku trvá. Stanovisko znalca, aj vzhľadom na doložku znalca ( ), preukazuje hodnovernosť znaleckého posudku vypracovaného pre predmetnú právnu vec. Prvotné bezdôvodné odmietnutie poskytnutia náhrady škody, spôsob určenia výšky škody žalovaným, určenie výšky amortizácie len a len zrkadlí prístup poisťovateľa k poškodenému, keď sa domáha úhrady škody na ktorú mu vzniklo právo. Žalovaný výšku škodu vypočítal formou „rozpočtu" a to tak, že od novej ceny náhradných dielov odpočítal DPH a následne odpočítal aj 50% amortizáciu z každého náhradného diela. Ako dôvod tohto spôsobu výpočtu uviedol, že poškodený nedoručil žiadne doklady (výpoveď svedka V.. I.. Y.). Súd pochybil keď neskúmal správnosť predmetného spôsobu výpočtu žalovaným ani správnosť stanovenia 50% amortizácie. Svedok V.. I.. Y. vypovedal, že praxou poisťovne je vychádzať z programu Audatex, hoci v tomto programe nebolo predmetné motorové vozidlo spracované. Žalovaný do programu materiálové položky zadal individuálne, kým znalcovi materiálové položky zadal program. Súd pochybil, lebo vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil, v čom bol výpočet znalca programom Silver dat nesprávny. Napriek vykonanému dokazovaniu formou znaleckého posudku, súd rozhodnutie založil na výpočte škody vykonanom žalovaným, ktorý škodu určil tzv. „rozpočtom" mínus DPH, mínus 50% amortizácia (lebo žalobca nepredložil žiadne doklady), hoci tento spôsob výpočtu nemá oporu v právnych predpisoch. Z ustanovení , pre predmetnú právnu vec, nevyplýva právo poisťovateľa poškodenému znížiť (amortizácia) plnenie pre nedoručenie dokladov. A v predmetnej právnej veci neprichádza do úvahy uplatnenie podľa O. z.. Správnosť výpočtu výšky škody žalovaným nemá záruku v jeho objektívnosti aj preto, lebo pracovník poisťovateľa nie je viazaný následkami, ako to vyplýva znalcovi z . V súdnej praxi výpočet likvidátora, vzhľadom na dokazovanie podľa a nasl. , nenahrádza znalecký posudok. Súd pochybil lebo nezdôvodnil, v čom spočíva nesprávnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom a v zmysle . Nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie je aj v tom, že súd rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100%. Konanie žalovaného bolo dôvodom podania žaloby. Žaloba bola podaná dôvodne. V danom prípade mal súd aplikovať základné princípy civilného sporového konania

vyjadrené v úvode . V predmetnej právnej veci nie je dôvod pri posúdení náhrady trov konania vychádzať z .

4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol (č.l. 315 - 317), že zastáva názor, že žalobcom napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, je správne. Súd podľa nej dospel k správnym zisteniam na základe vykonaného dokazovania a správne právne vec posúdil. Žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, iba opätovne predložil totožný znalecký posudok V.. I. H., doplnený o znaleckú doložku v zmysle , čo vzhľadom na jej námietky nič na dôkaznej situácii žalobcu nezmenilo, predovšetkým, že predložený znalecký posudok zodpovedal otázku, akú sumu by musel žalobca zaplatiť za opravu svojho poškodeného motorového vozidla, keby si ho nechal opraviť v autorizovanom servise. Z výsluchu znalca V.. H. vyplynulo, že pri výpočte výšky opravy rátal s cenou originálnych náhradných dielov a s cenou práce v značkovom autoservise. Z dovtedy vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedka C. R. (otca žalobcu) na pojednávaní 14.11.2016 však vyplynulo, že motorové vozidlo nebolo opravované v autorizovanom servise, ale opravu realizoval svedok svojpomocne, pričom použil zrejme alternatívne repasované (použité) náhradné diely, ktoré podľa svojich tvrdení zakúpil od súkromnej osoby, ktorá ich ponúkala na internete. Žalobcom predložený znalecký posudok preto nezodpovedal otázku, aká skutočná škoda žalobcovi vznikla na jeho motorovom vozidle. Žalobca si tak uplatnil iba hypotetickú škodu, ktorá mu reálne nevznikla. Žalovaná v priebehu konania poukazovala na to, že pojem „skutočná škoda", bol zadefinovaný ustálenou judikatúrou (R 55/1971) ako zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného a zároveň poukazovala na uznesenie NS SR sp. zn. z 21.12.2009. Súd po vrátení veci odvolacím súdom poskytol žalobcovi dostatočný priestor na to, aby preukázal, aká skutočná škoda mu vznikla vynaložením prostriedkov, žalobca však žiadne dôkazy nepredložil, pritom bolo v možnostiach žalobcu preukázať, aké prostriedky vynaložil na nákup náhradných dielov aj ak tieto nakupoval od súkromnej osoby, na čo taktiež opakovane poukazovala. K tvrdeniam žalobcu uviedla, že v priebehu konania nespochybňovala nestrannosť predloženého znaleckého posudku, ale namietala závery znaleckého dokazovania vo vzťahu k právnej otázke skutočnej škody. Podľa nej by za daného skutkového stavu bolo možné akceptovať iba znalecký posudok, ktorý by zodpovedal otázku, o koľko sa v dôsledku dopravnej nehody znížila hodnota motorového vozidla žalobcu, a nie odpoveď, koľko by stála oprava vozidla v značkovom servise, keď k takejto oprave v skutočnosti nedošlo. Tu sa však aj znalec V.. H. na pojednávaní vyjadril, že v danom prípade k znehodnoteniu vozidla žalobcu v dôsledku dopravnej nehody nedošlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca v priebehu likvidácie jeho poistnej udalosti žiadal od nej plnenie na základe tzv. rozpočtu, čiže bez nutnosti predkladať faktúru za opravu vozidla, keďže si chcel opravu realizovať svojpomocne. Následne však namietal správnosť kalkulácie opravy rozpočtom, ktorý výpočet urobila. Už v predsúdnom konaní žalobcu upovedomila, že pokiaľ žiada prehodnotiť výšku poskytnutého poistného plnenia, je nutné predložiť faktúru za opravu vozidla alebo aspoň preukázať cenu, za ktorú žalobca nadobudol náhradné diely, v opačnom prípade nie je na prehodnotenie výšky daný žiadny objektívny podklad. Uvedené vyplynulo aj z výsluchu jej odborného likvidátora V.. Y. na pojednávaní 4.4.2019, ktorý podrobne vysvetlil a odôvodnil postup pri výpočte výšky plnenia tzv. rozpočtom. Znalec V.. H. napokon uznal, že výpočet žalovanej bol v poriadku, aj keď bol realizovaný iným postupom (str. 5 zápisnice o pojednávaní zo 4.4.2019). K námietke žalobcu ohľadne odpočtu amortizácie z vyplateného plnenia žalovaná uvádza, že v čase, keď sa šetrila poistná udalosť žalobcu, sa ešte amortizácia bežne odpočítavala, a v tom čase to akceptovala aj súdna prax. V súčasnosti už žalovaná amortizáciu neodpočítava, avšak predmetom tohto konania nie je doplatenie amortizácie, ale plnenie hypotetickej ceny opravy v značkovom autoservise. Navyše, v danom prípade amortizácia činila iba sumu vo výške 39,73 eur. Námietky žalobcu, že sa súd nevysporiadal so správnosťou alebo nesprávnosťou výpočtu znalcom, ktorý použil program Silver dat, sú vzhľadom na závery súdu celkom neopodstatnené, pretože súd neakceptoval názor žalobcu, že výpočet výšky opravy vozidla v značkovom servise predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalovaná ani nespochybňovala, že by výpočet znalca bol v danom prípade nesprávny, ale opakovane poukazovala na to, že nepreukazuje skutočnú škodu na vozidle žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky škody bolo na žalobcovi. V danom prípade nešlo o spotrebiteľský spor, preto nebol dôvod na postup súdu podľa . 4.1.Po citovaní o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rozhodnutie NS ČR sp. zn. podľa jej názoru výšku nákladov na opravu, stanovenú v znaleckom posudku, nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobcom predložený znalecký posudok deklaruje len to, koľko by stála oprava vozidla žalobcu v autorizovanom autoservise, avšak žalobca nepreukázal, čo skutočne vynaložil na opravu poškodeného vozidla, teda

o čo sa reálne zmenšil jeho majetok vynaložením konkrétnych prostriedkov. Bolo pritom na žalobcovi, aby preukázal výšku nároku na náhradu škody. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5.K vyjadreniu žalovanej žalobca (č.l. 324 - 325) opakovane uviedol, že svoj nárok na náhradu škody preukázal zákonným spôsobom. Má právo na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle, ktorú si u žalovaného poisťovateľa uplatnil, vznik a rozsah náhrady škody preukázal tak, ako to poškodenému vplýva z ustanovenia z. č. Tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Vyššie uvedená právna povinnosť poisťovacia plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, vyplýva najmä z a z. č. , O. z., čo je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa. Svoje právo na náhradu škody preukázal aj znaleckým posudkom. Obrana žalovaného vo vyjadrení z 27.5.2019, kde sa žalovaný snaží poukázať na profesionalitu a správnosť pri výpočte plnenia za škodu na motorovom vozidle žalobcu, nenasvedčuje postupu žalovaného v danej veci. Veď ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, žalovaný po oznámení škody vznik práva na náhradu škody poprel (list žalovaného z 5.12.2014). Až po reklamácii žalobcu, žalovaný poškodenému poskytol 18.12.2014 len čiastočné plnenie vo výške 913,20 €. V predmetnej právnej na posúdenie skutočnosti, na ktoré bolo potrebné vedecké poznatky a pre rozhodnutie vo veci samej, bol vypracovaný súkromný znalecký posudok na požiadanie žalobcu. Znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle , má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje , je nestranným listinným dôkazom, má mať dôkaznú silu v stanovení výšky škody, ktorú umocňuje aj tvrdenie znalca, ktorý vo svojej výpovedi, ako i v písomnom podaní prehlásil, že na svojom znaleckom posudku trvá. Výška škody v znaleckom posudku bola vypočítaná programom Silver dat, lebo predmetný modul motorového vozidla, ktorý je predmetom konania, nebol na trh v SR dovážaný a ani predávaný, a ani na predmetné motorové vozidlo nebola spracovaná metodika v programe Audatex, s ktorým počítal žalovaný. Škoda bola vypočítané programom Silver dat, ktorý vytvorila firma, ktorá sa týmto výlučne zaoberá a v tomto programe bolo predmetné motorové vozidlo spracované. Využitie tohto programu o znalec považuje za správne, a ako uviedol, že sa nesnažil vymýšľať si veci. Skutočná výška škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle žalobcu, bola určená podľa znaleckého posudku č. 2/2015 vypracovaného 18.3.2015 znalcom z odboru Doprava cestná, t. j. V.. I.. H. vo výške 2 496,- € vrátane DPH. Z listinného dôkazu vydaného znalcom z 29.6.2018, ktorý bol ním odstúpený súdu vyplýva, že výška nákladov na opravu motorového vozidla, ktorá je predmetom konania je 2 496,- €, čo je skutočnou škodou. V odpovedi na pojednávaná 4.4.2019 znalec jednoznačne uviedol, že výška škody vyčíslená v znaleckom posudku je skutočnou škodou. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že znalecký posudok nezodpovedal, aká skutočná škoda žalobcovi vznikla na predmetnom motorovom vozidle. Výška škody v znaleckom posudku. Znalec uviedol, že uvedené náklady na opravu by bolo nutné v danom čase vynaložiť za účelom uvedenia motorového vozidla do pôvodného stavu po škodovej udalosti ( O. z.). Znalec vo svojich výpovediach na súdnom pojednávaní potvrdil, že nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla, ani k nadhodnoteniu motorového vozidla. Výmenou nárazníka, svetla nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla. Výmena nárazníka, blatníka sa neodzrkadlila na hodnote motorového vozidla, ani sa nezlepšila ani nezhoršila. Výška, ktorá je stanovená v znaleckom posudku, ako sa vyjadril znalec, je skutočnou výškou škody a bola vypočítaná štandardným programom na výpočet nákladov MV. Žalobca teda nedostal viac ako žalovaný tvrdí. Rozdiel vo výpočtoch medzi znaleckým posudkom a výpočtom škody žalovaným spočíva v stanovení amortizácie a DPH, na čo znalec vo svojej výpovedi poukázal. Žalovaný výšku škodu vypočítal formou „rozpočtu" (nemá oporu v ust. ) a to tak, že od novej ceny náhradných dielov odpočítal DPH a následne odpočítal aj 50% amortizáciu á každého náhradného diela. Ako dôvod tohto spôsobu výpočtu uviedol, že poškodený nedoručil žiadne doklady. Pre uznanie správnosti spôsobu výpočtu žalovaným neobstojí tvrdenie žalovaného, že keď sa šetrila poistná udalosť žalobcu, sa ešte amortizácia bežne odpočítala. Žalovaný výšku škody vypočítal programom Audatex, lebo počítať týmto programom je praxou žalovaného, hoci v tomto programe nebolo predmetné motorové vozidlo spracované a tak žalovaný do programu materiálové položky zadal individuálne, kým znalcovi materiálové položky zadal program, v ktorom škodu vypočítal. Uviedol, že žalovaný zisťoval cenu nových dielov, ba dokonca v jednom produkte mali vyššiu cenu ako zadal program Silver dat, znalec vychádzal z cien originálnych náhradných dielov, je irelevantná. Je irelevantná aj toho dôvodu, že znalec pracoval v programe Silver dat, lebo v tomto programe je model predmetného motorového vozila spracovaný a nezadával ceny náhradných dielov ručne. Tvrdenie žalovaného, že znalec uviedol, že výpočet žalovaného bol v poriadku nie je pravdivý.

6.Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla (č. l. 333 - 334), že žalobca účelovo poukazuje na skutočnosti, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Škodová udalosť žalobcu nastala 8.11.2014. Žalovaná žalobcovi poskytla plnenie vo výške 913,20 eur už 16.12.2014, pričom o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") v stanovuje žalovanej na skončenie prešetrovania, potrebného na zistenie rozsahu jej povinnosti plniť, lehotu 3 mesiacov a následne 15- dňovú lehotu na poskytnutie poistného plnenia, a to od ukončenia šetrenia ( ). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná poskytla žalobcovi plnenie oveľa skôr, ako by jej vôbec uplynula zákonom stanovená lehota, a to, či v rámci tejto lehoty žalovaná prehodnotila pôvodné závery šetrenia, je pre toto konanie absolútne irelevantné. Opätovne zdôraznila, že výška plnenia bola žalovanou kalkulovaná tzv. rozpočtom, a to na základe žiadosti samotného žalobcu, ktorý si chcel poškodenia opravovať svojpomocne, žalobca mal zároveň možnosť, pokiaľ nesúhlasil s kalkuláciou žalovanej, predložiť doklady, preukazujúce nákup náhradných dielov, prípadne, faktúru za opravu vozidla v autoservise, na základe čoho by bolo možné prekalkulovať jednotlivé položky a prípadne prehodnotiť výšku plnenia, čo však žalobca neurobil napriek tomu, že to jednoznačne bolo v jeho možnostiach, na čo opakovane poukazovala. Podľa nej na preukázanie výšky skutočnej škody tak, ako ju chápe ustálená judikatúra, stačilo predložiť doklady o vynaložených prostriedkoch za nákup náhradných dielov, prípadne faktúru za opravu vozidla. Znalec V.. H. sa jasne vyjadril, že cenu opravy poškodeného vozidla žalobcu vo svojom znaleckom posudku stanovil v takej výške, akú by žalobca musel vynaložiť, ak by nechal svoje motorové vozidlo opraviť v značkovom autoservise novými originálnymi náhradnými dielmi, čo sa však nestalo. Je toho názoru, že znalcovi neprináleží hodnotiť právnu otázku skutočnej škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. Žalobca v článku III. svojho vyjadrenia z 19.6.2019 uvádza, že znalec uviedol, že uvedené náklady na opravu by bolo nutné v danom čase vynaložiť za účelom uvedenia motorového vozidla do pôvodného stavu po škodovej udalosti. Žalovaná dodáva, že toto tvrdenie je neúplné a platí len za predpokladu, že by si žalobca dal motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise, a to novými originálnymi dielmi. Znalec už totiž v priebehu konania jasne uviedol, že ak by rátal s neautorizovaným servisom, resp. použitými náhradnými dielmi alebo ich novými náhradami, výška opravy by bola nižšia (str. 3 zápisnice o pojednávaní z 13.6.2017). V každom prípade, žalobca nepreukázal vynaloženie takýchto prostriedkov, a to ani v autorizovanom, ani v žiadnom inom autoservise, nepreukázal ani, že reálne na opravu vozidla vynaložil vyššiu sumu prostriedkov, ako bolo plnenie žalovanej, t. i. viac ako 913.20 eur, preto neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní. Zároveň postoj žalobcu v tomto konaní a nepredloženie dokladov, ktoré bolo v jeho možnostiach evokuje, že sa žalobca snaží obohatiť nielen na úkor žalovanej, ale aj na úkor celého kmeňa poistencov žalovanej, z ktorých poistných príspevkov je tvorený rezervný fond na výplatu škôd v zmysle . Na základe vyššie uvedeného zotrváva na svojom návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

7.Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol (č. l. 346-347), že v predmetnej právnej veci je poškodeným, ktorý si uplatňuje právo na náhradu škody, nie právo na poistné plnenie, a to na základe z. č. v platnom znení, ako poškodený si právo na náhradu škody uplatnil u žalovanej a rozsah škody preukázal. Konal tak ako mu to vyplýva z , zákona číslo v platnom znení. V predmetnej právnej veci je poškodeným, nie je poisteným. Nemá so žalovanou uzavretú poistnú zmluvu pre prípad poškodenia motorového vozidla následkom poistnej udalosti v ktorej sú konkretizované povinnosti poisteného. Žalobcovi (poškodenému) nevznikli tie povinnosti, ktoré ukladá poistenému v O. z. v prípade vzniku práva na poistné plnenie následkom poistnej udalosti. Žalovaná tým, že pri vymenovaní povinností (aj v predmetnom vyjadrení žalovaného), ktoré mal žalobca ako poškodený v predmetnej právnej veci splniť je zrejmé, že nerozlišuje nerozlišuje post poisteného s postom poškodeného. Žalovaná ako poisťovateľ je v zmysle z. č. povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a to do troch mesiacov odo dňa oznámenia škody poškodeným skončiť prešetrovanie. Žalovaná síce plnila v zákonnom stanovenej lehote, ale poskytol len čiastočné plnenie. Vykonala korekciu uplatnenej škody bez toho, aby bol zabezpečil prípadné odborné vyjadrenie od odborná spôsobilej osoby, keď tu bola daná reklamácia žalobcom. Žalovaná v rozsahu, aký bol nim (poškodeným) preukázaný doposiaľ neplnila.

8.Žalovaná uviedla (č. l. 355-356), že zák. o PZP, (v poznámke č. 21) k vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu výslovne odkazuje na ustanovenie . Nejde teda o nič iné, ako o plnenie súčinnostnej povinnosti poškodeného, ktorý má právo na plnenie. Tvrdenie žalobcu, že mu nevznikli povinnosti v zmysle O. z. teda v žiadnom prípade nie je pravdivé. Nesúhlasí ani s tvrdením

žalobcu, že si po reklamácii plnenia žalobcom nezabezpečila odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odborný vedúci zamestnanec žalovanej, ktorý reklamáciu plnenia žalobcom vyhodnocoval, je nepochybne vzhľadom na odborné vzdelanie, pracovné zaradenie a mnohoročnú prax v oblasti opráv motorových vozidiel a následne v oblasti likvidácie poistných udalostí, odborne spôsobilou osobou. Uvedené napokon vyplýva aj z výsluchu svedka V.. Y. na pojednávaní 4.4.2019, kde preukázal svoju odbornú zdatnosť aj pri konfrontácii so znalcom V.. H.. Trvá na tom, že žalobca nepreukázal, že reálne na opravu vozidla vynaložil vyššiu sumu prostriedkov, ako bolo plnenie žalovanej, t. viac ako 913,20 eur, preto neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní.

9.Žalobca uviedol (č. l. 359 - 360), že z O. z. vyplýva, že toto ustanovenie sa predovšetkým sa vzťahuje na poisteného a nie na poškodeného. Na predmetnú právnu vec sa vzťahuje z. č. v platnom znení a podľa zákona číslo Kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu podľa (poistený) vznikajú mu povinnosti uvedené v ustanovení O. z.. Poškodený neuzatvára s poistiteľom poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú poistné podmienky, ale v zmysle z. č. , má škodu oznámiť. Podľa O. z. právo na poistné plnenie má poistený, t.j. ten na koho majetok, život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje. Poškodený má právo na náhradu škody. Žalovaná poukazuje vo svojom vyjadrení najmä na prvá veta O. z., ktoré obsahuje predovšetkým oznamovacie povinnosti poisteného poistiteľovi alebo úkony potrebné na Inú súčinnosť súvisiacu najmä s usporiadaním nárokov na poistné plnenie, (Viď právny výklad k tomuto ustanoveniu v O. z.). Tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie škody a jej výšky, je tvrdením účelovým s cieľom zotrvať na korekcii náhrady za vzniknutú škodu a potrieť vykonané dokazovanie. Žalobca podaním žaloby sa nesnaží na úkor žalovaného obohatiť, ale požaduje len to, na čo má právo a čo preukázal vykonaným dokazovaním.

10.Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

11.Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . 11.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z - .

12.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12.1.Žalobca namieta, že neprichádza do úvahy uplatnenie O. z.. Súd síce v bode 33 odôvodnenia cituje namietané ustanovenie, ale svoje rozhodnutie ňom nezaložil, ani nim neodôvodňuje a nevykladá z neho žiadne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Preto možno uzavrieť, že cit. ust. je len naviac uvedené. 12.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

13.Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ). 13.1.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého náležite vyhodnotil ( ), správne posúdil aj po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite v súlade s 220 ods.2 odôvodnil, podrobne sa vysporiadal so všetkými, pre danú vec rozhodujúcimi skutočnosťami.

14.Podľa § 427 ods.1 O. z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15.Podľa z. č. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

16.Podľa § 442 ods.1 O. z. sa poškodenému uhrádza skutočná škoda, teda škoda, ktorá poškodenému nastala.

17.Podľa § 443 O. z. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

18.Vychádzajúc z cit. ust. je v prvom rade potrebné definovať pojem škoda. Pri tejto definícii súd prvej inštancie správne vychádzal z rozhodnutia NS SR , ktorý presne a jasne určil, čo je potrebné chápať pod pojmom škoda a od tejto definície sa nemieni odkloniť ani odvolací súd. 18.1.Pod pojmom škoda v zmysle citovaného § 442 ods.1 O. z. sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. 18.2.Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo

škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

19.Odvolací súd rovnako poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky z 19.3.2008 sp. zn. , ktorým došlo k zásadnej revízii rozhodovacej praxe všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom (použitom) motorovom vozidle. V tomto rozhodnutí Ústavný súd Českej republiky vyslovil názor, že: „Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné, ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak, ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi.“ 19.1.Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca má nárok na náhradu škody v rozsahu, pri ktorom je potrebné zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku a tieto účelne vynaložené prostriedky preukázať.

20.Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle , je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich aj k žalobe pripojiť. 20.1. zaviedol princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu.

21.Pri rozhodovaní o nároku žalobcu súd prvej inštancie správne vychádzal z a . Dospel aj k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal reálne vynaložené náklady na opravu predmetného motorového vozidla, nepreukázal skutočnú výšku škody, ktorá mala spočívať vo vynaložení prostriedkov na opravu vozidla, a to aj v súlade s ustálenou súdnou praxou a ani odvolací súd nemal dôvod sa od nej odkloniť. 21.1.Škoda, ktorá vzniká poškodenému v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové, pričom v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. 21.2.Žalobca nepreukázal (faktúrou, dokladom o zakúpení), že na opravu motorového vozidla použil nové náhradné diely a ani nepreukázal kúpu použitých náhradných dielov. Predloženým znaleckým posudkom preukázal len koľko mohla stáť oprava motorového vozidla, ak by na jeho opravu boli použité nové náhradné diely. Ak súd vo svojom odôvodnení uviedol, že ide o „hypotetickú škodu“ odvolací súd sa s týmto stotožňuje, lebo nejde o reálne náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla. 21.3.Žalobca v konaní uviedol, že motorové vozidlo si opravil svojpomocne, preto jeho odvolacia námietka, že pri uplatnení nároku na náhradu skutočnej škody je dôkazom o jej preukázaní znalecký posudok, je nedôvodná. Znalecký posudok č. 2/2015 vypracovaný 18.3.2015 znalcom z odboru Doprava cestná, t. j. V.. I.. H., ktorý určil skutočnú škodu vo výške 2 496,- € vrátane DPH, vychádzal pri stanovení ceny za opravu poškodeného vozidla z premisy, že vozidlo bude opravené tak, že poškodené diely budú vymenené za nové náhradné diely, za ktoré bude zaplatené, v dôsledku čoho dôjde k ujme, čo ale reálne nenastalo. Preto vychádzajúc z O. z. škoda, ktorá si žalobca v konaní uplatnil mu nevznikla, nakoľko jeho majetok sa o nim vyčíslenú škodu nezmenšil resp. žalobca zmenšenie majetku práve o túto sumu nepreukázal, čím uniesol dôkazné bremeno. 21.4.Súd nepochybil, keď neskúmal správnosť predmetného spôsobu výpočtu žalovaným, ani správnosť stanovenia 50% amortizácie, lebo plnenie bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti samotného žalobcu. Rovnako je nutné zdôrazniť, že žalobca v konaní ani preukázal, že reálne na opravu vozidla vynaložil vyššiu sumu prostriedkov, ako bolo plnenie žalovanej, t. j. viac ako 913,20 eur 21.5.Keďže vozidlo bolo opravené svojpomocne, žalobca nemá k dispozícii doklady o oprave, ani doklady o nákupe náhradných dielov, záver prvoinštančného súdu je bezpochyby správny, lebo žalobca

v konaní nepreukázal, o akú sumu došlo k zmenšeniu majetku v dôsledku škodovej udalosti resp., v akej výške ku škode došlo. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku skutočnej škody a jej výšky má žalobca. 21.6.Ak vozidlo nebolo opravené a teda neboli vynaložené náklady na jeho opravu, resp. bolo opravené, ale žalobca nepreukázal náklady vynaložené na jeho opravu, nie je možné priznať uplatnený nárok na náhradu škody za opravu poškodeného motorového vozidla, nakoľko náklady na jeho opravu reálne vynaložené neboli.

22.Odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 8.9.2016, potvrdený Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. z 25.10.2017, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie.

23.Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25.1.Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26.Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalovanej bola priznaná náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).