Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-14-2020.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/14/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. S., nar. X.X.XXXX, bytom N., J. XXXX/XX, o vymoženie 336,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu E., P. XX, pod sp.zn. EX 3972/17, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 17Er/3291/2017-24 z 12.6.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd odvolanie oprávneného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Martin, č.k. 17Er/3291/2017-24 z 12.6.2019, ktorým okresný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., z vykonávania exekúcie, o d m i e t a, pretože smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Uznesenie okresného súdu vo výroku II., ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením č.k. 17Er/3291/2017-24 z 12.6.2019 prvým výrokom vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., z vykonávania exekúcie. Druhým výrokom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom najmä na ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 30 ods. 1, 3 a 7, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v nadväznosti na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v podstate tým, že rozhodcovská zmluva uzatvorená 24.1.2014, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (absencia individuálneho dojednania, je len zdanlivo nevýhradná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa), v dôsledku čoho je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Následkom absencie platnej rozhodcovskej zmluvy je nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie vo veci, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Pokiaľ ide o výrok o vylúčení súdneho exekútora z vykonania exekúcie, súdny exekútor oznámil exekučnému súdu skutočnosť, že bol v minulosti zamestnancom oprávneného a že v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5 Er/934/2008 bol v tejto súvislosti vylúčený z vykonávania exekúcie vzhľadom na závery uvedené v Náleze Ústavného súdu SR, sp.z. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011. V tejto súvislosti exekučný súd uviedol, že nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora sú
zákonnými predpokladmi výkonu exekúcie. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti. Exekučný súd dospel k záveru, že v danej veci možno mať objektívne pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora pre jeho pomer k účastníkovi exekučného konania - oprávnenému.
3. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Vyjadril presvedčenie, že v danom prípade exekučný súd prekročil rámec právomoci, ktorú mu zveruje Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2. V posudzovanej veci na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis - konkrétne ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd môže preskúmavať predložený exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd však nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v napadnutom rozhodnutí, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Uvedená požiadavka znamená, že súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom exekučného súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní podľa oprávneného dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov. Odvolateľ okrem toho namietal, že k právnemu názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až v podanom odvolaní. Mal tiež za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže tvrdil, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Takisto vyjadril nesúhlas s výkladom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorý zaujal okresný súd. Vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým exekučný súd súdneho exekútora vylúčil z vykonávania exekúcie uviedol, že pokiaľ ide o konania o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, nález Ústavného súdu SR je individuálnym rozhodnutím, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Preto exekučný súd nesprávne záver o nevyhnutnosti jeho vylúčenia oprel o Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III. ÚS 322/2010 z 13.4.2011, ktoré rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy ním nie sú viazané. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré rozhodli, že nie je vylúčený z vykonávania exekúcie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom exekučného konania (§ 362 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, lebo smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. O vylúčení, resp. nevylúčení súdneho exekútora exekučný súd rozhoduje uznesením, voči ktorému podľa § 30 ods. 10 Exekučného poriadku nie je prípustné odvolanie.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým exekučný súd rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
11. Odvolací súd, pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnosť uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.
12. Odvolací súd sa stotožnil s procesným postupom exekučného súdu, ktorý realizujúc svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, posudzoval, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na to, či bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), od ktorej existencie odvodzuje rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takáto interpretácia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva z účelu právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľov. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán založených spotrebiteľskou zmluvou v neprospech spotrebiteľa.
13. Ďalej treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi oprávneným a povinným bola koncipovaná na jednej listine, bola dodržaná zákonom vyžadovaná jej písomná forma, má však charakter formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti zjavne používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. I podľa názoru odvolacieho súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom v spotrebiteľskom vzťahu neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd dostatočne vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej zmluvy, z ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje.
14. Osobitne však dopĺňa, že aj keď dojednaná rozhodcovská zmluva nemala výhradný charakter - neurčovala ako jediný súd na riešenie sporov medzi účastníkmi rozhodcovský súd v prípade, že by žalobcom bol povinný, táto okolnosť však nezmenila nič na fakte, že pri podaní žaloby oprávneným, sa druhá procesná strana musela podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ bezprostredne zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma eventualitami. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať v zmluvnom vzťahu svoju vôľu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany.
15. Odvolací súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi možnosti za primeraných okolností sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že oprávnený, ktorý rozhodcovskú zmluvu formuloval a inicioval jej uzavretie, disponuje právne kvalifikovanými zamestnancami. Naopak spotrebiteľovi, ktorý prišiel za oprávneným s cieľom uzatvoriť zmluvu o úvere, a ktorý často ani nemá žiadnu vedomosť o rozhodcovských súdoch, je predložená rozhodcovská zmluva (odvolací súd má pritom pochybnosti o tom, že by spotrebiteľ bez prispenia dodávateľa sám iniciatívne požadoval uzavretie rozhodcovskej zmluvy), v dôsledku čoho je spotrebiteľ nútený spraviť v neprimerane krátkom čase kvalifikované rozhodnutie o tom, ktorý orgán bude v budúcnosti v prípade vzniku sporu kompetentný o tomto spore rozhodnúť. Časová a finančná tieseň spotrebiteľa spolu s predložením rozhodcovskej zmluvy, mnohokrát obsahujúcej rozsiahly a neprehľadný odborný text, priamo pri podpisovaní zmluvy o úvere, vedú spravidla k tomu, že spotrebiteľ neraz pristúpi na podmienky, ktoré by za iných okolnosti neprijal. Obava, že slabšia strana (spotrebiteľ) si nedokáže naplánovať svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, je teda viac ako oprávnená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. Na základe uvedeného odvolací súd nemal dôvod akceptovať odvolacie námietky oprávneného, ktoré často ani nekorešpondujú s dôvodmi, na ktorých exekučný súd založil svoje rozhodnutie. Nenáležitou je námietka oprávneného o prekročení zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul v spotrebiteľskej veci nie je v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa generálnej klauzuly upravenej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spôsobujú značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z ktorého dôvodu je absolútne neplatná.
17. Oprávnený tiež namietal, že k právnemu názoru okresného súdu mohol zaujať stanovisko až v podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z oprávneným predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v ním podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania. Zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6ECdo/179/2014 z 26.5.2015, sp.zn. 8ECdo/27/2015 z 29.5.2014, sp.zn. 6 Cdo/75/2013 z 12.2.2014).
18. Naviac vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax súdu prvej inštancie i tohto senátu odvolacieho súdu v skutkovo a právne obdobných a v mnohých prípadoch totožných veciach, ktoré sú oprávnenému nepochybne známe, nemohlo byť uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného prekvapivé.
19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného ohľadne neúplne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý argumentoval, že rozhodnutie exekučného súdu je založené na tom, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa podrobne zaoberal spôsobom a dôvodmi uzavretia rozhodcovskej zmluvy uzavretej 24.1.2014, posúdiac ju ako individuálne nedojednanú, spôsobujúcu nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech povinného.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodcovská zmluva v posudzovanej veci obsahuje neprijateľné podmienky, ktorá skutočnosť je sakcionovaná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka jej absolútnou neplatnosťou. Následne rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý odvodil svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať
za spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. e) Exekučného poriadku. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne podľa 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)