Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-111-2019.pdf
PDF · 129.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Obec Smilno, so sídlom v Smilne č. 194, IČO: 00 322 571, právne zastúpeného: JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom v Bardejove, Na hradbách č. 5, proti žalovanej: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. č. XXX, právne zastúpenej: Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 50, o odstránenie oplotenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.06.2019 č.k. 8C 12/2017-202 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z navrhnutých dôkazov, od ktorých strany v priebehu konania neustúpili, neboli vykonané a uznesením zamietnuté len návrhy žalobcu na výsluch svedkov Z. J. a D. H., a to predovšetkým preto, lebo výsluchy týchto svedkov žalobca nenavrhol včas napriek poučeniu v uznesení zo dňa 23.01.2018 č.k. 8C 12/2017 - 75 o tom, že na prostriedky procesného útoku, ktoré nebudú predložené včas, súd nemusí prihliadnuť. Označené návrhy na vykonanie dôkazov žalobca navrhol až na pojednávaní konanom dňa 11.06.2019 dávno po uplynutí 15 -dňovej lehoty určenej mu uznesením zo dňa 23.01.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 26.02.2018, a to na preukázanie iného trasovania oplotenia žalovanej oproti pôvodnému stavu. Okrem toho, prípadná zmena trasy sporného oplotenia žalovanej oproti pôvodnému oploteniu je právne významná predovšetkým pre posúdenie vzniku povinnosti žalovanej na ohlásenie tejto drobnej stavby, nie však z hľadiska posúdenia, či reálne došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu k parcele č. XXX/X, kat. úz. J. a či je spravodlivé žalobcovi poskytnúť právnu ochranu v civilnom súdnom konaní, ktorej sa žalobou domáha pred súdom. Prípadné akceptovanie takýchto oneskorených návrhov žalobcu súdom by bolo tiež v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko v záujme zachovania rovnosti strán by, vzhľadom na námietku žalovanej vznesenú na pojednávaní, bolo potrebné pojednávanie odročiť a žalovanej poskytnúť adekvátnu príležitosť navrhnúť na tieto dodatočne žalobcom tvrdené skutočnosti ňou navrhované dôkazy a to po uplynutí lehôt poskytnutých v zmysle ust. § 167 C.s.p.
3. Z obsahu oboznámených listov vlastníctva č. XXX, č. XXX a č. XXX, kat. úz. J. v spojení s predloženými mapovými podkladmi bolo možné ustáliť, že žalovaná je v dotknutom území vlastníčkou parcely č. XXX
- orná pôda o výmere 378 m2, žalobca vlastníkom parcely č. XXX/X - zastavená plochy a nádvoria o výmere 510 m2 a do 13.04.2018 aj z nej vytvorenej parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 24 m2, ktorej spoluvlastníkmi sa zámennou zmluvou z 21.11.2017 (vklad povolený k 13.04.2018) stali v celosti E. A. a J. A.ová, vlastníci susediacich parciel č. XXX/X a č. XXX/X. Skutočnosť, že parcela č. XXX/X bola odčlenená od parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu a takto žalobcom v celosti prevedená do vlastníctva E.a A.a a J. A.ovej, sa v konaní napokon ukázala nespornou a potvrdzujú ju nielen označené listy vlastníctva, ale v spojitosti s nimi aj predložené zápisnice zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady. Z predložených mapových podkladov bolo rovnako preukázané, že parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 24 m2 predstavuje vo svojej podstate trojuholník tvoriaci klin medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX/X, resp. č. XXX/X, prebiehajúci až k styku s parcelou č. XXX. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že parcela č. XXX/X zasahuje do šírkových pomerov parcely č. XXX/X oproti hranici medzi parcelou žalobcu č. XXX/X a parcelou žalovanej č. XXX.
4. Z obsahu predloženej fotodokumentácie ďalej vyplynulo, že k 22.06.2008 (fotografia na č.l. 63) neexistovalo žiadne oplotenie parciel nachádzajúcich sa oproti hranici medzi parcelou žalobcu č. XXX/ X a parcelou žalovanej č. XXX, pričom uvedené potvrdzuje aj snímok predložený samotným žalobcom z roku 2007 (č.l. 167 spisu). Fotografická snímka na č.l. 168 zase potvrdzuje v roku 2012 existenciu pôvodného oplotenia na časti pozemkov vlastnícky patriacich žalovanej bez možnosti určenia, či sa toto oplotenie týka aj parcely č. XXX.
5. S ohľadom na žalobcom v spore prednesenú argumentáciu o rozpore stavby oplotenia žalovanej s verejným záujmom súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Uvedené ustanovenie bezpochyby určuje právomoc na posúdenie tejto otázky stavebnému úradu, ktorý je oprávnený spornú stavbu priamo v stavebnom konaní posúdiť z hľadiska jej súladu s verejnými záujmami a to na základe záväzných stanovísk podľa ust. § 140b Stavebného zákona a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, je to stavebný úrad v stavebnom konaní, ktorý je oprávnený nariadiť odstránenie stavby (§ 88a ods. 2, ods. 4 Stavebného zákona). Orgánom kompetentným na posúdenie súladu stavby žalovanej s verejným záujmom však nie je súd konajúci na podklade civilnej žaloby v civilnom sporovom konaní, ktorý môže konať len o spore vyplývajúcom z kolízie vlastníckeho práva stavebníka k stavbe s vlastníckym právom k pozemku, do časti ktorého má stavba zasahovať. V tejto súvislosti sa poukázalo na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2018 vydaného vo veci 10Sžk/14/2017, v ktorom za pochybenie stavebného úradu sa považovalo aj konanie, ktorým stavebný úrad odkázal namietateľov na súd v prípade námietok týkajúcich sa rozporu stavby s verejným záujmom. Posúdenie takýchto námietok stavebným úradom neprekračuje právomoc stavebného úradu, pretože stavebný úrad skúma požiadavku ochrany verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia (§ 66 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona), teda posúdenie otázky ochrany verejného záujmu je v jeho právomoci. Preto argumentácia žalobcu o zúžení miestnej komunikácie na parcele č. XXX/X v kritickom mieste zo 6,9 m na 4,5 m, zániku krajnice, poškodení jej odtokových vlastností, sťažení jej využívania nadrozmernými poľnohospodárskymi a lesnými strojmi a obyvateľmi obce nie je v danom prípade právne relevantná, pretože táto môže mať vplyv len na posúdenie rozporu stavby s verejným záujmom, nie však na ochranu vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXX/X pred zásahom do jeho vlastníctva v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka, prípadne aplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka ako lex specialis pri vyriešení právneho pomeru medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom stavba úplne alebo sčasti stojí.
6. I keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej odstrániť z jeho pozemku stavbu s poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd spornú právnu situáciu podriadil pod úpravu ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je totiž viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, keďže túto žalobca ani nemusí prezentovať (§ 132 C.s.p.) pokiaľ opis rozhodujúcich skutočností a skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť vec pod iné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi prípady, na ktoré dopadá ust. § 135c Občianskeho zákonníka patrí najmä prípad, kedy zavinene protiprávne došlo k zriadeniu stavby na cudzom pozemku, ako aj prípad, keď k tomu došlo v dobrej viere v existenciu práva stavby, ktoré v skutočnosti neexistovalo. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda súd nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným, ako žalobcom žiadaným spôsobom avšak len takým, ktorý vyplýva z obsahu ust. § 135c Občianskeho zákonníka.
7. V ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka. Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinnosti neoprávneného stavebníka. Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny dôvod a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. Predpokladom uloženia povinnosti odstrániť stavbu je záver, že odstránenie stavby je účelné. Účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalším spôsobom usporiadania vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola zriadená neoprávnená stavba. Ak s prikázaním stavby do vlastníctva vlastník pozemku nesúhlasí, súd mu nemôže prikázať stavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi možnosť vyporiadania tohto vzťahu inak, najmä zriadením vecného bremena stavby alebo žalobu zamietne pre jej neopodstatnenosť. Pri tomto spôsobe usporiadania sa vychádza z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. V takom prípade na základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno opierať o označené ustanovenie. Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné a na to, že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva
8. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému spôsobu usporiadania vzťahov medzi stranami zámenou časti parcely č. XXX/X. za časť parcely č. XXX, odhliadnuc od nesplnenia procesnej povinnosti žalobcu formulovať v konaní a písomne predložiť v tomto smere určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh, súd konštatoval, že svojím rozhodnutím opierajúcim sa o ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nemôže zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, ani k ich častiam tak, že rozsudkom uloží stranám bližšie nekonkretizovanú zámenu časti pozemkového vlastníctva. Takýto spôsob vyporiadania vzájomných vzťahov by nepochybne prekračoval intencie dané ust. § 135c Občianskeho zákonníka, pričom na základe žiadneho iného zákonného ustanovenia by nebolo možné uložiť žalovanej povinnosť vzdať sa časti vlastníctva k parcele č. XXX za protihodnotu inej časti parcely č. XXX/X. Takéto usporiadanie vzťahov, ktoré by v praktickej rovine síce mohlo viesť k vyriešeniu sporu medzi stranami, by bolo možné len na základe obojstrannej dohody, na ktorej uzavretie stranami sporu súd nemá žiadnu donucovaciu právomoc.
9. V danom prípade zo zistených skutkových okolností prípadu a z obsahu geometrického plánu z 19.01.2017 možno konštatovať, že žalovaná svojim oplotením realizovaným na hranici jej vlastnícky patriacej parcely č. XXX zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXX/X výstavbou oplotenia pozostávajúceho zo železných stĺpikov osadených v betónovej základni a k tomu prináležiacim kamenným múrikom a to v časti za lomom hranice medzi označenými parcelami v jej priebehu smerujúceho k styku tejto hranice s parcelou č. XXX v rozsahu vyplývajúcom z detailu „A“ geometrického plánu z 19.01.2017, vymedzenom bodmi č. 5, 8, 9 a 10. Uvedený zásah predstavuje nepravidelný štvoruholník o rozmeroch 4,95m x 0,12m x 4,97m x 0,09 m. Prepočítaný na jeho obsah zasiahnutá plocha výmery parcely č. XXX/X predstavuje približne 0,52 m2, teda asi 0,1 % z výmery parcely č. XXX/ X. Takýto zásah do vlastníckeho práva žalobcu k parcele č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2 je mimoriadne malý až nepatrný. Žalovaná v tomto smere nadväzne argumentovala, že k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nedochádza aj pre posunutie voľne položených kameňov kamenného múrika smerom do svojho pozemku o 5 až 6 cm. Predloženým geometrickým plánom však bol zdokumentovaný presah o 9 až 12 cm na spornej časti oplotenia, preto ani žalobcom nepopretý posun kamenných častí tvoriacich toto oplotenie žalovanou (odhliadnuc od skutočnosti, že oplotenie je
tvorené aj železnými stĺpikmi osadenými v betónovej základni, ktorých voľný posun je vylúčený) nesvedčí o úplnom odstránení žalobcom tvrdeného zásahu, len o jeho zmenšení na ešte nepatrnejšiu mieru.
10. V konaní bolo preukázané, že dosiaľ realizovaná časť oplotenia žalovanej bola postavená z podstatnej časti na jej vlastnej nehnuteľnosti, t.j. parcele č. XXX a v jednej časti, t.j. v predchádzajúcom odseku definovanej miere zasahuje do parcely žalobcu č. XXX/X a to bez jeho súhlasu. Bez ohľadu na spor medzi stranami o splnení povinnosti ohlásenia stavby žalovanou vyplývajúci z medzi stranami spornej skutočnosti, či žalovaná v danom prípade len vymieňala súčasti skoršieho oplotenia v jeho pôvodnej trase alebo mimo tejto trasy, je dôvodný záver o neoprávnenosti tejto časti stavby z občianskoprávneho hľadiska z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k parcele, na ktorej stavba v určitej svojej časti stojí a obmedzuje ho tak v jeho práve predmetnú plochu užívať ním zvoleným spôsobom. Súčasne je potrebné konštatovať, že stavbou zabratá plocha parcely č. XXX/X je tak nepatrná, že nemôže relevantne obmedziť jej využitie žalobcom. Uvedený záber rádovo v niekoľkých centimetroch, za vyššie opísaným lomom hranice medzi parcelami č. XXX a č. XXX/X, t.j. v miestach, kde už dochádza k rozširovaniu parcely č. XXX/X a súčasne tak rozširovaniu miestnej komunikácie, rozhodne nemohol spôsobiť žalobcom tvrdené zúženie šírkových pomerov miestnej komunikácie o 2,5 m a zhoršenie jej odtokových pomerov. Možno pripustiť, že k zmene odtokových pomerov mohlo dôjsť zasypaním priekopy, ktorá sa nachádzala na časti hranice označených parciel, mimo miesta zásahu žalovanej, avšak žalobca uvedeným nemôže s úspechom argumentovať, pretože k jej likvidácii pristúpil sám, ako to v konaní priamo potvrdil. Z výsluchov oboch strán sporu vyplýva naopak zistenie, že v minulosti bola hraničná časť parcely č. XXX vo vlastníctve žalovanej užívaná aj ako súčasť odvodňovacej priekopy, preto už samotné dôsledné uplatnenie vlastníckych práv žalovanou spočívajúce v oplotení vlastných pozemkov sa mohlo navonok prejaviť ako zúženie miestnej komunikácie. Žalovanou zasiahnutá časť parcely č. XXX/X z hľadiska svojho tvaru a umiestnenia nie je však spôsobilá relevantne ovplyvniť jej hospodárske využitie ako miestnej komunikácie. Nachádza sa totiž v slepom výbežku smerujúcom (podľa popisu žalobcu) od najužšieho miesta komunikácie, ale nie v jej najužšom mieste. Striktná náprava tohto stavu odstránením oplotenia v intenciách skutočných vlastníckych pomerov by v skutočnosti viedla len k vzniku ďalších nákladov bez primeraného efektu tomu zodpovedajúcemu. Inými slovami povedené, pokiaľ by aj žalovanej bola uložená povinnosť odstrániť túto časť oplotenia a oplotenie svojho pozemku by napokon realizovala striktne od hranice parciel č. XXX a č. XXX/X, teda cca 9 až 12 cm smerom do výmery svojho pozemku, žalobca by nedosiahol reálnu zmenu vo vzťahu k ním opisovaným nedostatkom vlastností miestnej komunikácie, o zlepšenie ktorých mu podľa jeho argumentácie predovšetkým ide. Odstránenie časti oplotenia nepatrne zasahujúceho do parcely č. XXX/ X je tak neúčelné, keďže jeho odstránenie by bolo vo vzťahu k stavebníkovi najprísnejšou a v tomto zmysle neodôvodnenou a neprimeranou sankciou. Rovnako neúčelným sa javí aj zriadenie vecného bremena stavby a to hlavne pre už vyššie kvantifikovaný rozsah zásahu obmedzujúceho žalobcu v jeho vlastníckom práve a z toho plynúceho práva na jemu prináležiacu peňažnú náhradu, ktorá by bola už na prvý pohľad nepatrná. Zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu stavby by bolo napokon aj kontraproduktívne a to ako s ohľadom na dĺžku životnosti realizovaného oplotenia, tak aj vo vzťahu k prípadnému naplneniu požiadaviek verejného záujmu, ktoré sa posudzujú v rámci stavebného konania. K možnostiam vyporiadania vzťahov medzi stranami v intenciách ust. § 135c Občianskeho zákonníka sa poukázalo aj na to, že pre nesúhlas žalobcu bol v konaní vylúčený postup spočívajúci v prikázaní pozemku pod touto časťou oplotenia do vlastníctva žalovanej.
11. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy označuje súhrn základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Uvedené ustanovenie je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Za určitých výnimočných okolností je možné odoprieť s poukazom na dobré mravy i výkon vlastníckeho práva. V aplikačnej praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii, keď po skončení nájmu pozemku dôjde k stretu práv vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby, ktorá nie je stavbou neoprávnenou a ku ktorej nie je zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok vlastníka pozemku. Odmietnutie vlastníckej ochrany
pre rozpor s dobrými mravmi by mohol byť osobitne prípustný tiež v prípade, pokiaľ výkon práva na ochranu vlastníctva vážne poškodí užívateľa veci bez toho, aby to vlastníkovi prinieslo zodpovedajúci prospech. Postup súdu podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, keď k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne keď je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Konanie vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného nároku, ale iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku voči zásahu spôsobenému vlastníkom neoprávnenej stavby.
12. V čase iniciovania a následnej eskalácie sporu medzi stranami, ktorý okrem presahu do otázky vlastníckych práv sporových strán, súvisí aj s otázkou zabezpečenia dostupnosti dotknutého územia obce miestnou komunikáciou s primeranými technickými vlastnosťami, sa žalobca ako vlastník parcely č. XXX/1 o výmere pôvodne 534 m2 dobrovoľne a za okolností svedčiacich o nerovnakom prístupe k vlastníkom parciel hraničiacich s parcelou, na ktorej je umiestnená miestna komunikácia, vzdal časti parcely o výmere 24 m2 a to aj oproti žalobcom označovanom najužšom mieste predmetnej komunikácie s cieľom, ktorý starosta obce pri svojom výsluchu označil len za „legalizáciu stavu“. Nepochybne pri ňom išlo o prevod vlastníctva tej časti parcely žalobcu č. XXX/X, ktorá bola zastavaná betónovým oplotením neoprávnene zriadeným vlastníkom priľahlej parcely, ktorá oproti prípadu žalovanej zaberá takmer 50-krát vyššiu výmeru než žalovanou vykonaný neoprávnený záber. Ako nedostatočná sa javí argumentácia o tom, že pri inej časti parcely č. XXX/X, ktorá s územím dotknutým sporom žalobcu a žalovanej nesúvisí a zjavne problémom namietaného kritického zúženia miestnej komunikácie netrpí, bol žalobcovi vlastníkom priľahlého pozemku úbytok výmery parcely č. XXX/X v kritickom mieste týkajúcom sa predmetu sporu kompenzovaný. Pokiaľ žalobca vystupujúci v dvojakom postavení, v prvom ako vlastník parcely č. XXX/X spravujúci miestne komunikácie určené na obsluhu územia a v druhom ako správny orgán majúci právomoc na úseku dohľadu a povoľovania stavebnej činnosti, voči vlastníkovi iného priľahlého pozemku toleruje a napokon dodatočne legalizuje zásah do svojho pozemkového vlastníctva tvoriaceho miestnu komunikáciu vedúci k žalobcom navonok neakceptovanému javu, teda zúženiu šírkových pomerov miestnej komunikácie a voči žalovanej uplatní súdnu žalobu na odstránenie nepatrného zásahu do jeho vlastníckeho práva v miestach, ktoré vzhľadom na polohu zásahu nemožno označiť za najužšie miesto komunikácie, ide o šikanózny výkon práva žalobcu, ktorému je dôvodné odoprieť požadovanú právnu ochranu. Žalobca totiž počas celého konania nepoprel tvrdenia žalovanej o nerovnakom postupe v porovnaní s obdobným prípadom výstavby oplotenia vlastníkom priľahlého pozemku na parcele č. XXX/X a ani len netvrdil použitie rovnakých právnych nástrojov poskytnutých mu právnou úpravou ako stavebnému úradu. Nie je tak v tomto smere zanedbateľné, že žalobca v danom prípade nielen uplatňoval svoje práva ako súkromnoprávny subjekt, ale zároveň vykonával pôsobnosť stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy (§ 117 ods. 1 Stavebného zákona) následkom čoho bol nevyhnutne v istom, aj keď zákonom tolerovanom, konflikte záujmov. Uvedené nemožno vylúčiť s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutia stavebného úradu sú žalobcovi predkladané len na podpis, tak ako uvádzal v priebehu konania starosta žalobcu. Sám zákonodarca totiž možnosť vzniku konfliktu záujmov predpokladal, v dôsledku čoho normatívne vylúčil, aby stavebné konanie vykonávala obec, ak je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania (§ 119 ods. 3 Stavebného zákona). Žalobca v priebehu celého konania neuviedol žiaden argument o dôvodoch, pre ktoré ako stavebný úrad dosiaľ nerozhodol o žiadosti žalovanej na pokračovanie v konaní z 21.07.2017, čo je vzhľadom na uplynutie času od podania tejto žiadosti žalovanej neakceptovateľné. Aj túto okolnosť tak bolo potrebné zohľadniť pri vyhodnotení záverov týkajúcich sa posúdenia žalovanou namietaného zneužitia práv.
13. Konanie o žalobe, ktorej cieľom je spôsobiť priamy alebo nepriamy tlak na jednu stranu sporu, aby ustúpila v otázke, ktorá však nie je meritom žaloby, je tiež potrebné odmietnuť ako zneužitie práva a takejto žalobe nie je pri uplatnení korektívov ustanovených čl. 5 Civilného sporového poriadku a
§ 3 Občianskeho zákonníka spravodlivé vyhovieť. Za zneužitie práva je totiž dôvodené podradiť aj prípad, keď oprávnený nemá záujem na dosiahnutí cieľa konkrétneho práva napriek tomu, že toto právo realizuje. Podstatou zákazu zneužitia práva je jeho aplikačné využitie pri výkone práva, pri ktorom je potrebné určovať limity výkonu konkrétneho práva. Potreba limitovania výkonu práva je odôvodňovaná napr. potrebou ochrany jednotlivca alebo spoločnosti, ak by výkonom konkrétneho práva oprávneným z neho hrozilo, že miera spoločenskej a objektívnej únosnosti prekročila akceptovateľné hranice, resp. by takýmto výkonom hrozila ujma. S poukazom na v konaní preukázané zistenie o nepatrnej miere zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobcu k jeho parcele č. XXX/1 súd prvej inštancie dospel k záveru, že výkon práva žalobcu na odstránenie oplotenia, ktoré zasahuje do žalobcovho pozemku, poškodí žalovanú ako vlastníčku a užívateľku oplotenia bez toho, aby to vlastníkovi prinieslo zodpovedajúci prospech, čo v súhrne s vyššie uvedenými dôvodmi viedlo k odmietnutiu požadovanej vlastníckej ochrany pre jej rozpor s dobrými mravmi. Pre vylúčenie rozporu uplatňovaného práva s korektívom dobrých mravov súd nehodnotil ako dostatočnú skutočnosť, že žalovaná ako osoba neznalá práva začala realizovať oplotenie na hraniciach svojich pozemkov bez stavebného povolenia, avšak s vedomím osoby zodpovednej za výkon právomoci stavebného úradu, čo preukazuje ňou predložené čestné prehlásenie E. H., keďže následne po upozornení žalobcu ako kompetentného stavebného úradu stavbu oplotenia stavebnému úradu ohlásila a rešpektujúc tomu nasledujúcu výzvu stavebného úradu aj požiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia.
14. V súhrne vyššie opísaných okolností prvoinštančný súd dospel k názoru, že podanej žalobe o odstránenie stavby nie je dôvodné vyhovieť a to pre nepreukázanie existencie predpokladov pre vyhovenie takémuto nároku vyplývajúcich z obsahu ust. § 135c Občianskeho zákonníka (konkrétne pre nemožnosť dosiahnutia cieľa žalobcu týkajúceho sa využitia takto zabraného pozemku) a s prihliadnutím na širšie okolnosti prípadu svedčiace o zneužití práva žalobcom na úkor žalovanej a preukázanie podmienok odôvodňujúcich použitie korektívu dobrých mravov, vychádzajúcich z konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený.
15. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad nezohľadnenia dôvodnosti odvolacích námietok vo veci samej požadoval rozsudok v časti o trovách konania zmeniť tak, aby pri rozhodovaní o nich sa vychádzalo z ust. § 257 C.s.p. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd konštatoval skutočnosť, podľa ktorej vec nemohol rozhodnúť s ohľadom na posudzovanie verejného záujmu, čo je právomocou stavebných úradov a zaoberal sa len úpravou vyplývajúcou z Občianskeho zákonníka riešiacou neoprávnenú stavbu. V tomto smere je nutné sa s názorom súdu stotožniť a hneď dodať, že nemožno žalobcovi vyčítať, že pristúpil k podaniu žaloby, nakoľko tak plynulo z rozhodnutia spoločnej úradovne. V tomto smere sú preto úvahy súdu o samoúčelnej a šikanóznej žalobe nesprávne a tendenčné. Súd totiž de facto rozhodol o ničom, keďže z podstatného obsahu odôvodnenia plynie možnosť stavebného úradu, t.j. prísne vzaté žalobcu, pristúpiť k posúdeniu súladu plotu s verejným záujmom, pričom už teraz je zrejmé, že žalobca vidí rozpor, čo musí nevyhnutne viesť k odstráneniu stavby. Úspech žalovanej v spore je teda relatívny, nakoľko stavebnému úradu ostáva právomoc posúdiť súlad s verejným záujmom, ktorý nie je daný. Výpočty o presahoch, či celkovom zábere sú bagatelizované na základe číselného vyjadrenia. Nie vždy je dôležité len číselné vyjadrenie, ale predovšetkým okolnosti tej-ktorej veci. Pokiaľ by žalovaná zasiahla do cesty len o šírke 10 cm v dĺžke 2 m kolmo na os vozovky, tak by sa taktiež jednalo o nepatrný číselný zásah, ale na druhej strane v skutku o tvrdé obmedzenie. Teda niekedy je 10 cm málo a inokedy veľa. Nesprávnymi sú tiež závery poukazujúce na stavbu plota susedom A.om, opierajúce sa o prevod (zámenu) parciel medzi ním a žalobcom. K zosúladeniu právneho stavu s faktickým došlo po dlhých rokoch, pričom žalovaná žiadnu opravu plota zrejme ani nemala v pláne. Pokiaľ však žalovaná úplne bezdôvodne ohradila výklenok, ktorý pre ňu nemal žiadny hospodársky význam, a to bez ohľadu na prepočet výmery, bola to práve ona, ktorá zasiahla do pokojného stavu a celé svoje konanie bráni poukazom na suseda, pričom tejto obrane bol poskytnutý neprimeraný priestor. Pre súd však výkon práva žalovanej v rozpore s dobrými mravmi nemal žiaden význam, keďže sa o ňom nezmieňuje. Nevraživosť žalovanej voči štatutárovi žalobcu je nesporná. To, že trojuholníkový, či lichobežníkový nelogický výklenok vážne narušuje cestné pomery, je zrejmé z letmého pohľadu. Naproti tomu plot suseda A.a drží líniu cesty a nepôsobí rušivo ani v minimálnom rozsahu. V konečnom dôsledku však na uvedené doplácajú občania obce, nie starosta, a preto zásah žalovanej je potrebné pri aplikácii zákazu konania v rozpore s dobrými mravmi hodnotiť v kontexte širších vzťahov. V tomto smere
je významným nedostatkom rozhodovacieho procesu nevypočutie žalobcom navrhovaných svedkov. Žalobca návrhom svedkov reagoval na tvrdenia žalovanej už na prvom pojednávaní, čo C.s.p. v žiadnom prípade nevylučuje. Zmyslom koncentrácie konania nie je úplne obmedziť stranu sporu hneď po prvom úkone súdu voči nej. Takýto prístup je arbitrárny a vo svojom dôsledku by viedol strany k označovaniu všemožných dôkazov pre istotu hneď bez ohľadu na reálnu potrebu ich vykonania, či stav konania a dokazovania a teda by v konečnom dôsledku sťažil postup súdu, ktorý by musel pracne odôvodňovať nevykonanie dôkazov. Práve výsluchom svedkov bolo možné objasniť dlhodobý stav cesty a hraníc s pozemkami žalovanej, spôsob nadobúdania, pohnútky a správanie žalovanej strany, ktoré nemožno hodnotiť inak ako hrubú svojvôľu. Absentujúce skutkové zistenia sa tak nemohli prejaviť v právnom hodnotení veci, aj keď súd v odôvodnení spochybňuje akýkoľvek význam výpovede týchto svedkov, čo je mimoriadne kontrastné s tým, akú pozornosť venoval plotu pána A.a. Za rozporné sa považovali taktiež opakované poukazy na čestné prehlásenie pána H., a to v kontexte zistenia súdu o neexistencii plota, ako aj výpovede samotnej žalovanej.
17. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
20. Právne bezvýznamné sú námietky žalobcu poukazujúce na nevykonanie dokazovania výsluchom ním navrhnutých svedkov Z. J. a D. H.. Žalobca tento návrh predniesol na pojednávaní konanom dňa 11.06.2019, teda na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej a svoj návrh odôvodnil tým, že títo svedkovia sa mali vyjadriť k tomu, či oplotenie, ktorého odstránenia sa domáha, bolo alebo nebolo zrealizované na mieste pôvodného oplotenia. Žalovaná pritom už vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2018 (č.l. 39 až 43 spisu) poukázala na to, že svoje oplotenie dlhodobo a postupne obnovovala po pôvodnej trase, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložila čestné prehlásenie E. H., bývalého starostu Obce J. (č.l. 45 spisu). Uznesením zo dňa 23.01.2018 č.k. 8C 12/2017 - 75 bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol upozornený na to, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí byť prihliadnuté. Uznesenie s vyjadrením žalovanej zo dňa 11.01.2018 a prílohami bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26.02.2018. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 15.03.2018 (č.l. 77 spisu) požiadal o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie do 29.03.2018. Návrh na výsluch svedkov zo strany žalobcu bol podaný po viac ako roku od uplynutia lehoty stanovenej v uznesení zo dňa 23.01.2018 č.k. 8C 12/2017-75.
21. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v ust. § 153 C.s.p. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
22. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Predkladateľ uviedol, že koncentrácia tvorí funkčnú a teleologickú jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového konania a to s princípom arbitrárneho poriadku (čl. 10 C.s.p.). Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto novum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie je podľa predkladateľa plne odôvodnené a žiadúce. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, teda najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a
hmotnoprávne námietky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
23. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napr. o situáciu ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napr. o situáciu, keď by strana podala návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 C.s.p.), pričom tento dôkaz mohla navrhnúť vykonať už skôr, napr. vo vyjadrení podľa ust. § 167 C.s.p. Práve z tohto dôvodu je súd povinný poučiť v prípadoch podľa ust. § 167 ods. 3 a 4 o sudcovskej koncentrácii konania. Ak by súd aplikoval ust. § 153 ods. 2 C.s.p. a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže byť iný, než súdom zistený skutkový stav, a preto je v ust. § 217 ods. 1 C.s.p. ustanovené, že aj napriek tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V prípade ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Ust. § 153 ods. 3 C.s.p. teda dopĺňa povinné náležitosti odôvodnenia rozsudku uvedené v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
24. V danom prípade návrh na vykonanie výsluchu svedkov nebol zo strany žalobcu podaný včas, napriek poučeniu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalovanému nič nebránilo, aby takýto návrh nemohol predložiť už skôr a nie až na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia. Pripustenie výsluchu svedkov po uplynutí viac ako jedného roka od doručenia uznesenia ukladajúceho žalobcovi povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v súvislosti s doručeným vyjadrením žalovanej, by odporovalo jednému zo základných princípov Civilného sporového poriadku upraveným v článku 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
25. Pokiaľ ide o závery prvoinštančného súdu vo vzťahu k šikanóznemu výkonu práva zo strany žalobcu a nemožnosti usporiadania vzťahov medzi stranami sporu ani jedným z troch spôsobov vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v súlade s ust. § 135c Občianskeho zákonníka s týmito sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
26. Správnym je i rozhodnutie o trovách konania. Pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p., umožňujúceho výnimočné nepriznanie náhrady trov konania pri existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, neboli splnené podmienky. Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať rozhodnutie Obce J. ako stavebného úradu zo dňa 15.02.2017, ktorým bol žalobca odkázaný na konanie pred súdom. Išlo pritom o otázku, o ktorej, ako na to správne poukazuje v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd, neprináležalo rozhodnúť súdu, ale samotnému stavebnému úradu. Takéto pochybenie Obce J., teda žalobcu, nemôže ísť na ťarchu žalovanej, ktorá podanie nedôvodnej žaloby zo strany žalobcu nezavinila. Za takejto situácie jej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.
29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).