Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/250/2019

Potvrdené rozhodnutím 2CoCsp/38/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, zastúpeného JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. M. XXX XX F., t. č. K X. S. F., o zaplatenie 70,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 28.05.2020, č. k. 19Csp/250/2019 - 61 jednohlasne takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: PRIVATdebt s.r.o. so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, zast. JUDr. Jánom Halkom, advokátom, Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava proti žalovanému: Q. S., A.. XX.XX.XXXX, W. X.T. T. M. XXX, XXX XX F., S.. Č.. O. X. S. X, F., o zaplatenie 70,70 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 70,70 EUR s prísl.

2. Žalobca poukázal na skutočnosť, že kontrolou cestovných lístkov bolo zistené, že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka a to dňa 12.04.2018 na linke č. 203 MHD v Bratislave. V zmysle ust. o doprave na dráhach bola žalovanému predpísaná k úhrade suma 70,70 EUR. Žalovaný do podania žaloby túto sumu neuhradil.

3. Dopravný podnik Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2019 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

4. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 25. 04. 2019 a pre nemožnosť doručenia žalovanému do vlastných rúk bola vec dňa 18. 11. 2019 postúpená tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené v zmysle dňa 13. 02. 2020 vyjadril, že v apríli 2018 cestoval MHD v Bratislave, kde prebiehala kontrola cestovných lístkov. Je ZŤP občan, mal pri sebe lístok, ale ho zabudol označiť. Kontrolórovi ukazoval aj preukaz ZŤP. Pri sebe nemal 70 eur, ktoré od neho požadoval. Uvedomuje si chybu, ktorú urobil. Dostáva čiastočný invalidný dôchodok vo výške 270 Eur a po zaplatení základných vecí mu ostáva cca 80 Eur na živobytie, nie je schopný zaplatiť pokutu, a preto žiada o odpustenie dlhu.

6. Žalobca na toto jeho vyjadrenie reagoval písomne 24.2.2020 tak, že žalovaný mal v zmysle prepravného poriadku možnosť zaplatiť sankčnú úhradu v zníženej výške 50 eur priamo na mieste kontroly alebo v lehote 5 pracovných dní. Má za to, že žalovaný nepopiera dôvodnosť žalovaného nároku. Súhlasí s úhradu dlhu splátkami aspoň vo výške 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok.

7. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 70,70 EUR s prísl. Súd dňa 28.05.2020 v súlade s vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 20.05.2020.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2019, hlásením zo dňa 12.04.2018, pokusom o zmier zo dňa 01.03.2019, prepravným poriadkom a zistil nasledovné:

9. Žalovaný je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím disponujúci preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom vydaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, č. preukazu 308434. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je od roku 1983 poberateľom invalidného dôchodku, toho času vo výške 319,80 eur, z ktorému sú mu vykonávané zrážky vo výške 36,53 eur mesačne.

10. Dňa 12.04.2018 cestoval prostriedkom MHD č. 203 v Bratislave a pri kontrole o 7:58 hodine nepreukázal sa kontrolórovi platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Z tohto dôvodu potom na základe postupu revízora ako zamestnanca žalobcu bol vystavený doklad - hlásenka č. 1397627 zo dňa 12.04.2018, v ktorej sú uvedené tieto

„Údaje o prípade:

Kontrola vykonaná dňa 12.4.2018, čas 7:58 hod., linka č. 203, č. voza 6004 v úseku zastávok Hodžovo nám. a Nám slobody. Blokovanie - áno, typ porušenie tarifno-prepravných podmienok: A - cestovanie bez cestovného lístka.

Údaje o cestujúcom:

Žalovaný S. Q., A.. X.X.XXXX, Č.. E.: M. XXXXXX, S. W. - J.: X. T. M. XXXX/X, XXX XX F..

11. Listom zo dňa 1.3.2019 „Predsporová výzva/pokus o zmier vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky vo výške 105,22 Eur. V prípade neuhradenia dlžnej sumy v danom termíne bude dlžná suma až vo výške cca 330 Eur.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sankčných nárokov voči žalovanému vyplývajúcich zo skutočnosti, že žalovaný použil dopravný prostriedok žalobcu a nezaplatil riadne cestovné, ktorý nárok je potrebné posudzovať podľa ustanovení , podľa ktorého zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas., ale aj cez prizmu prospotrebiteľskej právnej úpravy v § a nasl. a o ochrane spotrebiteľa

- s prihliadnutím na to, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.

14. Podľa o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť k základnému cestovnému (ďalej len „“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a , bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

15. Súd poukazuje na to, že k zmluvnému vzťahu došlo medzi Dopravným podnikom Bratislava a žalovaným a nie medzi žalobcom a žalovaným. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. )

16. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o svojej aktívnej vecnej legitimácii, pričom v žalobe poukazuje na Zmluvu o postúpení pohľadávok a Relevantnú časť prílohy 1 zmluvy o postúpení pohľadávok (elektronického zoznamu pohľadávok), ale tieto k žalobe nepredložil.

17. Pokiaľ by aj bol žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, súd poukazuje na to, že aj tento spor je sporom spotrebiteľským a je potrebné okrem náhľadu prospotrebiteľského v tomto konkrétnom prípade aj prihliadnuť k dobrým mravom.

18. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Právna teória uvádza, že dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

21. , ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. )

22. Žalovaný je preukázateľne od veku svojich 22 rokov evidovaný ako poberateľ invalidného dôchodku, pričom je aj osobou s ťažkých zdravotným postihnutím s nárokom na sprievodcu. Prepravný cenník Dopravného podniku Bratislava priznáva takýmto osobám úľavy a zľavy, čo je správne a vystihujúce verejný charakter poskytovania jeho prepravných služieb, ale popritom je povinný s takými osobami komunikovať pri akomkoľvek probléme vo verejnej doprave nielen s prihliadnutím na to, že požívajú status spotrebiteľa, ale hlavne na to, že požívajú sociálny status pre zdravotný stav znevýhodnenej osoby. Ak sa žalovaný bráni, že si cestovný lístok opomenul označiť a preukazoval sa preukazom ZŤP a nebolo mu dané náležité vysvetlenie ohľadom úhrady vyššej sankcie, žiadne z týchto tvrdení žalobca nepoprel preukázateľným spôsobom a nevyplývajú ani z obsahu hlásenky, ktorá by mala tieto skutočnosti zohľadňovať. V texte hlásenky nie je žiadne miesto na prípadné vyjadrenie prepravujúcej sa osoby, ktorej je vytýkané, že cestuje bez platného lístka ani prípadné vysvetlenie tejto skutočnosti. Ak osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa ocitne v takejto situácii, je pochopiteľné, že spôsob komunikácie by mal tomuto zodpovedať a prepravca by mal dať takej osobe možnosť vysvetliť tieto skutočnosti. Ak takéto osoby majú nárok na nižšie prepravné, čo je správne, aj sankcia za prípadné úmyselné porušenie povinnosti označiť si platný cestovný lístok by tomuto mala zodpovedať.

23. Ak žalovaný požiadal o zohľadnenie tých skutočností, ktoré uvádza vo vyjadrení k žalobe, malo mu byť umožnené si cestovný lístok, ktorý tvrdí, že mal pri sebe, označiť a nechať ho pokračovať v jazde. Ak by kontrolór zistil, že jeho obrana, ktorá mala byť uvedená v hlásenke, nie je pravdivá, mal vyznačiť túto skutočnosť v hlásenke a poučiť žalovaného o tom, akým spôsobom má sankciu zaplatiť., či si takto

môže túto povinnosť splniť, sa z obsahu hlásenky zistiť nedá, preto takéto dôkazy nemajú a nemôžu mať v prípade kontroly takú dôkaznú silu, ako sa to prepravcovia domnievajú.

24. Súd preto z týchto dôvodov - pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nepreukázanie okolností, aby bol nárok dôvodný, teda pre neunesenie dôkazného bremena a cez prizmu prospotrebiteľského výkladu práv a prizmu dobrých mravov žalobu zamietol.

25. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). Súd by v zmysle ust. priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak žalovanému trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.