Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-120-2019.pdf
PDF · 99.24 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: L. F., K. XXXXXXXX, s miestom podnikania V., F. Z. XXXX, zastúpeného E. V. N. & T. s.r.o., so sídlom A. W. Q., A. Q. XXX/X, proti žalovanej: N. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. XX/XX, zastúpenej N. S. L.., so sídlom F., U. XX, o zaplatenie 13.385,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 14Csp/43/2017-140 zo dňa 16. novembra 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8 500,- eur od 13.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol; vo výroku III. uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi 28 % trov konania; vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť nahradiť Slovenskej republike 36 % trov konania a vo výroku V. uložil žalovanej povinnosť nahradiť Slovenskej republike 64 % trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca v postavení zhotoviteľa a žalovaná v postavení objednávateľa uzatvorili dňa 22.08.2016 zmluvu o dielo, premetom ktorej bola rekonštrukcia rodinného domu v Q., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaná a jej priateľ E. V., občan C.. Cena diela bola dohodnutá pevnou sumou 17.500,- eur. Začiatok prác bol dohodnutý na 22.08.2016, dátum ukončenia diela dohodnutý nebol. Obsah zmluvy dojednával so žalobcom najmä E. V., pri rokovaniach tlmočila Y.. X. A.. Zmluvu v postavení objednávateľa popísala žalovaná. Práce, z ktorých malo pozostávať vykonanie diela, boli špecifikované v krycom liste 2016-114. V priebehu prác bolo žalobcovi zaplatených 9.000,- eur, a to v troch platbách po 3.000,- eur. V priebehu prác boli medzi žalobcom a žalovanou napäté vzťahy vzhľadom na nespokojnosť žalovanej a jej priateľa s kvalitou vykonaných prác. Priateľ žalovanej niekoľkokrát ústne namietal rozsah a kvalitu vykonaných stavebných prác. Elektroinštalácia v kuchyni sa na základe požiadaviek žalovanej a jej priateľa niekoľkokrát prerábala, trikrát sa prerábalo betónové schodisko. Žalovaná a jej priateľ odmietli dodávku pôvodne dohodnutých obložkových zárubní a dvier a nerezového vnútorného zábradlia. Strany však neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu alebo dodatok k pôvodnej zmluve. Dňa 28.09.2016 (ako to vyplýva z vyjadrenia OO PZ Q.) vznikol medzi žalobcom a žalovanou konflikt, keď žalovaná zamkla v garáži domu stavebný materiál (fasádne farby) a tým zabránila žalobcovi pokračovať v stavebných prácach. Podľa žalovanej uvedený stavebný materiál zakúpila ona. Žalovaná a jej priateľ neumožnili žalobcovi a jeho zamestnancom vstup na svoju nehnuteľnosť. Žalobca so svojimi pracovníkmi následne stavbu opustili a v prácach už nepokračovali. Nedošlo k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu diela. Žalovaná si následne dala vypracovať odborné stanovisko znalcom
z odboru stavebníctvo K.. H. Q.. Ten vykonal obhliadku nehnuteľnosti dňa 05.10.2016. Dňa 06.12.2016 zaslal žalobca žalovanej list označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, v ktorom uviedol, že od zmluvy odstupuje z dôvodu, že mu žalovaná prikázala, aby sa zo stavby vypratal, čím mu znemožnila dokončiť predmet zmluvy o dielo. Žalobca zároveň zaslal žalovanej aj faktúru číslo 2016-29 zo dňa 28.11.2016 so splatnosťou 12.12.2016 na sumu 22.385,38 eur (vrátane DPH) s tým, že po odpočítaní už uhradenej zálohy 9.000,- eur je žalovaná povinná zaplatiť 13.385,38 eur.
1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 631, § 633 ods. 1, § 635 ods. 1, § 641 ods. 1 prvá veta, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že predmetná zmluva o dielo je spotrebiteľskou zmluvou. K ukončeniu diela a jeho riadnemu odovzdaniu však nedošlo, keďže žalovaná ako objednávateľ znemožnila dňa 28.09.2016 žalobcovi prístup na svoju nehnuteľnosť, kde sa malo dielo vykonávať. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaná nebola počas celej doby vykonávania diela spokojná s výsledkom stavebných prác a nekvalitu týchto prác aj namietala. Žalovaná však nevyužila svoje právo odstúpiť od zmluvy v zmysle článku VIII. ods. 8.2. zmluvy. To, že žalovaná zabránila žalobcovi v prístupe na svoju nehnuteľnosť, nepovažoval súd za riadne ukončenie zmluvy zo strany žalovanej. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 06.12.2016, adresované žalobcom žalovanej, nepovažoval súd za platné. Dôvody odstúpenia, ktoré tam uvádzal žalobca, nespadajú ani pod ustanovenie článku VIII. ods. 8.3. zmluvy (t.j. nejedná sa o odstúpenie z dôvodu skrytých prekážok) ale ani pod žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka umožňujúce odstúpiť od zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie mal za to, že dokončeniu diela zabránili okolnosti na strane objednávateľa, t. j. žalovanej (§ 641 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako zhotoviteľ pritom bol ochotný dielo vykonať, preto mu patrí dojednaná cena diela 17.500,- eur. Zhotoviteľ však nemá nárok na ním požadovanú cenu 22.385,38 eur, ktorú odôvodňoval tým, že účtoval žalovanej skutočne vykonané práce. Zmena ceny diela však nebola medzi stranami sporu dohodnutá. Keďže zo sumy 17.500,- eur už žalovaná uhradila 9.000,- eur, súd ju zaviazal na uhradenie zvyšnej sumy pôvodne dohodnutej ceny diela, t. j. 8.500,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca určil splatnosť svoje pohľadávky voči žalovanej na 12.12.2018. Keďže ju žalovaná včas neuhradila, dostala sa dňa 13.12.2016 do omeškania a od uvedeného dátumu je povinná platiť aj úrok z omeškania z priznanej sumy 8.500,- eur.
1.3 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia sumy 13.385,38 eur. Súd mu priznal sumu 8.500,- eur (64 %) a vo zvyšnej časti 4.885,38 eur (36 %) súd žalobu zamietol. Čistý úspech žalobcu v konaní je teda 28 % (64 % - 36 %), súd preto zaviazal žalovanú, aby uhradila žalobcovi 28 % účelne vynaložených trov konania. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky štátu z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu odmeny tlmočníka, ktorý tlmočil výpoveď svedka E. V.. Podľa dôvodovej správy k CSP, ustanovenie § 259 CSP pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Súd dospel k záveru, že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis. V zmysle tohto výkladu má Slovenská republika nárok na náhradu vynaložených výdavkov. Súd povinnosť nahradiť trovy Slovenskej republike pomerne rozdelil medzi strany sporu podľa rozsahu ich úspechu resp. neúspechu v spore.
2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že dielo ako celok bolo žalobcom zhotovované neodborne (v rozpore s predpismi a normami, ako vyplynulo z predloženého odborného stanoviska), vyskytovali sa na ňom (a stále vyskytujú) vady, pričom žalovaná spolu s E. V. dielo opakovane reklamovali, pričom je bezpredmetné, či o tom existovala písomná reklamácia. Napriek viacerým opravám nebol žalobca schopný dodať dielo bez vád. Okrem toho žalobca niektoré časti diela nedodal vôbec (dvere a zárubne, vnútorné nehrdzavejúce zábradlie). Navyše po údajnom dokončení diela spadla stropná omietka. Žalovaná namietala ako nesprávne tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca bol pripravený (ochotný) dielo vykonať a dokončeniu diela zabránili okolnosti na jej strane. Napriek tom, že nebola povinná uhradiť žalobcovi žiadnu zálohu, p. V. uhradil žalobcovi celkovo 9.000,- eur. Problémy medzi stranami sporu nastali, keď vzhľadom na nespokojnosť žalovanej a p. V. s vykonávanými prácami, p. V. nebol ochotný uhradiť žalobcovi žiadne ďalšie platby, kým nebude dielo dokončené, a žalobca nebol ochotný vykonávať ďalšie práce na diele, kým nebude mať zaplatené.
To podľa žalovanej jednoznačne vyplynulo z výpovede svedkyne Y.. X. A. na pojednávaní dňa 25. septembra 2018. Bol to teda žalobca, kto nebol ochotný dielo vykonať, kým nebude mať uhradenú ďalšiu platbu tak ako tomu bolo predtým, keď dostal spomínaných 9.000, - eur. Súd však podľa žalovanej nesprávne dospel k záveru, že dokončeniu diela zabránili okolnosti na jej strane, a následne na základe nesprávne zisteného skutkového stavu tento nesprávne právne posúdil, keď aplikoval ustanovenie § 641 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že aj keď plne nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, rozhodol sa nepodať odvolanie. Je podľa neho nesporné, že bola uzavretá zmluva o dielo, je nesporné, čo bolo predmetom diela a nesporná je aj cena. Takisto je nesporné, že strany neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu alebo dodatok k pôvodnej zmluve a za nesporné žalobca považuje aj to, že dokončeniu diela zabránili okolnosti na strane objednávateľa, t. j. žalovanej. Nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uviedla žalovaná v odvolaní, že by dielo ako celok bolo zhotovené neodborne, v rozpore s predpismi a normami, vyskytovali sa na ňom vady, ani s tým, že by žalovaná spolu s p. V. dielo opakovane reklamovali. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že niektoré časti diela neboli dodané vôbec (dvere a zárubne, vnútorné nehrdzavejúce zábradlie), trvá na tom, že žalovaná odmietla objednané dvere, zárubne a zábradlie, ktoré jej bolo ponúkané, a tieto položky nie sú predmetom tohto konania. Súd považoval za preukázané, že žalovaná odmietla dodávku obložkových zárubní a dvier a nerezového vnútorného zábradlia. Rovnako žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že nebol ochotný dielo vykonať.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. (ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené) a vo výrokoch o trovách a o trovách štátu potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Žalovaná v odvolaní, podanom prostredníctvom právneho zástupcu, uviedla, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že žalovaná nenapáda výrok II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá (ide teda o výrok, ktorý je v prospech žalovanej, preto podľa § 359 CSP by proti nemu odvolanie ani nemohla podať). Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie teda nebol napadnutý odvolaním oprávnenej osoby a odvolací súd ho nepreskúmaval.
6. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že žalovaná a jej priateľ neumožnili žalobcovi a jeho zamestnancom vstup na svoju nehnuteľnosť, a tým neumožnili žalobcovi dokončiť dielo. Skutočnosť, že žalovaná dňa 28.09.2016 zamkla garáž a nevpustila žalobcu a jeho zamestnancov do domu, nebola medzi stranami sporná, napokon to vyplýva aj zo správy OO PZ v Q. zo 06.10.2018, založenej v spise - z tejto správy je tiež zrejmé, že dôvodom, ktorý žalovaná uviedla pred policajnou hliadkou, bolo že „si nespravili dobre robotu“. Je pritom bezpredmetné, či farby, ktoré zostali zamknuté v garáži, zakúpil žalobca, žalovaná alebo E. V., podstatné je, že žalobca nemohol pokračovať v prácach na diele.
7. K tvrdeniu žalovanej, že spolu s E. V. dielo opakovane „reklamovali“, odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné (a uviedol to aj súd prvej inštancie v skutkovom posúdení veci), že žalovaná nebola počas vykonávania diela spokojná s výsledkom stavebných prác a nekvalitu týchto prác namietala. Podstatné však je, čo konkrétne (aké konkrétne vady diela) v priebehu jeho vykonávania namietala a ako sa k tomu postavil žalobca. V konaní bolo takisto nesporné, že žalobca v dôsledku námietok žalovanej, resp. E. V. viaceré prvky diela prerábal (elektroinštalácia v kuchyni, schodisko). Z toho je zrejmé, že žalobca mal záujem odstrániť namietané vady diela (a tieto aj skutočne odstránil (bez ohľadu na to, či boli skutočne vadami, alebo dodatočnou zmenou objednávky - to je pre rozhodnutie už bezpredmetné, keďže žalobca nepodal odvolanie).
8. Žalovaná neuviedla, aké konkrétne vady žalobca neodstránil napriek tomu, že ich namietla. Na pojednávaní dňa 10.07.2018 na otázku, čo z dohodnutých prác žalobca nedodal, odpovedala, že „bolo to dodané, ale stále sa navyšovala suma“. Otázka sumy (ceny za dielo) je však inou otázkou než kvalita alebo nekvalita, resp. nedodanie niektorých prác. Pokiaľ žalobca chcel navýšiť cenu kvôli opravám resp. prácam, o ktorých tvrdil, že išlo o práce naviac, ale žalovaná bola presvedčená, že boli súčasťou dohodnutého diela alebo boli len opravami vád diela, mala žalovaná umožniť žalobcovi dielo dokončiť
a následne riešiť spor o cenu diela. Žalovaná však nepreukázala svoje tvrdenie, že dôvodom, pre ktorý neumožnila žalobcovi dokončiť dielo, bola nekvalita prác žalobcu.
9. Odborné stanovisko K.. H. Q., ktoré žalovaná predložila, obsahovalo len veľmi všeobecný popis porúch stavebných prác („ide o poruchy podláh, omietok, malieb...“) bez presnejšej špecifikácie týchto porúch. V tomto odbornom stanovisku sa o. i. píše, že „podľa informácie investora boli tieto práce takto odovzdané ako dokončené“, čo nie je pravda. Žalobca nikdy netvrdil, že práce dokončil, naopak, tvrdil, že ich nemohol dokončiť po tom, čo mu žalovaná znemožnila vstup na stavbu. Vzhľadom na túto nesprávnu informáciu sa autor odborného stanoviska nevyjadril a ani nemohol vyjadriť k tomu, ktoré z ním zistených nedostatkov sú výsledkom nekvalitnej práce žalobcu a ktoré sú „iba“ nedorobkami, ktoré žalobca mohol dokončiť, ak by mu to bolo umožnené. Na pojednávaní dňa 16.11.2018 K.. Q. doplnil svoje písomné odborné stanovisko tak, že popísal jednotlivé nedostatky, ktoré boli zachytené na fotografiách priložených k odbornému stanovisku. Aj na pojednávaní však konštatoval, že bol požiadaný, aby zdokumentoval nedostatky stavby. Ani z výsluchu K.. Q. teda nevyplynulo, ktoré ním zistené nedostatky stavby boli nedorobkami, ktoré bolo možné dokončiť, ktoré boli výsledkom nekvalitnej práce žalobcu a ktoré prípadne boli na stavbe už predtým bez toho, aby súčasťou zmluvy o dielo bola ich oprava. Tu však odvolací súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že aj keby sa svedok k týmto skutočnostiam vyjadril, žalovaná nepredložila súdu žiadne vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa nedostatkov, ktoré žalobca napriek jej výzve neodstránil, pričom skutkové tvrdenia strán nemožno nahradiť odkazom na dôkazný prostriedok (odborné stanovisko alebo výsluch svedka).
10. Jediná konkrétne označená vada, ktorú nenamietal ani žalobca, bola spadnutá časť omietky na strope. Z vyjadrenia žalovanej (vrátane jej odvolania) vyplýva, že táto omietka mala spadnúť „po údajnom dokončení diela“, teda až po tom, čo žalobca zo stavby odišiel z dôvodu, že žalovaná mu neumožnila dielo dokončiť. Táto vada teda nebola dôvodom, pre ktorý žalovaná neumožnila žalobcovi pokračovať v diele. Po zistení tejto vady mala žalovaná uplatniť nárok zo zodpovednosti za túto vadu v prvom rade u zhotoviteľa (žalobcu) a v prípade, ak by uňho neuspela, mala by nárok na primeranú náhradu (zľavu z ceny) a prípadne aj finančné zadosťučinenie, ktoré by mohla uplatniť na súde (a to aj vzájomnou žalobou resp. započítacou námietkou v konaní o zaplatenie ceny diela) - v takom prípade by súd vykonával dokazovanie aj k tomu, či táto práca (omietnutie stropu) bola vykonávaná na pokyn žalovanej a či ju žalobca upozornil na nevhodnosť takéhoto pokynu. V tomto konaní však žalovaná neuplatnila žiadnu konkrétnu (vyčíslenú) náhradu, zľavu či finančné zadosťučinenie, ani nevzniesla žiadnu konkrétnu započítaciu námietku. Obmedzila sa iba na všeobecné konštatovanie, že dielo má vady a žiadala žalobu ako celok zamietnuť. Preto súd nemohol znížiť žalobcom uplatnenú cenu diela, aj keby zistil zodpovednosť žalobcu za túto konkrétnu vadu.
11. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že žalobca niektoré časti diela nedodal vôbec (dvere a zárubne, vnútorné nehrdzavejúce zábradlie), žalobca vo vyjadrení k odvolaniu to vysvetlil tým, že žalovaná ním ponúkané časti diela odmietla. Odvolací súd k tomu uvádza, že ustanovenie § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré (správne) aplikoval súd prvej inštancie, obsahuje aj druhú vetu, podľa ktorej zhotoviteľ je povinný dať si započítať to, čo ušetril nevykonaním (nedokončením) diela. Či a koľko peňazí žalobca ušetril tým, že dielo (hoci z dôvodov na strane žalovanej) nedokončil, by bolo predmetom dokazovania vtedy, ak by žalovaná žiadala započítanie takto ušetrenej sumy. Aj tu však odvolací súd (podobne ako v predchádzajúcom bode) konštatuje, že žalovaná v tomto konaní nevyčíslila konkrétnu úsporu žalobcu, ktorú by bolo možné započítať proti dojednanej cene diela, preto sa súd ani nemohol zaoberať prípadným zápočtom ušetrenej sumy a vykonávať k tejto skutočnosti dokazovanie. Odvolací súd aj na tomto mieste zdôrazňuje, že v spotrebiteľských veciach môže súd vykonávať aj bez návrhu dôkazy, nemôže však sám nahrádzať skutkové tvrdenia a procesné úkony strany, aj keď je touto stranou spotrebiteľ.
12. Žalovaná tiež v odvolaní uviedla, že neochota žalobcu vykonávať ďalšie práce na diele, kým nebude mať zaplatené (z kontextu je zrejmé, že mala na mysli zaplatenie ďalšej zálohy), bola preukázaná výpoveďou svedkyne Y.. X. A. na pojednávaní 25.09.2018. Je pravdou, že uvedená svedkyňa vypovedala, že „bolo to tak, že žalobca povedal toto a toto sa spravilo a chcem za to peniaze“ (čo zhodne tvrdil aj E. V., keď uviedol, že „z jeho strany boli stále nejaké peňažné požiadavky“), to však neznamená, že priamym dôvodom, pre ktorý boli práce na diele ukončené, bola neochota žalobcu pokračovať v nich. Naopak, je zrejmé, že žalovaná uzamkla garáž a neumožnila žalobcovi vstup na stavbu. Napokon, žalovaná ani v odpore proti platobnému rozkazu ani vo svojom
vyjadrení na pojednávaní dňa 10.07.2018 netvrdila (a ani jej právny zástupca), že dôvodom odchodu žalobcu zo stavby bola jeho neochota pokračovať v prácach bez vyplatenia ďalšej zálohy. Namietala len, že po jej reklamáciách „napriek viacerým opravám nebol žalobca schopný dodať dielo bez vád“. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, k tomuto tvrdeniu (ak toto mal byť dôvod, pre ktorý nechcela, aby žalobca vo vykonávaní prác pokračoval), žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
13. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd prvej inštancie správne konštatoval (v zhode s tým, čo tvrdila aj žalovaná v odvolaní), že žalobca nemal zákonný ani zmluvný dôvod na odstúpenie od zmluvy, preto odstúpenie od zmluvy považoval za neplatné. Správne tiež zistil skutkový stav (v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci) a - ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností - správne na vec aplikoval ustanovenie § 641 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. potvrdil ako vecne správny.
15. Ako závislé výroky (§ 379 písm. a) CSP) preskúmal odvolací súd aj výroky o trovách strán (výrok III.) a o trovách štátu (výroky IV. a V.) a dospel k záveru, že aj tu súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. K rozhodnutiu o trovách strán odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca bol úspešný v rozsahu 64 % a žalovaná bola úspešná v rozsahu 36 %, a správne tiež aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu jeho úspechu po odpočítaní úspechu žalovanej (t. j. tzv. čistý úspech žalobcu). Pokiaľ ide o trovy štátu, súd správne aplikoval (analógiou legis) § 259 CSP v spojení s vyššie uvedeným ustanovením § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a náhradu trov štátu rozdelil medzi strany podľa pomeru ich neúspechu vo veci samej. Preto aj tieto výroky odvolací súd ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).