Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-97-2019.pdf
PDF · 114.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/97/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F., F. XX/XX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11Csp/72/2018-65 zo dňa 29.03.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Ďalším výrokom nariadil žalovanému zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala uvedených nárokov v súvislosti so spotrebiteľskou Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015, uzavretej stranami sporu. Žalobu odôvodnila tým, že Dohodu o zrážkach zo mzdy k uvedenej Zmluve nemala možnosť odmietnuť, pričom poukázala na neprijateľné podmienky zmluvy a nemožnosť jej odmietnutia. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 7Csp/116/2016 bolo rozhodnuté, že uvedená zmluva je bezúročná a bez poplatkov a bolo tiež rozhodnuté o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Z dôvodu právnej istoty, aby žalovaný opäť nemohol realizovať zrážky zo mzdy podala predmetnú žalobu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podmienky zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 37 ods. 1; § 52 ods. 1, 2, 4; § 53 ods. 1, 4 a 5; § 54 ods. 1 § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na článok 6 Smernice Rady 93/13/ EHS skonštatoval, že žalobkyni bol schválený revolvingový úver vo výške 390 eur, ktorý žalobkyňa mala splácať po dobu 42 mesiacov v mesačnej splátke 12,14 eur, z toho istina 9,29 eur, úroky 2,85 eur a podľa dohody o poskytnutí služby sumu vo výške 9,13 eur. Výška celkovej platby na úhradu t. j. mesačná splátka bola v sume 21,27 eur. Tiež zistil, že dňa 28.08.2015 boli žalobkyni v súvislosti so zmluvou predložené všetky listiny, ktoré žalobkyňa podpísala a poukázal na tú skutočnosť, že žalobkyňa podpísala uvedené listiny dňa 27.08.2015 a žalovaný tieto listiny podpísal dňa 28.08.2015. Už len z počtu týchto listín, ktoré boli žalobkyni predložené súd má za to, že bežný občan - spotrebiteľ nemal možnosť
pochopiť zmysel a význam jednotlivých listín. Spotrebiteľka žiadala výlučne o poskytnutie pôžičky a žalovaný zneužil postavenie žalobkyne, nakoľko v prípade, ak by nepotrebovala tieto fin. prostriedky, tak by nežiadala o poskytnutie revolvingového úveru.
4. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.03.2017 a z ním predloženého výpisu prvoinštančný súd zistil, že žalobkyni žalovaný poskytol úver vo výške 351 eur dňa 28.08.2015, t. j. nie sumu 390 eur ako sa uvádza v Zmluve o revolvingovom úvere a že žalobkyňa mu uhradila sumu 448,89 eur. Poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa náležitosti, ktoré ustanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa, táto Dohoda je súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX., čo znamená, že bolo výlučne na strane žalovaného, ako stanoví podmienky, ako stanoví jednotlivé splátky úveru. Už z dokladu Schválenie úveru sú zrejmé neprijateľné podmienky, nakoľko mesačná platba za úhradu je v sume 21,27 eur, kde súčasťou tejto sumy je aj splátka podľa Dohody o poskytnutí služby, pričom tieto podmienky si stanovil sám žalovaný. Aj keď v Dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie tejto dohody sa nevyžaduje ako podmienka uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru súd vyslovil pochybnosť, že prečo takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy dáva podpisovať súčasne pri uzatvorení Zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko žalovaný vopred nevie ako si bude žalobkyňa plniť povinnosti. Vyhodnotil, že žalovaný s úmyslom uviesť do omylu žalobkyňu predložil tieto listiny, aby mal istotu vykonávania zrážok zo mzdy, kedy by nebol nútený požiadať súd o vydanie rozhodnutia, nakoľko už v tisíckach rozhodnutí súdov bolo konštatované, že konanie žalovaného nie je v súlade so zákonom na ochranu spotrebiteľa, nie je v súlade so zákonom na poskytnutie revolvingového úveru a žalovaný realizuje svoje konanie naďalej aj v rozpore s európskymi smernicami, keď dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3, ods. 4 Obč. zákonníka.
5. Prvoinštančný súd tak skonštatoval, že žaloba je dôvodná. Mal preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. OZ. Súčasne s úverovou zmluvou strany sporu uzatvorili aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej úverovej zmluvy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly, ktorá vyplýva zo zmluvného vzťahu a ktoá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Aj s poukazom na ustálenú judikatúru v oblasti ochrany spotrebiteľov zavedenej Smernicou Rady 93/13/EHS so záverom, že spotrebiteľ je v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, úroveň informovanosti, ktorá situácia vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Upriamil pozornosť na článok II. Dohody o zrážkach zo mzdy, kde je uvedené, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody s tým, že ju nepodpíše, dospel tak k názoru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni predložená na podpis spolu s úverovou zmluvou. Žalobkyňa nebola poučená o tom, aký právny úkon podpisuje a nemala reálnu možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak bola žalobkyňa nepriamo nútená dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať, ak mala záujem uzavrieť úverovú zmluvu a tým bola nútená podrobiť sa vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu. Aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na samostatnom liste, formálne oddelenie textu Dohody o zrážkach od úverovej zmluvy neznamená, že táto bola so žalobkyňou individuálne dojednaná. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nepovažoval súd prvej inštancie za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácie a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa s tým, že podstatným znakom Dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto prípade. Tiež dodal, že je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok (v tomto prípade aj k realizácii zrážok došlo), no dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.
6. Súd prvej inštancie poukázal aj na závery komisie na posúdenie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011, pod číslom 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorý v bode 9 vyslovil záver, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť Dohodu o zrážkach
zo mzdy. Vzhľadom na uvedené závery vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy z 28.08.2015 je absolútne neplatným právnym úkonom. Dospel tak k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobkyňa bola úspešnou stranou v konaní, avšak náhradu trov si neuplatňovala a žalovaný nebol úspešnou stranou sporu, preto vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodňoval dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Uviedol, že zmluvný dokument je takmer vždy vopred niekým pripravený a jeho platnosť, či neplatnosť nie je primárne založená na tom, či bol alebo nebol individuálne dojednaný. Individuálnosť by iba vylučovala možnosť namietať jeho neprijateľnosť, ale sama o sebe nie je podmienkou platnosti právneho úkonu. Formulárové zmluvy sú bežne používané. Z § 5a ods. 1 písm. a) z. č. 250/2007 Z.z. vyplýva požiadavka, aby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola na samostatnej listine, aby v nej bolo poučenie o dôsledkoch uzavretia a možnosti jej odmietnutia. Individuálnosť medzi požiadavky nepatrí. V uvedenej Dohode je poučenie o možnosti odmietnuť jej uzavretie, rovnako aj o dôsledkoch jej uzavretia, všetko vykonané písomne. Z vykonaného dokazovania nie sú zrejmé žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali súd k záveru, že nejde o náležitý a individuálny prejav vôle, čo súd v odôvodnení rozsudku ani nevysvetľuje. Rozsudok je preto nepreskúmateľný. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemôže mať so skutkovým stavom nič spoločné, lebo Dohoda vznikla spolu s úverovou zmluvou, teda v čase, keď existovala pohľadávka z úverovej zmluvy. K názoru súdu prvej inštancie o neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by ukladalo povinnosť plniť a zamestnávateľ by bol povinný vykonávať zrážky zo mzdy uviedol, že vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn. C-30/12, tento názor sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SD EÚ neprejavil. Pripomienky sú z 02.05.2012, no k úprave zrážok zo mzdy v zmysle § 551 OZ nedošlo k žiadnej zmene. Poukázal tiež na rozsudok vo veci C-34/2013 s tým, že SD EÚ pri zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to platí aj pri zabezpečovacom inštitúte akým je Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ, ktorý nepredpokladá, aby zamestnávateľ vykonával zrážky na základe súdneho rozhodnutia. Zákon pritom pre prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v § 5a ods. 1 písm. b) z. č. 250/2007 Z.z. vyžaduje 3 podmienky, ktorých splnenie žalovaný preukázal. Už v samotnej Dohode o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že žalobca ako záujemca o úver sa poučuje o tom, že Dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, nie je to podmienkou pre poskytnutie úveru a že žalovaný uzatvorenie tejto Dohody nepožaduje. Zároveň bolo dané poučenie aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody. Poučenie o dobrovoľnosti uzavrieť Dohodu a jej formu odmietnutia, ako aj dôsledky jej uzavretia vyplývajú z jej poučenia v úvodných ustanoveniach, ktorému predchádza text, „text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Aj uvedeným sa žalovaný snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na prečítanie textu, ale na jeho obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia Dohody. V Dohode sa opakujú informácie o tom, že jej uzavretie nie je povinné a ako ju môže dlžník odmietnuť. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania.
9. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila tak, že popiera skutkové tvrdenia odvolateľa, lebo sú nedôvodné a účelové. Zrážky zo mzdy sú v rozpore so zákonom. Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv alebo uzavretých s nimi sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ich vykonávanie na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. Dohoda nebola individuálne dojednaná, musela byť akceptovaná, lebo inak by nebol úver poskytnutý. Dohodu o zrážkach zo mzdy možno vykonávať až po zročnosti veriteľovej pohľadávky. Zabezpečenie záväzku vopred Dohodou o zrážkach zo mzdy jej neprimeranou požiadavkou obchodnej spoločnosti ako veriteľa, keď viacnásobne a bez obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. Je tu daný aj naliehavý právny záujem na tomto určení, lebo pokračovanie vo vykonávaných zrážkach zo mzdy môže mať pre spotrebiteľa likvidačné následky. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2013 z 19.06.2013 podporujúci jej názor. Uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. S poukazom na závery Smernice Rady 93/19/EHS sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, úroveň informovanosti, čo vedie
k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Problémová zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Rovnako poukázala na závery komisie pri Ministerstve spravodlivosti SR, uvedené v podaní zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179. Uviedla, že predmetná Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 je v rozpore s § 37 ods. 1 OZ a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dala do pozornosti ďalšie rozsudky Okresného súdu Martin a Krajského súdu Žilina, ktoré konkretizovala. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa požiadavku dostatočnej určitosti právneho úkonu, pokiaľ ide o výšku zabezpečenej pohľadávky. V čase uzatváranie Dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečenie pohľadávky presne a úplne konkretizované. Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Správne preto súd prvej inštancie predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ pre jej neurčitosť a ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
10. K replike žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa tento opätovne vyjadril tak, že odmieta tvrdenie o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy, lebo ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky v zmysle § 5 ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z. v znení zmien a ustanovení OZ. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou sú ustanovenia, odchyľujúce sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ak súčasne v jeho neprospech vytvárajú značnú nerovnováhu v postavení strán. V predmetnom prípade boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z § 5 ods. 1 písm. a) z. č. 250/2007 Z.z. Nebolo preukázané, aby nešlo o náležitý a individuálny prejav vôle predmetnej dohody, preto táto nemôže byť v rozpore s § 37 ods. 1 OZ. Tvrdenia žalobkyne preto sú nedôvodné, preto sa pridržiavajú svojich doterajších tvrdení.
11. K vyjadreniu žalovaného k replike žalobkyne táto súdu prvej inštancie dňa 25.07.2019 doručila podanie, ktoré je totožné s podaním doručeným súdu 06.06.2019, označeným ako vyjadrenie žalobcu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (§ 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len OZ).
14. Inštitút o zrážkach zo mzdy a iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie, a to na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom Dohody je súhlas dlžníka, aby si platca z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli mu zamestnávateľom vyplácané. Účinnosť Dohody nastáva okamihom, kedy je predložená dlžníkovmu platcovi mzdy, ktorý síce nie je účastníkom tejto Dohody, je však podľa zákona povinný na základe Dohody vykonávať od tej doby zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí pritom dbať, aby zrážky nepredstavovali viac, než pripúšťa zákon, a pri prípadnom poklese mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížil (pozri rozsudok NS zo dňa 19.12.2007, sp. zn. 25Cdo/140/2006).
15. Je teda nepochybné, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom, pri realizácii ktorého sa však nesmie opomenúť ochrana spotrebiteľa v prípade, ak mala zabezpečiť pohľadávku plynúcu z úveru, ktorú žalobkyňa podpísala a uzavrela ako spotrebiteľka. Správne preto súd prvej inštancie poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke prislúchajúcu ochranu, najmä za situácie, keď vyhodnotil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti s revolvingovou zmluvou úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2015 a bola uzavretá v rozpore so zákonom a ako neurčitý právny úkon. Je treba konštatovať, že Dohoda neobsahuje údaje, na uspokojenie akej konkrétnej pohľadávky žalovaného majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Nepostačuje iba uvedenie, že Dohoda je tvorená
úverom, vrátane všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstva úveru, nákladmi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe a v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. Správne bola preto vyhodnotená za neurčitú, a teda aj v zmysle zákona za neplatnú. Nebolo jasne a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená touto Dohodou. Je preukázané, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podpísaná v rovnaký deň ako samotná Dohoda o úvere, pritom je nepochybné, že v deň uzavretia Dohody o úvere ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú má táto Dohoda o zrážkach zabezpečovať. Za daného stavu je nutné konštatovať, že na veci nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že boli splnené všetky predpoklady podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o tom, že žalobkyňa bola poučená možnosti odmietnuť uzavretie Dohody a o dôsledkoch jej uzavretia.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy aj povinnosť žalovaného zdržať sa jej používania uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Prvoinštančný súd správne kvalifikoval právny vzťah založený Zmluvou o úvere ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, spĺňajúci jej definičné znaky so všetkými dôsledkami. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a v zmysle ust. 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje na skonštatovanie správnosti odôvodnenia, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
17. Jednoznačne správne súd prvej inštancie poskytol žalobkyni náležitú ochranu ako spotrebiteľke tak, ako mu to ukladá zákon a vychádzajúc tiež z judikatúry tak krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a rovnako aj Súdneho dvora EÚ.
18. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nebolo v konaní preukázané tvrdenie odvolateľa, aby so žalobkyňou bola uvedená Dohoda individuálne uzavretá a aby jej bol inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy riadne vysvetlený. Ani za situácie, že bola Dohody napísaná na samostatnej listine, aj keď podľa jej textu nebola podmienkou úver získať, ak však bola táto Dohoda predložená na podpis spolu s Úverovou zmluvou, je možné uvedené vyhodnotiť iba tak, že jej inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy bol žalovaným nanútený, keďže žalobkyňa nemala záujem uzavrieť aj takúto Dohodu. Žalovaný nepreukázal, aby vôľou žalobkyne bolo okrem uzavretia Zmluvy o úvere aj uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy. Je nutne tiež zdôrazniť, že v čase uzavretia Dohody nemala žalobkyňa splatnú pohľadávku voči veriteľovi, preto aj z tohto dôvodu bolo správne Dohodu vyhodnotiť ako neplatnú. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sformuloval svoje myšlienkové pochody, správne vec právne posúdil a po vyhodnotení skutkového stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním, vo veci aj správne rozhodol.
19. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa tvrdenia o splnení všetkých podmienok pre platné uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., odvolací súd uvádza, že ide o nedôvodnú námietku, lebo ak Dohoda je neplatná pre jej neurčitosť a pre neprijateľnosť, nemôže byť platne uzavretou s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie.
20. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v konaní bolo vydané aj neodkladné opatrenie, a to uznesením č. k. 11Csp/72/2018- 36 zo dňa 04.07.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.078.2018 tak, ako to vyplýva z uvedeného uznesenia. Týmto neodkladným opatrením bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa používania Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.08.2018.
21. Odvolací súd ďalej konštatuje, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy, ako aj napr. zákon o ochrane spotrebiteľa. Rovnako boli prijaté Smernice a Nariadenia, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Aj v prípade, ak by sa úprava obsiahnutá v Smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zužujúco, mohol by sa spotrebiteľ domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únii a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou Smernicou. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať vo svetle zákonov nielen ustanovenia národného práva implementujúce napr. Smernice, ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu Smerníc (ide o tzv. nepriamy účinok smerníc). Pri naplnení cieľa smerníc predovšetkým článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je nutné chrániť postavenie spotrebiteľa a nastolenie rovnováhy, ktorú tá - ktorá zmluva upravuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, a to v záujme skutočnej rovnováhy. Preto pri výklade príslušných ustanovení OZ týkajúcich sa spotrebiteľa a ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa je nutné vychádzať z rozšíreného výkladu definície spotrebiteľskej zmluvy, ktorej znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, t.j. je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie reflektovať na obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojich ústavných práv.
22. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd správne poukázal aj na neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neprijateľnosti a možnosti vymáhať dlh bez určenia jej konkrétnej výšky, bez súdneho prieskumu podmienok zmluvy, bez preukázania, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj o možnosti jej odmietnutia. Rovnako uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňa podmienky náležitého perfektného právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka, a to čo sa týka jej určitosti. Z jej obsahu nie je zrejmá určitosť pohľadávky, ktorá by mala byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, lebo podľa textu má zabezpečovať pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere, čím by mohlo dôjsť k zrážkam zo mzdy aj súm neprináležiacich žalovanej strane. Rovnakom, aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné platne uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy na fiktívny, resp. ešte neexistujúci prípadný dlh.
23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie ÚS SR z 23.06.20114 sp. zn. III. ÚS 209). Odvolací súd preto so zreteľom na neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.
24. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol rozsudok ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený v celom rozsahu.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 257 a § 396 CSP, tak že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalobkyni si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a neúspešný žalovaný nemôže mať nárok na ich náhradu.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).