Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. P. XXX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 8.859,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. -330 zo dňa 05.02.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žalobu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým súd konanie v časti zastavil, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Okresný súd Ružomberok pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -188 zo dňa 05.03.2018 tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,- eur zastavil a vo zvyšnej časti zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca zaplatenia sumy 8.759,01 eur s príslušenstvom (pôvodne žalovaná suma 8.859,01 eur s príslušenstvom) z titulu dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0324251914 zo dňa 23.02.2010, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu W. W., U. s Q. S. (pôvodne označeným ako žalovaný 1/) a žalovanou ako spoludlžníčkou. Prvoinštančný súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú v ust. (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) a v ust. (adresu predávajúceho) o spotrebiteľských úveroch. Následne sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou a dospel k záveru, že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z dôvodu absencie náležitosti nebolo možné objektívne zistiť, kedy sa stal úver splatným (konštatovaná neplatnosť dohody o splatnosti dlhu), a preto za deň rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby považoval deň nasledujúci po vzniku dlhu (deň nasledujúci po uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere). Premlčacia doba začala plynúť dňa 24.02.2010 a skončila 24.02.2013, t. j. pred podaním žaloby na súd dňa 16.02.2017. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací o odvolaní žalobcu čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu vo zvyšnej časti, ako aj vo výroku o trovách rozhodol rozsudkom č.k. -239 zo dňa 08.11.2018 tak, že rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil na tom základe, že vychádzajúc z gramatického výkladu ust. o spotrebiteľských

úveroch považoval za zrejmé, že tento vyžaduje, aby spotrebiteľ vedel výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z ktorého dôvodu sa stotožnil s názorom súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru ako aj s tým súvisiacou konštatovanou neplatnosťou dohody o splatnosti dlhu. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, na podklade ktorého Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie z dôvodu, že mal za to, že eurokonformný výklad ust. o spotrebiteľských úveroch umožňuje dospieť k záveru, že ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok (aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky). Keďže nemožno považovať úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov stratil na právnom význame aj právny záver súdov a premlčaní žalobného nároku. Súd prvej inštancie opätovne prejednal vec a konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,- eur zastavil a žalobu žalobcu vo zvyšnej časti opäť zamietol, ale z iných dôvodov. Svoj predošlý názor ohľadom postúpenia pohľadávky prehodnotil a konštatoval, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi W. W., U. a žalobcom podľa ust. o bankách, nakoľko právny predchodca žalobcu nerešpektoval cit. ustanovenie a postúpil pohľadávku na iný subjekt v lehote kratšej ako 90 dní. Takéto postúpenie pohľadávky považoval za konanie v rozpore so zákonom s tým, že takýto právny úkon je absolútne neplatný (ust. ). O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. poukazujúc na procesný úspech žalovanej v spore.

2) Proti tomuto rozsudku (v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá) v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, podal odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že na splnenie predpokladov podľa ust. o bankách je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšie ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z cit. ustanovenia nevyplýva a je v rozpore s ust. . Žalovaný bol v nepretržitom omeškaní s plnením splátok od 25.03.2014 a zároveň bolo preukázané, že bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Nebolo teda porušené cit. ustanovenie a ani bankové tajomstvo. V danom prípade skúmanie podmienok v zmysle cit. ustanovenia nebolo potrebné, nakoľko ust. o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách. Zmluvné strany si dohodli vzájomné práva a povinnosti odchýlne od predmetného zákona - a to v čl. I bode 7 Zmluvy. Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, resp. vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3) K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila žalovaná. Podľa jej názoru sa žalobcove vyjadrenia ohľadom dodržania podmienok v zmysle ust. o bankách nezakladajú na pravde a sú účelové. Opätovne uviedla, že jej písomná výzva banky, ktorou malo byť oznámené, že so splácaním svojho záväzku je v omeškaní, nebola nikdy doručená. Bolo preukázané, že žalovaná v čase postúpenia pohľadávky bola 2 dni v omeškaní so zaplatením pohľadávky, a preto také postúpenie je neplatné pre rozpor so zákonom. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.11.2019 a navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol a potvrdil napadnutý rozsudok.

4) K vyjadreniu žalovanej žalobca uviedol, že s týmto sa nestotožňuje a naďalej trvá na odvolacích dôvodoch prezentovaných v odvolaní. Uviedol, že ust. o bankách pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. V danom prípade si zmluvné strany dohodli plnenie v splátkach, dlžník sa ocitol v omeškaní ihneď po tom, čo nezaplatil splátku v dohodnutej dobe splatnosti.

5) Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

6) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,- eur) odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

7) Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý posudzoval, či žalobca je oprávnenou osobou na vymáhanie povinností, ktoré podľa neho riadnym spôsobom neplnila žalovaná ako účastníčka zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila ako spoludlžníčka so W. W., U. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Prvoinštančný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie majúc za to, že postúpenie pohľadávky na žalobcu je neplatné s poukazom na ust. pre rozpor s ust. o bankách. V zmysle tohto ustanovenia účinného ku dňu postúpenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Odvolateľ namietal, že 90-dňová lehota nezačína plynúť až po doručení výzvy nakoľko dlžník môže byť bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti dlhu kedykoľvek za trvania omeškania s tým, že súd prvej inštancie splnenie podmienok podľa cit. ustanovenia ani nemusel skúmať, pretože zmluvné strany postúpenie pohľadávky dohodli odlišne v zmysle ust. o bankách. Ust. o bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia upravenej v ust. a nasl. a v zmysle zásady prednosti špeciálneho predpisu pred predpisom všeobecným je prednostne aplikovateľné na právny vzťah týkajúci sa bankovej pohľadávky. Účelom daného ustanovenia bolo upraviť špeciálny režim pri postupovaní pohľadávok banky, ktorá má v zmysle citovaného zákona postavenie subjektu sui generis vzhľadom na jej špecifické oprávnenie a povinnosti vyplývajúce zo Zákona o bankách. Takýmto špecifikom je aj úprava bankového tajomstva, na úpravu ktorého citované ustanovenie nepochybne nadväzuje. Práve bankové tajomstvo je dôvodom osobitného režimu pri postupovaní pohľadávok banky. Citované ustanovenie je ustanovením špeciálnym aj vo vzťahu k ustanoveniu a upravuje špeciálne prípady pohľadávok, ktoré sú vylúčené z postúpenia, teda sú nespôsobilým predmetom postúpenia. Postúpenie pohľadávky nespôsobilé na postúpenie v nadväznosti na ust. spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto postúpenia, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Z ustanovenia o bankách nepochybne vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu, že žalovaný bol napriek písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu žalovaného. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi, pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na obsah spisu a vykonané dôkazy je nepochybné, že postúpená pohľadávka nebola v čase jej postúpenia pohľadávkou spôsobilou a možno tak súhlasiť so záverom prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie nároku. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval aj na ust. o bankách a v tej súvislosti na znenie čl. I bod 7 zmluvy o splátkovom úvere č. 0324251914 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou, z ktorého okrem iného vyplývalo, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku, (aj napriek vyššie uvedenému), je potrebné dať do pozornosti, že citovaná právna úprava v čase uzatvorenia zmluvy nebola účinná (ust. bolo účinné až od 10.06.2013).

8) Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti v odvolaní, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd potom neuznajúc dôvodnosť právnej argumentácie žalobcu, konštatujúc vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil.

9) O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. v spojení s a žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

10) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).