Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/96/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu C. I., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XX, C. S., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A Lučenec, proti žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému advokátska kanceláriou SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésová 14, Bratislava IČO: 36 862 711, o zaplatenie 550,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. - 162 z 19. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I., II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 33,33 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 19. 02. 2019 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 550,60 Eur s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 550,60 Eur od 27. 11. 2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 04. 02. 2013 je bezúročný a bez poplatkov (II. výrok). Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 04. 02. 2013 zamietol (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,6% (IV. výrok).

2. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 550,60 s 5,00% ročným úrokom z omeškania zo sumy 550,60 Eur počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby žalovanému až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal určenia, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty č. 427 149 183 111 00 uzatvorenej dňa 04. 02. 2013 medzi žalobcom a právnym

predchodcom žalovaného (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“) je bezúročná a bez poplatkov eventuálne, že táto je neplatná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 04. 02. 2013 uzatvoril so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a. s., ktorá bola právnym predchodcom žalovaného zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom táto neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Prvoinštančný súd po právnej stránke vec posúdil podľa , , a , a (ďalej len „“), a podľa , , a a a a ZoSÚ.

5. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom bola dňa 04. 03. 2013 riadne uzatvorená v časti 2. zmluva o revolvingovom úvere, pričom žalobca podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.) ako aj zmluvu o revolvingovom úvere (časť 2.), čím prejavil vôľu urobiť tento právny úkon a vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tvrdenie žalovaného, že tento nemal vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu t. j. mal len vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebolo podľa názoru okresného súdu preukázané. Dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere bola platne uzavretá. Následne pristúpil k preskúmaniu zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska dodržania zákonnej úpravy v zmysle ZoSÚ a dospel k záveru, že táto neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú mal žalobca zaplatiť a obsahuje nesprávny údaj o RPMN. Prvoinštančný súd konštatoval, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nebol započítaný náklad na poistné, pričom z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zo zmluvy o revolvingovom úvere nevyplýva, aby žalovaný mal možnosť poistenie odmietnuť. Súd prvej inštancie vychádzal z obsahu formulácie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola formulárovou zmluvou. Nakoľko poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru, malo byť zahrnuté do celkových nákladov spojených s úverom, a preto malo byť zahrnuté do celkových nákladov spojených s úverom, čo následne vstupuje aj do výpočtu RPMN. Taktiež konštatoval, že vyjadrenie výšky mesačnej splátky v zmluve: „min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur“ bolo pre priemerného spotrebiteľa neurčité a nezrozumiteľné. V tomto smere poukázal na § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a dospel k záveru že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje určité a jednoznačné vyjadrenie výšky mesačnej splátky úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) ZoSÚ, a preto s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ je táto bezúročná a bezpoplatkov. Keďže žalobca čerpal z titulu úveru sumu 3.525,40 Eur a uhradil sumu 4.076 Eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 550,60 Eur (4.076,- Eur - 3.525,40 Eur), ktoré je povinný vydať žalobcovi. Z tohto dôvodu vyhovel v tejto časti žalobe a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 550,60 Eur spolu s príslušenstvom (výrok I.). Rovnako dospel k záveru, že žalobcom požadované určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, bolo prípustné v zmysle (ďalej len „“), nakoľko táto možnosť vyplýva priamo z osobitného zákona, ktorým je ZoSÚ. Na základe uvedeného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

6. Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým nárok žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zamietol uviedol, že nejde o eventuálny petit a tento je nesprávne formálne zvolený. Vyhovenie žalobe o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vylučuje kladné rozhodnutie o petite ohľadne určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako určenie neplatnosti zmluvy o úvere vylučuje určovací výrok, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, kde podmienkou je vždy platnosť zmluvy.

7. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobca bol úspešný v dvoch výrokoch (I. a II. výrok) a neúspešný ohľadne jedného výroku (III. výrok), a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 2/3 t. j. 66,6 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobca aj žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

9. Žalobca podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku, ktorým žalobu zamietol (III. výrok) a závislého výroku o trovách konania (IV. výrok). Navrhol, aby odvolací súd zamietajúci rozsudok (III. výrok) zrušil a výrok o trovách konania (IV. výrok) zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa . Považoval záver prvoinštančného o tom, že ním požadujúce určenie zmluvy o revolvingovom úvere nebolo eventuálnym petitom za nesprávne. Bol toho názoru, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že primárny petit, ktorému vyhovel je dôvodný, t. j. určil, že zmluva o revolvingovom úvere je bezúročná a bezpoplatkov, tak o eventuálnom petite nemalo byť rozhodované.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnil so zamietajúcim výrokom (III. výrok) súdu prvej inštancie a s tvrdeniami žalobcu v jeho odvolaní nesúhlasil. Mal za to, že určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere vylučuje určovací výrok, že úver je bezúročný a bezpoplatkov, kde sa vždy vyžaduje platnosť zmluvy. V tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 18. 01. 2018, sp. zn. zo dňa 04. 07. 2017, rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 08. 07. 2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (III. výrok) potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

11. Žalobca v rámci odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v plnom rozsahu zotrval na svojej argumentácii vo svojom odvolaní, Poukázal na to, že využil právo, ktoré mu priznáva ZoSÚ v spojitosti s , a preto nemusel preukázať naliehavý právny záujem na takom určení. Nakoľko bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý aj odvolaním žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. potvrdil a vo výroku III. zrušil a vo výroku IV. zmenil tak že žalobcovi priznáva náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na , pričom uviedol, že žalobný petit bol formulovaný ako alternatívny, ktorý sa použije tam, kde žalovaný na základe hmotného práva má právo voľby medzi dvoma rôznymi plneniami podľa . Konštatoval, že z podstaty neplatnosti právneho úkonu a z podstaty bezodplatnosti úveru vyplýva, že sa jedná o dva rozdielne právne inštitúty. Uviedol, že určenie bezodplatnosti úveru je špeciálny právny inštitút, ktorý je upravený v ZoSÚ., ktorý môže byť určený len v prípade platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zotrval na svojom návrhu, aby odvolací súd žalobcom napadnutý zamietajúci výrok (III. výrok) potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný, a to v rozsahu výrokov, ktorým mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 550,60 Eur spolu s príslušenstvom (I. úrok) a určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov (II. výrok), ako aj do závislého výroku o trovách konania (IV. výrok). Navrhol, aby odvolací súd v odvolaní napadnutom rozsahu zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa . Argumentoval tým, že ak žalobca nemal záujem o revolvingový úver, vôbec ho nemusel využívať, pričom jeho následne tvrdenie o bezdôvodnom obohatení sa javí ako účelová argumentácia, ktorej účelom je neuhrádzať úroky, na ktoré má žalovaný zmluvný nárok. Poukázal na to, že žalobca si zvolil poistenie, ktoré sa do RPMN nemalo započítať, nakoľko toto sa započítava iba v prípade, ak je podmienkou poskytnutia úveru. Bol toho názoru, že RPMN je uvedená správne, nakoľko pri jej výpočte postupoval v zmysle ZoSÚ. Vo vzťahu k určeniu výšky mesačnej splátky konštatoval, že žalovaný nemohol určiť mesačnú splátku pevnou sumou, ale správne určil postup ako sa má mesačná splátka určovať. Bol toho názoru, že určenie výšky mesačnej splátky nemohlo byť pre priemerného spotrebiteľa považované za neurčité a nezrozumiteľné. V prípade, ak žalobcovi nebolo jasné ako má určovať výšku mesačnej splátky, mohol sa obrátiť na žalovaného alebo inú osobu, pričom žalobca uhrádzal mesačné splátky, a teda vedel vypočítať jej výšku.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval rozhodnutie súdu v odvolaní napadnutom rozsahu zo strany žalovaného za správne. Zotrval na svojom názore, že náklad na poistné mal byť započítaný do celkových nákladov a vstúpiť do vzorca pre výpočet RPMN, pretože poistenie musel akceptovať, aby získal úver, nakoľko možnosť odmietnutia poistenia v zmluve o revolvingovom úvere nebola. Mohol si vybrať iba jeden z viacerých variantov poistenia. Uviedol, že zo strany žalovaného neboli splnené požiadavky k spôsobu uvedenia náležitosti výšky splátky v zmluve o revolvingovom úvere. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. potvrdil.

15. Žalovaný vo svojej odvolacej replike sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu v jeho vyjadrení. Podľa jeho názoru zmluva o revolvingovom úvere obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti, a preto úver

nemohol byť považovaný za bezúročný a bezpoplatkov. Z tohto dôvodu sa žalobca nemohol domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Uviedol, že žalobca si zvolil poistenie, z ktorého dôvodu sa toto nezapočítava do RPMN. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

16. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojich predošlých vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. a II. potvrdil, vo výroku III. zrušil a vo výroku o trovách konania IV. zmenil tak, že žalobcovi prizná plnú náhradu trov prvoinštančného, ale aj odvolacieho konania.

17. V dôsledku odvolania žalobcu a žalovaného krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II. a III., ako vecne správny podľa , potvrdil, podľa zmenil závislý výrok o trovách konania (výrok IV.), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Podľa ustanovenia , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia v nim napadnutom výroku I. a II.

20. V konaní nebolo medzi stranami konania sporné, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Cetelem Slovensko, a. s., a žalobcom, je spotrebiteľskou zmluvou, ktorú súd prvej inštancie následne skúmal, či táto obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ.

21. Nakoľko v súdenej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácií, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.

22. Prvoinštančný súd správne vychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere z ktorej nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 3,33 %. Z toho dôvodu považuje odvolací súd za správny záver, že poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov, iných poplatkov priamo spojených s úverom a je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov. Zmyslom zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe údaja vie zistiť cenu úveru a porovnať s viacerými úvermi. Ak je výška RPMN v zmluve uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie ako také má žalovaný vopred predformulované v zmluve o revolvingovom úvere, pričom v časti 3. s názvom Spoločné ustanovenia k zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom úvere, sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalobca, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy spôsobom ako prezentuje žalovaný. Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť, ktorá obsahuje

veľké množstvo informácii týkajúce sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky, poistnej doby a podobne. Poistné ako také je podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože žalovaný resp. jeho právny predchodca, ktorý sprostredkovával poistenie mal ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, pretože uvedené sprostredkovanie zrejme nerobí bezodplatne. Pokiaľ za takýchto okolností veriteľ so žalobcom uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa.

23. Za týchto okolností sú správne závery súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedená správna výška RPMN, pričom žalovaný nevyvrátil závery prvoinštančného súdu o nesprávnom výpočte RPMN.

24. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov odvolací súd uvádza, že zákon nevylučuje možnosť domáhať sa takéhoto určenia.

25. V zmysle , žalobou možno najmä požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pripúšťa možnosť žaloby na určenie právnej skutočnosť, ktorou v zmysle je okrem iného aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to len za predpoklady, že to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade osobitným predpisom je ZoSÚ, ktorý v zmysle (s účinnosťou od 01. 01. 2018) dáva žalobcovi možnosť domáhať sa v tomto konaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd však konštatuje, že otázku prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, súd skúma ex offo v konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako prejudicionálnu otázku bez toho, aby sa spotrebiteľ musel domáhať aj samostatného určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

27. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne prihliadol aj na okolnosť, že nesprávne uvedená RPMN má v zmysle ZoSÚ dôsledok spočívajúci v tom, že takýto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods. 1, písm. d) ZoSÚ], k čomu došlo aj v posudzovanej veci. V tomto smere už nebolo potrebné skúmať ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere, nakoľko v zmysle ZoSÚ, ak absentuje čo i len jedna z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považuje sa úver za bezúročný a bezpoplatkov.

28. Čo sa týka právneho titulu vydania bezdôvodného obohatenia, jeho právnym základom je plnenie získané bez právneho dôvodu ako zákonný dôsledok - v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru - absencie zákonom požadovaného údaja o RPMN.

29. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že petit je základnou obsahovou súčasťou žaloby, ktorým žalobca vyjadruje to, čoho sa v konaní vo veci samej domáha t. j. aké rozhodnutie by mal súd v konečnom dôsledku na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia vydať. V právnej teórii rozlišujeme viacero druhov petitov, a to jednoduchý, ktorým sa uplatňuje len jeden nárok, zložený, ktorým si žalobca uplatňuje zároveň viacero nárokov, alternatívny, ktorým navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní a eventuálny petit, ktorým žalobca navrhuje jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak navrhuje nárok náhradný. Samo použitie slova „eventuálne“ v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne ide o eventuálny petit. Eventuálnym petitom žaloby sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôže žalovanému uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva vtom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Ak teda súd rozhodne o prvom petite, o druhom eventuálnom už nerozhoduje, ak však rozhodne o druhom petite, prvý petit je povinný zamietnuť.

30. V tomto prípade však žalobca formuloval v žalobe zložený petit. Žalobca ako dominius litis (pán sporu) disponuje konaním a jeho predmetom, a preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou prináležia výlučne jemu. Žalobca sa svojou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia

sumy 550,60 Eur s príslušenstvom (I. výrok) a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom úvere (II. výrok). Podaním zo dňa 17. 01. 2019 žalobca v zmysle navrhol zmenu žaloby tak, že pôvodnú žalobu rozšíril o petit, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere ako tretieho petitu. S ohľadom na žalobcom uplatňované nároky nebolo možné posudzovať petit, ktorým sa domáhal určenie neplatnosti zmluvy o úvere vo vzťahu k petitu, ktorým sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za eventuálny, nakoľko druhý petit výroku, ktorým sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nevylučuje tretí petit výroku, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere. V prípade, ak by žalobca ako „primárny“ petit formuloval určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a sekundárnym petitom by bol výrok, ktorým by sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom úvere, tak v takomto prípade by išlo o eventuálny petit. Nakoľko v danom prípade, žalobca neprejavil záujem koncipovať ako primárny petit určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere bol jeho petit zložený, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zamietol.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolanie žalobcu v rozsahu, čo do zamietajúceho výroku rozsudku (III. výrok), ale aj odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu vo výroku I., II. a III. ako vecne správny potvrdiť (, ).

32. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách konania (IV. výrok) a dospel k záveru, že tento je potrebné zmeniť v zmysle .

33. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie 550,60 Eur spolu s príslušenstvom (I. výrok), určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom úvere (II. výrok) a určenie neplatnosti predmetnej zmluvy (III. výrok). Žalobca bol vo vzťahu k celému uplatňovanému nároku pomerne úspešný, a to vo vzťahu k I. a II. výroku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel. V rozsahu určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere (III. výrok) prvoinštančný súd žalobu zamietol a v tejto časti bol žalobca neúspešný. Žalobca bol preto v predmetnej veci úspešný v rozsahu 66,66% a neúspešný bol v rozsahu 33,33%. Po pomernom rozdelení úspechu a neúspechu v spore, prináleží žalobcovi náhrada trov prvoinštančného konania v pomere 33,33 %, ktorá predstavuje čistý procesný úspech žalobcu (66,66%

- 33,33%) a nie 66,6% ako mu priznal súd prvej inštancie, nakoľko takéto vyjadrenie nepredstavovalo pomerný úspech žalobcu v spore. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil závislý výrok o trovách konania.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa s použitím a . Žalobca a ani žalovaný neboli v odvolacom konaní úspešní, keďže odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej v odvolaním napadnutom rozsahu, či už zo strany žalobcu alebo žalovaného, a preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

36. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).