Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Cob-4-2019.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: STROJSTAV PREŠOV s.r.o., so sídlom Strojnícka 11800/11, Prešov IČO: 36 511 862, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému: B.. W. S., IČO: 17 303 753, miesto podnikania 07101 Michalovce, Vrbovská 631/24, o zaplatenie sumy 2.599,20 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k. 22Cb/107/2017 - 37 zo dňa 10.5.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 2.599,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.599,20 eur od 3.1.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a zároveň žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II).
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.599,20 eur s prísl. a to titulom neuhradenej ceny diela, čo odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa dielo - opravu pracovných strojov UNC - 060 a UDS 110 spojenú s dodávkou náhradných dielov. Cena diela bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 16348 z 19.12.2016 na sumu 2.599,20 eur splatnou dňa 2.1.2017, ktorú žalovaný napriek predžalobnej výzve z 25.5.2017 doposiaľ neuhradil.
3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, ktorým súd vyhovel žalobe uviedol, že z opravného listu Z - 347/16 hlavnou požiadavkou bolo odstránenie netesnosti oleja ako u TATRY UDS
- 140 tak u UNC-60, čo sa nestalo. UNC-060 dodávateľ v čase opravy rozobral a dodnes nezložil. Z týchto príčin sú obe stroje nepoužiteľné.
4. Žalobca vo vyjadrení z 16.3.2018 uviedol, že tvrdenia žalovaného, že opravy vykonané žalobcom podľa objednávky žalovaného boli nekvalitné, chybné alebo inak nevyhovujúce, považoval len za účelovú obranu a za vymyslené. Žalovaný totiž nikdy nereklamoval nejaké chyby alebo vady voči žalobcovi a začal to prvýkrát tvrdiť až v podanom odpore.
5. Žalovaný vo vyjadrení z 25.4.2018 uviedol, že opravy vykonané žalobcom boli nekvalitné. UNC 60 mu odvtedy stojí - je nepojazdné, bežalo len 2 hodiny. Navyše žalobca nedokončil opravu a nezložil opravované mechanizmy do pôvodného stavu a v takom stave sú dodnes.
6. Konštatoval súd prvej inštancie, že vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 10.5.2018 v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal a zároveň bol v priebehu konania poučený podľa § 183 ods. 2 C.s.p., keďže svoju neprítomnosť už na skôr vytýčenom pojednávaní ospravedlňoval práceneschopnosťou, ktorú skutočnosť súdu ani nepreukázal. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalovaný tak mal dostatok času zvoliť si právneho zástupcu alebo zabezpečiť na termín pojednávania, aby v jeho mene konal napr. poverený zamestnanec.
7. Súd prvej inštancie z listinných dôkazov predložených žalobcom a to z objednávky zo dňa 7.11.2016 a 14.12.2016 zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu opravu strojov UNC 060 a UDS 110. Z opravného listu žalobcu č. Z-347/16 súd zistil, že ako odberateľ je uvedený žalovaný, predmet opravy je uvedený u UNC-060: elektroinštalácia, tesnosť oleja, filtre a u UDS - 110: tiahla, netesnosť, spojazdnenie. Z opravného listu vyplýva špecifikácia rozpisu opravy a použitého materiálu, počet kusov a cena použitého materiálu, hodinová sadzba, spolu vyčíslená cena opravy bez DPH vo výške 2.166,- eur. Na konci je uvedený text „oprava ukončená dňa 14.12.2016“ a je opatrený podpisom za zhotoviteľa a odtlačkom pečiatky a podpisom objednávateľa - žalovaného. Z faktúry č. 16348 zo dňa 19.12.2016 súd zistil, že žalobca uvedenou faktúrou fakturoval sumu 2.599,20 eur splatnou dňa 2.1.2017 a to opravu nakladača UNC-060, UDS 110, podľa opravného listu číslo Z-347/16. Rovnako oboznámením listu zo dňa 25.5.2017 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu žalovanej faktúry.
8. Vykonaným dokazovaním a to výsluchom konateľa žalobcu - B. M., súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu opravu predmetných strojov, ktorá bola vykonávaná u žalovaného. V prípade opravy stroja UNC 060 bola požiadavka, keďže stroj bol nefunkčný, na opravu elektroinštalácie, tesnosti oleja a filtrov. Oprava bola vykonávaná riadne a stroj bol sfunkčnený, došlo k jeho vyskúšaniu a zamestnanec žalobcu vykonal testovaciu jazdu - došlo u žalovaného k odhrnutiu kukurice. Žalovaný tento stroj riadne prevzal a nič nenamietal. Pokiaľ ide o stroj UDS 110 uviedol, že ten bol opravovaný potom, čo sa opravil stroj UNC 060. Objednávka bola na opravu vrchnej bagrovej časti stroja. Realizovala sa oprava tiahla, netesnosť hydrauliky a došlo k spojazdneniu bagrovej časti stroja za prítomnosti žalovaného, kabína sa riadne točila, bola funkčná a zamestnanec žalobcu žalovanému po oprave tento stroj aj odovzdal s tým, že oprava sa netýkala podvozkovej časti, s ktorou mal žalovaný tiež problémy, ale na to už objednávka nebola, resp. to si mal žalovaný opraviť v rámci vlastnej réžie, ak prípadne bol s tým nejaký problém. Uviedol tiež, že po vykonaní opravy týchto strojov bol predložený žalovanému na podpis opravný list, ktorý ho odsúhlasil, podpísal a sú v ňom uvedené jednotlivé úkony, ktoré boli realizované žalobcom, servisné zásahy, použitý náhradný materiál a jednotlivé položkovité ceny. Následne bola žalovanému v zmysle opravného listu vystavená faktúra, ktorá bola žalovanému doručovaná s opravným listom s tým, že asi po mesiaci - dvoch, keď nedošlo k jej úhrade a žalovaný nenamietal nič ani voči vystavenej faktúre, ani voči realizovaným servisným prácam a vykonanému dielu, skontaktoval sa žalobca so žalovaným, ktorý mu ozrejmil, že faktúru uhradí, potrebuje však len získať peniaze z nejakých dotácií a všetko bude vybavené. Napriek prísľubu faktúru neuhradil a na opakované telefonické urgencie už žalovaný telefón nedvíhal. Zároveň súd konštatoval, že ďalšie dôkazy súd nevykonal, nakoľko strany sporu ďalšie dôkazy nenavrhli.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 272 ods. 1, 2 a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa § 536 ods. 1, 2, § 546 ods. 1, § 560, § 562 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 2, § 564 Obchodného zákonníka a uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli v danom prípade zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka, že zmluvný vzťah vznikol na základe objednávky žalovaného a vykonaním diela žalobcom. V posudzovanej veci mal rovnako súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ svoje záväzky z uzavretej zmluvy splnil a dielo riadne a včas vykonal, čo napokon žalovaný potvrdil v opravnom liste č. Z-347/16, z ktorého je zrejmý predmet diela ako aj jeho dohodnutá cena. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že oprava bola ukončená dňa 14.12.2016, pričom žalovaný tento opravný list podpísal, čím odsúhlasil vykonané práce, použitý materiál, účtovanú cenu a došlo zároveň k prevzatiu diela.
10. Súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené preto uzavrel, že žalobca tak dôvodne vystavil pre žalovaného faktúru č. 16348, ktorou fakturoval dohodnutú cenu diela vo výške 2.166,- eur + DPH, spolu sumu 2.599,20 eur. Žalovaný však ako objednávateľ svoje povinnosti z uzavretej zmluvy nesplnil, keďže cenu diela žalobcovi nezaplatil, resp. v konaní nepreukázal, že by tak bol urobil.
11. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca nevykonal dielo riadne (nedošlo k odstráneniu netesnosti oleja; stroje boli iba rozobraté a nedošlo k ich zloženiu; resp. UNC bežalo len 2 hodiny, potom bolo nepojazdné) teda, že dielo malo vady, súd prvej inštancie s odkazom aj na ustanovenie Civilného sporového poriadku (§ 150 ods. 1) uviedol, že tieto svoje tvrdenia žalovaný nepreukázal, dokonca ani neoznačil dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Naopak z opravného listu vyplýva, že žalovaný stroje po oprave riadne od žalobcu prevzal. Súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalovaného za rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že nedošlo k zloženiu/oprave strojov a na druhej strane uvádza, že stroj UNC bežal len 2 hodiny, teda je zrejmé, že k vykonaniu jeho opravy došlo. Namietanú vadnosť diela pritom žalovaný nereklamoval (ani netvrdil, že ju reklamoval) bez zbytočného odkladu, teda neoznámil žalobcovi ako zhotoviteľovi prípadné vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa možností čo najskôr po odovzdaní diela. Zdôraznil súd prvej inštancie, že v takom prípade by ani súd nemohol priznať objednávateľovi právo zo zodpovednosti za vady podľa § 562 Obchodného zákonníka.
12. S poukazom na uvedené súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu diela v sume 2.599,20 eur s príslušenstvom podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože zo zákona žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela jeho vykonaním.
13. Keďže nezaplatením ceny diela v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania podľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka a to vo výške 9 % ročne, čo je sadzba úrokov z omeškania rovnajúca sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, teda 0,00 % + 9% v zmysle § 1 ods.2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. o sadzbe úrokov z omeškania.
14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uvádza, že oprava nebola vykonaná - nedošlo k odstráneniu netesnosti oleja, ani neboli späť zložené stroje a že súd nebral do úvahy fakt, že je na PN, nakoľko je invalid s poškodením zdravia nad 70%, po 105-tich ožiaroch a celkovej chemoterapii, že súd mu nedal možnosť brániť sa protistrane, a teda nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V doplňujúcom podaní zo dňa 15.10.2018 označenom ako doplnenie odvolania okrem toho, že doplnil svoje odvolanie v označení strán sporu, zotrval na dôvodoch uvedených v pôvodnom podaní - odvolaní a uviedol, že rozsudok napáda v plnom rozsahu. Zároveň tvrdil, že predmetnú sumu 2.599,20 eur s prísl., mu v septembri už exekútor stiahol z účtu z banky a dotazoval sa, či je to v poriadku.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného nahradiť žalobcovi aj trovy odvolacieho konania. Skutočnosti uvádzané žalovaným v podanom odvolaní nepovažoval za dôvodné. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal pojednávania v dňoch 19.3.2018 a 10.5.2018, pričom na obe pojednávania bol žalovaný riadne predvolaný a aj písomne sa súdu vyjadroval do konania. Tvrdenie žalovaného o nekvalitnej oprave stroja zo strany žalobcu považoval za číry výmysel. Navyše žalovaný nijako tieto svoje tvrdenia nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich vlastných tvrdení. Žalobca zastával názor, že žiadne procesné práva žalovaného neboli porušené. Sám sa rozhodol neprísť na pojednávanie a ani nepoveril svojim zastupovaním niekoho iného. Jeho vlastná cielená (vopred naplánovaná) pasivita v priebehu celého konania nemôže byť zámienkou pre jeho tendenčné tvrdenia o porušení jeho procesného práva na spravodlivý proces. Z prístupu žalovaného je zrejmé, že sa úmyselne
konaniu vyhýbal a teraz tvrdí, že boli porušené jeho práva. Zdôraznil, že nemožno poskytnúť ochranu takémuto zneužívajúcemu a obštrukčnému prístupu žalovaného. Pokiaľ žalovaný „v doplnení odvolania“ rozširuje dôvody podaného odvolania (že v septembri mu exekútor predmetnú sumu 2.599,20 eur aj s prísl. stiahol z účtu z banky) okrem toho, že tak zjavne robí po uplynutí lehoty na odvolanie, uviedol žalobca, že oprávnený o tomto nemá žiadne vedomosti, že žalobca voči žalovanému žiadnu exekúciu nevedie, a preto tvrdenie žalovaného považoval za zavádzajúce. Zastával názor, že zrejme to bolo zrealizované v niektorej z mnohých exekúcii vedených voči žalovanému.
17. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu, ktoré mu bolo doručené dňa 10.12.2018, písomne nevyjadril.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Predmetné konanie, vrátane odvolacieho konania sa začalo za účinností zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a dôvodnosť podaného odvolania.
20. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacia námietka žalovaného nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a nie je spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaciemu dôvodu žalovaného, odvolací súd uvádza:
22. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odvolacími dôvodmi je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), to znamená, že odvolací súd môže napadnuté rozhodnutie preskúmať len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní (okrem vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené - § 380 ods. 2 C.s.p.).
23. Z obsahu odvolania žalovaného vrátane jeho doplnenia vyplýva, že žalovaný namieta, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď tvrdí, že súd nebral do úvahy fakt, že je na PN, nakoľko je invalid s poškodením zdravia nad 70% po 105 ožiaroch a celkovej chemoterapii a teda súd mu nedal možnosť brániť sa protistrane, teda odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu, pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa javí byť nespravodlivým celé konanie.
25. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený.
26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil skutočnosti, ktoré uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 4-8), okrem iného aj to, že žalovanému doručil súd prvej inštancie platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami dňa 2.10.2017 a že po vykonaní repliky a dupliky vrátane výzvy súdu, aby strany sporu uviedli v súdom stanovenej lehote 10 dní ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať, vytýčil súd prvej inštancie pojednávanie na deň 19.3.2018. Nariadeného pojednávania dňa 19.3.2018 sa nezúčastnil žalovaný, keď podaním z 18.3.2018 (osobne doručeným dňa 19.3.2018 - podacia pečiatka príslušného súdu) žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý však žiadnym spôsobom nezdokladoval a nepreukázal. Súd prvej inštancie po odročení pojednávania určil termín pojednávania na deň 10.5.2018 a to aj za účelom doručenia podania žalobcu zo dňa 16.3.2018 na vyjadrenie žalovanému a súčasne s predvolaním na deň 10.5.2018 poučil žalovaného okrem iného aj podľa § 183 ods. 2 vety druhej C.s.p. a vyzval ho, aby si vzhľadom na ním tvrdený nepriaznivý zdravotný stav ustanovil v tomto konaní zástupcu. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 11.4.2018, teda bola zachovaná lehota na prípravu (najmenej 5 dní pred pojednávaním) podľa § 178 ods. 2 C.s.p., pojednávania sa však nezúčastnil, o odročenie pojednávania nežiadal a svoju neúčasť ani neospravedlnil, preto súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
27. Podľa § 183 ods. 1, 2 a 4 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žiadny právny predpis nestanovuje koľkokrát môže byť pojednávanie odročené a ktoré dôvody možno považovať za dôležité. Dôležitosť dôvodu sa posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, pričom súd nie je povinný vždy akceptovať stranou sporu uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúci nedôvodné predlžovanie konania.
29. Je však potrebné zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd má vec rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179 ods. 1 a § 157 ods. 1 C.s.p.).
30. Odročenie pojednávania by malo byť preto skôr výnimočné, a to len z dôležitých dôvodov a ak žiada o odročenie strana sporu, súčasne musí byť splnená podmienka, že od nej nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Strana sporu, ktorá žiada odročenie pojednávania musí dôvod žiadosti oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo mohla predpokladať.
31. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že účasť na pojednávaní je právom strany sporu, ak sporová strana však toto právo nevyužije, pričom dôvody na odročenie pojednávania nie sú dané, nejedná sa o porušenie jeho práva zúčastniť sa pojednávania a predniesť svoje stanovisko, ako ani o porušenie zásady rovnosti sporových strán. Pri výklade ustanovenia § 183 C.s.p. sa musí vychádzať (podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR) z účelu ústavnej úpravy (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR), ktorá upravuje právo všetkých účastníkov konania (nielen odvolateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby sa v primeranom čase odstránil stav právnej neistoty účastníkov (t.j. všetkých) sporu (porovnaj I. ÚS 70/1998, II. ÚS 26/95, I. ÚS 32/2001).
32. Vzhľadom na to, že na strane žalovaného nedošlo k splneniu podmienok, ktoré by súdu prvej inštancie dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie (dňa 10.5.02018) podľa § 183 ods. 1 C.s.p., keďže existenciu takýchto dôvodov znemožňujúcich účasť na pojednávaní žalovaný žiadnym spôsobom nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil (žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal odročiť pojednávanie), súd prvej inštancie správne uzavrel, že neexistujú žiadne dôvody z jeho strany pre odročenie pojednávania a správne vo veci konal a rozhodol.
33. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie konal podľa právnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku, postupoval procesne správne a neznemožnil žalovanému ako strane sporu uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a preto zo strany prvoinštančného súdu nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Preto žalovaným tvrdený tento odvolací dôvod odvolací súd nepovažoval za dôvodný.
34. Záverom odvolací súd len zdôrazňuje, že ani v rámci písomného podania odvolania žalovaný neuvádza skutočnosti, ktoré chcel a nemohol predniesť, prípadne objasniť, nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by prípadne mohli spochybniť závery súdu prvej inštancie o uplatnenom nároku a rovnako ani s podaným odvolaním nepreukazuje v odvolaní ním tvrdenú práceneschopnosť.
35. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).