Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-24-2020.pdf
PDF · 81.29 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., sídlo Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. V. XXXX/XX, K., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 16,60 eura a trov exekúcie, o odvolaní vykonaním exekúcie povereného súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozef Štorek, sídlo exekútorského úradu Bezručova 16, Nové Zámky, IČO: 31 195 555, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/932/2008-20 z 24. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Er/932/2008-20 z 24. júla 2019 odmieta.
II. Odvolací súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví, rozhodol tak, že exekúciu zastavuje. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní podania oprávneného, exekučného spisu a exekučného titulu zistil, že boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Zákon o priestupkoch obsahoval v čase rozhodnutia správneho orgánu - vydania rozhodnutia a začatia plynutia lehoty na plnenie, aj právnu úpravu výkonu tohto rozhodnutia, a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008). Charakter lehoty vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamenalo, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t.j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Z rozhodnutia, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, vyplývalo, že pokutu mal povinný zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, t.j. do 08.09.2007, kedy nadobudlo predmetné rozhodnutie vykonateľnosť. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, potom uplynula dňa 08.09.2010. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní), ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahovala právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008. Keďže súd prvej inštancie skúmajúci ex offo v priebehu celého konania naplnenie všetkých predpokladov na jeho vedenie zistil, že exekučný titul sa stal v priebehu exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom) neúčinným, t.j. neúčinnosť exekučného titulu bola jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená, súd prvej inštancie
preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. Okrem toho súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania bude rozhodovať po predložení vyúčtovania trov exekúcie exekútorom spolu s exekučným spisom, ktoré exekútor predloží v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Čo sa týkalo dôvodov uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že vecnému prejednaniu odvolania bránili procesné dôvody, odvolací súd vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania dôvody odvolania bližšie neuvádzal.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) najskôr zisťoval v rámci odvolacieho konania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), či sú naplnené procesné podmienky prípustnosti odvolania, za naplnenia ktorých možno odvolanie vecne prejednať.
4. Vychádzal pritom z toho, že odvolanie možno meritórne prejednať len za kumulatívneho naplnenia procesných podmienok prípustnosti odvolania, ktorými sú (vychádzajúc z § 386 CSP): i/ prípustný predmet odvolania - t. j. odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa, ii/ zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania - t. j. podanie odvolania v zákonom stanovenej lehote, iii/ procesná legitimácia odvolateľa - t. j. podanie odvolania subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku a iv/ dodržanie zákonných náležitostí odvolania
- t. j. odvolanie má zákonom predpísané náležitosti, alebo ich síce nemá, avšak vady odvolania nebránia pokračovaniu v odvolacom konaní. Ak ktorákoľvek z uvedených procesných podmienok prípustnosti odvolania splnená nie je, odvolací súd bez toho, aby vykonal vecný (meritórny) odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia, odvolanie podľa § 386 CSP (z procesných dôvodov) odmietne.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
7. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
8. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 08.09.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh (pôvodného) oprávneného na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu sa na exekučné konanie vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 Exekučného poriadku riadi právnou úpravou účinnou do 31.10.2013.
12. Čo sa týka subjektu oprávneného na podanie odvolania, tak odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie môže podať predovšetkým strana konania - v exekučnom konaní účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku), pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený a povinný (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013). Účastníkom pre určitý úsek exekučného konania môže byť aj iná osoba, o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013). V tejto súvislosti Exekučný poriadok v § 37 ods. 1 v znení
účinnom do 31.10.2013 explicitne ustanovuje, že poverený súdny exekútor je účastníkom exekučného konania v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie. Postavenie inej osoby ako účastníka exekučného konania pre jeho určitú časť je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Napr. ak súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom (za predpokladu, že sú naplnené aj ostatné podmienky vecného prejednania opravného prostriedku - napr. že odvolanie proti danému rozhodnutiu je vôbec prípustné).
13. Výrokom, ktorým exekučný súd zastavil exekúciu, exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam oprávneného a povinného, t. j. účastníkov exekučného konania - nerozhodol teda o procesných právach a povinnostiach, ktoré by sa týkali súdneho exekútora a nejde ani o takú procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, že mu treba pre tento úsek priznať postavenie účastníka (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2012 z 23. januára 2013). Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vo vzťahu k vymedzeniu postavenia povereného súdneho exekútora ako účastníka konania naviac výslovne ustanovuje, že poverený súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie.
14. Postavenie súdneho exekútora ako účastníka exekučného konania, pokiaľ ide o výrok, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie, teda nemožno z Exekučného poriadku vyvodiť.
15. Súdnym exekútorom odvolaním napadnutým uznesením rozhodol exekučný súd len o zastavení exekúcie. V tomto uznesení exekučný súd nerozhodoval o trovách exekúcie, v ktorej časti má súdny exekútor postavenie účastníka konania. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia explicitne k trovám exekúcie uviedol, že o týchto rozhodne samostatným uznesením po predložení vyúčtovania a exekučného spisu súdnym exekútorom. Súdnemu exekútorovi preto procesné postavenie účastníka exekučného konania (v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie) podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 patrí až pri tomto rozhodovaní - rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, nie však pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, ktoré sa týka len účastníkov exekučného konania - oprávneného a povinného.
16. Reagujúc na dôvody, ktorými súdny exekútor odôvodnil v podanom odvolaní, že má za to, že je oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd dopĺňa, že sa nemožno stotožniť ani s tým, že by zastavením exekúcie bolo odňaté súdnemu exekútorovi právo na vymáhanie trov exekúcie, keďže o trovách exekúcie sa rozhoduje samostatne. Samotné rozhodnutie (výrok) o zastavení exekúcie preto ešte nemá žiadny vplyv na to, či, kto a v akej výške bude platiť trovy zastavenej exekúcie, a teda ani bez ďalšieho neznamená, že súdnemu exekútorovi nebudú zaplatené trovy exekúcie. O tom, či má súdny exekútor právo na zaplatenie trov zastavenej exekúcie a o tom, kto a v akej výške ich zaplatí, rozhodne exekučný súd podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, v ktorej časti je už súdny exekútor podľa § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 účastníkom konania.
17. Z dôvodu, že odvolaním súdneho exekútora napadnutým uznesením bolo rozhodnuté len o zastavení exekúcie (a nie aj o trovách exekúcie), a teda súdny exekútor ako odvolateľ odvolaním napadol len výrok uznesenia súdu prvej inštancie, pričom pri rozhodovaní exekučného súdu o zastavení exekúcie nemá poverený súdny exekútor postavenie účastníka exekučného konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku a contrario), nie je poverený súdny exekútor ani osobou oprávnenou podať odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie (§ 359 CSP, v ktorom uvedený pojem „strana konania“ je potrebné v exekučnom konaní interpretovať ako „účastník konania“).
18. Na uvedenom nič nezmenila ani tá skutočnosť, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie má právny význam aj dôvod, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu rozšíriť okruh účastníkov exekučného konania (a tak aj osôb oprávnených podať odvolanie) pre úsek rozhodovania exekučného súdu o zastavení exekúcie (zohľadniac to, že dôvod zastavenia exekúcie má vplyv na rozhodovanie o trovách exekúcie), urobil by tak explicitne (keďže tak urobil pri rozhodovaní o trovách exekúcie). Zákonodarca však výslovne ustanovil, že účastníkom exekučného konania je poverený súdny exekútor len vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu o trovách exekúcie (a nie aj o zastavení exekúcie).
19. Z týchto dôvodov, keď odvolanie povereného súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, pre ktorý úsek exekučného konania poverenému súdnemu exekútorovi neprislúcha účastníctvo v konaní, nie je poverený súdny exekútor osobou oprávnenou na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu o zastavení exekúcie. Odvolací súd preto jeho odvolanie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému oprávnenému a povinnému (keď doktrína civilného procesného práva odmietnutie odvolania po procesnej stránke považuje za neúspech v konaní) síce vznikol voči neúspešnému odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že oprávnenému a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo z obsahu spisu zrejmé, že oprávnenému ani povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že oprávnenému a povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
21. Záverom odvolací súd obiter dictum uvádza, že vzhľadom na to, že proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie len súdny exekútor, ktorý nebol na podanie tohto opravného prostriedku oprávnenou osobou, nevyvolalo ním podané odvolanie suspenzívny účinok podľa § 367 ods. 1 CSP. Napadnuté uznesenie preto nadobudlo právoplatnosť pred 01.01.2020, v dôsledku čoho neprichádzala do úvahy aplikácia zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje len na exekučné konania, ktoré neboli predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti - t. j. pred 01.01.2020 právoplatne ukončené (§ 1 ods. 1, čl. IV. zákona č. 233/2019 Z. z.).
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam).