Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)364/386871.8d8072.pdf
PDF · 121.51 KB
No categories available
6Cdo/74/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 74/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Minor spol. s r.o.,
naposledy so sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti povinnému Jednota, spotrebné
družstvo Rimavská Sobota „v likvidácii“, so sídlom v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 24,
o vymoženie 7282 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp.zn. 1 Er 675/96, o dovolaní súdnej exekútorky JUDr. Viery Šovčíkovej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 sp.zn. 1 CoE 462/2011, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 sp.zn.
1 CoE 462/2011 v časti, v ktorej krajský súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky smerujúce
proti výroku, ktorým jej exekučný súd uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok z draţby
nehnuteľnosti v sume 8.962,36 eur, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia
na ďalšie konanie.
Dovolanie súdnej exekútorky proti tej časti uvedeného uznesenia krajského súdu,
ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým exekučný súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 18.mája 2011 č.k. 1 Er 675/1996-49
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, vyslovil, ţe o trovách exekúcie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a uloţil súdnej exekútorke povinnosť vrátiť
povinnému výťaţok z draţby nehnuteľností zo dňa 12. marca 1998 v sume 8.962,36 eur
v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP, keď zistil, ţe oprávnený zanikol bez právneho nástupcu.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 251 ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p. K tretiemu výroku uviedol, ţe ak nedôjde k právoplatnému
rozvrhu výťaţku draţby v zmysle § 164 EP (ako tomu bolo v danej veci), za majiteľa ceny
utŕţenej v procese draţby sa aţ do rozvrhnutia výťaţku draţby povaţuje povinný. Zaviazal
preto súdnu exekútorku vrátiť povinnému výťaţok z draţby.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2011 sp.zn. 1 CoE 462/2011
rozhodujúc o odvolaní súdnej exekútorky odmietol jej odvolanie ako podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený. V rámci preskúmania postavenia súdnej exekútorky v tomto
konaní vychádzal z ustanovenia § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára
2002, v ktorom znení Exekučný poriadok exekútorovi postavenie účastníka exekučného
konania ešte nepriznával. Vo vzťahu k prvému a druhému výroku exekučného súdu dospel
preto k jednoznačnému záveru, ţe súdna exekútorka nie je oprávnená v tejto časti podať
odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu. Osobitne posudzoval, či súdna exekútorka nemá
postavenie účastníka konania v časti, v ktorej exekučný súd rozhodol o jej povinnosti vrátiť
povinnému vyťaţok z draţby. Dospel k záveru, ţe ani v tomto prípade pri odmietnutí
odvolania by nedošlo k odňatiu procesných práv spôsobujúcich ujmu súdnej exekútorke,
keďţe výťaţok z draţby nie je majetkom súdneho exekútora (stotoţnil sa s názorom
exekučného súdu, ţe za majiteľa výťaţku sa aţ do rozhodnutia o jeho rozvrhnutí povaţuje
povinný). Ani v tejto časti konania nepovaţoval preto súdnu exekútorku za účastníčku, a teda
za osobu oprávnenú na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v celom jeho rozsahu podala včas dovolanie
súdna exekútorka (ďalej len „dovolateľ“). Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu a rovnako
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla,
ţe odvolací súd rozhodol nesprávne, v rozpore so zákonom, keď jej odvolanie odmietol
z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou. Uviedla, ţe aj iné osoby, neţ oprávnený
a povinný, môţu byť účastníkom tej časti (exekučného) konania, v ktorej im zákon priznáva
toto postavenie. Vytýkala exekučnému a odvolaciemu súdu, ţe neskúmali, či pred zánikom
oprávneného neboli práva účastníka exekučného konania prevedené na inú osobu.
Rozhodnutie exekučného súdu, ktorým jej uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok
z predaja povaţovala za nesprávne, prijaté v rozpore s ustanovením § 61 EP, podľa ktorého je
navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Navyše, v danom prípade
suma získaná draţbou nebola ňou zadrţiavaná nedôvodne. Okrem toho namietala, ţe
exekučný súd nesprávne vo výroku uznesenia vyslovil, ţe o trovách rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách exekučného konania exekučný súd
totiţ rozhoduje dodatočne, po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie v zmysle § 200
ods. 2 EP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podala k tomu oprávnená osoba, skúmal najskôr jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, ţe dovolanie súdnej exekútorky v časti, v ktorej krajský súd odmietol jej odvolanie
smerujúce proti výroku, ktorým jej exekučný súd uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok
z draţby nehnuteľnosti v sume 8.962,36 eur, je prípustné a zároveň aj dôvodné a ţe jej
dovolanie v časti, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, ako rozhodol
odvolací súd a tieţ bez ohľadu na predmet konania, pričom predpokladom prípustnosti je
zistenie, ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom.
Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho
súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti
konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd
nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj
vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre tento záver nebol daný
zákonný dôvod.
Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môţe podať predovšetkým účastník
konania (§ 201 veta prvá O.s.p.), pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený
a povinný. Účastníkom pre určitý úsek konania môţe byť aj osoba (fyzická alebo právnická
osoba), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Postavenie
inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť
z konkrétnej procesnej situácie. Ak súd uloţil rozhodnutím inej osobe neţ účastníkovi
konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie
účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia
opravným prostriedkom. Z hľadiska procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je
určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne. Táto otázka môţe byť predmetom
skúmania odvolacím súdom na základe opravného prostriedku podaného práve touto osobou.
V posudzovanej veci exekučný súd uznesením zaviazal súdnu exekútorku vrátiť
povinnému výťaţok z draţby nehnuteľnosti v sume 8962,36 eur. Uvedeným výrokom
rozhodnutia uloţil teda osobe, ktorá nie je účastníkom exekučného konania, povinnosť
na plnenie. Súdna exekútorka má preto pre túto časť exekučného konania postavenie
účastníka a bola preto oprávnená túto časť rozhodnutia napadnúť opravným prostriedkom. Ak
odvolací súd dospel v tejto časti jej odvolania k inému záveru, rozhodol nesprávne. Ide teda
o prípad, keď odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky z dôvodu, ţe bolo podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci pre tento záver
neboli splnené zákonné podmienky. Týmto nesprávnym rozhodnutím odňal súdnej
exekútorke moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu v uvedenej časti preto
podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky proti tej časti uznesenia
krajského súdu, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým
exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, rozhodol správne. V tejto časti
uznesenia exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam
oprávneného a povinného, t.j. účastníkov exekučného konania. Touto časťou uznesenia
nerozhodoval o procesných právach a ani o procesných povinnostiach, ktoré by sa týkali
súdnej exekútorky a ani nejde o takú procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, ţe jej
treba pre tento úsek konania priznať postavenie účastníka. Zákonné dôvody uvedené v § 218
ods. 1 písm. b/ O.s.p. pre odmietnutie jej odvolania smerujúce proti výroku, ktorým exekučný
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, boli naplnené. Krajský súd neodňal preto
touto časťou rozhodnutia súdnej exekútorke moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p..
Keďţe vady uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolacím súdom zistené neboli
a dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým odvolanie súdnej exekútorky odmietol, nevykazuje znaky ţiadneho z tam uvedených
uznesení), dovolanie v tejto časti napáda uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému tento
opravný prostriedok nie je prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdnej
exekútorky v tejto časti preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
O.s.p., odmietol.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23.januára 2013
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová