Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/74/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Minor spol. s r.o.,

naposledy so sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti povinnému Jednota, spotrebné

družstvo Rimavská Sobota „v likvidácii“, so sídlom v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 24,

o vymoženie 7282 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod

sp.zn. , o dovolaní súdnej exekútorky JUDr. Viery Šovčíkovej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2011 sp.zn.

v časti, v ktorej krajský súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky smerujúce

proti výroku, ktorým jej exekučný súd uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok z draţby

nehnuteľnosti v sume 8.962,36 eur, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia

na ďalšie konanie.

Dovolanie súdnej exekútorky proti tej časti uvedeného uznesenia krajského súdu,

ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým exekučný súd

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 18.mája 2011 č.k. -49

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, vyslovil, ţe o trovách exekúcie rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a uloţil súdnej exekútorke povinnosť vrátiť

povinnému výťaţok z draţby nehnuteľností zo dňa 12. marca 1998 v sume 8.962,36 eur

v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil

2

ju v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP, keď zistil, ţe oprávnený zanikol bez právneho nástupcu.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie

v spojení s K tretiemu výroku uviedol, ţe ak nedôjde k právoplatnému

rozvrhu výťaţku draţby v zmysle § 164 EP (ako tomu bolo v danej veci), za majiteľa ceny

utŕţenej v procese draţby sa aţ do rozvrhnutia výťaţku draţby povaţuje povinný. Zaviazal

preto súdnu exekútorku vrátiť povinnému výťaţok z draţby.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2011 sp.zn.

rozhodujúc o odvolaní súdnej exekútorky odmietol jej odvolanie ako podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený. V rámci preskúmania postavenia súdnej exekútorky v tomto

konaní vychádzal z ustanovenia § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1. februára

2002, v ktorom znení Exekučný poriadok exekútorovi postavenie účastníka exekučného

konania ešte nepriznával. Vo vzťahu k prvému a druhému výroku exekučného súdu dospel

preto k jednoznačnému záveru, ţe súdna exekútorka nie je oprávnená v tejto časti podať

odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu. Osobitne posudzoval, či súdna exekútorka nemá

postavenie účastníka konania v časti, v ktorej exekučný súd rozhodol o jej povinnosti vrátiť

povinnému vyťaţok z draţby. Dospel k záveru, ţe ani v tomto prípade pri odmietnutí

odvolania by nedošlo k odňatiu procesných práv spôsobujúcich ujmu súdnej exekútorke,

keďţe výťaţok z draţby nie je majetkom súdneho exekútora (stotoţnil sa s názorom

exekučného súdu, ţe za majiteľa výťaţku sa aţ do rozhodnutia o jeho rozvrhnutí povaţuje

povinný). Ani v tejto časti konania nepovaţoval preto súdnu exekútorku za účastníčku, a teda

za osobu oprávnenú na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v celom jeho rozsahu podala včas dovolanie

súdna exekútorka (ďalej len „dovolateľ“). Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu a rovnako

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla,

ţe odvolací súd rozhodol nesprávne, v rozpore so zákonom, keď jej odvolanie odmietol

z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou. Uviedla, ţe aj iné osoby, neţ oprávnený

a povinný, môţu byť účastníkom tej časti (exekučného) konania, v ktorej im zákon priznáva

toto postavenie. Vytýkala exekučnému a odvolaciemu súdu, ţe neskúmali, či pred zánikom

oprávneného neboli práva účastníka exekučného konania prevedené na inú osobu.

Rozhodnutie exekučného súdu, ktorým jej uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok

z predaja povaţovala za nesprávne, prijaté v rozpore s ustanovením § 61 EP, podľa ktorého je

navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Navyše, v danom prípade

suma získaná draţbou nebola ňou zadrţiavaná nedôvodne. Okrem toho namietala, ţe

exekučný súd nesprávne vo výroku uznesenia vyslovil, ţe o trovách rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O trovách exekučného konania exekučný súd

totiţ rozhoduje dodatočne, po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie v zmysle § 200

ods. 2 EP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podala k tomu oprávnená osoba, skúmal najskôr jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie súdnej exekútorky v časti, v ktorej krajský súd odmietol jej odvolanie

smerujúce proti výroku, ktorým jej exekučný súd uloţil povinnosť vrátiť povinnému výťaţok

z draţby nehnuteľnosti v sume 8.962,36 eur, je prípustné a zároveň aj dôvodné a ţe jej

dovolanie v časti, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým

exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu a tieţ na to, ako rozhodol

odvolací súd a tieţ bez ohľadu na predmet konania, pričom predpokladom prípustnosti je

zistenie, ţe postupom súdu sa účastníkovi odňala moţnosť konať pre súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti

konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd

nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené

v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj

vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe bolo podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený ( ), hoci pre tento záver nebol daný

zákonný dôvod.

Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môţe podať predovšetkým účastník

konania ( veta prvá ), pričom účastníkom exekučného konania je oprávnený

a povinný. Účastníkom pre určitý úsek konania môţe byť aj osoba (fyzická alebo právnická

osoba), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Postavenie

inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť

z konkrétnej procesnej situácie. Ak súd uloţil rozhodnutím inej osobe neţ účastníkovi

konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie

účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia

opravným prostriedkom. Z hľadiska procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je

určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne. Táto otázka môţe byť predmetom

skúmania odvolacím súdom na základe opravného prostriedku podaného práve touto osobou.

V posudzovanej veci exekučný súd uznesením zaviazal súdnu exekútorku vrátiť

povinnému výťaţok z draţby nehnuteľnosti v sume 8962,36 eur. Uvedeným výrokom

rozhodnutia uloţil teda osobe, ktorá nie je účastníkom exekučného konania, povinnosť

na plnenie. Súdna exekútorka má preto pre túto časť exekučného konania postavenie

účastníka a bola preto oprávnená túto časť rozhodnutia napadnúť opravným prostriedkom. Ak

odvolací súd dospel v tejto časti jej odvolania k inému záveru, rozhodol nesprávne. Ide teda

o prípad, keď odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky z dôvodu, ţe bolo podané

niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( ), hoci pre tento záver

neboli splnené zákonné podmienky. Týmto nesprávnym rozhodnutím odňal súdnej

exekútorke moţnosť pred súdom konať v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu v uvedenej časti preto

podľa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Pokiaľ odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky proti tej časti uznesenia

krajského súdu, ktorou krajský súd odmietol jej odvolanie smerujúce proti výroku, ktorým

exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, rozhodol správne. V tejto časti

uznesenia exekučný súd rozhodol vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam

oprávneného a povinného, t.j. účastníkov exekučného konania. Touto časťou uznesenia

nerozhodoval o procesných právach a ani o procesných povinnostiach, ktoré by sa týkali

súdnej exekútorky a ani nejde o takú procesnú situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, ţe jej

treba pre tento úsek konania priznať postavenie účastníka. Zákonné dôvody uvedené v § 218

ods. 1 písm. b/ pre odmietnutie jej odvolania smerujúce proti výroku, ktorým exekučný

súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, boli naplnené. Krajský súd neodňal preto

touto časťou rozhodnutia súdnej exekútorke moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ .

Keďţe vady uvedené v aţ e/ a dovolacím súdom zistené neboli

a dovolanie nie je prípustné ani podľa a (uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým odvolanie súdnej exekútorky odmietol, nevykazuje znaky ţiadneho z tam uvedených

uznesení), dovolanie v tejto časti napáda uznesenie odvolacieho súdu, proti ktorému tento

opravný prostriedok nie je prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdnej

exekútorky v tejto časti preto podľa v spojení s

, odmietol.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23.januára 2013

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová