Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

73Ek/3130/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar. 05. 12. 1978, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX A. A., proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42,00 eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01 Malacky, pod sp. zn. 211EX 1753/21, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 09. 2024, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 09. 2024 z a m i e t a . II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 03. 09. 2024.

odôvodnenie:

1. Sťažnosťou napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora zrušil, keď dospel k záveru, že súdny exekútor nevyvrátil tvrdenia oprávneného v námietkach a nepreukázal v konaní dôvod vydania upovedomenia o zastavení exekúcie, podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, ktorým mala byť skutočnosť, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Podstatou námietok bolo tvrdenie oprávneného, že povinný disponuje majetkom, pohľadávkami, ktoré aj vymáha v exekučných konaniach, ktoré môže súdny exekútor prikázať v prospech neho. Súdny exekútor na túto konkrétnu argumentáciu nereagoval, čo bolo aj podstatou odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia. 2. Proti uzneseniu podal včas sťažnosť súdny exekútor, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že sa nestotožňuje s jeho závermi. 3. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 4. Po preskúmaní sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná, keď rozhodnutie je vo výroku vecne správne. 5. K možnosti súdneho exekútora podať sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým bolo rozhodnuté o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie (podľa Exekučného poriadku) sudca uvádza, že účastníkmi exekučného konania a exekúcie sú iba tie subjekty, ktorým toto postavenie alebo priznáva. Podľa právnej teórie ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje tzv. druhú definíciu účastníctva v civilnom

konaní, tzn., že účastníkmi konania sú tí, ktorých za účastníkov zákon výslovne označí. S uvedeným záverom sa nemožno stotožniť v celom rozsahu, nakoľko upravuje okruh účastníkov konania nedôsledne. S výnimkou ods. 2 ods. 3 ustanovenia iné ustanovenie iným subjektom výslovne postavenie účastníka konania nepriznáva. Aj preto teória pripúšťa, že postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť exekučného konania treba vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie, v ktorej má určitý subjekt procesné práva a procesné povinnosti. Účastníka exekučného konania a exekúcie treba preto posudzovať aj s prihliadnutím na to, že účastníkmi sú aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. V prípade vychádzania iba z druhej definície účastníctva v konaní, by síce niektorým subjektom boli zverené procesné práva, napríklad vznesenie námietok proti rozvrhu výťažku podľa Exekučného poriadku, ale nemali by postavenie účastníka konania, teda napríklad možnosť podania opravného prostriedku (v prípade rozhodovania vyššieho súdneho úradníka). Uvedený záver prijala aj aplikačná prax, keď súhlasí so záverom, že účastníctvo v exekučnom konaní je z pohľadu procesnej teórie vymedzené tzv. druhou definíciou účastníctva v civilnom konaní. Exekučné konanie sa však svojou povahou často dotýka práv väčšieho okruhu osôb ako len povinného a oprávneného. Takto dotknuté osoby exekúciou nie sú síce účastníkmi konania v celom jeho rozsahu, ale zákon im priznáva účastníctvo pre určitý úsek konania alebo na jednotlivom úkone (napr. manžel povinného sa stáva účastníkom pre úsek exekúcie, v ktorom sa postihujú veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podobne). Postavenie takýchto osôb v konaní nie je samoúčelné, a spravidla sa spája s možnosťou ich aktívneho pôsobenia na výsledok konania (resp. toho ktorého štádia exekučného konania, alebo jeho etapy) v záujme ochrany vlastných práv a im priznaných právom chránených záujmov. Takto vyjadrený procesnoprávny status nemožno označiť inak ako účastníctvo, ku ktorému prirodzene patrí právna možnosť v podobe uplatnenia príslušných procesných prostriedkov (nástrojov), v civilnom práve označovaných ako opravných prostriedkov, pravda v prípadoch, kedy to zákon dovoľuje (objektívne medze opravných prostriedkov). Postavenie inej osoby ako účastníka konania pre určitú etapu (časť exekučného) konania je potrebné vždy vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie (napríklad obdobne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. zo dňa 25. 07. 2012). Názor, ktorý absolútne nepripúšťa možnosť účastníctva v exekučnom konaní iných subjektov, než tých ktorí sú výslovne uvedení v ustanovení Exekučného poriadku (pozn.: v znení účinnom do 31.03.2017; teraz Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017) nie je preto správny ani ústavne konformný (súladný) najmä so zreteľom na znenie . Je totiž nezdôvodniteľné, aby sa niekomu odobrala možnosť priamo presadzovať svoje práva, ak o nich bolo rozhodnuté. Vyjadrená je tým i materiálna ochrana práva na súdnu ochranu ako základného ľudského práva v právnom štáte. I keď zo zákona nevyplýva, že by účastníkom konania mal byť i ďalší účastník konania, t.j. skutočnosť, že zákon výslovne neoznačuje niekoho za účastníka konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby konať, ak sa účinky jeho postupu alebo rozhodovania týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo medzinárodnej zmluve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08. 08. 2012). Ak súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom. Z hľadiska procesného postavenia tejto osoby v konaní nie je určujúce, či rozhodnutie je alebo nie je vecne správne (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. 01. 2013). V danom prípade rozhodnutie zasahuje do práv a povinností súdneho exekútora, ktorý vystupuje ako subjekt exekučného konania a exekúcie v dvoj – jedinom postavení. Na jednej strane je subjektom oprávneným na rozhodovanie, teda disponuje štátom zverenou právomocou autoritatívne ukladať povinnosti, na strane druhej má postavenie účastníka konania a je povinný rešpektovať autoritatívne rozhodnutia exekučného súdu. Vymyká sa tak všeobecnej teórii civilného procesu o subjektoch a účastníkoch konania. Právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci, a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Aj keď by možno postačovalo aj strohý odkaz na vymedzenie súdneho exekútora ako účastníka konania v časti náhrady trov konania, ktorých nárok na náhradu zrušením upovedomenia o zastavení exekúcie rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka dočasne stratil (a zo závislého výroku o trovách tak spraviť hlavný výrok), vzhľadom na význam otázky sa žiada uviesť aj tú skutočnosť, že uvedeným rozhodnutím sa zasahuje do činnosti súdneho exekútora, ktorému sa vo svojich dôsledkoch ukladá v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na rozsah povinností, ktoré sa súdnemu exekútorovi ukladajú rozhodnutím o zrušení ním vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu podľa Exekučného poriadku tak dospel súd k záveru, že súdny exekútor je oprávnenou osobou na podanie revízneho prostriedku proti takémuto rozhodnutiu, keď mu z

neho priamo plynú povinnosti a práva, a je tak účastníkom konania nie len v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, ale aj v časti rozhodnutia o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie. 6. Podstatou námietok proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie podaných oprávneným bola skutočnosť, že povinný môže disponovať majetkom, pohľadávkami, ktoré vymáha vo viacerých exekučných konaniach v postavení oprávneného. Na uvedenú argumentáciu v námietkach súdny exekútor nereagoval. Súdny exekútor tak v konaní o námietkach proti ním vydanému Upovedomeniu o zastavení exekúcie nerozporoval skutkové tvrdenia oprávneného v námietkach. 7. Až v spolu so sťažnosťou zaslal súdny exekútor exekučnému súdu aj príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky. Tým však prikázal „dlžníkovi povinného JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, súdnemu exekútorovi“, aby vyplatil pohľadávku oprávneného. Povereným súdnym exekútorom zaslaný vydaný príkaz na začatie exekúcie a rovnako aj exekučný príkaz, neobsahuje presnú individualizáciu dlžníka povinného, keď uvedené príkazy smerujú voči exekútorskému úradu JUDr. Ladislava Jakubca, ktorým sú exekúcie v prospech povinného (pozn. v konaní vystupujúcom ako oprávnený) vedené. Pri takto nastolenom skutkovom stave je napokon možné poznamenať, že postupom zvoleným súdnym exekútorom došlo k odňatiu práva oprávneného domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi povinného cestou poddlžníckej žaloby, keď podmienkou pre uplatnenie postupu vymedzeného v ustanovení § 109 ods. 1 Exekučného poriadku je účinne vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie (§ 106 EP) a exekučného príkazu (§ 107 EP) osobe, ktorá je dlžníkom povinného. Touto osobou však nie je súdny exekútor, ale priamo povinný (jednotlivé fyzické osoby), ktorý je dlžníkom povinného (Quantum Credit a. s., IČO: 47 248 980), ktorý v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom vystupuje ako oprávnený. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené, bolo preto potrebné rozhodnúť o podaných námietkach podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku tak, že súdnym exekútorom vydané upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie bolo potrebné zrušiť. Zo strany povereného súdneho exekútora nebol totiž pri výkone exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok dodržaný zákonom stanovený postup súvisiaci s vydaním a doručovaním príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, a to procesne predvídavým spôsobom v súlade s ustanovením § 106 a § 107 Exekučného poriadku. Práve to bolo podstatou námietok oprávneného, ktoré súdny exekútor nevyvrátil. 9. Bolo na súdnom exekútorovi, aby preukázal súdu, a to bez akejkoľvek výzvy, všetky úkony ktoré vykonal na zistenie majetku povinného a obzvlášť mal svoju pozornosť zamerať na tvrdenia oprávneného v námietkach. Súdny exekútor však vyjadroval všeobecné skutočnosti, ktoré však nereagovali na tvrdenia oprávneného a exekučný súd nie je tým orgánom, ktorý by mal nahrádzať prácu súdneho exekútora. Preto, pokiaľ až v sťažnosti reaguje čiastočne aj na námietky oprávneného, nemožno uvedenej reakcii priznať úspech. Je tomu tak preto, že vyšší súdny úradník vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia zo skutkového stavu, pri ktorom súdny exekútor nevyvrátil tvrdenia oprávneného v námietkach. Preto pokiaľ vyšší súdny úradník námietkam vyhovel, nedopustil sa chyby či omylu, nakoľko sa v spise tvrdenia, prezentované súdnym exekútorom v sťažnosti nenachádzali. Iba samotné dodatočné uvedenie skutkových tvrdení v sťažnosti nemôže byť bez ďalšieho tou skutočnosťou, ktorá povedie k zrušeniu, či zmene sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. K uvedenému následku by totiž neviedla nesprávna činnosť, či rozhodnutie súdu, alebo správanie protistrany, ale výlučne pasivita súdneho exekútora. 10. V konaní o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom je povinnosťou súdneho exekútora reagovať na námietky oprávneného, ktoré smerujú voči ním vydanému upovedomeniu a preukázať súdu všetky skutočnosti, z ktorých je možné vyvodiť záver o správnosti postupu súdneho exekútora pri vydaní námietkami spochybneného upovedomenia. Pokiaľ tomu tak nie je, ako v prejednávanej veci, nemôže súdny exekútor očakávať iný výsledok konania o námietkach ako ten, že ním vydané upovedomenie bude súdom zrušené. Inak povedané, pokiaľ je podstatou námietok tvrdenie oprávneného o existencii majetku povinného, potom je nerozlučnou povinnosťou súdneho exekútora toto konkrétne tvrdenie vyvrátiť, v danom prípade preukázaním správneho prikázania pohľadávky, čo v tomto prípade splnené nebolo. 11. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a jednotlivých skutkových okolností, dospel súd k záveru, že vyhovenie námietkam oprávneného je dôvodné, nakoľko súdny exekútor ich nijakým spôsobom skutkovo nevyvrátil, pri výkone exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok nepreukázal dodržanie zákonom predvídaného postupu, a preto sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil s jeho výrokom.

12. O trovách konania súdneho exekútora o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o súdnym exekútorom podanej sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou mu žiadne náklady nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).