Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-7-2020.pdf
PDF · 125.53 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa D. Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky P.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom K N., právne zastúpenej JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou so sídlom Hlavná 44, Trnava a otca T. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom J. D. XXX/XX, R., právne zastúpeného JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom Jilemnického 2, Trenčín, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá D. Z., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
III. Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej D. sumou 170,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.01.2020.
IV. Dlh na výživnom pre mal. D. za obdobie od 01.01.2020 do 31.05.2020 vo výške 100,- Eur sa otec maloletej z a v ä z u j e zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania matka dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala, aby súd zveril maloletú D. do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otcovi navrhovala určiť výživné na maloletú D. vo výške 260,- Eur mesačne. Styk maloletej s otcom nežiadala upraviť. V návrhu uviedla, že maloletá D. pochádza z partnerského vzťahu účastníkov konania. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletej D. upravené žiadnym súdnym rozhodnutím. K ukončeniu vzťahu rodičov maloletej prišlo v mesiaci september 2019 a rodičia odvtedy nezdieľajú jednu domácnosť. Matka sa o dcéru osobne nepretržite od narodenia osobne stará. V čase podania návrhu na začatie konania matka k svojim príjmom uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 24,34 Eur mesačne. Keďže sa matka počnúc od 01.01.2020 zamestnala na pozícii design inžinier, jej príjem bude tvoriť aj mzda od zamestnávateľa B. K. s.r.o. - odštepný závod R., a to vo výške 1.547,90 Eur brutto. Dňa 16.12.2019 uzatvorili rodičia Dohodu vo veci úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu Z. D., nar. XX. 2. XXXX, v ktorej sa rodičia dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, na výživnom, ktoré sa otec zaviazal na maloletú platiť
vždy do 20. dňa v mesiaci vo výške 260,- Eur k rukám matky, tiež sa dohodli na úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý utorok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., prípadne aj v iných intervaloch po dohode rodičov. Keďže matka s otcom spolu nežijú a keďže o maloletú sa osobne stará matka od jej narodenia, navrhla zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Ďalej uviedla, že otec sa síce dohodol na výživnom vo výške 260,- Eur mesačne, takéto výživné však uhradil iba v mesiacoch september a október 2019, následne v mesiacoch november, december 2019 a január 2020 uhradil v každom mesiaci výživné v nižšej výške a to vo výške 150,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, kedy otec neplní, k čomu sa dohodou zaviazal, matka sa domáhala výživného spätne počnúc od 1.11.2019. Matka navrhla určiť výživné v dohodnutej výške 260,- Eur mesačne, prípadne na sumu vyššiu, pokiaľ by to pomery na strane otca, jeho schopnosti a možnosti umožňovali. Styk navrhla matka neupravovať súdnym rozhodnutím, nakoľko sa rodičia na styku vedia dohodnúť a aj z dôvodu, že miesto výkonu práce ako aj pracovná doba otca sú nestále a menné. Mesačné výdavky maloletej D. matka vyčíslila nasledovne - alikvótna časť výdavkov na bývanie (1/2) 104,- Eur (plyn 5,- Eur /mesačne, elektrina 23,- Eur/mesačne, internet 10,- Eur/mesačne, nájomné a fond opráv 165,- Eur/mesačne, smeti 60,- Eur / rok = 208,- Eur), strava 120,- Eur, oblečenie 50,- Eur, hračky 20,- Eur, plienky a vlhčené obrúsky 15,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur, aktivity mimo domov (detský kútik, detský vláčik a pod.) 40,- Eur, zariadenie detskej izby, nábytok (alikvótne na 1 mesiac) 30,- Eur, lieky, vitamíny 10,- Eur, školné MŠ 100,- Eur, stravné MŠ 36,- Eur, doprava do a z MŠ 10,- Eur, t.j. spolu 555,- Eur. Zároveň uviedla, že plánuje uzatvoriť v prospech maloletej životnú poistku a úrazové poistenie.
2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril. Súhlasil s návrhom matky v časti zverenia, nesúhlasil s návrhom v časti výživného, navrhol zaviazať otca platiť výživné na maloletú D. v sume 100,- Eur mesačne. Uviedol, že s matkou mal. D. žil v partnerskom vzťahu 5 rokov. Z ich vzťahu sa narodila maloletá. V septembri 2019 sa rodičia maloletej po dohode v pokoji rozišli. Zo spoločnej domácnosti, ktorú dovtedy viedli sa otec odsťahoval a teraz žije v 3 izbovom byte jeho matky spolu s matkou. Vo veci starostlivosti o maloletú sa dohodli tak, že maloletá zostane žiť v starostlivosti matky a otec bude na jej potreby prispievať sumou 260,- Eur mesačne. Takouto sumou na potreby maloletej prispel v mesiaci 9/2019 a 10/2019. Za mesiace 11/2019, 12/2019 a 1/2020 k rukám matky zaslal na potreby mal. D. po 150,- Eur mesačne. Dôvodom nižšej platby príspevku ako sa s matkou pôvodne dohodol bola skutočnosť, že krátko po ich rozchode stratil príjem, ktorý mal pri ich dohovore o výške príspevku pre D.. Pôvodne pracoval ako SZČ0 3 roky, avšak mal iba jediného odberateľa prác. Tento mu začiatkom októbra 2019 oznámil, že na ďalšie obdobie s ním zmluvu neuzatvorí, nakoľko jeho práce nepotrebuje. Otec tak zostal bez práce, musel zrušiť podnikanie a od 01.01.2020 do 26.01.2020, bol evidovaný na UPSVAR Trenčín ako uchádzač o zamestnania a intenzívne si hľadal prácu aj sám. V krátkom čase sa mu podarilo prácu nájsť a svoje živnostenské podnikanie preto od 27.01.2020 obnovil, zatiaľ' s príjmom vo výške ako mal pôvodne. V roku 2018 mal príjmy zo živnosti vo výške 15 243,50 Eur a výdavky zo živnosti vo výške 9146,10 Eur. Jeho čistý ročný príjem tak bol vo výške 6.097,40 Eur, čo je čistý mesačný príjem vo výške 508,11 eur. Jeho matke, s ktorou žije v jej 3 izbovom byte prispievať na prevádzku domácnosti sumou 200,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky má osobné, na, na stravu, ošatenie, obuv hygienické potreby, telefón a prevádzku osobného motorového vozidla WV rok výroby 1998. S mesačnými splátkami po 60,- Eur spláca jeden dlh z pôžičky od spoločnosti L., ktorú si zobral vo výške 600,- Eur na opravu osobného auta. Platí si životné poistenie 20,- Eur mesačne. Matka maloletej má podľa jej vyjadrenia v spoločnosti B. K., s.r.o., R., v pozícii design inžinier príjem od 01.01.2020 vo výške 1547,90 Eur mesačne brutto a poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur mesačne a prídavok na jedno dieťa 24,34 Eur mesačne. Žije vo vlastnom 2-izbovom byte, s nákladmi na bývanie, ktoré nepozná. Vie, že v čase ich spolužitia splácala úver, ktorý si vzala na kúpu bytu, v ktorom žije. Mal. D. mala vo februári 3 roky. Je zdravá, navštevuje materskú školu. Výdavky má okrem poplatku na materskú školu bežné, primerané jej veku a potrebám. Otec navrhol výživné v sume 100,- Eur s prihliadnutím na možnosti schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, aktuálne nízky vek maloletej a jej bežné veku (3 roky) primerané potreby, pričom poukázal na skutočnosť, že je reálny predpoklad, že výživné bude v budúcnosti ešte niekoľkokrát zvyšované. V priebehu konania svoj návrh ohľadne výšky výživného zvýšil na 150,- Eur.
3. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovník na pojednávaní vyplýva, že v domácnosti na strane oboch rodičov neboli zistené žiadne nedostatky. Obaja rodičia majú vytvorené podmienky k zdravému rastu a vývinu maloletého dieťaťa. Navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou neupravovať a výživné určiť otcovi vo výške 150,- Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dôkazov - lustrácie v SP na otca aj matku, lustrácie v registri obyvateľov na otca a matku, maloletú, výpisu zo živnostenského registra na otca, odpovede ÚPSaR ohľadne príspevkov a dávok pre matku a otca, odpovede Daňového úradu ohľadne daňového priznania otca za zdaňovacie obdobie 2018, odpovede zo Sociálnej poisťovne ohľadne poberania dávok v nezamestnanosti otcom, odpovede zamestnávateľa matky ohľadne jej príjmu, správy z prešetrenia pomerov ÚPSVAR zo dňa 25.2.2020, listinnými dôkazmi ohľadne výdavkov maloletej a matky doplnenými matkou na výzvu súdu, odpoveďou zo Štatistického úradu SR ohľadne mzdy pre profesiu elektrikár s praxou a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
5. Maloletá D. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od septembra 2019 spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletej upravené súdnym rozhodnutím. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletej do starostlivosti matky a žiadali, aby sa styk otca s maloletou neupravoval, nakoľko sa vedia na tomto dohodnúť. Rozpor medzi rodičmi bol vo výške výživného na maloletú D..
6. Maloletá D. má t.č. 3 roky, navštevuje materskú školu s poplatkom 25,- Eur mesačne a na stravu v materskej škole 36,- Eur mesačne. Je zdravá, je dispenzarizovaná v odbornej očnej ambulancii, s čím sú spojené zvýšené výdavky 15,- Eur mesačne.
7. Matka býva s maloletou v 2-izbovom byte vo vlastníctve matky. Okrem maloletej D. iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka na pojednávaní uviedla, že do 31.12.2019 bola na rodičovskej dovolenke, od 1.1.2020 sa zamestnala opätovne na pozícii dizajnový inžinier zamestnávateľa B. K. s.r.o., kde v období od 01.01.2020-17.2.2020 čerpala dovolenku. Z tohto dôvodu jej mzda za mesiac január 2020 bola vo výške 1.961 Eur, t.j. vyššej ako má bežne poberať. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že za mesiac február mala matka príjem z uvedeného zamestnania 1.638,71 Eur a za mesiac marec 1.702,69 Eur. Matka poberá rodinné prídavky na mal. vo výške 24,95 Eur, rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur jej bol naposledy vyplatený za mesiac február 2020. Mesačné výdavky matka uviedla hypotéka 212,- Eur, nájomné 165,- Eur, plyn 5,- Eur, elektrina 8,- Eur, internet 11,- Eur, telefón 25,- Eur, strava 200,- Eur mesačne, pohonné hmoty 80,- Eur, životná poistka spolu s mal. 68,- Eur, drogéria 30,- Eur, oblečenie 50,- Eur, smeti 2,50 Eur. V písomnom vyjadrení doručenom súdu po pojednávaní dňa 27.02.2020 matka doplnila mesačné výdavky o kozmetiku 30,- Eur, daň z nehnuteľnosti 1,5 Eur, poistenie bytu 4,- Eur a PZP auta 6,- Eur. Uviedla, že vlastní byt, v ktorom žijú s maloletou a motorové vozidlo značky Seat F. rok výroby 2011. Mesačné výdavky na maloletú uviedla časť výdavkov na bývanie vo výške 104,- Eur, strava 120,- Eur, oblečenie 50,- Eur, hračky 20,- Eur, plienky a vlhčené obrúsky 15,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur, aktivity mimo domov (detský kútik, detský vláčik a pod.) 40,- Eur, zariadenie detskej izby, nábytok (alikvótne na 1 mesiac) 30,- Eur, lieky a vitamíny 10,- Eur, školné MŠ 25,- Eur mesačne, stravné MŠ 36,- Eur, doprava do a z MŠ 10,- Eur, na okuliare a očné pomôcky 15,- Eur. V písomnom vyjadrení matka doplnila mesačný výdavok na maloletú o smeti vo výške 2,5 Eur.
8. Otec dieťa žije s matkou v matkinom 3-izbovom byte. Okrem maloletej D. iné vyživovacie povinnosti nemá. Otec na pojednávaní uviedol, že od 27.1.2020 obnovil živnosť ako SZČO. Na úrade práce bol evidovaný od 1.1.2020 do 26.1.2020, aktuálne má pravidelného odberateľa, firmu G., pre ktorú vykonáva elektrikárske práce. Má priemerný mesačný príjem 1.200 brutto, z ktorého uhrádzam paušálne výdavky zahŕňajúce aj odvody. Príjem do septembra 2019, kedy mal stabilného odberateľa bol približne rovnako 1.200 Eur brutto. K svojim mesačným výdavkom otec uviedol príspevok na bývanie matke 200,- Eur, oblečenie 50,- Eur, životná poistka 30,- Eur mesačne, stravovanie v práci 100,- Eur, telefón platím 35,- Eur, pôžička 60,- Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 28.05.2019 uviedol, že sumu 200,- Eur dáva matke len na bývanie a ešte jej prispieva na stravu. Nehnuteľnosti nevlastní žiadne, vlastní osobné motorové vozidlo značky N. O. rok výroby 1998. Aktuálne prispieva na výživu mal. D. sumou 150,- Eur. Mimo uvedeného má výdavky na mal. D. v čase ich stretnutí vo výške 40-50 Eur a príležitostne jej zakupuje oblečenie, hračky, iné potreby. Otec sa stretáva s maloletou každý druhý víkend od piatka do nedele aj s prespaním. V mesiaci september a október 2019 otec prispel na výživu maloletej sumou 260,- Eur mesačne, v nasledujúcich mesiacoch až do rozhodnutia súdu prespieval 150,- Eur mesačne.
9. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
23. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
24. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletá D. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od septembra 2019 spolu nežijú v spoločnej domácnosti, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletej nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Matka navrhovala zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou neupravovať a otcovi určiť výživné v sume 260,- Eur. Na pojednávaní matka vyslovila názor, že otec je dobrým otcom, maloletej sa venuje zodpovedne. Otec s návrhom matky v časti zverenia a úpravy styku súhlasil, nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným a žiadal určiť výživné v sume 100,- Eur, pričom v priebehu konania otec navrhol prispievať sumou 150,- Eur. Týmto rozsudkom súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia a styk otca s maloletou neupravil. V predmetných častiach návrhu nebol medzi rodičmi rozpor, obaja súhlasili so zverením maloletej matke a zhodne uviedli, že na styku otca s maloletou sa vedia dohodnúť. Uvedenú úpravu odporučil i kolízny opatrovník s prihliadnutím na šetrenie pomerov v domácnostiach rodičov. Súd má za to, že takáto úprava je v záujme maloletej a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloletú osobne stará matka a otec s ňou trávi každý druhý víkend.
25. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. V tejto časti návrhu matky bol v otázke výšky výživného medzi rodičmi rozpor. Matka navrhovala výživné v sume 260,- Eur, otec v priebehu konania súhlasil so sumou 150,- Eur. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že aktuálne otec prispieva na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce jeho veku 3 rokov a schopnosti a možnosti oboch rodičov, keďže ako už súd uviedol vyššie základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Matkou vyčíslené výdavky na maloletú v celkovej sume 498,50 Eur mesačne súd nepovažoval za opodstatnené. Napriek výzve súdu na doplnenie dokazovania preukázaním výdavkov na maloletú za obdobie od januára 2020 matka doložila len pokladničné doklady o úhradách okuliarov, očných pomôcok a vyšetreniach s tým súvisiacich a doklady o úhradách poplatku za materskú školu a stravné v materskej škole, zvyšné výdavky vyčíslené na maloletú nijak nepreukázala. Sumy a množstvo potravín vo vzore stravnej jednotke pre maloletú (na č.l. 108) považuje súd za neprimerané s prihliadnutím na vek maloletej a má za to, že výdavok na stravu 120,- Eur 3ročného dieťaťa, ktoré sa v priebehu pracovného týždňa stravuje v materskej škole je značne predimenzovaný. Matka do svojich výdavkov zahrnula sumu 209,- Eur mesačne na bývanie (t.j. 165,- Eur nájom, 23,- Eur elektrika, 5,- Eur plyn, 5,- Eur koncesionárske poplatky, 11,- Eur internet) a zároveň ako výdavok maloletej uvádza polovicu z tejto sumy, t.j. 105,- Eur. Súd okrem uvedenej duplicity výdavkov má za to, že ide o výdavok matky, nie maloletej, a pokiaľ matka v súvislosti s týmto výdavkom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/1162/2015 súd uvádza, že v danej veci išlo o výživné na plnoleté dieťa študujúce na vysokej škole, kde výdavok na bývanie predstavoval ubytovací poplatok za internát, t.j. ubytovanie mimo miesta trvalého bydliska. Súd taktiež neakceptuje výdavok na zariadenie izby v byte maloletej, nakoľko ide o byt vo vlastníctve matky a z prešetrenia pomerov vyplýva, že i v domácnosti otca má maloletá vhodné podmienky na prespatie a dostatok hračiek, takže i otec v tomto smere má náklady. Výdavok 40,- Eur na voľnočasové aktivity rovnako súd považuje pre dieťa vo veku 3 rokov, ktoré žiadne pravidelne navštevujúce voľnočasové krúžky nemá, za neopodstatnene premrštený. Viacero výdavkov na maloletú uvádzaných matkou tak predstavujú svojou podstatou alebo svojou výškou (voľnočasové aktivity, strava, hygienické potreby,oblečenie, hračky) náklady, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť na potreby maloletej a presahujú rámec základných odôvodnených potrieb na strane maloletej. Matka je zamestnaná od 01.01.2020 ako dizajnový inžinier v spoločnosti B. K. s.r.o. s priemerný príjmom za január až marec 2020 1.767,70 Eur brutto. Otec vykonáva činnosť elektrikára ako SZČO, pričom príjem otca mal súd za dostatočne preukázaný. Za rok 2018 predstavoval príjem otca podľa daňového priznania za rok 2018 15.243 Eur brutto, t.j. mesačne 1.270,25 Eur brutto. Za rok 2019 otec ešte daňové priznanie nepodával, avšak predložil súdu faktúry, ktoré vystavoval svojím odberateľom ako SZČO a výpisy z účtov, z ktorých vyplýva hrubý príjem otca za rok 2019 13.849,55 Eur, t.j. mesačne 1.154,12 Eur brutto, pričom otec v písomnom vyjadrení uviedol, že jeho výdavky v podnikaní boli 330,- Eur za mesiac (165,- Eur Sociálna poisťovňa, 65,- Eur zdravotná poisťovňa, 100,- Eur výdavky na pracovné náradie, pracovné oblečenie a pracovnú obuv), t.j. otcov mesačný príjem bol 824,- Eur
netto. Na základe návrhu matky súd vykonal dokazovanie dopytom na Štatistický úrad SR, z odpovede (na č.l. 69) ktorého vyplýva, že profesiu elektrikár s praxou neevidujú, uviedli hrubé mesačné mzdy za rok 2018 pre špecializované elektrikárske povolania 814 - 1.179 Eur, na ktoré však otec nemá kvalifikáciu, no napriek tomu v zásade korešpondujú s aktuálnym mesačným hrubým príjmom otca. Výdavky otec na pojednávaní vyčíslil v celkovej sume 475,- Eur s tým, že v písomnom vyjadrení uviedol ešte výdavky na pohonné hmoty 50,- Eur, na šport 50,- Eur. Počas dvoch víkendov, ktoré trávi s maloletou, má na maloletú výdavky 50,- Eur. Matka poukazovala na výdavky otca na tabak a pivo v sume 40,- Eur mesačne, pričom súd má za to, že nejde o výdavky v takej výške, aby zvrátili názor súdu na primeranosť výšky výživného pre maloletú, pri ktorej posudzuje súd komplexne všetky okolnosti na strane rodičov a maloletej. Pokiaľ ide o rodičovskú dohodu podpísanú rodičmi na UPSVAR Trenčín dňa 16.12.2019 kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že pri podpisovaní dohody neboli príjmové a výdavkové okolnosti rodičov prekonzultované, rodičia len prišli a dohodu na podnet matky podpísali, pričom súd dodáva, že takáto dohoda je dobrovoľná a vykonateľná až schválením súdu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd určil otcovi prispievať na výživu maloletej D. sumou 170,- Eur mesačne. Uvedená suma korešponduje s odôvodnenými potrebami maloletej, je v limitoch vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňuje zodpovedajúcou mierou tiež právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni matky i otca. Súd dodáva, že výška výživného v sume 170,- Eur mesačne pokrýva minimálne 2/3 odôvodnených nákladov na maloletú, ktoré zahŕňajú nielen bežné výdavky na maloletú, ale aj tie nad ich rámec. Zároveň súd zdôrazňuje, že limity povinného rodiča, pokiaľ ide o zabezpečenie výživného pre maloleté dieťa, súd dané existujúcimi finančnými a majetkovými pomermi na strane tohto rodiča, od ktorého však tiež nemožno spravodlivo požadovať, aby sa v dôsledku ich zabezpečenia ocitol na hranici sociálnej odkázanosti a to i s prihliadnutím na predpoklad zvýšenia výživného na maloletú v budúcnosti v dôsledku zmeny pomerov na jej strane.
26. V súlade s § 77 Zákona o rodine súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletej s účinnosťou od 01.01.2020, v ktorom mesiaci bolo začaté toto súdne konanie, hoci matka dieťaťa žiadala v obsahu svojho návrhu na začatie konania určiť otcovi výživné spätne od 01.11.2019. V petite návrhu na začatie konania žiadala rozhodnúť o výživnom od podania návrhu. Súd zdôrazňuje, že výživné len výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno u maloletých detí priznať najviac tri roky spätne pred začatím konania. V danej veci však matka súdu nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pri preukázaní ktorých by súd mohol rozhodovať o určení výživného spätne odo dňa začatia konania.
27. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k mal. D. v zmysle rozsudku by vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 31.05.2020 vo výške 850,- Eur. Obaja rodičia však zhodne potvrdili, že otec od podania návrhu platí matke na maloletú 150,- Eur mesačne. Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh otcovi na výživnom určil v sume 100,- Eur (5 mesiacov á 20,- Eur), ktorú otcovi uložil zaplatiť k rukám matky v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Poučenie:
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.