Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-22-2020.pdf
PDF · 90.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/22/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: I. C. (pôvodne U.), nar. XX. XX. XXXX, bytom D., D. XXXX/XX, o vymoženie 420 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky z 20. 01. 2015, č. k. 14Er/576/2014-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. M. Y., PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 01457/12 zo dňa 22. 05. 2012. Opierajúc sa o ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi, založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17. 12. 2010 posúdil ako spotrebiteľský a aplikoval naň ust. §39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zistil, že spolu so Zmluvou o úvere bola uzatvorená i Rozhodcovská zmluva, v zmysle ktorej v článku II. predmet zmluvy bolo uvedené: 1. Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17. 12. 2010, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Argumentoval, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a obsah zmlúv nemenil a na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie. s ohľadom na uvedené skutočnosti podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Zastal názor, že rozhodcovská zmluva uzatvorená na pripravenom formulári, ktorý predkladá oprávnená dlžníkom po ručnom vyplnení údajov o osobe dlžníka a výške sumy úveru a dátumu vyplnenia tlačiva, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinná nemala možnosť ovplyvniť, resp. niektoré zmluvné dojednania vylúčiť. Zvýraznil, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinnou došlo dňa 17. 12. 2010, teda v rovnaký deň ako oprávnený a povinná uzavreli zmluvu o úvere, t.j. v čase, keď pohľadávka oprávneného ešte neexistovala a k splácaniu úveru malo dôjsť dňom 17. 01. 2011, t.j. v čase keď zo strany povinnej ešte nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok, čo považoval za rozporné s dobrými mravmi. Dodal, že cieľom povinnej bolo v uvedený deň získať finančné prostriedky a na ich získanie mu boli oprávneným predložené listiny, medzi ktorými bola aj rozhodcovská zmluva a zmenka. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľky po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Z uvedeného nadobudol pochybnosť, či spotrebiteľ
- povinná mala možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jej osobu. Spotrebiteľka rozhodcovskú zmluvu mohla len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach a dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Už len tieto skutočnosti považoval za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľkou. Dodal tiež, že rozhodca akceptoval neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Uzavrel, že uvedená rozhodcovská doložka nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinná nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Vo svetle uvedených skutočností žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 5/2000. Zdôraznil, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v intenciách ust. § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Uviedol, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. Uzavrel, že v zmysle článku 2 ods. 2 veta druhá sa účastníci zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, pričom povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná písomným podaním, v ktorom uviedla, že dlh oprávnenému spláca a predložila o uvedenom kópie potvrdení o vykonaných úhradách. Zvýraznila, že svoje záväzky si plní a domáhala sa zamietnutia exekúcie.
4. Oprávnený písomným podaním zobral svoj návrh na vykonanie exekúcie späť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinnú pod sp. zn. 32OdS/4/2019 a žiadal exekúciu zastaviť.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj „CSP“), skúmal ex offo splnenie procesných podmienok, za ktorých môže konať a rozhodnúť (§ 378
ods. 1 v spojení s § 161 ods. 1 CSP a v spojení s § 470 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania podľa § 168b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, „ZoKR“).
6. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 19. 02. 2014, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. M. Y., PhD. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 01457/12 zo dňa 22. mája 2012, právoplatného dňa 18. 06. 2012 a vykonateľného dňa 21. 06. 2012. K návrhu bol priložený exekučný titul, kópia zmenky XXXXXXXXX zo dňa 17. 12. 2010, Zmluva o úvere zo dňa 17. 12. XXXX č. XXXXXXXXX, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Na výzvu súdu oprávnený doložil i Rozhodcovský zmluvu zo dňa 17. 12. 2010. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený. V priebehu odvolacieho konania zobral svoj návrh na vykonanie exekúcie späť z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinnú, sp. zn. 32OdS/4/2019. Odvolací súd z podania oprávneného, ako i z lustrácie Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32OdS/4/2019 z 11. mája 2019 bol výrokom I. určený splátkový kalendár tak, že bolo uložené dlžníkovi (povinnej) v lehotách podľa §168f ZoKR zaplatiť každému nezabezpečenému veriteľovi na uspokojenie jeho pohľadávky podľa § 166a ZoKR kvótu 42 % z tejto pohľadávky. Výrokom II. rozhodol, že oddlžuje dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie sp. zn. 32OdS/4/2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 93/2020 vydanom dňa 18. 05. 2020.
7. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia), za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
9. Podľa § 166c ods. 1 zákona o konkurze, (Nedotknuté pohľadávky) oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
10. Podľa § 168b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, poskytnutím ochrany pred veriteľmi sa odkladajú všetky exekúcie, ktoré sa vedú voči dlžníkovi ohľadom pohľadávok, ktoré môžu byť
uspokojené iba splátkovým kalendárom (§ 166a) alebo pohľadávok vylúčených z uspokojenia (§ 166b). Ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 168b ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinky ochrany pred veriteľmi nastupujú zverejnením uznesenia o poskytnutí ochrany pred veriteľmi v Obchodnom vestníku. Tieto účinky zanikajú skončením konania.
12. Podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
13. Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
14. Z právnej úpravy inštitútu oddlženia platobne neschopných dlžníkov, ktorí sú fyzickými osobami, obsiahnutej v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, účinnej od 01. 03. 2017, vyplýva, že ak súd určí splátkový kalendár, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu v exekučnom konaní rozhodlo o zastavení exekúcie (§ 168 ods. 1 veta druhá ZoKR). Súd je povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Účinkami procesu oddlženia v podobe určenia splátkového kalendára nie sú, z hľadiska prebiehajúceho exekučného konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka voči dlžníkovi, dotknuté dve kategórie pohľadávok, pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZoKR) ako aj oddlžením nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZoKR). Rozhodnutie o oddlžení nie je dôvodom pre zastavenie exekučného konania, v ktorom sa vymáha oddlžením nedotknutá pohľadávka. Príslušný exekučný orgán je pred rozhodnutím o zastavení exekučného konania vždy povinný vykonať primerané zisťovanie, či exekučne vymáhaná pohľadávka nie je oddlžením nedotknutou pohľadávkou, a teda či tu skutočne existuje zákonný dôvod na zastavenie exekučného konania. Nedotknuteľnosť pohľadávky sa posudzuje ku dňu predchádzajúcemu rozhodujúcemu dňu, ktorým je prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pri oddlžení vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi v konaní o určenie splátkového kalendára. Zákon teda vyslovene normuje, že zastavenie exekučného konania sa týka len tých pohľadávok, ktoré možno uspokojiť len splátkovým kalendárom (tieto pohľadávky sú definované v § 166a ZoKR).
15. V zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu je odvolací súd povinný bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania (ak sú na zastavenie konania splnené zákonné podmienky ustanovené v § 168b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), ak je exekučné konanie z dôvodu podaného odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie práve vedené pred odvolacím súdom. Konanie pred súdom prvej inštancie (ktorý má v exekučnom konaní postavenie exekučného súdu - § 243b ods. 1 v spojení s § 45 Exekučného poriadku) a odvolacím súdom totiž tvorí z hľadiska predmetu konania jeden celok.
16. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 168b ods. 1 veta druhá ZoKR je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k Exekučnému poriadku má postup podľa uvedeného ustanovenia prednosť pred pokračovaním v takomto exekučnom konaní, spočívajúcom napr. v meritórnom prejednaní podaného odvolania, hoc aj smerujúceho proti uzneseniu exekučného súdu ako súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie či o zastavení exekúcie, či pred rozhodovaním o dispozičných procesných úkonoch účastníkov exekučného konania (napr. späťvzatím návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, späťvzatím odvolania a pod.).
17. V danom prípade exekučné konanie sa vedie pre vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá (vrátane príslušenstva) nie je, a to ani v žiadnej jej časti pohľadávkou vylúčenou z uspokojenia (§ 166b ZoKR) alebo oddlžením nedotknutou pohľadávkou (§ 166c ZoKR). Súčasne zistil, že pohľadávka vrátane
jej príslušenstva, ktorých vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, sa stala splatnou pred kalendárnym mesiacom, v ktorom súd rozhodol o oddlžení (tzv. osobnom bankrote) povinnej, t. j. určil splátkový kalendár, ktorým je 18. 05. 2020 (deň faktického zverejnenia uznesenia sp. zn. 32OdS/4/2019).
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na zastavenie predmetného exekučného konania, čo súčasne znemožnilo vykonanie meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, či zaoberať sa procesným úkonom oprávneného - späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).