Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-274-2019.pdf
PDF · 95.83 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/274/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom F. N. X/A, XXX XX Bratislava, v konaní o zaplatenie 312,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 42C/37/2019-122 zo dňa 20. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 312,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 312,50 Eur od 02.11.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 26.02.2019, postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.05.2019, proti žalovanému domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 312,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 312,50 Eur od 02.11.2018 do zaplatenia a zároveň nahradiť trovy konania. 3. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie na deň 20.09.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 20.08.2019 v zmysle ust. § 106 ods. 1 CSP, ust. § 110 ods. 1 prvá veta CSP a ust. § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z. účinnom od 01.11.2015, a ktorý bol zároveň v predvolaní poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného, sa na pojednávanie nedostavil. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.09.2019 svoju neprítomnosť ospravedlnil neodkladnými pracovnými povinnosťami a z dôvodu hospodárnosti konania, aby sa zamedzilo zbytočnému zvyšovaniu trov konania, zároveň vyjadril súhlas s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie konané dňa 20.09.2019 sa dostavil právny zástupca žalobcu, pričom uviedol, že žalujúca sporová strana zotrváva na podanej žalobe a z dôvodu neúčasti žalovaného na pojednávaní navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP. 4. Okresný súd v súvislosti s návrhom žalujúcej sporovej strany pristúpil k zisťovaniu, či sú splnené zákonom stanovené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, pričom dospel k záveru o ich splnení. Mal za to, že aj keď žalovaná sporová strana ospravedlnila svoju neúčasť (neprítomnosť) na vytýčenom termíne pojednávania dňa 20.09.2019, dôvody ospravedlnenia neúčasti, t.j. neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť a hospodárnosť konania, súd bez ďalšieho nevyhodnotil ako vážne okolnosti v súlade s § 274 CSP. Nebolo možné akceptovať podanie, v ktorom právny zástupca iba uvádza, že on a žalovaný má pracovné povinnosti a je pracovne vyťažený, bez akejkoľvek konkretizácie uvedených dôvodov, ako aj bez popisu nemožnosti iných, alternatívnych riešení vzniknutého stavu na žalovanej sporovej strane. Žalovaný je zároveň veľká obchodná spoločnosť, ktorá má bez pochyby aj právne oddelenie, a teda súd bez ďalšieho nevidel dôvod, na základe ktorého by bola znemožnená žalovaným poverenej osobe účasť na pojednávaní. Vážnou okolnosťou neúčasti nie je ani všeobecné konštatovanie o hospodárnosti konania. 5. Nakoľko mal súd v konaní preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre postup podľa § 274 CSP, na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019 na návrh žalobcu rozhodol o žalobe proti žalovanému rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP. 6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na plný úspech žalobcu vo veci. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Vyjadril svoje presvedčenie, že inštitút rozsudku pre zmeškanie slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného. Žalovaný pritom vo vedenom konaní nebol nečinný. Žalovaný podaním zo dňa 19.09.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 20.09.2019, pričom svoje ospravedlnenie odôvodnil neodkladnými pracovnými povinnosťami a pracovnou vyťaženosťou, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Zároveň súd informoval o tom, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, resp. bez prítomnosti jeho právneho zástupcu. Odvolateľ bol toho názoru, že pokiaľ súd posúdil ospravedlnenie žalovaného ako nedôvodné, mal v zmysle čl. 4 základných princípov CSP per analogiam postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP a bezodkladne upovedomiť žalovaného o tom, že dôvody ospravedlnenia nemieni akceptovať. Na základe uvedeného mal za to, že v konaní neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.
9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom. Zároveň si pre prípad úspechu v sporovom konaní uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne z tvrdení produkovaných žalovaným v podanom odvolaní nevyvracia správnosť postupu súdu prvej inštancie. Ospravedlnenie žalovaného nebolo vykonané včas a z dôvodu vážnych okolností, a teda boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku v zmysle § 274 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobca doplnil, že v prípade pracovnej vyťaženosti podľa ust. § 16 ods. 2, § 64 ods. 2 veta druhá zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii môže splnomocnená advokátska kancelária poveriť advokátskeho koncipienta zastúpením pri vykonaní jednotlivých úkonov právnej služby, medzi ktoré sa radí aj účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), prípadne sa môže dať zastúpiť iným advokátom. Okrem uvedeného, v plnomocenstve žalovaného udelenom právnemu zástupcovi je vyslovene uvedené, že splnomocniteľ súhlasí, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu. Zo žiadneho ustanovenia procesnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu oboznamovať stranu sporu o vyhodnotení jej ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní v prípade, ak v nej absentuje návrh na odročenie pojednávania, čo bola i situácia v prejednávanej veci. Žalobca poukázal na podporu svojich tvrdení na viacero rozhodnutí všeobecných súdov.
10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 25.11.2019, nevyjadril. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t o l .
12. Primárne odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s procesným postupom okresného súdu na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019, ktorý pri kumulatívnom splnení podmienok v zmysle § 274 CSP vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného.
13. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Odvolací súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nariadené vo veci okresným súdom, hoci bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca na pojednávaní navrhol rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, okresný súd postupoval vecne správne, ak tomuto návrhu v zmysle ust. § 274 CSP vyhovel a o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný totiž nerešpektoval okresným súdom uložené povinnosti a tomu zodpovedala forma a výsledok konania.
14. Ako zužujúci sa javí výklad poskytnutý žalovaným v podanom odvolaní o tom, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, pričom žalovaný v konaní nebol nečinný. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného tak, ako je upravený v ustanovení § 274 CSP, pôsobí ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ktorá vyplýva z porušenia procesných povinností strany - konkrétne sa jedná o sankciu za neospravedlnenú neprítomnosť žalovanej sporovej strany na pojednávaní. Skutočnosť, že žalovaný v predchádzajúcej fáze konania vykonal procesný úkon (napr. podal odpor) bez ďalšieho nezakladá nemožnosť vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP.
15. Ustanovenie § 274 stanovuje podmienky, za kumulatívneho splnenia ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú: 1/ žalobou je uplatnený nárok na splnenie povinnosti, 2/ návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, 3/ nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 4/ neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.
16. Splnenie podmienok pre možnú aplikáciu procesného postupu súdu podľa ust. § 274 CSP, ktoré sú uvedené pod bodom 1) a 2) odseku 15. tohto rozhodnutia žalovaný vo svojom opravnom prostriedku nenamietal. Podmienka včasnosti ospravedlnenia neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019, bola v danom prípade splnená, keď žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na súdnom pojednávaní“ dňa 19.09.2019. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom ospravedlnenia ustálil, že toto ospravedlnenie žalovaného nebolo odôvodnené vážnymi okolnosťami. Z obsahu podaného opravného prostriedku žalovaného je zrejmé, že odvolateľ sa nestotožnil práve s takýmto výsledkom posúdenia okolností, ktoré v ospravedlnení ako dôvod neprítomnosti na pojednávaní žalovaná sporová strana súdu uviedla.
17. Vo vzťahu k podmienke produkovania vážnych okolností neúčasti žalovanej sporovej strany na pojednávaní krajský súd konštatuje, že ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu, ako správne konštatoval okresný súd, nespočívalo v takých objektívnych okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti žalovanej sporovej strany dostaviť sa na pojednávanie (napríklad úraz, choroba strany sporu alebo jeho zástupcu a podobne). Naopak, žalovanou sporovou stranou uvádzané okolnosti (neodkladné pracovné povinnosti, pracovná vyťaženosť, hospodárnosť konania) bez ďalšieho nemožno považovať za vážne, spĺňajúce atribút nemožnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
18. Žalovaná sporová strana nepreukázala ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní konanom dňa 20.09.2019 okolnosťami, ktoré možno považovať za vážne, na základe čoho krajský súd konštatuje, že v konaní boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. 19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa § 183 ods. 4 CSP, je potrebné uviesť, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) CSP a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, pričom žiadna analógia legis § 183 ods. 4 CSP vo vzťahu k § 274 písm. b) CSP do úvahy neprichádza. Napokon v podanom odvolaní žalovaný neuviedol ani žiadne skutočnosti v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP, ktorými by namietal, že pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie, zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
20. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Cdo/105/2018 zo dňa 29. marca 2019, z ktorého vyplýva, že „rozsudkom pre zmeškanie môže súd rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Vážnosť okolností, ktorými žalobca ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalobcovi účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. Z ustanovenia § 278 CSP nevyplýva, že rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať po vykonaní dokazovania. Dovolací súd zdôrazňuje, že sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania, na ktorom bola potrebná aj prítomnosť žalobkyne. Žalobkyňa sa na pojednávanie, ktoré jej bolo riadne a včas oznámené, bez ospravedlnenia nedostavila, čím sama ostala neaktívna. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď na návrh žalovaného vydal rozsudok pre zmeškanie.“. K tomuto odvolací súd dodáva, že rovnaká argumentácia platí aj v prípade, že konajúci súd dospeje k záveru, že ospravedlnenie žalovaného a jeho právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní nespočívalo v takých objektívnych okolnostiach, pre ktoré by bolo možné uvažovať o reálnej nemožnosti žalovanej sporovej strany dostaviť sa na riadne a včas nariadené pojednávanie.
21. Vo vzťahu k prípustnosti odvolania odvolací súd uvádza, že odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo bolo predmetom konania, či súd prvej inštancie žalobe vyhovel alebo ju zamietol, resp. jej sčasti vyhovel a vo zvyšnej časti ju zamietol. Z takto široko vymedzenej prípustnosti zákon pripúšťa tri výnimky, ktorých výpočet je taxatívny a nemožno ho rozširovať. Prvú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe uznania nároku podľa § 282 a nasl. CSP. Druhú výnimku predstavuje rozsudok vydaný na základe vzdania sa nároku podľa § 286 a nasl. CSP. Poslednú tretiu výnimku tvorí rozsudok pre zmeškanie alebo inak povedané kontumačný rozsudok v zmysle§ 273 a nasl. CSP. Napriek tomu, že voči týmto rozsudkom odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon aj voči týmto trom typom rozsudkov odvolanie výnimočne pripúšťa. Prípustnosť však v zmysle § 356 písm. b) CSP viaže len na dôvod, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia tohto zákonného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Naopak, ak strana dôvod prípustnosti preukáže, stáva sa tento súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
22. Žalovaný v podanom odvolaní dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného nepreukázal. Procesnoprávnym dôsledkom odvolania podaného proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, je jeho odmietnutie v zmysle § 386 písm. c) CSP, na základe čoho odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol.
23. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné - v danom prípade žalovaného. V nadväznosti na uvedené krajský súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).