Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/35/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. C. D. E. F., G. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Mierová 87, pracovisko Košice, Žižkova 19, IČO: 43 106 927, proti žalovaným 1/ H. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. K. XXX, 2/ I. B., nar. X.X.XXXX, bytom L. M. XXX/XX, L., obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č.62, IČO: 42 099 595, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sp.zn. zo dňa 17. októbra 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. -118 zo dňa 17. októbra 2022.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. -118 zo dňa 17. októbra 2022 žalobu zamietol (výrok I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou podielu o veľkosti 3/10 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie L., a to k pozemku registra „C“ KN, parcelné číslo 4862/1 - orná pôda o výmere 418m2, k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 6253 - ostatné plochy o výmere 1118m2 a k pozemku registra „C“ KN parcelné číslo 6490 - ostatné plochy o výmere 960m2. Rovnako žiadala o určenie vlastníckeho práva k podielu 3/10 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie L., a to k pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2521/2

- orná pôda o výmere 46m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2526/1 - orná pôda o výmere 5390 m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2527/1 - trvale trávne porasty o výmere 807m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2531/1 - orná pôda o výmere 6383m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2987/2 - trvale trávne porasty o výmere 511m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2988/1 - orná pôda o výmere 1983m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 2989/1 - trvale trávne porasty o výmere 189m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 3451 - trvale trávne porasty o výmere 467m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 3508/1 - orná pôda o výmere 3385m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 3820 - orná pôda o výmere 4372m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 4680/2 - orná pôda o výmere 4195m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 4687/3 - orná pôda o výmere 5255m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 4714/1 - orná pôda o výmere 5400m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 4731/2 - orná pôda o výmere 11394m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 4732/7

- trvale trávne porasty o výmere 4149m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 5130 - orná pôda o

výmere 9218m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 5134/2 - orná pôda o výmere 8369m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 5879/1 - trvale trávne porasty o výmere 207m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 5884/1 - orná pôda o výmere 5181m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 5958/2

- orná pôda o výmere 7111m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 5959 - trvale trávne porasty o výmere 1485m2, pozemku registra „E“ KN parcelné číslo 6252 - orná pôda o výmere 7796m2. Žalobkyňa tiež žiadala, aby jej žalovaná 1/ bola povinná vyplatiť peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 574.737,60 €. Svoju žalobu odôvodnila tým, že uvedené nehnuteľnosti žalovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva, a to titulom darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2018. Poukázala na to, že býva sama a po darovaní dochádza zo strany žalovaných k jej osočovaniu, vyhrážaniu, ich správanie sa stalo neúnosným s úmyslom neposkytovania pomoci v jej starobe a chorobe a správanie žalovaných preukazuje rozpor s dobrými mravmi. Žalovaní sa k nej správajú urážlivo a agresívne, dokonca sa jej vyhrážali z dôvodu, že im oznámila, že chce vrátiť dar. Tieto skutočnosti potvrdzujú jej príbuzní, cez ktorých jej to bolo aj oznámené, a to bratia N.. Už samotné konanie žalovaných pri prevode nehnuteľností bolo v rozpore s morálnym konaním a dobrými mravmi, keďže jej dali podpísať darovaciu zmluvu spolu s viacerými dokumentmi, a tým ju uviedli do omylu, čo vlastne podpisuje. Má za to, že žalovaní ju nejakým spôsobom obrali o jej majetok. Neprišla len o majetok, ale uvedomila si, ako sa k nej krstňatá - žalovaní zachovali. Už viac ako rok ju nik so žalovaných nenavštívil, nik sa nezaujíma o zdravie 87ročnej ženy, ich tety a krstnej, neposkytujú jej žiadnu pomoc v starobe a chorobe, a to na ňu doľahlo až tak, že psychicky rezignovala a len vďaka pomoci bratov N. to zvláda. Žalovaní ani na vianočné sviatky 2019 neposkytli žalobkyni žiadnu pomoc, či po materiálnej alebo psychickej stránke. Vyhrážajú sa jej, že viac jej nepatrí, lebo na tie majetky nezarobila ona, ale jej otec a starý otec. Žalobkyňa však zdedila všetky pozemky a ornú pôdu od svojho otca v r. 1965, a to v celosti bez nutnosti rozdelenia medzi súrodencov. Takéto osočovanie a správanie k žalobkyni preukazuje rozpor s dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že žalovaný 2/ so žalobkyňou vôbec nekomunikuje, prestal ju navštevovať a poskytovať potrebnú pomoc dňom prepisu polovice majetku darovacou zmluvou. Spoločne so žalovanou 1/ jeho nezáujem spôsobil u nej pocity samoty a odlúčenia od spoločnosti, lebo im verila, že do jej smrti budú rodina, ktorá ju nikdy nezradí a pomôžu jej v starobe a chorobe. A ako prejav vďaky im zanechá svoj celý majetok prostredníctvom závetu spísaného u notára. Žalovaní ju obrali o všetko a ešte k tomu ju nechali v chorobe a starobe úplne samu, odkázanú na pomoc cudzích ľudí s tým, že sa k nej správajú neúctivo, urážlivo. O žalobkyňu sa stará opatrovateľka a rodina - N. N. so svojim bratom.

3. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že Darovacou zmluvou zo dňa 23.02.2018 žalobkyňa darovala žalovaným 1/ a 2/ svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v LV č. XXXX O. P. XXXX v k.ú. L. s tým, že žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi. Podľa bodu V. zmluvy sa žalobkyňa ako darkyňa môže domáhať vrátenia daru , ak obdarovaní sa budú k nej, alebo k členom jej rodiny chovať tak, že tým hrubo porušia dobré mravy. Vklad vlastníckeho práva žalovaných bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor číslo V250/2018 zo dňa 27.03.2018.

4. Listom zo dňa 24.01.2020 žalobkyňa v zastúpení svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaných na vrátenie daru - nehnuteľností, ktoré im darovala na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2018. Ako dôvod vrátenia daru uviedla, že po darovaní došlo k zhoršeniu ich správania, stalo sa neúnosným s úmyslom neposkytovania pomoci v jej starobe a chorobe. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi považovala aj to, že ju pri podpise darovacej zmluvy uviedli do omylu v tom, čo podpisuje, pretože jej dali podpísať darovaciu zmluvu s viacerými dokumentami. Žalobkyňa považuje správanie žalovaných za urážlivé a agresívne.

5. Na výzvu žalobkyne na vrátenie daru reagovala žalovaná 1/ listom zo dňa 04.02.2020 tak, že ani jedna vo výzve opísaná skutočnosť, ako sa má k žalobkyni správať, nie je pravdivá a počas svojho života sa k žalobkyni správala vždy slušne, nakoľko je jej krstná mama a zároveň staršia osoba.

6. Súd vec právne posúdil podľa (ďalej len ), pričom považoval žalobkyňu za aktívne vecne legitimovanú na podanie žaloby o vrátenie daru.

7. Poukázal na to, že zákon nedefinuje, čo možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov (čo je podmienka pre požadovanie vrátenia daru), avšak za takéto správanie podľa súdu možno považovať správanie, ktoré je v rozpore so spoločensky akceptovanými normami správania a je značnej intenzity, čo sa musí prejaviť aj objektívne, nemôže sa jednať iba o subjektívny pocit dotknutej osoby.

8. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobkyňa svoj nárok nepreukázala. Aj keď žalobkyňa tvrdila, že po obdarovaní došlo k zmene správania žalovaných, pričom ona túto zmenu vníma ako psychické týranie svojej osoby, nakoľko žalovaní o ňu neprejavujú žiaden záujem ani podporu v jej starobe a chorobe, nemal súd tieto skutočnosti preukázané.

9. Výpoveďou žalovaných a svedkov mal preukázané, že k žiadnej zásadnej zmene vzťahov po darovaní nehnuteľností nedošlo a že tak, ako sa žalovaní stretávali so žalobkyňou sporadicky pred darovaním, tak tomu bolo aj po darovaní. Navyše súd poukázal na to, že darovacia zmluva neobsahuje podmienku osobnej starostlivosti či pomoci v starobe žalovaných voči žalobkyni. Súd mal preukázané, že obaja žalovaní sa so žalobkyňou stretávali v rámci svojich možností predovšetkým pri spoločných rodinných akciách, pričom samotná žalobkyňa často kontakt neumožnila, keďže podľa vyjadrení svedkov bola osobou, ktorá sa sama a slobodne chcela rozhodnúť, kedy návštevu prijme. Bolo preukázané, že to bola predovšetkým sestra žalovaného 2/, svedkyňa N. G., ktorá zabezpečovala najväčšiu starostlivosť o žalobkyňu a prostredníctvom nej mali o žalobkyni informácie aj žalovaní.

10. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by videl alebo počul, že by sa žalovaní voči žalobkyni správali urážlivo, agresívne. Tvrdenie svedka N. N., že za náznaky psychického nátlaku žalovaných na žalobkyňu považuje to, že jej neprejavovali dostatočnú úctu a nesnažili sa žalobkyňu upokojiť a vysvetliť jej, prečo nemá žiadne majetky, súd nepovažoval za dôkaz preukazujúci hrubé porušenie dobrých mravov žalovaných voči žalobkyni. Uvedené tvrdenie svedka N. N. súd vyhodnotil ako subjektívne tvrdenie a rovnako tak vyhodnotil ako subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia K. N. uvedené v jeho písomných prehláseniach, ktoré sa navyše týkali predovšetkým jeho výhrad voči správaniu K. D., ktorý ani nebol stranou sporu v tomto konaní.

11. Z dokazovania vyplynulo, že benefity vo forme opatrovateľského príspevku ako aj získanie vlastníctva bytu žalobkyne za sumu 10.000 € mali samotní bratia N., preto nie je vylúčené, že ich vyjadrenia nemohli byť ovplyvnené aj ich osobným záujmom, keďže z výpovede samotnej žalobkyne vyplynulo, že nehnuteľnosti chce vrátiť späť, pretože ich chce nanovo rozdeliť tak, že by z nich dala aj N., D. i sebe.

12. Zo všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobkyňa len subjektívne pociťuje, že žalovaní sa k nej správajú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, žalobu tak považoval za nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.

13. O trovách konania rozhodol podľa ,, a . Mal za to, že na strane žalobkyne sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju súd, ako v spore plne neúspešnú stranu, nezaviazal nahradiť trovy konania ale rozhodol tak, že stranám náhradu trov nepriznal. Uvedené okolnosti súd vzhliadol v osobe žalobkyne, ktorá je osobou vysokého veku, žije v domove dôchodcov a jej jediný príjem tvorí dôchodok vo výške 413 €. Žalobkyňa nemá žiaden majetok, pretože všetok rozdelila medzi svojich príbuzných, vrátane žalovaných. Ako uviedla svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi, z dôchodku ostane žalobkyni po zaplatení všetkých výdavkov suma 9 € a nemá už ani sumu 10.000 €, ktorú mala získať predajom bytu K. N., pretože aj túto sumu mala darovať. Ak by súd zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania voči žalovaným, malo by to podľa názoru súdu oveľa väčší negatívny dopad na život žalobkyne ako skutočnosť, že žalovaní si musia trovy konania znášať sami prihliadnuc i k tomu, že aj žalovaní boli tými, ktorých žalobkyňa obdarovala zo svojho majetku.

14. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , a a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

15. Žalobkyňa považuje rozhodnutie za vecne nesprávne a v rozpore so skutkovým stavom veci, keď podľa nej sa súd nesprávne vysporiadal s dôkazmi na preukázanie nároku žalobkyne. Súd podľa nej neakceptoval relevantné písomné doklady a dôkazy doložené žalobkyňou a stotožnil sa s názorom žalovaných, ktorí podľa nej nevyvrátili dôvodnosť žaloby. Súd akceptoval výpovede žalovaných a ich svedkov bez toho, aby odstránil rozpory. Podľa žalobkyne súd neodôvodnil správne svoje rozhodnutie, keď podľa nej neuviedol konkrétne argumenty rozhodnutia a absentuje posúdenie jednotlivých dôkazov, vysvetlenie, ktoré dôkazy boli pre súd rozhodujúce a čo viedlo súd k tomu, aby žalobe vyhovel (správne nevyhovel – poznámka odvolacieho súdu). Absentuje vyporiadanie sa s argumentmi a tvrdeniami žalovaných. Žalobkyňa nesúhlasí s odôvodnením v bode 35. rozsudku, nesúhlasil s konštatovaním

o preukázaní, že nedošlo k žiadnej zmene vzťahov po darovaní, keďže žalovaní sa stretávali so žalobkyňou sporadicky pred darovaním, aj po darovaní. Podľa odvolateľky bolo výpoveďami žalovaných aj svedkov preukázané, že pred darovaním sa s ňou stretávali veľmi často. Podľa žalobkyne o účelovosti konania a porušení dobrých mravov zo strany žalovaných svedčí to, že K. D. ju spolu so žalovanými obral o jej majetok a žalovaná v 1. rade následne svoj podiel previedla na K. D., ktorý všetko zabezpečoval. Poukázala na výpoveď žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že kedykoľvek potrebovala pomoc a zavolala mu, tak ju neodmietol, avšak po darovaní už o ňu vôbec nemal záujem, čo uviedla vo svojej výpovedi, veľakrát ho pýtala o pomoc, avšak neprišiel. Súd uvedený rozdiel pred a po darovaní neakceptoval. Za pochybenie považuje, pokiaľ súd neriešil otázku zaplatenia peňažnej náhrady za dar, ktorú žiadala v dôsledku toho, že žalovaná v 1. rade už dar nemohla vrátiť. Podľa žalobkyne výpoveďou svedka N. N. boli preukázané náznaky psychického nátlaku žalovaných na žalobkyňu, ktorí neprejavili záujem na vysvetlení skutočnosti ohľadne majetku, ktorý jej zabrali, aj napriek výzvam na stretnutie. Za nesprávne považuje, pokiaľ súd vyhodnotil výpoveď a tvrdenie svedka N. N. ako jeho subjektívne tvrdenie, keďže sa jedná o osobu, ktorá je s ňou v dennom kontakte. Za nesprávne považuje aj vyhodnotenie tvrdení K. N. v písomných prehláseniach, keď súd nezohľadnil jej vyjadrenie, že byť previedla na N. len kvôli tomu, že sa bála, aby ju nepripravili o tento jej majetok. Podľa odvolateľky súd v odôvodnení uviedol len skutočnosti uvedené vo výpovedi N. N., ktoré sú v prospech rozhodnutia o zamietnutí, ale odignoroval ďalšie ním uvedené skutočnosti. Svedok podľa nej vo výpovedi podrobne opísal a zdokumentoval jej psychický stav a jej správanie, keď doma vykrikovala, že ju našiel doma spadnutú a pod. Súd opomenul aj to, že svedok K. N. potvrdil, že sa jej vyhrážal D.. Žalobkyňa nesúhlasí so záverom súdu, že iba subjektívne pociťuje, že sa žalovaní k nej správajú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobkyňa ďalej namietala, že rozhodnutie je rozporuplné a alibistické, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces aj tým, že rozsudok neobsahuje odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo zákonným požiadavkám v zmysle . Napokon namietala, že súd počas celého konania neuvádzal v rámci súdnych pojednávaní, čo považuje za sporné a čo za nesporné, nevyslovil právny názor tak, aby strany sporu vedeli navrhovať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo tiež považuje za porušenie práva na spravodlivý proces.

16.1. Žalovaní sa k podanému odvolaniu vyjadrili písomne tak, že z odvolania napriek obsahovej rozsiahlosti nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vecne zdôvodniť hrubé porušenie dobrých mravov na strane žalovaných voči žalobkyni, preto súhlasia so závermi súdu prvej inštancie, rozsudok považujú za vecne správny a zákonný a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 16.2. Za irelevantné považujú tvrdenie žalobkyne o neakceptovaní výsledkov vykonaného dokazovania zo strany súdu a jeho účelovom rozhodnutí, pretože sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi. Podľa nich z odôvodnenia rozsudku a samotného priebehu konania je zrejmé, že konajúci súd pristúpil riadne k vykonaniu dôkazov a na základe vykonaného dokazovania vyabstrahoval záver o tom, že hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaných voči žalobkyni nebolo preukázané. Účelovosť rozsudku nezakladá nespokojnosť jednej zo sporových strán s výsledkom sporového konania. 16.3. Z obsahu odvolania absentuje akákoľvek argumentácia, ktorá by poukazovala chyby právnych úvah a právne posúdenie prejednávanej veci zo strany súdu. Žalobkyňa nekonkretizovala v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaní sa nestotožnili ani s tvrdením žalobkyne o nedostatkoch odôvodnenia rozsudku. 16.4. Žalovaní sa stotožnili so záverom súdu, že žalobkyňa existenciu zákonnej podmienky pre vrátenie daru, a to hrubé porušenie dobrých mravov, nepreukázala a už vôbec nebola preukázaná intenzita konania, ktorá musí byť dosiahnutá pre účely konštatovania hrubého porušenia dobrých mravov (nebolo preukázané žiadne porušenie dobrých mravov a už vôbec nie v intenzite potrebnej pre konštatovanie hrubého porušenia). 16.5. Dôvody, pre ktoré súd žalobu zamietol, obsahuje odôvodnenie rozsudku v bodoch 35. a 36., kde súd uvádza aj to, čo považoval za preukázané a čo za preukázané nepovažoval. Žalobkyňa sa v odvolaní iba veľmi vágne vyjadruje o údajných rozporoch, ktoré mali vzísť z dokazovania, avšak tieto vôbec nešpecifikuje. 16.6. Za správne považujú vyhodnotenie súdu, že zo strany žalobkyne sa jedná iba o subjektívny pocit, čo nepostačuje na možnosť požadovať vrátenie daru (poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého citovali). Iba subjektívne pocity žalobkyne a tvrdenia pána N. nepostačujú na preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov. 16.7. Za irelevantné považujú tvrdenie žalobkyne vzťahujúce sa na prevod podielu žalovanej v 1. rade na pána D., ktoré zároveň považujú za fabuláciu. Zdôraznili, že žalobkyňa slobodne uzatvorila darovaciu

zmluvu a je neprípustné, aby či už z vlastnej vôle alebo v dôsledku iniciatívy N. korigovala svoje predchádzajúce rozhodnutia prostredníctvom fabulácií a klamstiev (ktoré v konaní nepreukázala). 16.8. Vo vzťahu k tvrdeniu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré neboli uplatnené poukázali na to, že žalobkyňa bližšie nevyjadrila o aké prostriedky sa má jednať, preto je táto námietka irelevantná. Podľa žalovaných z odôvodnenia rozsudku zrozumiteľne a jasne vyplýva dôvod, pre ktorý došlo k zamietnutiu podanej žaloby a preto považujú odôvodnenie rozsudku za dostatočné.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

18. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 05.marca 2024 o 09.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.2.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

20. Žalobkyňa v odvolaní (vychádzajúc z ňou výslovne označených dôvodov aj z obsahu odvolania) uplatnila odvolací dôvod podľa , , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. K odvolacej námietke žalobkyne, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci. Z odôvodnenia rozsudku zrozumiteľne a jasne vyplýva dôvod, pre ktorý došlo k zamietnutiu podanej žaloby, a preto v danom prípade nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ako sa domnieval odvolateľ.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

24. Žalobkyňa nedôvodne namieta, že sa súd nesprávne vysporiadal s dôkazmi na preukázanie nároku žalobkyne, keď akceptoval výpovede žalovaných a ich svedkov bez toho, aby odstránil rozpory. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania. Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí byť

opretá o zistené skutočnosti a v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Musí však svoje úvahy jasne uviesť vo svojom rozhodnutí.

25. V preskúmavanom prípade považuje odvolací súd hodnotenie dôkazov realizované súdom prvej inštancie za správne a stotožňuje sa s ním. Ani odvolací súd nezistil žiadne podstatné rozpory, ktoré by vyplynuli z jednotlivých vykonaných dôkazov, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových záverov súdu. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že súd neakceptoval relevantné ňou predložené dôkazy, tieto nešpecifikovala a odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo nezistil existenciu takýchto pre rozhodnutie relevantných dôkazov.

26. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký vzťah má svedok k strane konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na správanie pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a na poznatky získané na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Preto aj v tomto prípade bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť aj výpovede svedkov, ktorých navrhla žalobkyňa, tak ako to súd prvej inštancie správne realizoval. Odvolací súd sa s týmto hodnotením plne stotožňuje.

27. S poukazom na vyššie uvedené nebol naplnený odvolací dôvod podľa .

29. Odvolací dôvod podľa ust. je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Žalobkyňa však v odvolaní neuviedla aké ďalšie prostriedky procesnej obrany sú prípustné a prečo neboli uplatnené, preto odvolací súd nepovažoval za naplnený ani tento odvolací dôvod.

30. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, aplikoval správnu právnu normu na zistený skutkový stav, ktorú aj správne interpretoval na daný prípad, teda nemožno považovať za naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. .

31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala existenciu zákonnej podmienky pre vrátenie daru, a to hrubé porušenie dobrých mravov, t.j. nepreukázala, že by boli pred výzvou na vrátenie daru naplnené okolnosti a dôvody, za ktorých môže darca v zmysle požadovať od obdarovaného vrátenie daru, a to hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny.

32. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť (, 149 ). Tieto povinnosti spočívajú v tom, že žalobca musí jednak tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je teda vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu o veci samej muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe (ostatných) vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno medzi stranami v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti sporových strán. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je teda daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

34. Na žalobkyni bolo dôkazné bremeno, aby preukázala existenciu dôvodov, ktoré by ju oprávňovali požadovať vrátenie daru, žalobkyňa však toto bremeno neuniesla, nakoľko nepreukázala také správanie žalovaného, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny.

35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania podľa potvrdil.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a , v spojení s . Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešným žalovaným, avšak už súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol aplikujúc a žalovaní naplnenie podmienok na použitie tohto ustanovenia nenamietali. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že na strane žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju súd, ako v spore plne neúspešnú stranu, nezaviazal nahradiť trovy konania ale rozhodol tak, že stranám náhradu trov nepriznal. Uvedené okolnosti vzhliadol v osobe žalobkyne, ktorá je osobou vysokého veku, žije v domove dôchodcov a jej jediný príjem tvorí dôchodok vo výške 413 €. Žalobkyňa nemá žiaden majetok, pretože všetok rozdelila medzi svojich príbuzných, vrátane žalovaných.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).