Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_64Ek-273-2020.pdf
PDF · 100.36 KB
No categories available
64Ek/273/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: T.. M. Q., G.. XX.XX.XXXX, K.: G. XXXX/XX, XXX XX Š., právne zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 264 750, so sídlom: Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, proti povinnému: Q. P., G..: XX.XX.XXXX, K.: R. XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Jozef Göbl, advokát, IČO: 35 571 918, so sídlom: Jantárova č. 30, 040 01 Košice o vymoženie 24.246,74 Eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefanom Vargom, IČO: 35 512 822, sídlom exekútorského úradu: Pribinova 1, 075 01 Trebišov, pod sp. zn. 187EX 115/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Povinný v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie n e m á n á r o k na úhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.02.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 24.246,74 EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - uznesením Okresného súdu Galanta, sp.zn. 8C/110/2011 zo dňa 13.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2020 a vykonateľnosť dňa 07.01.2020.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 27.02.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Ing. Štefanom Vargom, IČO: 35 512 822, sídlom exekútorského úradu: Pribinova 1, 075 01 Trebišov. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 09.03.2020.
3. Dňa 27.03.2020 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie a stanovisko k Žiadosti o poskytnutie súčinnosti“ datovaný dňom 26.03.2020. V predmetnom písomnom podaní povinný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že: „ .. dňa 12.03.2020 bolo môjmu klientovi doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 04.03.2020, ale jeho účet už bol z Vašej strany blokovaný dlhšiu dobu. Môj klient nevedel o prebiehajúcej exekúcii, nebola mu ponúknutá ani možnosť vysporiadať pohľadávku oprávneného dobrovoľne, ani vo forme splátok, ale naopak došlo k tvrdému zásahu do jeho práv jeho manželky. Aj keď to nie je povinnosťou oprávneného, nebol z jeho strany ani vyzvaný žiadnou výzvou, žiadnym upozornením, aby plnil dobrovoľne. Mohol tak oprávnený alebo jeho zástupca urobiť a mohli sa pokúsiť vec riešiť pred exekúciou.“ Ďalej vo svojom písomnom podaní povinný prostredníctvom právneho zástupcu namietal vady základného konania, kedy namietal najmä skutočnosť, že podľa jeho názoru je právoplatný exekučný titul nepreskúmateľný a nepresvedčivý a že listiny, ktoré boli podkladom pre vydanie exekučného titulu sa nezakladajú na pravde. Súčasne povinný žiadal o odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku. Čo sa týka trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním
návrhu na zastavenie exekúcie, tieto si právny zástupca povinného vo svojom písomnom podaní neuplatnil.
4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom uvádza, že: „ ... V prvom rade uvádzame, že podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným nebolo ani predčasné ani unáhlené. Oprávnený súhlasí s dobrovoľným splnením vymáhanej pohľadávky povinným, ktorá sa v úvode svojho podania domáha. Ostatne, k uvedenému účelu mu slúžila lehota na plnenie uvedená v exekučnom titule. Povinný však nevyvinul žiadnu snahu o uspokojenie vymáhanej pohľadávky, a to ani čiastočne. Povinný taktiež žiadnym spôsobom oprávneného, či jeho právneho zástupcu za účelom splnenia pohľadávky , či za účelom akéhokoľvek iného postupu nekontaktoval. Jediná snaha, ktorú povinný vyvinul, bola snaha o zbavenia sa majetku. Takisto aj podaný návrh, pri ktorom si povinný nedal námahu aby vychádzal z účinnej právnej úpravy pokladáme iba za návrh formálny, podaný len s účelom získať čas na vykonanie iných úkonov, ktoré by mohli povinnému pomôcť zmariť reálne uspokojenie pohľadávky oprávneného. Máme za to, že odkladom exekúcie príde k zmareniu jej účelu.“ Ďalej oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom na odklad exekúcie nesúhlasí nakoľko tento podľa jeho názoru nie je povinným žiadnym relevantným spôsobom odôvodnený. Poukázal na judikatúru, podľa ktorej exekučný súd v prebiehajúcom exekučnom konaní je oprávnený preskúmavať právoplatný exekučný titul len z hľadiska toho či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie, rovnako ako nie sú dané dôvody na odklad exekúcie. Čo sa týka trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, tieto si právny zástupca oprávneného neuplatnil.
5. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie sa bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa ods. 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenie podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“
9. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
12. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
13. S poukazom na ust § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“
14. S poukazom na ust § 121 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: „Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.“
15. S poukazom na ust § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: „Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.“
16. S poukazom na ust § 121 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: „Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.“
17. S poukazom na ust § 121 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: „Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“
18. S poukazom na ust. § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.“
19. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
21. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok
22. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.03.2020 (nie 12.03.2020 ako to povinný uvádza vo svojom písomnom podaní), čo vyplýva z doručenky, ktorú súdny exekútor priložil k písomnému podaniu povinného. Posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie tak bol 24.03.2020 (utorok). Keďže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 26.03.2020, podal po zákonom stanovenej lehote, a teda predmetný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok.
23. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinní musia uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
24. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
25. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.
26. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)
27. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)
28. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016)
29. Podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - uznesenie Okresného súdu Galanta, sp.zn. 8C/110/2011 zo dňa 13.08.2019, právoplatný dňa 03.01.2020, vykonateľný dňa 07.01.2020. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu namietal najmä skutočnosť, že mu nebola ponúknutá možnosť vysporiadať pohľadávku oprávneného dobrovoľne, ani vo forme splátok, ale naopak došlo k tvrdému zásahu do jeho práv jeho manželky, keď mu súdny exekútor zablokoval jeho účet. Podľa názoru povinného aj keď to nie je povinnosťou oprávneného, nebol z jeho strany ani vyzvaný žiadnou výzvou, žiadnym upozornením, aby plnil dobrovoľne. Oprávnený alebo jeho právny zástupca tak mohol urobiť a mohli sa pokúsiť vec riešiť pred exekúciou. Súčasne žiadal o odklad exekúcie.
30. Na úvod exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že povinný vo svojom písomnom návrhu používa právnu úpravu, ktorá bola účinná do 31.03.2017, tzn. že povinný pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie nevychádzal z aktuálne účinnej právnej úpravy, podľa ktorej obranou povinného proti začatiu exekúcie nie sú námietky proti exekúcie, ale návrh na zastavenie exekúcie. Súčasne podľa aktuálnej právnej úpravy odklad exekúcie nie je upravený v ust. § 56 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku, ako to uvádza povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a o návrhu na odklad exekúcie nerozhoduje exekučný súd, ale návrh na odklad exekúcie je v kompetencii súdneho exekútora s poukazom na ust. § 61h Exekučného poriadku. Aj napriek týmto skutočnostiam súd posúdil písomné podanie povinného podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie a následne pristúpil k rozhodnutiu o ňom.
31. Čo sa týka námietky povinného, že pred začatím exekučného konania a exekúcie nemal možnosť vysporiadať pohľadávku oprávneného dobrovoľne, ani vo forme splátok, súd uvádza, že uvedenú námietku povinného súd považuje za právne irelevantnú a to najmä z dôvodu, že povinný mal možnosť na dobrovoľnú úhradu pohľadávky oprávneného v lehote do 3 dní od právoplatnosti exekučného titulu. O tejto skutočnosti povinný mal vedomosť nakoľko exekučný titul bol právnemu zástupcovi povinného doručený do elektronickej schránky dňa 30.08.2019. V prípade, že nebolo v možnostiach a schopnostiach povinného realizovať úhradu judikovaného nároku oprávneného jednorázovo, mohol povinný sám alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu kontaktovať oprávneného alebo jeho právneho zástupcu a žiadať možnosť úhrady dlžnej sumy formou splátok. Súd má za preukázané, že predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2020, koniec lehoty na dobrovoľné splnenie judikovaného nároku zo strany povinného pripadol na deň 06.01.2020 (pondelok). Nakoľko koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja (06.01.2020) lehota na dobrovoľné plnenie uplynula nasledujúci pracovný deň, t.j. dňa 07.01.2020 (utorok). Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že povinný mohol dobrovoľne splniť svoj záväzok voči oprávnenému najneskôr dňa 07.01.2020. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinný, ani jeho právny zástupca, oprávneného, ani právneho zástupcu oprávneného nekontakovali za účelom dohody o postupnom splatení judikovaného nároku a zo strany povinného nebola realizovaná ani dobrovoľná úhrada judikovaného nároku oprávneného.
32. Čo sa týka námietky povinného, že exekučný titul je podľa jeho názoru nepreskúmateľný a nepresvedčivý súd uvádza, že ide o vady základného konania, ktoré bolo potrebné uplatniť v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 8C/110/2011. V exekučnom konaní je súd obmedzený len na preskúmanie exekučného titulu z hľadiska toho či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá len takými skutočnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili jeho vymáhateľnosti, prípadne pre ktoré by prebiehajúca exekúcia bola neprípustná. Ak by tieto existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd je viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nemôže v ňom nič meniť, ani naprávať chyby základného konania, a to ani v prípade ak by tieto existovali. V posudzovanom spore má súd za preukázané, že vymáhaná pohľadávka predstavuje trovy základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Podkladom pre vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, po vzniku predmetného exekučného titulu nenastali žiadne relevantné okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, a rovnako neexistujúc žiadne okolnosti, pre ktoré by prebiehajúca exekúcia bola neprípustná. Povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom v lehote stanovenej v exekučnom titule, nevyvinul žiadnu snahu o splnenie judikovaného nároku (a to ani čiastočne), ani
nekontaktoval oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu za účelom dohody o postupnom plnení judikovaného nároku a teda oprávnený nemal inú možnosť ako obrátiť sa na súd s návrhom na vykonanie exekúcie a týmto spôsobom domáhať sa splnenia judikovanej povinnosti od povinného.
33. K návrhu povinného na odklad exekúcie súd poukazuje na to, čo uviedol vyššie a teda, že rozhodnutie o návrhu na odklad exekúcie je v kompetencii súdneho exekútora podľa ust. § 61h Exekučného poriadku.
34. Na základe vyššie uvedených skutočností má exekučný súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
36. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
37. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
38. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
39. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
40. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca oprávneného si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.