Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-217-2020.pdf
PDF · 80.44 KB
Case nature
Subarea
68Ek/217/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného AEGON Životná poisťovňa, a.s., IČO: 35 979 356, so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, právne zast. Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti povinnej Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. V. XX, XXX XX K., o vymoženie 79,90,-EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/217/2020 zo dňa 10. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/217/2020 zo dňa 10. marca 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/217/2020 zo dňa 10. marca 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doručeného súdu dňa 22.1.2020 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 7C/107/2018-47, zo dňa 6.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 6.12.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 69Ek/216/2020 zo dňa 12.2.2020, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko zistil dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade je ako oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, uvedená právnická osoba, ktorá nemá právnu a ani procesnú subjektivitu. Vyšší súdny úradník, z výpisu z obchodného registra oprávneného zistil a považoval za preukázané, že oprávnený bol ku dňu 1.1.2020 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra. Preto, s poukazom na ustanovenia § 61 CSP a § 62 CSP uviedol, že základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť stranou konania. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť. Z dôvodu, že absencia spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, nie je možné tento nedostatok dodatočne zhojiť. V prípade, ak súd zistí nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v čase podania návrhu, nemá inú možnosť, len konanie zastaviť. V tomto smere vyšší súdny úradník poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžp 11/2013 z 31.3.2014. Keďže oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra 1.1.2020 a prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 22.1.2020, konal v čase keď už nemal právnu subjektivitu, t.j. kedy už nemal spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností. Oprávnený zanikol ešte pred podaním návrhu na začatie konania (nie počas neho) a preto súd nemohol rozhodnúť o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom oprávneného. Na základe uvedených skutočností, vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 17.3.2020, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 1.4.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený v podanej sťažnosti poukázal na to, že súd nepostupoval správne, pretože právnym nástupcom oprávneného je spoločnosť NN Životná poisťovňa, a.s., IČO: 35 961 999, so sídlom Jesenského 4C, 811 02 Bratislava, čo uviedol aj súd v napadnutom uznesení. Preto mal podľa jeho názoru súd postupovať v zmysle § 52 ods. 1 Exekučného poriadku a mal oprávneného vyzvať na odstránenie tejto vady. V danom prípade je nedostatok procesnej spôsobilosti vadou odstrániteľnou, v zmysle § 161 ods. 3 CSP. V obdobných veciach bol oprávnený vyzvaný na odstránenie takejto vady a na doloženie plnej moci. Keďže v tomto prípade tak súd neurobil, jeho procesný postup je nesprávny. V závere podanej sťažnosti oprávnený uviedol, že touto cestou opravuje označenie oprávneného, ktoré má správne byť NN Životná poisťovňa, a.s., IČO: 35 961 999, so sídlom Jesenského 4C, 811 02 Bratislava a súdu predkladá plnú moc pre právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd aby napadnuté uznesenie zrušil a vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí ho, že inak návrh na vykonanie exekúcie odmietne. Ak bol návrh podaný prostredníctvom exekútora, opraviť sa musí prostredníctvom toho istého exekútora.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada.
11. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 8. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica postupoval správne, keď po zistení absencie procesnej subjektivity oprávneného, ktorý pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie konal ako právny subjekt, hoci už nebol subjektom práv a povinností a nemohol tak byť ani účastníkom exekučného konania, jeho návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený, označený v návrhu na vykonanie exekúcie, už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol nadobúdať žiadne práva a ani byť nositeľom nijakých povinností a nemohol konať ani prostredníctvom právneho zástupcu, keďže plná moc zastupovať právny subjekt zaniká zánikom tohto subjektu. Vyšší súdny úradník správne poukázal aj na to, že základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť stranou konania a že nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť (nemá s kým konať). Nedostatok procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.
13. Po preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že ako oprávnený je v návrhu na vykonanie exekúcie označená obchodná spoločnosť, ktorá ku dňu 1.1.2020 zanikla zlúčením s obchodnou spoločnosťou NN Životná poisťovňa, a.s., IČO: 35 961 999, so sídlom Jesenského 4C, 811 02 Bratislava. Vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí síce poukázal na to, že z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že tento zanikol zlúčením a má tak právneho nástupcu, avšak súd nepovažoval právnu argumentáciu právneho zástupcu oprávneného o tom, že ho mal súd vyzvať na opravu návrhu postupom podľa § 52 Exekučného poriadku, v danom prípade, za správnu. Podľa názoru konajúceho súdu, označenie ako oprávneného taký subjekt, ktorý už v danom čase nemá procesnú subjektivitu, nie je tzv. „inou zrejmou nesprávnosťou“ podaného návrhu, ktorú možno odstrániť postupom podľa § 52 ods. 1 , ods. 2 Exekučného poriadku.
14. Súd s poukazom na znenie ustanovenia § 52 Exekučného poriadku, konštatuje, že z neho vyplýva, že súd postupom podľa uvedeného ustanovenia vyzve oprávneného na odstránenie chýb v písaní alebo iných zrejmých nesprávností návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný. Kým pojem „chyby v písaní“, je pomerne jednoznačný a v rozhodovacej súdnej praxi vyriešený ustáleným spôsobom (napríklad preklep, gramatická, či matematická nesprávnosť), pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je potrebné vykladať individuálne. Ide však v zásade o inú nesprávnosť návrhu, ako je pisárska alebo matematická chyba, avšak táto nesprávnosť musí byť každému hneď zrejmá a zjavná, ako okamžité zlyhanie mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa jej dopustila. Pôjde tak predovšetkým o také chyby a nesprávnosti, ktoré nemajú podstatnejší význam. V danej súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie publikované pod Rc 37/1969, alebo na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2013, resp. sp. zn. III. ÚS 67/2019. Za „inú zrejmú nesprávnosť“ návrhu na vykonanie exekúcie, preto podľa názoru súdu nemožno považovať to, že návrh na vykonanie exekúcie podal neexistujúci právny subjekt bez procesnej spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Preto súd konštatuje, že vyšší súdny úradník postupoval správne a sťažnosť je potrebné považovať za nedôvodnú.
15. Sudca okrem uvedeného, už iba pre úplnosť dáva právnemu zástupcovi oprávneného do pozornosti, že exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica, začaté od 1.4.2017 je špecifické tým, že ide o výlučne elektronické konanie a vzťahujú sa naň nielen ustanovenia Exekučného poriadku, ale aj ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente. Exekučný poriadok v ustanovení § 48 ods. 7 výslovne uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Rovnako listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Rovnako je potrebné poukázať na to, že v zmysle § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti (v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný) sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada. Ak teda v podanej sťažnosti právny zástupca (zaniknutého) oprávneného uviedol, že touto cestou opravuje označenie oprávneného v podanom návrhu (a predložil aj novú plnú moc), tento jeho úkon by (ani pri nezaniknutom právnom subjekte) nebolo možné, bez súčasného vykonania opravy návrhu na elektronickom formulári, považovať za opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Samotným konštatovaním o oprave návrhu v podanej sťažnosti, totiž nedošlo automaticky aj k oprave podaného elektronického návrhu na vykonanie exekúcie. Opravu elektronického návrhu je možné vykonať iba elektronickou opravou a to prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Bez vykonania takejto opravy návrh zostane v pôvodnom znení. Súd však opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o vadu neodstrániteľnú a na uvedené súd poukázal iba pre úplnosť, reagujúc na tvrdenia uvedené v sťažnosti.
16. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
20. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania (v danom prípade ani táto podmienka konania nie je splnená), oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou nároku sa preto súd už nezaoberal.
21. Pre úplnosť súd konštatuje, že iba právny nástupca oprávneného (ktorý zanikol zlúčením) môže účinne podať návrh na vykonanie exekúcie, na základe predloženého exekučného titulu, v prípade ak povinný už na základe neho dobrovoľne uloženú povinnosť nesplnil.
22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).