Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát v Bratislave, proti žalovanému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, W. N. XXX, o 4.379,69 € s prísl.,, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.167,62 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 04.03.2017 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenia 2.212,07 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 04.03.2017 do zaplatenia.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou z 01.10.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“), uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v sume 5.000 €. Žalovaný mal pôžičku splácať 60 mesačnými splátkami po 146,34 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný veriteľ zanikol rozdelením a pôvodný žalobca ako jeho právny nástupca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.

2. Žalovaný s ak žalobe doručenej mu do vlastných rúk nevyjadril.

3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s (ďalej len „“) pojednávanie, na ktorom v prítomnosti žalovaného a ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa , a skutočností známych súdu v zmysle v spojení s vykonanými listinnými dôkazmi založenými v spise: notárska zápisnica (č. l. 6 až 17), zmluva (č. l. 18 až 24), predžalobná upomienka (č. l. 25), oznámenie (č. l. 26), prehľad splátok a úhrad (č. l. 27 až 29), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 84), podací hárok (č. l. 71), ustálil súd tento skutkový stav:

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva, č. l. 18 až 24).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo výške 5.000 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 146,30 €. Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: fixná ročná úroková sadzba: 30,30 %, RPMN: 30,30 %, priemerná hodnota RPMN: 18,66 %, celkové náklady spotrebiteľa: 4.117,60 €, celková čiastka: 9.117,60 € a termín konečnej splatnosti: 02/2020. Prvá splátka bola splatná 20.03.2015 a všetky ďalšie sa stali splatnými vždy v 15. deň mesiaca.

7. Článok VIII s názvom „zmluvné podmienky“ obsahoval v ods. 9 s názvom „Následky nesplácania spotrebiteľského úveru…“ ustanovenie, podľa ktorého „spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 [OZ]“.

8. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku v ten istý deň (nesporná skutočnosť).

9. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.10.2016 (nesporná skutočnosť; predžalobná upomienka, č. l. 25).

10. Predžalobnou upomienkou z 29.12.2016 (č. l. 25) pôvodný veriteľ upozornil žalovaného, že ak do 05.02.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v októbri 2016, bude oprávnený úver „zosplatniť“. Pôvodný veriteľ následne listom z 26.02.2017 oznámil žalovanému, že jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, č. l. 26).

11. Žalovaný z pôžičky uhradil 2.832,38 € (nesporná skutočnosť, prehľad splátok a úhrad, č. l. 27 až 29).

12. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia k 01.01.2018 (notárska zápisnica, č. l. 6 až 17; skutočnosti známe súdu z vlastnej činnosti a z obchodného registra).

13. Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú:

„6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s. 6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

14. Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti okrem Splátkového predaja a leasingu“.

15. Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

16. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú žalobca a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB Leasing“).

17. Oznámením z 26.03.2020 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 74). Toto oznámenie bolo žalovanému odoslané v ten istý deň (podací hárok, č. l. 71).

B. Právne posúdenie

18. Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť pôžičku v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa (ďalej len „“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľský účel pôžičky), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa tohto zákona.

19. Odplata za pôžičku bola v zmluve dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 30,30 %. Takýto úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26.04.2012, sp. zn. ) pri dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súdu je známe ( ), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) sa v roku 2015 pohybovala na úrovni 10 %. Odplata požadovaná veriteľom v tejto veci (30,30 %) presahovala túto úroveň viac ako 3-násobne. Takýto exces treba bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon ( ). Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, je absencia úrokovej sadzby v zmluve o pôžičke, ktorá je však podľa povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nedostatok tejto náležitosti má potom podľa cit. zákona za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou, a preto sa na neho vzťahuje , ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra ( ). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu ( ). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri tunajšieho súdu pod zn. (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení k 01.01.2018.

21. Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry (R 119/2003) vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému

( ), a keďže pôvodný žalobca navrhol vstup žalobcu do konania s jeho súhlasom, boli tým splnené podmienky na rozhodnutie podľa , a súd preto pripustil zmenu na strane žalobcu uznesením z 21.04.2020, č. k. -83.

22. Žalovaný je tak povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu pôžičky (5.000 €), bez toho, čo medzičasom zaplatil (2.832,38 €), pretože žalobca má nárok len na nesplatenú časť istiny (2.167,62 €). Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, pôvodný veriteľ využil svoje právo dohodnuté na základe v čl. VIII ods. 9 bode 9.2 zmluvy o pôžičke a 29.12.2016 vyhlásil predčasnú splatnosť pôžičky. Pre omeškanie žalovaného patrí žalobcovi podľa nárok na úrok z omeškania v sume určenej v nariadenia vlády č. , teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB účinnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Preto súd priznal žalobcovi vyššie uvedený nárok spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil až od 04.03.2017 (výrok I).

23. Vzhľadom na fikciu podľa žalobca nemá nárok na úrok spojený s pôžičkou ani na poplatok 1,08 € v podobe nákladov na vymáhanie. Žaloba je tak v tomto rozsahu a od neho sa odvíjajúceho úroku z omeškania nedôvodná. Súd preto žalobu v zostávajúcej časti zamietol (výrok II).

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako prevažne neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí ( a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd nárok na náhradu trov konania stranám v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.