Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K2-29C-12-2021.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
K2-29C/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, A. XXX/ XX, XXX XX C. – Barca práv. zast. D. E. F., nar. XX.X.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO: 00 691 135, I. o určenie vlastníckeho práva k miestnej ceste a II. o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva , takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
II. Súd u r č u j e, že žalobca je vlastníkom spevnenej asfaltovej plochy umiestnenej na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a to pozemkov v katastrálnom území H., obec C. – H., I. C. J., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX ako po: a) parcela reg. C č. 1480/10 vo výmere 498 m2 zastavaných plôch a nádvorí, b) parcela reg. C č. 1480/11 vo výmere 154 m2 zastavaných plôch a nádvorí, c) parcela reg. C č. 1480/1 vo výmere 754 m2 zastavaných plôch a nádvorí, d) parcela reg. C č. 1480/26 vo výmere 892 m2 zastavaných plôch a nádvorí, e) parcela reg. C č. 1480/19 vo výmere 3m2 zastavaných plôch a nádvorí, f) parcela reg. C č. 1479/31 vo výmere 252 m2 zastavaných plôch a nádvorí.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6.4.2021 a po jej doplnení podaním zo dňa 27.11.2021 domáhal, aby súd určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom inžinierskej stavby – miestnej cesty – ulica Podnikateľská – m.č. C. – H., číslo cestného úseku podľa cestnej databanky Slovenskej správy ciest: 3742A35706_3742E17200 a 3742E17200_37442E17500, a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec C. – H., I. C. J., zapísaných na LV č. XXXX. Celková výmera nehnuteľností žalobcu je 2.883 m2 a predstavujú najväčšiu časť (47,9%) pozemkov pod inžinierskou stavbou – miestnou komunikáciou (cestou) – Podnikateľská ulica. Žalobca listom zo dňa 18.3.2020, ktorý bol doručený žalovanému 19.3.2020 vyzýval žalovaného v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. na majetkovo-právne vysporiadanie. Žalovaný na predmetné výzvy nereagoval. Žalovaný sa o túto miestnu komunikáciu od roku 1995 žiadnym spôsobom nestará a popiera, že je jej vlastníkom. Žalobca vyčerpal všetky mimosúdne prostriedky, aby žalovaný uznal vlastnícke právo k miestnej komunikácii – ulici Podnikateľskej, nakoľko vlastnícke právo má podstatný/rozhodujúci vplyv na majetkovo-právne
vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou. Zároveň má naliehavý právny záujem aj s tým cieľom, aby sa fakticky stav zosúladil so stavom právnym.
3.Žalobca predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesného útoku: fotografie cestného telesa ulica Podnikateľská, grafický prehľad vlastníkov pozemkov pod cestou, katastrálna mapa, list žalovaného zo dňa 6.12.2019, 8.10.2019, 11.6.2020, výpis LV č. XXXX, výpis LV č. XXXX, výpis LV č. XXXX, mapu – cestná databanka, historická ortofotomapa Slovenska, výpis z katastra nehnuteľností parcela č. 1479/1, list žalobcu zo dňa 15.6.2020, doručenka, list žalobcu zo dňa 18.3.2020, návrh na zabezpečenie dôkazu, zápis EKN 402 na LV č. XXXX – rozhodnutie č. D696/78-22, rozhodnutie č. D2215/90 + identifikácia parciel zo dňa 15.10.1991, rozhodnutie o oprave chyby X20/2006 zo dňa 8.3.2006, vyvlastnenie pre Okresný stavebný podnik Košice, rozhodnutie č. Výst. 9043/1957 zo dňa 27.7.1959, vyvlastnenie pre cestné stavby KE ŠP - rozhodnutie č. Výst. 1486/74-Go-LV č. 432 + technický podklad GP č. 761-03-0040-72 zo dňa 11.10.1973, úprava petitu a doplnenie žaloby zo dňa 27.11.2021, čestné vyhlásenie K. L. zo dňa 10.11.2021, čestné vyhlásenie J. A. M. zo dňa 15.11.2021, list Ministerstva vnútra SR, Štátny archív Košice zo dňa 28.7.2021, rozhodnutie o prípustnosti stavby, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 194/2008 zo dňa 11.9.2009, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 15Co 346/2016, list žalobcu zo dňa 14.4.2021, list žalovaného zo dňa 29.1.2020, list Ministerstva financií SR zo dňa 6.10.2009, odpis rozhodnutia Odboru MH, dopravy, obchodu, výstavby a vodného hospodárstva rady ONV zo dňa 27.7.1959, list žalovaného zo dňa 28.6.2021, satelitné mapy, článok z histórie a zo súčasnosti Mestská časť Košice – Krásna, žiadosť o zápis do evidencie nehnuteľností zo dňa 12.7.1984 podaná Okresný stavebným podnikom Košice, geometrický plán, výkaz, výmer, satelitné mapy, územný plán Barca, historické mapy, historická ortofotomapa, vyjadrenie Mesta Košice zo dňa 28.6.2016, satelitná mapa, fotodokumentácia cestného telesa – 4.4.2021, územný plán Mesta Košice – výkres verejného dopravného vybavenia, znalecký posudok č. 16/2022 vypracovaný znalcom J. N. O..
4.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.2.2022, že aj napriek tomu, že žalobca uvádzal, že žalovaný nereagoval na jeho výzvy, v kontexte informácií, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi najmä v rámci režimu poskytovania informácií podľa Zák. č. 211/2000 Z.z. žalovaný uviedol: a/ že nie je vlastníkom ani správcom pozemnej komunikácie na Podnikateľskej ulici, pričom táto cesta nie je zaradená v sieti miestnych ciest, b/ pozemná komunikácia na Podnikateľskej ulici nie je miestnou cestou, ale verejnou účelovou cestou a c/ príslušná cesta slúži k spojeniu jednotlivých výrobných prevádzok a objektov (v rámci priemyselnej zóny) s ostatnými pozemnými komunikáciami, pričom súčasný asfaltový nikdy nezrealizoval žalovaný. V prípade, ak žalovaný je vlastníkom miestnych ciest, je to známe aj z iných súdnych konaní, že žalovaný nikdy nespochybňoval svoje vlastníctvo (resp. správu) a naopak sa k vlastníctvu hlási.
5.Žalovaný namieta absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. na takejto žalobe, ktorý žalobca preukazuje tým, že 1. /vlastnícke právo k ceste má „podstatný/rozhodujúci“ vplyv na majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov pod cestou a na komplexné zrekonštruovanie cesty a teda žalobca bude výrokom súdu predmetnej veci priamo dotknutý; 2./ žalobca ako vlastník pozemkov pod cestou a zároveň vlastník priľahlej budovy má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva (žalovaného) k ceste, aby sa fakticky stav zosúladil s právnym, 3./ žalobca podáva žalobu aj z dôvodu, že je zo strany podnikateľských subjektov často dopytovaný, v akom štádiu sa nachádza predmetná vec a súčasne aj preto, že dochádza k škodovým udalostiam na motorových vozidlách na predmetnej ceste (výtlky); 4./ žalovaný popiera svoje vlastníctvo a je pasívny a teda žalobca nemá iný právny prostriedok ako podať len túto určovaciu žalobu, nakoľko postavenie žalobcu je neisté. Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva možno dosiahnuť žalobou na plnenie. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací nárok. Vo všetkých aspektoch, ktoré žalobca uviedol v žalobe môže osoba, ktorá sa cíti byť dotknutá nekonaním žalovaného domáhať práva na konkrétne plnenie. Podanie určovacej žaloby žiadnym spôsobom neodstráni povinnosť dotknutej osoby domáhať sa ochrany svojich práv v ďalších (správnych či súdnych) konaniach a preto je zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení vlastníctva 3. osoby od počiatku chýba. Naviac žalobca nežiada určiť vlastnícke právo pre seba, ale dokonca pre inú osobu. Ďalej žalovaný namietol, že oprávneným orgánom rozhodovať o tom, či predmetná stavba patrí alebo má byť zaradená do siete miestnych ciest je oprávnený rozhodovať príslušný orgán štátnej správy a nie súd. Súd teda nemá kompetenciu rozhodovať o tom, že daná cesta patrí do siete miestnych ciest čo sa v rámci aktuálneho žalobného petitu konkludentne navrhuje. Zároveň namietal neurčitosť žalobného
petitu, keďže označenie cesty formou všeobecného odkazu na ulicu a odkazom na údaje o evidencii v cestnej databanke, ktoré sami o sebe nemajú záväzný charakter obdobný evidencii údajov v katastri nehnuteľností sú absolútne nepostačujúce, má za to, že je nevyhnutné označiť cestu formou uvedenia pozemkov pod cestou a to buď uvedením konkrétnych parciel, resp. prostredníctvom geometrického plánu, na základe čoho bude možné jasne stanoviť o akú cestu, resp. jej časť jednoznačne ide. Ďalšou námietkou je námietka absencie pasívnej legitimácie žalovaného, kde namietal, že spôsob využitia pozemku tak ako je označený v katastri nepreukazuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že cesta na pozemku je s určitosťou miestna cesta a naopak rovnako táto skutočnosť nijako nevylučuje tvrdenie žalovaného, že na pozemku sa nachádza (verejná) účelová cesta a už vôbec nemožno zo spôsobu využívania pozemku odvodiť vlastníka cesty (samotnej inžinierskej stavby). Poukázal na § 71 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v zmysle, ktorého spôsob využívania pozemku ani nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností. Zároveň k označeniu cesty v cestnej databanke Slovenskej správy ciest žalovaný poukazuje na tu skutočnosť, že táto evidencia nemá žiaden záväzný charakter. Pojem miestnej cesty je jednoznačne špecifikovaný v cestnom zákone, technická norma len určuje bližšie technické parametre miestnej cesty. Zo žiadneho predpisu však nevyplýva, že by aj účelová cesta nemohla mať parametre miestnej cesty. Žalovaný navrhol ako svedka vypočuť p. C., starostu Mestskej časti Košice – Barca. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť.
6.Žalovaný predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: list Slovenskej správy ciest zo dňa 21.8.2020.
7.Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 29C 12/2021-219 zo dňa 28.3.2022 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
8.Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/82/2022-298 zo dňa 10.10.2022 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 29C/12/2021-219 zo dňa 23. februára 2022 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bodoch 24. až 28. uviedol, že : ... „
24. Rozhodnutím súdu o tom, či žalovaný je vlastníkom inžinierskej stavby - cesty na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, sa odstráni stav právnej neistoty žalobcu v otázke jeho nároku v zmysle zákona 66/2009 Z.z. na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorých je táto cesta postavená.
25. Rozsudok súdu o tejto určovacej žalobe má teda rozhodujúci vplyv na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu pod cestou na ulici Podnikateľskej, toto rozhodnutie sa priamo dotýka právneho postavenia žalobcu a bez neho zostane právne postavenie žalobcu naďalej neisté.
26. Týmto rozsudkom súdu sa definitívne vyrieši otázka, či predmetná pozemná komunikácia je miestnou cestou a či je vo vlastníctve žalovaného a či teda žalobca má nárok na majetkoprávne vysporiadanie podľa zákona 66/2009 Z.z. Žalobca si tak bude istý, že jeho nárok bude vysporiadaný bez potreby iniciovania ďalších súdnych sporov.
27. Túto podstatnú argumentáciu žalobcu (už v žalobe) súd nezohľadnil, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol, ak žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
28. Naliehavý právny záujem žalobcu ako vlastníka pozemkov pod cestou je daný aj tým, že touto určovacou žalobou sa vyrieši aj otázka, kto (aký subjekt) je zodpovedný za prípadný vznik škody na zdraví, či majetku, ktorý hrozí pri využívaní cesty na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, čím sa tiež odstráni stav právnej neistoty žalobcu, vo vzťahu ku ktorému sú uplatňované nároky na náhradu škody, ktorá vzniká v príčinnej súvislosti s užívaním cesty.“
9.Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10.Súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní a pri rozhodovaní z nich vychádzal, nevykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov pretože tieto boli stranám sporu doručené a neboli sporné, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil tento skutkový stav.
11.Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12.Žaloba podaná žalobcom dňa 6.4.2021 je tzv. určovacou žalobou, preto sa súd v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či žalobca v čase podania žaloby o určenie vlastníckeho práva, má na žalobe naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou úspešnosti predmetnej žaloby.
13.Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ust. § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) C.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinností podľa písm. a) tohto ustanovenia. Aj v prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinností, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinností nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „katastrálny zákon) je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona) je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty a skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu.
14.Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Rozhodnutím súdu o tom, či žalovaný je vlastníkom inžinierskej stavby - cesty na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, sa odstráni stav právnej neistoty žalobcu v otázke jeho nároku v zmysle z. č. 66/2009 Z.z. na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov, na ktorých je táto cesta postavená. Rozsudok súdu o tejto určovacej žalobe má teda rozhodujúci vplyv na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu pod cestou na ulici Podnikateľskej, toto rozhodnutie sa priamo dotýka právneho postavenia žalobcu a bez neho zostane právne postavenie žalobcu naďalej neisté. Týmto rozsudkom súdu sa definitívne vyrieši otázka, či predmetná pozemná komunikácia je miestnou cestou a či je vo vlastníctve žalovaného a či teda žalobca má nárok na majetkoprávne vysporiadanie podľa zákona 66/2009 Z.z. Žalobca si tak bude istý, že jeho nárok bude vysporiadaný bez potreby iniciovania ďalších súdnych sporov.
15.Podľa § 286 C.s.p. ak sa žalobca vzdá svojho nároku úplne alebo sčasti, zamietne súd žalobu na návrh žalovaného rozsudkom pre vzdanie sa nároku.
16.Žalobca podaním zo dňa 19.2.2024 sa vzdal svojho nároku uplatneného v žalobe zo dňa 6.4.2021 a žalovaný podaním zo dňa 16.2.2024 navrhol žalobu z tohto dôvodu zamietnuť, preto súd o žalobe žalobcu zo dňa 6.4.2021 rozhodol rozsudkom pre vzdanie sa nároku.
17.Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
18.Podľa § 147 ods. 1 C.s.p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
19.Podľa § 147 ods. 3 C.s.p. na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
20.Žalovaný podaním zo dňa 16.2.2024 podal voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva žalobcu k spevnenej asfaltovej ploche umiestnenej na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v znení petitu:
21.Súd určuje, že žalobca je vlastníkom spevnenej asfaltovej plochy umiestnenej na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a to pozemkov v kat. úz. H., obec C. –H., I. C. J. P. na liste vlastníctva č. XXXX ako a) parcela reg. C č. 1480/10 vo výmere 498 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, b) parcela reg. C č. 1480/11 vo výmere 154 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, c) parcela reg. C č. 1480/1 vo výmere 754 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, d) parcela reg. C č. 1480/26 vo výmere 892 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, e) parcela reg. C č. 1480/19vo výmere 3m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, f) parcela reg. C č. 1479/31 vo výmere 252 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie.
22.Žalovaný na vzájomnej žalobe má naliehavý právny záujem, keďže rozhodnutím o určení vlastníckeho práva sa odstráni stav právnej neistoty medzi stranami sporu, kto je vlastníkom spevnenej asfaltovej plochy umiestnenej na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, a to pozemkov v kat. úz. H., obec C. –H., okres Košice II evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX a rozhodnutím súdu sa definitívne vyrieši otázka jej vlastníctva. Žalobca podaním zo dňa 19.2.2024 uznal nárok uplatňovaný žalovaným vo vzájomnej žalobe zo dňa 16.2.2024 v celom rozsahu, preto súd o tejto vzájomnej žalobe rozhodol rozsudkom pre uznanie.
23.Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
24.Podľa § 289 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre vzdanie sa nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre vzdanie sa nároku.
25.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keďže každá zo strán sporu mala čiastkový úspech, preto vyslovil, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
26.Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 C.s.p., pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.
Poučenie:
Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.