Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-317-2019.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/317/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684 proti žalovaným: 1. R. U., T.. XX.XX.XXXX, zastúpenej Mgr. Tomášom Čerepanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, 2. S. H., T.. XX.XX.XXXX, B. H. D. Y., T. S. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 01.02.2019 č.k. 13C/23/2018 - 54 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a vo výroku o trovách konania medzi nimi a v r a c i a vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť vypratať byt č. X nachádzajúci sa v Košiciach, na ulici T. S. X, pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 123, § 124, § 126 ods. 1, 2, § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 685 ods. 1, 2, § 688, § 676, § 677, § 710, § 711 ods. 1 písm. d), § 712a ods. 3, § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba o vypratanie bytu je opodstatnená, preto jej vyhovel a žalovaným uložil povinnosť vypratať byt bez bytovej náhrady.
3. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca je správcom predmetného bytu, ktorý mu bol zmluvou o výkone správy zo dňa 01.12.2008 uzavretou medzi Mestom Košice ako vlastníkom predmetného bytu a žalobcom ako správcom, zverený do správy. Na základe rozhodnutia o pridelení bytu č. j. H. zo dňa 11.09.1990 sa nájomcami predmetného bytu stali rodičia žalovanej v 1. rade. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.01.2013 potom, ako rodičom žalovanej v 1. rade ako nájomcom bola prenajímateľom dňa 24.10.2012 doručená výpoveď z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu. Nájomcovia predmetného bytu zomreli v priebehu rokov 2015 a 2016, teda po uplynutí výpovednej lehoty a po zaniknutí nájomného vzťahu. Vykonaným dokazovaním nebolo zistené, žeby medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu nájomného vzťahu. Žalovaná v 1. rade so svojím druhom - žalovaným v 2. rade v predmetnom byte bývali už za života rodičov žalovanej v 1. rade a v tomto byte zostali bývať aj potom, ako jej rodičia zomreli. Žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva Mesta Košice, teda vlastníka predmetného bytu, ktorého správu vykonáva žalobca.
4. Súd prvej inštancie po zistení, že žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu poskytol ochranu vlastníkovi predmetného bytu, keďže vlastnícke právo je ústavou chránené a poskytuje ochranu
voči tomu, kto neoprávnene do vlastníckeho práva zasahuje. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že vlastník predmetného bytu je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu.
5. Na základe týchto úvah uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt a odovzdať ho žalobcovi bez nároku na zabezpečenie bytovej náhrady.
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 1. rade, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní uviedla, že má 8 detí, pričom nemá zabezpečené iné bývanie. Toho času si jej druh našiel prácu, preto prehlásila, že bude platiť nájomné a zároveň uhradí aj nedoplatok.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Vyzdvihol tú skutočnosť, že žalovaní za užívanie bytu nikdy neplatili. Až v novembri 2018 začali uhrádzať platby za užívanie bytu vo výške 83,35 eur, ktorá suma zodpovedá nájomnému a úhradám za služby. Na splatenie nedoplatkov uhradili jednorázovo v decembri 2018 sumu 100,- eur. Žalovaní si dlhodobo neplnili svoje povinnosti a neplatili za užívanie bytu. U žalovaných bola snaha začať platiť platby za bývanie až po začatí súdneho konania o vypratanie bytu, a aj to nesplácajú už existujúce nedoplatky. Ich nezodpovedný prístup sa prejavil aj v neúčasti na pojednávaní o vypratanie bytu.
9. Žalovaná v 1. rade v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii. Uviedla, že za dlhy na nájomnom uhrádza mesačne 20,- eur. Momentálne poberá rodičovský príspevok. Na maloleté deti poberá 230,- eur mesačne. Jej druh je nezamestnaný. Aj keď nedisponuje nájomnou zmluvou, podmienky nájmu podľa nej trvajú. Požiadala, aby súd žalobu zamietol, nakoľko nechce, aby sa jej deti ocitli v ústave.
10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v 1. rade zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Od podania vyjadrenia zo dňa 11.07.2019 nedošlo k zlepšeniu platobnej disciplíny žalovaných, ktorí platia len „bežné“ mesačné úhrady a nedoplatok neuhrádzajú. Žalovaný v 2. rade podľa názoru žalobcu nevyužíva svoje schopnosti sa zamestnať a získať tak finančné prostriedky na elimináciu dlhu a riešenie bytovej otázky. Na trhu je v súčasnosti množstvo pracovných ponúk, napriek tomu nevidno snahu žalovaných uhradiť vzniknuté dlhy. Žalobca si nemôže dovoliť, aby nedoplatky žalovaných boli hradené z jeho vlastných prostriedkov.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej v 1. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.
12. Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, preto len tento výrok a súvisiaci výrok o trovách konania sa stal predmetom odvolacieho prieskumu.
13. Žalovaná v 1. rade podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. l písm. f) a h) C.s.p. teda, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu nemožno považovať za správne, pretože súd vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho nezameral dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností, relevantných pre rozhodnutie vo veci.
15. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalovaná v 1. rade užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, teda bez uzavretia platnej nájomnej zmluvy so žalobcom, ktorý je správcom predmetného bytu.
16. Žalovaná v 1. rade v priebehu konania nepoprela tú skutočnosť, že by v predmetnom byte bývala bez uzavretia platnej nájomnej zmluvy a nakoniec ani v odvolaní nepopiera opodstatnenosť nároku žalobcu na vypratanie predmetného bytu vo vzťahu k nej. V odvolaní ale aj pred súdom prvej inštancie však žalovaná v 1. rade poukazovala na svoju nepriaznivú rodinnú, sociálnu a finančnú situáciu, keď tvrdila, že toho času poberá len rodičovský príspevok, má 8 detí a jej druh nie je toho času zamestnaný. Tvrdí, že vyprataním z predmetného bytu by bolo významne zasiahnuté do jej súkromného a rodinného života a tiež by to znamenalo zásah do jej obydlia. Súd prvej inštancie k tejto obrane žalovanej neprihliadol, keďže v odôvodnení rozhodnutia sa otázkou zásahu do súkromného a rodinného života žalovanej ale aj jej práva na obydlie žiadnym spôsobom nezaoberal.
17. Jedným z čiastkových oprávnení vlastníka nehnuteľnosti je túto užívať, preto niet pochýb o tom, že v súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné poskytnúť ochranu vlastníkovi bytu, ktorý sa domáha jeho vypratania vo vzťahu k žalovaným. V prípade žalôb o vypratanie bytu je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi a ústavnými zásadami významné náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujmu vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé.
18. Otázkami ochrany súkromia, obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu týchto práv v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze z 10.07.2001 sp.zn. I.ÚS 13/00, v ktorom uvádza, že: „Ústavou Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia“.
19. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
20. Súdu prvej inštancie je vo vyššie naznačených súvislostiach potrebné vytknúť, že pri rozhodovaní o veci a ochrane, ktorú poskytol žalobcovi ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti sa nezaoberal poskytnutím ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života žalovanej v 1. rade, ale ani zásahom do nedotknuteľnosti obydlia, vychádzajúc z práv garantovaných ústavou v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka.
21. Za takejto situácie neostávalo odvolaciemu súdu iné, len zrušiť rozsudok v napadnutom rozsahu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania medzi týmito účastníkmi, postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobcom z naznačených hľadísk a za tým účelom doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec následne právne posúdiť v zmysle názoru vysloveného odvolacím súdom v tomto rozhodnutí. V súvislosti s poskytnutím ochrany žalovanej v 1. rade pred neoprávneným zasahovaním do jej súkromného a
rodinného života ale aj do nedotknuteľnosti obydlia bude potrebné doplniť dokazovanie a zistiť, ako žalovaná pristúpila k skutočnosti, že predmetný byt užíva bez právneho dôvodu a akú snahu vyvinula v záujme usporiadať vzťahy s vlastníkom predmetného bytu. Za tým účelom bude potrebné tiež zistiť, či žalovaná vyvinula úsilie svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu riešiť a až po zistení relevantných skutkových okolností ustáliť, či tieto môžu byť na ťarchu vlastníka vypratávaného bytu a poskytnutí mu ochrany jeho vlastníckeho práva súdom.
23. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).