Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: P. R., N. S., O.. F.. Š. XXX/XX, zastúpeného advokátom Mgr. Ing. Petrom Holéczym, AK so sídlom Košice, Vojenská 5, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 01. 2019, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 01. 2019 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím zo dňa 09. 01. 2019 č. XXX XXX XXXX X žalovaný podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03. 09. 2018 č. XXX XXX XXXX X tak, že žalobcovi podľa , a zákona o sociálnom poistení odo dňa 28. 05. 2018 priznal invalidný dôchodok v sume 137,80 eur mesačne, podľa , , a cit. zákona sumu invalidného dôchodku žalobcu od 21. 09. 2018 zvýšil na sumu 167,50 eur mesačne a podľa a zákona od 01. 01. 2019 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 171,90 eur mesačne.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správny orgán prvého stupňa odvolaním žalobcu napadnutým rozhodnutím rozhodol o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, spísanej dňa 28. 05. 2018, ktorou žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok od 28. 05. 2018. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 28. 05. 2018, ktorým bol žalobca od 28. 05. 2018 uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Suma invalidného dôchodku (133,70 eur) bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť (45%), priemerného osobného mzdového bodu (0,8100), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (30,7096 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (11,9379) a táto bola v súlade s § 82 a § 293dx cit. zákona zvýšená na celkovú sumu 137,80 eur mesačne.

3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov dňa 07. 11. 2018, ktorý zotrvávajúc

na svojom odbornom posudku o invalidite postúpil posudkový spis druhostupňovému posudkovému orgánu.

4. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 06. 12. 2018 a dospel k záveru, že v staršej anamnéze žalobcu je hypertenzia, v júni 2016 bol hospitalizovaný vo VÚSCH pre akútny infarkt myokardu. Koronarografickým vyšetrením bolo dokumentované trojcievne koronárne postihnutie srdca s následným revaskularizačným výkonom s optimálnym výsledkom. Aktuálne kontrolné vyšetrenie (vrátane špeciálnych objektívnych vyšetrení - ECHOKG a ergometrické vyšetrenie) svedčí pre pokles výkonu pri stredne ťažkom zaťažení. Menovaný bol prvýkrát vyšetrený neurológom v júli 2016 pre udávané závrate a pobolievanie krčnej chrbtice, stav bol uzavretý ako krčno-hlavový syndróm s ťažkou funkčnou poruchou. Následne bol žalobca opakovane vyšetrený neurológom až v júli 2018 pre závrate a bolesti chrbtice. V objektívnom funkčnom náleze je prítomná mierna funkčná porucha chrbtice, bez známok koreňového poškodenia, lumbosakrálny syndróm, krčno-ramenný a krčno-hlavový syndróm, ako aj známky syndrómu karpálneho tunela obojstranne, ktorý bol objektívnym EMG vyšetrením verifikovaný. Neurológom indikované špeciálne objektívne vyšetrenia mozgových ciev (USG karotíd, CT angiografické vyšetrenie), dokumentujú zúženie prívodných mozgových tepien obojstranne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie tento posudkový lekár sociálneho poistenia stanovil stav po revaskularizačnej operácii srdca pre trojcievne koronárne postihnutie s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení so zaradením do kapitoly IX, odd. A, pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 k o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, naďalej od 28. 05. 2018. Zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil posudkový lekár sociálneho poistenia od kontrolného neurologického vyšetrenia, t. j. od 21. 09. 2018, ktoré komplexne dokumentuje iné zdravotné postihnutie s predpokladom dlhodobého zdravotného stavu. Pre iné zdravotné postihnutia zvýšil posudkový lekár sociálneho poistenia rozhodujúce zdravotné postihnutie o 10%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach určil choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, ktoré boli zaradené do kapitoly IX, odd. A, pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 k Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový lekár na 45% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%), ktoré zvýšil o 10% za ostatné zdravotné postihnutia (dorzalgia, iný periférny závrat, uzáver a zúženie viacerých prívodných mozgových tepien obojstranne), podľa v znení , spolu na 55% od 21. 09. 2018. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 45% od 28. 05. 2018 a od 21. 09. 2018 je 55%.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že suma invalidného dôchodku (163,40 eur mesačne) bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,8100), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (30,7096 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím), aktuálnej dôchodkovej hodnoty (11,9379) a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55%). Suma invalidného dôchodku žalobcu bola podľa § 82 a § 293dx cit. zákona zvýšená od 21. 09. 2018 o 4,10 eur mesačne na 167,50 eur mesačne a následne invalidný dôchodok bol podľa § 82 a § 293dx cit. zákona od 01. 01. 2019 zvýšený na sumu 171,90 eur mesačne.

6. Vychádzajúc z uvedeného, keďže v priebehu konania došlo k zmene v posúdení zdravotného stavu žalobcu, považoval žalovaný za potrebné zmeniť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v uvedenom rozsahu.

7. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 10. 05. 2019, podanou osobne na tunajšom súde dňa 13. 05. 2019, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Nesúhlasil so závermi vo veci konajúcich posudkových lekárov v súvislosti s posúdením jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia s poukazom na výsledky záťažových testov zo dňa 17. 05. 2017, z ktorých vyplýva, že znesie záťaž maximálne 50 W, a preto je toho názoru, že jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie malo byť zaradené do kapitoly IX, odd. A, pol. 8, písm. c) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 60% do 80% a nie

do kapitoly IX, odd. A, pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 k citovanému zákonu tak, ako ho zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2019 navrhol žalobu žalobcu ako oneskorene podanú odmietnuť, resp. preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť zo skutkových ako aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Uviedol, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie nevychádzal pri posúdení zdravotného stavu žalobcu len zo záťažových testov zo dňa 17. 05. 2017, na ktoré žalobca poukazuje, ale zo všetkých listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené a to najmä z lekárskych správ z vyšetrení a tiež z vlastného vyšetrenia žalobcu. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí Generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. 01. 2019 a trvá na jeho správnosti.

9. V replike zo dňa 18. 12. 2019 žalobca poukázal na to, že žalovaný sa v písomnom vyjadrení zameral najmä na procesnú stránku veci (včasnosť podania žaloby), pričom vzhľadom na to, že lehota na podanie správnej žaloby spočívala v dôsledku uplatnenia si nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci v Centre právnej pomoci, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím, táto bola dodržaná a žaloba bola podaná včas. V ostatnom zotrval na argumentácii, uplatnenej v podanej žalobe.

10. Správny súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení a nasl. a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu zo dňa 13. 05. 2019 bola podaná včas a j e d ô v o d n á.

11. Z administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi do vlastných rúk doručené dňa 01. 02. 2019. Posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby ( v spojení s ) na základe uvedeného mal byť deň 01. 04. 2019. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci (CPP), Kancelária Košice zo dňa 16. 04. 2019, č. spisu: KaKE 13249/2019, ČRZ: 55619/2019, však vyplýva, že žalobca si žiadosťou, doručenou CPP dňa 20. 03. 2019 uplatnil nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci, vzhľadom na ktorú skutočnosť, vychádzajúc z ustanovenia , od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd. Uvedeným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 05. 2019, bol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 01. 2019 č. XXX XXX XXXX X vrátane spísania správnej žaloby a podania kasačnej sťažnosti a aj v konaní pred kasačným súdom a určený mu bol advokát Mgr. Ing. Peter Holéczy. V období od 20. 03. 2019 do 11. 05. 2019 teda lehota na podanie správnej žaloby spočívala. Vychádzajúc z uvedeného, ak bola žaloba podaná osobne na súde dňa 13. 05. 2019, je potrebné ju považovať za včas podanú.

12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si žiadosťou spísanou dňa 28. 05. 2018 uplatnil nárok na invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 28. 05. 2018. V prílohe č. 1 žiadosti špecifikoval dobu zamestnania, resp. poistenia, ako aj jednotlivých zamestnávateľov vrátane doby, kedy bol na príslušnom úrade práce evidovaný ako nezamestnaný.

13. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Trebišov zo dňa 28. 05. 2018, žalobca je invalidný podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u neho stanovená v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu boli zistené pozákrokové poruchy obehovej sústavy nezatriedené inde, chronická ischemická choroba srdca, hypertenzná choroba srdca. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu považoval posudkový lekár choroby obehovej sústavy, pričom toto postihnutie začlenil do kapitoly IX, odd. A, pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 53-ročného posudzovaného s učňovským vzdelaním, nezamestnaného. V júni 2016 prekonal akútny STEMI. Vykonaná bola parciálna revaskularizácia (2 steny do RCX), dokumentované bolo trojcievne

koronárne postihnutie. Ďalej je v starostlivosti spádového kardiológa. Stav je hodnotený ako ICHS so stabilnou AP, III. funkčnej skupiny NYHA. V klinickom obraze je znížená tolerancia fyzickej námahy, občasné opresie. Uvedenému stavu zodpovedá 45%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v strede daného rozpätia, s dátumom vzniku 28. 05. 2018, t. j. dňom posúdenia. KLP bola určená na 05/2021.

14. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán prvého stupňa vydal dňa 03. 09. 2018 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 28. 05. 2018 priznaný invalidný dôchodok v sume 137,80 eur mesačne.

15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, datované dňom 25. 10. 2018, v ktorom namietal nedostatočné posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, keď tento nedostatočne posúdil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a nezohľadnil ani ďalšie zdravotné postihnutie, vyplývajúce z neurologických nálezov, nachádzajúcich sa v jeho zdravotnej dokumentácii.

16. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený druhostupňovým posudkovým orgánom, ktorým je posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Košiciach, ktorý vo svojom posudku zo dňa 06. 12. 2018 konštatoval, že žalobca je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom od 28. 05. 2018 jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá 45%-ám a odo dňa 21. 09. 2018 predstavuje 55%. Zdravotný stav žalobcu charakterizoval diagnostickým záverom: pozákrokové poruchy obehovej sústavy, ischemická choroba srdca - stav po infarkte myokardu - 3 cievne koronárne postihnutie, arteriálna hypertenzia, dorzalgia, iný periférny závrat, uzáver a zúženie viacerých prívodných mozgových tepien obojstranne, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu žalobcu na základe ním absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu aj tento posudkový lekár považoval choroby obehovej sústavy, stavy po srdcových operáciách, stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, ktoré boli zaradené do kapitoly IX, odd. A, pol. 8, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 21. 09. 2018 tento posudkový lekár považoval za odôvodnené zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10% pre iné zdravotné postihnutia, ktorými sú dorzalgia, iný periférny závrat, uzáver a zúženie viacerých prívodných mozgových tepien obojstranne. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o posudzovaného s učňovským vzdelaním, dlhodobo nezamestnaného. V staršej anamnéze bola zaznamenaná hypertenzia. V júni 2016 bol menovaný hospitalizovaný vo VÚSCH pre akútny infarkt myokardu. Koronarografickým vyšetrením bolo dokumentované 3 cievne koronárne postihnutie srdca s následným revaskularizačným výkonom s optimálnym výsledkom. Aktuálne kontrolné kardiologické vyšetrenie (vrátane špeciálnych objektívnych vyšetrení - ECHOKG a ergometrické vyšetrenie) svedčí pre pokles výkonu pri stredne ťažkom zaťažení. Žalobca bol prvýkrát vyšetrený neurológom v júli 2016 pre udávané závrate a pobolievanie krčnej chrbtice a stav bol uzavretý ako krčno - hlavový syndróm s ťažkou funkčnou poruchou. Následne bol opakovane vyšetrený neurológom až v júli 2018 pre závrate a bolesti chrbtice. V objektívnom funkčnom náleze je prítomná mierna funkčná porucha chrbtice, bez známok koreňového poškodenia, lumbosakrálny syndróm, krčno - ramenný a krčno - hlavový syndróm, ako aj známky syndrómu karpálneho tunela obojstranne - verifikovaný objektívnym EMG vyšetrením. Neurológom indikované špeciálne objektívne vyšetrenia mozgových ciev (USG karotíd, CT angiografické vyšetrenie) dokumentujú zúženie prívodných mozgových tepien obojstranne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bol u posudzovaného stanovený stav po revaskularizačnej operácii srdca pre 3 cievne koronárne postihnutie s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení so zaradením do kap. IX, odd. A, pol. 8, písm. b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% naďalej od 28. 05. 2018. Zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil od kontrolného neurologického vyšetrenia, t. j. od 21. 09. 2018, ktoré komplexne dokumentuje iné zdravotné postihnutie s predpokladom dlhodobého zdravotného stavu s tým, že pre iné zdravotné postihnutia, ako boli vyššie špecifikované, bola miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, určená pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, navýšená o 10%. Od 21. 09. 2018 je teda žalobca uznaný za invalidného s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55%.

17. Na základe uvedeného posudku vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie.

18. Na pojednávaní dňa 02. 06. 2020 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom jej rozsahu. Predložil súdu odborný lekársky nález z kardiologickej ambulancie zo dňa 30. 03. 2020, z diagnostického záveru ktorého vyplývajú skutočnosti rovnaké, ako vyplývali aj z diagnostických záverov predchádzajúcich odborných lekárskych nálezov, ktoré mali k dispozícii posudkové orgány pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu. Zdôraznil, že vychádzajúc z tohto záveru žalobca trpí stabilnou AP, III. funkč. sk. NYHA, arteriálnou hypertenziou 3. št., pričom pri zaradení týchto ochorení do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, týmto zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššia než bola priznaná posudkovými orgánmi, pretože za prvé spomínané ochorenie je to miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % až 80 % a pri arteriálnej hypertenzii v 3. št. je to miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % až 90 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto navrhol, aby správny súd žalobe vyhovel.

19. Žalobca sa na uvedenom pojednávaní v celom rozsahu pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu a k posudzovaniu zdravotného stavu posudkovými orgánmi a uviedol, že pri tomto posudkoví lekári vychádzali predovšetkým z údajov, týkajúcich sa jeho evidencie na úrade práce ako nezamestnaného konštatujúc, že vzhľadom na dĺžku trvania tejto evidencie mu nemôžu dať viac za rozhodujúce zdravotné postihnutie ako 45%. V tejto súvislosti zastával názor, že ide o obyčajnú diskrimináciu, pretože posudzovať sa má zdravotný stav a nie doba evidencie na úrade práce.

20. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný opakovane viacerými posudkovými orgánmi, pričom tieto vyhodnotili všetky zdravotné postihnutia, ktorými žalobca trpí a tieto zaradili v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

21. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok.

23. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

26. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.

28. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

29. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia, ak v prílohe č. 4 k nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

30. Podľa ustanovenia § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví alebo uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

31. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

33. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

34. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

35. V zmysle je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúcim stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom pri správnej žalobe fyzickej osoby správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi ( ).

36. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle SR, vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne) prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

37. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a s prihliadnutím aj na žalobné námietky dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne neriadili najmä ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

39. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel správny súd k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu i určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho začlenenia do prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení neboli dostatočne ozrejmené vo veci konajúcimi posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne. Títo vo svojich posudkoch dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je potrebné zaradiť do kapitoly IX, odd. A prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení ako choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, pri ktorých zo všeobecného posudkového hľadiska vyplýva, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové vyšetrenie a pod.). Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo v posudkoch vo veci konajúcich posudkových lekárov rovnako zhodne špecifikované ako stav po revaskularizačnej operácii srdca pre 3 cievne koronárne postihnutie s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení so zaradením do kap. IX, odd. A, pol. 8, písm. b), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení kde miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená rozpätím od 40% do 50%. Z posudkov nie je jednoznačne zrejmé, prečo bola táto u žalobcu určená hodnotou práve 45%. V citovanej prílohe k zákonu o sociálnom poistení je v kapitole IX, odd. A, pod pol. 1 písm. c) špecifikované zdravotné postihnutie - vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, pri ktorých je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená pri poklese výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 - 4 km/h, chôdza do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W - NYHA III., percentuálnym rozpätím 60% až 80%. Z odborného lekárskeho nálezu kardiológa zo dňa 17. 05. 2017 okrem iného vyplýva aj to, že žalobca je sledovaný pre ischemickú chorobu srdca s prekonaným infarktom myokardu, u tohto bolo realizované záťažové EKG s tým, že test bol zrealizovaný do kompletného 2. stupňa (každý stupeň - 25W a 2 min.), ukončený bol pri 50W v 4. minúte so špecifikáciou hodnôt tlaku krvi pred záťažou a pri vrchole zaťaženia so záverom: test je pozitívny pre rezid. ischémiu KES; nadmerná tlaková reakcia na zaťaženie. Vychádzajúc z uvedeného z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani zo záverov jednotlivých posudkov o zdravotnom stave žalobcu nie je jednoznačne zrejmé, prečo bol ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určený stav po revaskularizačnej operácii srdca pre 3 cievne koronárne postihnutie s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení so zaradením do kap. IX, odd. A, pol. 8, písm. b), prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a nie ochorenie vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné so zaradením do kapitoly IX, odd. A, pod pol. 1 písm. c) s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 - 4 km/h, chôdza do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W - NYHA III.

40. Správny súd má za to, že žalovaný sa dôsledne neriadil citovaným ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože jeho úvahy pri hodnotení dôkazov, obsiahnutých v administratívnom spise (odborné lekárske nálezy z kardiologických vyšetrení, ktorým sa žalobca podrobil), obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie sú vzhľadom na už uvedené postačujúce, keďže nevysvetľujú jasne dôvody, pre ktoré bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu začlenené práve pod položku 8 písm. b) a nie pod položku 1 písm. c) príslušnej kapitoly prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a prečo mu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve 45% z určeného percentuálneho rozpätia. Preto napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ktorá je zákonným dôvodom na jeho zrušenie.

41. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou v ďalšom konaní bude rešpektujúc právny názor súdu ( ), postupovať v naznačenom smere, opätovne vyhodnotiť všetky zhromaždené dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a vo veci opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na invalidný dôchodok a rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

43. V súlade s ustanovením o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak :

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia) a je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).