Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-9Sa/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. V. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom Palackého 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 641 215 6267 0 zo dňa 16.11.2020, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2020.

Priebeh administratívneho konania

2. Žalobca požiadal dňa 28.5.2018 o priznanie invalidného dôchodku.

3. Dňa 28.5.2018 bol posúdený zdravotný stav žalobcu s tým, že bol uznaný za invalidného od 28.5.2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%

4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 641 XXX XXXX X zo dňa 3.9.2018 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 137,80 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

5. Dňa 6.12.2018 bol posúdený zdravotný stav žalobcu v konaní o odvolaní posudkovou lekárkou SP ústredie s tým, že bol uznaný za invalidného od 28.5.2018 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45%, od 21.9.2018 v rozsahu 55%.

6. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.1.2019 bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 3.9.2018 tak, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok v sume 137,80 eur mesačne, od 21.9.2019 zvýšený na sumu 167,50 eur mesačne, od 1.1.2019 na sumu 171,90 eur mesačne. Voči rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu.

7. Rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.1.2019 zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2.6.2020.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2020 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 28.05.2018 v sume 137,80 eur mesačne. Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, a § 293dx zákona žalovaný zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 21.09.2018 na sumu 167,50 eur mesačne. Podľa § 82 a § 283dx zákona od 01.01.2019 žalovaný zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku na sumu 191,90 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2.6.2020, preto bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

9. Po opakovanom komplexnom posúdení zdravotného stavu bol rozhodujúcim zdravotným postihnutím stav po revaskularizačnej operácii srdca pre trojcievne koronárne postihnutie s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, ktorý zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia do kapitoly IX - Choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, stavy po koronárnej angioplastike), písm. b), podľa prílohy č. 4 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Stredná hodnota percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom k hodnote čerpacej schopnosti ľavej komory, ktorá je oproti norme iba ľahko znížená, ako aj vzhľadom k zhodnoteniu objektívneho klinického nálezu. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj nezávislým kardiologickým vyšetrením, pričom nebola zistená reziduálna ischémia, nebola potvrdená hrudníková angína a dosiahnutá záťaž je toho času 100 Wattov. Iné zdravotné postihnutia ako bolesť chrbta, iný periférny závrat, uzáver a zúženie viacerých prívodných mozgových tepien obojstranne, zdôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%.

Zhrnutie argumentov žalobcu

10. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 12.3.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 641 XXX XXXX X zo dňa 16.11.2020, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 28.05.2018 v sume 137,80 eur mesačne. Podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82, a § 293dx zákona žalovaný zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 21.09.2018 na sumu 167,50 eur mesačne. Podľa § 82 a § 283dx zákona od 01.01.2019 žalovaný zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku na sumu 191,90 eur mesačne. V dôvodoch podanej žaloby žalobca uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 02.06.2020, súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 09.01.2019 č. 641 XXX XXXX 0, a vec vrátil Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, dôvodom zrušenia rozhodnutia bola tá skutočnosť, že Sociálna poisťovňa sa dôsledne neriadila ustanovením o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon“), pretože jej úvahy pri hodnotení dôkazov, ktoré boli obsiahnuté v príslušnom spisovom materiáli, a ktoré boli obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, neboli postačujúce, a to vzhľadom na to, že nevysvetľovali jasne dôvody, pre ktoré bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania začlenené pod položku 8 písm. b/ a nie pod položku 1 písm. c/ prílohy č. 4 zákona, a prečo mu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45% z určeného percentuálneho rozpätia, keďže žalobca mal za to, že jeho miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v percentuálnom rozpätí od 60% do 80%. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 641 215 XXXX 0, zo dňa 16.11.2020, na podklade vyššie uvedeného rozsudku bolo rozhodnuté, že podľa , a zákona žalobcovi od 28.05.2018 žalovaný priznal invalidný dôchodok v sume 137,80 Eur mesačne. Podľa , , , a zákona žalovaný zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 21.09.2018 na sumu 167,50 Eur mesačne. Podľa a zákona od 01.01.2019 žalovaný zvýšil žalobcovi sumu invalidného dôchodku na sumu 191,90 Eur mesačne.

11. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zaradil zdravotný stav žalobcu do kap. IX odd. A pol. 8 písm. b/ príl. č. 4 zákona s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % od 28.5.2018, resp. na 55% od 21.09.2018, a to vychádzajúc z odborného posudku posudkového

lekára Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár a žalovaný sa v danom prípade mýlia, pričom nesprávne vyhodnotili skutkový stav veci poukazujúc najmä na lekársku správu z Kardiologickej ambulancie GREMED, s.r.o., ktorá bola vypracovaná MUDr. Pavlom Greculom, kardiológom dňa 12.10.2020, z ktorej vyplýva, že žalobca trpí arteriálnou hypertenziou tretieho štádia, pričom pri zaradení týchto ochorení do prílohy č. 4 k zákonu, tomuto zodpovedá miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť vyššia než bola uvedená posudkovým lekárom, resp. má byť zaradený do kap. IX odd. A, pol. 8 písm. c/ príl. č. 4 zákona. Žalobca má preto za to, že tieto lekárske správy neboli vzaté posudkovým lekárom, ako aj žalovaným do úvahy, pričom výsledky a závery posudkových lekárov boli v príčinnej súvislosti s nedostatočným zistením skutkového stavu a vydaním napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, má žalobca jednoznačne za to, že bol na svojich právach a právom chránených záujmoch ukrátený napadnutým rozhodnutím.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.5.2021 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia sa dôsledne zaoberal posúdením zdravotného stavu žalobcu, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Vzhľadom k čo najobjektívnejšiemu posúdeniu zdravotného stavu bolo preto vyžiadané nezávislé kardiologické vyšetrenie. Bicyklovou ergometriou bol dosiahnutý vrchol záťaže pri 100 Wattoch, počas zaťaženia bez bolestí na hrudníku a bez palpitácií (pocit búšenia srdca). Test bol jednoznačne negatívny na reziduálnu ischémiu (bez zistenia ischemických zmien) ECHOKG vyšetrenie potvrdilo ejakčnú frakciu ľavej komory 50%. Toto nezávislé kardiologické vyšetrenie (vrátane ergometrického vyšetrenia a ECHOKG vyšetrenia) potvrdilo pokles výkonu pri stredne ťažkom zaťažení NYHA II, zároveň vylúčilo prítomnosť hrudníkovej angíny. Žalobca nepredložil také listinné dôkazy (najmä odborné nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Námietky zo strany žalobcu považoval za nedôvodné a navrhol žalobu zamietnuť.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

Citácie dotknutých právnych predpisov

14. Podlˇa (ďalej ako “”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Podľa o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

18. Podľa o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

19. Podľa o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

22. Podľa o sociálnom poistení, ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

23. Podľa o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

24. Podľa Prílohy č. 4, kapitola IX, oddiel A, položka 8 písmeno b) o sociálnom poistení, stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike) s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, majú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40-50%.

25. Podľa Prílohy č. 4, kapitola IX, oddiel A, položka 1 písmeno c) o sociálnom poistení, vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné, s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. prechádzka 3 - 4 km/h, chôdza do schodov na prvé poschodie, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W - NYHA III, majú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60-80%.

26. Podľa počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

27. Správny súd v konaní podľa rozhodol bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v , pričom rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 11.10.2023.

28. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

29. Správny súd v Košiciach preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie žalovaného, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, aby v rámci súdneho prieskumu predovšetkým objasnil, či sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán

dostatočným spôsobom vysporiadali so začlenením ochorenia žalovaného pod položku 8 písm. b) a nie pod položku 1 písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, v nadväznosti na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2.6.2020.

30. Z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 2.6.2020 súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia bola tá skutočnosť, že žalovaný nevysvetlil jasne dôvody, pre ktoré bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania začlenené pod položku 8 písm. b/ a nie pod položku 1 písm. c/ prílohy č. 4 zákona, a prečo mu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45% z určeného percentuálneho rozpätia, keďže žalobca mal za to, že jeho miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v percentuálnom rozpätí od 60% do 80%.

31. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobca hodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, ktoré môže vykonať iba zákonom určený posudkový lekár (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

32. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkým rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

33. Správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní. Po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobcu, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a žalobcom predložených lekárskych správ. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania, pričom v rámci svojho rozhodovania vychádzal z posledného odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 23.10.2020, ktorý bol vypracovaný na základe odvolania žalobcu a boli v ňom obsiahnuté všetky v odvolaní priložené lekárske nálezy, ako aj ďalšie do rozhodnutia žalovaného predložené lekárske nálezy.

34. Správny súd k žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia uvádza, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je úlohou lekárskej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia ústredia žalovaného. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , R 29/2007). Správny súd však nemôže voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi.

35. Pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemožno zohľadňovať samo prirodzené starnutie a tým spôsobené opotrebovanie pohybového aparátu. Tým sa zvýrazňuje, že dávky invalidného poistenia sa nemajú poskytovať poistencom, ktorých zdravotné ťažkosti sú bežne spojené s ich vekom, pretože tým by sa invalidnému poisteniu priznával charakter poistenia pre prípad staroby (resp. dožitia určitého veku). Preto posudkoví lekári v prerokúvanej veci neporušili zákon, ak bez ďalšieho nepovažovali všetky zdravotné postihnutia žalobkyne za postihnutia, ktoré by znižovali jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť viac než je to v porovnateľnej vekovej kategórii typické (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 08. 2022).

36. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd nemá dôvod pochybovať o objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, je zrejmá ich úvaha pri určení rozhodujúceho ochorenia žalobcu pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená na 55% podľa príslušnej kapitoly a oddielu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z predložených lekárskych nálezov bolo preukázané, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bol stanovený stav po revaskularizačnej operácii srdca pre trojcievne koronárne postihnutie s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení, ktorý zaradil posudkový lekár sociálneho poistenia do kapitoly IX

- Choroby obehovej sústavy, oddielu A - srdcové choroby, položky 8 - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, stavy po koronárnej angioplastike), písm. b), podľa prílohy č. 4 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj nezávislým kardiologickým vyšetrením. Iné zdravotné postihnutia ako bolesť chrbta, iný periférny závrat, uzáver a zúženie viacerých prívodných mozgových tepien obojstranne, zdôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%.

37. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne vysvetlil, že nezávislé kardiologické vyšetrenie (vrátane ergometrického vyšetrenia a ECHOKG vyšetrenia) potvrdilo pokles výkonu pri stredne ťažkom zaťažení NYHA II, zároveň vylúčilo prítomnosť hrudníkovej angíny. K otázke zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia sa uvádza, že účastník konania podstúpil pre trojcievne koronárne postihnutie operačný zákrok, zaradenie stavu pod položku 8 je jednoznačné. Tento stav nie je možné zaradiť ani pod písmeno c) v danej položke - s neschopnosťou záťaže, pretože účastník konania bol a je schopný záťaže. Stredná hodnota percentuálneho rozpätia bola stanovená vzhľadom k hodnote čerpacej schopnosti ľavej komory (ejakčná frakcia ľavej komory 50%), ktorá je len ľahko znížená, ako aj vzhľadom k zhodnoteniu objektívneho klinického nálezu.

38. S poukazom na uvedené skutočnosti mal správny súd za preukázané, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom, aj druhostupňovom rozhodnutí dostatočne svoje rozhodnutia odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybňovali, resp. nabúravali posudkové závery v preskúmavanej právnej veci. Odborné vyšetrenie zo dňa 12.10.2020, na ktoré žalobca poukazuje v dôvodoch žaloby, bolo len jedným z množstva vyšetrení, ktoré boli podkladom na vydanie lekárskeho posudku.

39. Nakoľko žalovaný správny orgán postupoval zákonne a vydal náležite odôvodnené rozhodnutie, súd v súlade s žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.