Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/7/2018

Zmenené rozhodnutím 19Co/42/2020
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: G.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Daniela Straková, advokátka, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 944 779 proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie sumy 42.468,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/7/2018 -535 zo dňa 03.06.2020 takto rozhodol: Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prísudku s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: G.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Daniela Straková, advokátka, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 944 779 proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie sumy 42.468,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28.200,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.11.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 28.3.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 42.468,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.11.2017 do zaplatenia, titulom vyplatenia jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. C s parc. č. C-KN XXXX/ XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v k. ú. F., vedenom na LV č. XXXX, mesto F., okres F., vedený Okresným úradom F. - Katastrálny odbor. Žalovaný je v zmysle o železniciach SR správcom majetku štátu - stavby dráhy: ŽDC Žilina - Košice - Čierna nad Tisou, ktorej časť je zriadená na pozemku patriacom žalovanému, parc. č. C-KN XXXX/XXX k. ú. F.. Žiadosťou zo dňa 2.6.2015 požiadal žalovaného ŽSR o majetko-právne vyporiadanie pozemku parc. č. C-KN XXXX/XXX k. ú. F., odkúpením do vlastníctva ŽSR, za náhradu. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom č. 25/2015 na určenie ceny nehnuteľností, z dôvodu, že predmetný pozemok je v celosti nevyužiteľný pre vlastníka, keďže stredom pozemku je zriadený násyp, na ktorom je vybudovaná železničná koľaj. Žiadal o odkúpenie s prihliadnutím na to, že žalovaný v r. 2012 a r. 2013 pristupoval k vykupovaniu okolitých pozemkov, napr. od spoločnosti VT - Trading s.r.o., so sídlom Gánovce - Filice a odkúpil kúpnou zmluvou parcely C-KN za cenu 68,- eur/1 m2 dňa 14.3.2012 a dňa 18.11.2013 parc. C-KN za cenu 55,- eur/1 m2. Žalovaný reagoval odpoveďou dňa 26.6.2015 tak, že majetko-právne vyporiadanie predmetného pozemku je zaradené do plánu a bude uskutočnené podľa schváleného finančného plánu pre daný rok. Dňa 30.3.2016 bol písomným oznámením informovaný cestou OÚ F. - Katastrálny odbor, o vykonaní zápisu zákonného vecného bremena v znení: „Na parcele C-KN XXXX/XXX vecné bremeno v zmysle a v prospech SR - Železnice SR, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, spočívajúce v práve užívania stavby dráhy situovanej na predmetnom pozemku, prístupu k dráhe alebo

jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy a dopravy na dráhe, podľa Z5656/15. Listom zo dňa 9.1.2017, uplatnil v zákonnej lehote nárok na poskytnutie jednorazovej finančnej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti u žalovaného a to vo výške 39.700,- eur, na základe znaleckého posudku č. 25/2015 zo dňa 22.4.2015, vypracovaného znalcom G.. O. U., F.. Žalovaný s nárokom nesúhlasil. Dňa 20.3.2017 listom si uplatnil opäť nárok na zaplatenie jednorazovej primeranej náhrady vo výške 42.468,- eur, ktorý sa opiera o nový znalecký posudok č. 28/2017 vypracovaný znalcom G.. O. U. zo dňa 16.3.2017. Žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 5.6.2017, že uplatnený nárok berie na vedomie, ale výška odplaty bude stanovená znaleckým posudkom zabezpečeným cestou ŽSR. Rozsah obmedzenia užívacieho práva vyplýva priamo zo zápisu vecného bremena v LV č. XXXX k parc. C-KN XXXX/XXX ako celku tak, že práva zapísané v prospech žalovaného znemožňujú výkon vlastníckeho práva. Zriadená železničná dvojkoľajná dráha rozdeľuje pozemok na nevyužiteľné časti, ktoré navyše spadajú pod ochranné pásmo.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 5.9.2018. Uviedol, že žalobca v r. 2009 kúpil do osobného vlastníctva parcelu C-KN č. XXXX/XXX, nachádzajúci sa v k. ú. F., vedenú na LV č. XXXX. V čase kúpy sa už na parcele nachádzala stavba železničnej dráhy v jeho správe. Už v čase kúpy si bol žalobca vedomý obmedzení v užívaní pozemku a to vzhľadom na to, že do r. 2008 žalobca zastával funkciu vedúceho zamestnanca u žalovaného, ktorému bol zverený aj úsek činnosti majetko- právneho vysporiadania, i v predmetnej lokalite. Z dôvodu početných urgencií žalobcu o majetko-právne vysporiadanie, ktorým nebolo možné vyhovieť, požiadal za účelom zabezpečenia železničnej dráhy a dopravy na dráhe, príslušný katastrálny odbor Okresného úradu v F., o vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností o vyznačenie vecného bremena na predmetnej parcele, na ktorej je situované železničné dráhové teleso v správe žalovaného. Znalecký posudok predložený žalobcom nebolo možné akceptovať, nakoľko prvý znalecký posudok č. 25/2015 neurčoval hodnotu vecného bremena, ale všeobecnú hodnotu pozemku a znalecký posudok č. 28/2017 už síce vyčísľoval všeobecnú hodnotu vecného bremena, ale suma vecného bremena vo výške 42.468,- eur prevyšovala i samotnú všeobecnú hodnotu pozemku vypočítanú v tom istom posudku vo výške 39.651,- eur. V oboch znaleckých posudkoch bola stanovená všeobecná hodnota pozemku vo výrazne vyššej sume, ako je cena, za ktorú v danej lokalite vykupujú podobné pozemky. Akceptoval nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vecným bremenom, avšak za primeranú považoval žalovaný náhradu vo výške 1.602,12 eur vyčíslenú znaleckým posudkom č. 66/2017 zo dňa 6.7.2017, vypracovaným G.. F. Q..

4. Na pojednávaní dňa 28.11.2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že aby sa žalovaný vyhol povinnosti platiť náhradu za užívanie pozemku, pristúpil k zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností z dôvodu, aby na jeho strane zanikol právny titul bezdôvodného obohatenia a nemusel tak poskytovať žalobcovi náhradu za ďalšie obdobie užívania pozemku žalobcu. V uvedenom videli rozpor s dobrými mravmi, na strane žalovaného, ktorý na jednej strane ubezpečoval žalobcu, že má záujem vysporiadať pozemok a na druhej strane chcel obísť žalobcu v jeho nároku, zápisom vecného bremena, ktoré ho oprávňuje do budúcna užívať pozemok. Znalecký posudok č. 28/2017, ktorý vypracoval G.. O. U., považovali za objektivizovaný a aj náhradu zodpovedajúcu zákonnému kritériu primeranej náhrady. F. na ustálenú judikatúru v obdobných prípadoch, keď primeranosť náhrady sa vždy určuje podľa trhových cien rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite a čase, v porovnateľnej kvalite. Žalobca uplatňuje nárok s úrokom z omeškania s tým, že deň omeškania určuje ako deň nasledujúci po uplynutí lehoty na mimosúdne urovnanie v pokuse o zmier. Žalovaný nepoužil pri vyporiadaní pozemkov so spoločnosťou VT - Trading s.r.o., ani pri iných pozemkoch, ktoré sú v tesnej blízkosti pozemku žalobcu, rovnaké hľadisko. VT - Trading s.r.o. nie je pôvodným vlastníkom týchto pozemkov. Žalobca kúpil pozemky v r. 2009 a žalovaný ich nevyporiadal do r. 2018, ani pred r. 2009, keď ich svojvoľne zastaval železničnou dráhou. Došlo k odkupovaniu v tom istom úseku, na ktorom vlastní pozemok žalobca. Uviedla, že podľa judikatúry sa cena pozemku určuje podľa cien platných v čase vyporiadania, ale druh pozemku, resp. jeho využiteľnosť sa určuje pred jeho zastavaním. Jedine tak je to spravodlivé vyporiadanie vzťahu, ak by tento pozemok nebol zastavaný traťou, bolo by jeho využitie lukratívne. Poukázala na znalecký posudok č. 66/2017 G.. Q., v ktorom je ponižujúci faktor - koeficient všeobecnej situácie, ktorý hodnotí vo výške 0,9 %, ale takýto koeficient platí pre obce do 10.000 obyvateľov a preto je irelevantný. Ďalej, pokiaľ ide o rozdielne koeficienty oboch znaleckých posudkov, výrazným spôsobom znížil cenu pozemku za redukujúci faktor, za ktorý považoval znalec rušivý hluk a to z dôvodu zriadenia železničnej dopravy. Obdobne, ako pri lokalite pozemku, treba vychádzať aj pri tomto koeficiente, že rušivý hluk nastal až stavbou žalovaného a nemožno na základe tohto negatívneho postupu žalovaného znižovať hodnotu pozemku žalobcu. Vyplýva to z

vyhlášky č. platnej od 1.9.2017, ktorou sa mení o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, z ktorej jasne vyplýva „pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vysporiadania vlastníckeho práva k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby. Ide napr. o stavbu na cudzom pozemku“. Ak redukujúci faktor zapríčiňuje žalovaný, nevie, z akého dôvodu znalec tento faktor pripisuje na ťarchu žalobcu. Z uvedených dôvodov nesúhlasili so znaleckým posudkom predloženým žalovaným č. 66/2017. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na kúpne zmluvy, ktorými spoločnosť VT - Trading s.r.o. nadobudla vlastnícke právo od predchádzajúcich vlastníkov v sume 66,40 eur/1 m2 od S. H., za sumu 10,- eur/1 m2, 13,17 eur/1 m2 a následne ich odpredala žalovanému za sumu 66,- eur/1 m2.

5. Žalovaný nesúhlasil s výškou, ktorú požadoval žalobca. V znaleckom posudku č. 28/2017 nebolo možné akceptovať koeficienty polohovej diferenciácie, ktoré sú značne nadhodnotené, že ide o pozemky so zvýšeným záujmom o kúpu, s čím nesúhlasil, pretože nejde o veľký dopyt po týchto pozemkoch. Ďalej poukázal na koeficient redukujúcich faktorov, kde je uvedený „nevyskytuje sa“, pričom v znaleckom posudku č. 66/2018 je uvedené „rušivý hluk zo železničnej a cestnej dopravy“ a mal za to, že v tomto smere bola cena navýšená. Uviedol, že pozemky spoločnosti VT - Trading s.r.o. boli vysporiadané až neskôr, po podaní vyporiadania žalobcom na odkúpenie a boli riešené súhrnne voči tejto spoločnosti aj v iných katastrálnych územiach. Vzhľadom na to samotná cena odkúpených pozemkov spoločnosťou bola na základe dohody a boli tam zahrnuté náklady za geometrické plány, znalecké posudky, iné pohľadávky a cena bola dohodnutá na základe dlhších rokovaní. Poukázal na to, že v dobe vlastníctva žalobcu už existovalo vecné bremeno s tým, že vlastnícke právo nie je obmedzené v rozsahu 100 %, je len obmedzené na vlastníckych právach s tým, že ho môže predať a nakladať s ním podľa vlastného uváženia v rámci zákonných možností a preto nevidí dôvod, aby náhrada za zriadenie vecného bremena bola vyššia alebo rovnaká ako všeobecná hodnota tohto pozemku.

6. Na pojednávaní žalobca uviedol, že pozemok kúpil v marci 2009 a v tom čase nebola na LV zapísaná v časti C žiadna ťarcha. bol Národnou Radou SR prijatý v októbri 2009 s účinnosťou od 1.1.2010, t.j. medzi kúpou a nadobudnutím účinnosti zákona prebehlo 9 mesiacov. Mal záujem o vysporiadanie, komunikácia bola najprv telefonická, kedy bol ubezpečovaný, že je nejaký plán, budú aj finančné prostriedky a pozemok sa vysporiada. Po tom, čo zistil, že sa vysporiadali susedné parcely so spoločnosťou VT - Trading s.r.o. a jeho parcela ostala nevysporiadaná, začal komunikovať aj písomne kvôli dokladom. V závere r. 2008 a r. 2009, keď prebiehala kúpa, časť peňazí, ktorú mal v tom čase k dispozícii, chcel investovať, aby o ňu neprišiel. Investície do nehnuteľností považoval za dobrú investíciu a hľadal investíciu, na ktorú mal finančne. Robil v tom čase s realitami a F. ako lokalita turisticky zaujímavá bola pre neho dobrou investíciou . U žalovaného pracoval na rôznych pozíciách, v závere ako vedúci strediska hospodárenia s majetkom Bratislava, stredisko Prešov. V práci mal podriadených 12 zamestnancov, ktorí v rámci svojej činnosti sa venovali oblasti prenájmu majetku na komerčné účely, inventarizácii a správe hnuteľného majetku. Nebol v žiadnom vzťahu s predávajúcou predmetného pozemku p. P. D.. Na túto predajkyňu prišiel pátraním v dostupných registroch, telefonických zoznamoch s tým, že našiel B. D. - syna, ktorý mal plnú moc na zastupovanie. Uviedol, že pozemky takéhoto charakteru vlastní aj v Prešove a okolí s tým, že sú zapísané ako zastavené plochy a nádvoria, alebo sú územným plánom určené na zastavanie, ale nie sú zaťažené. Kupoval uvedené pozemky ako investície a je jeho zámerom v prípade potreby ich odpredať a aj tento pozemok v F.. Nemal vedomosť, aby si P. D. uplatňovala náhradu od žalovaného. V čase kúpy predmetného pozemku už ležala stavba železničnej trate. Nevedel uviesť, ako sa dozvedel, že predmetný pozemok je na predaj.

X. Ing. O. U., ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalobcu č. 28/2017, na pojednávaní uviedol, že stanovil obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu 100 % na pozemku žalobcu. Stavba je postavená na cudzom pozemku s obmedzením 100 % s tým, že v znaleckom posudku, ktorý vyhotovoval G.. Q., vyhodnotil obmedzenie iba na 40 %, čím vypovedal o tom, že terajší vlastník by to mohol využívať v 60 %, čo je nereálne. Uviedol, že vecné bremeno je stanovené na neobmedzene dlhú dobu a zostáva v správe dlžníka, ktorý platí daň. Rozdiel je minimálny. V týchto prípadoch, ako je tento, sa rieši situácia nájmom, odkúpením alebo vecným bremenom. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zmlúv o prevode vlastníckeho práva tak, že podľa vyhlášky je stanovená všeobecná hodnota a musí zodpovedať realitnému trhu a mali by byť predložené buď z realitných kancelárií ponuky, alebo kópií zmlúv realizovaných pri predaji na podporu vypracovania stanovenia výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Trhová hodnota je všeobecná hodnota. K východiskovým hodnotám, časť koeficient

povyšujúcich faktorov uviedol, prečo ide o pozemok so zvýšeným záujmom o kúpu tak, že na začiatku sa stanovuje východisková hodnota pozemku a tá sa stanovuje podľa vyhlášky alebo percentom z mesta väčšieho. Východisková hodnota je stanovená podľa vyhlášky, t.j. v tomto koeficiente zvýšený záujem o kúpu a predaj nehnuteľností sa zvyšuje týmto koeficientom tak, aby to zodpovedalo realitným a vychádzal z prieskumu. Vecné bremeno je 100 % obmedzenie vlastníka.

8. Na pojednávaní dňa 23.1.2019 G.. F. Q. ako svedok uviedol, že Mesto F. má základnú cenu za pozemky 16,60 eur/1 m2. V tom zmysle vyhláška o oceňovaní nehnuteľností sa prirátavajú a odrátavajú koeficienty, ktoré sú v tejto vyhláške stanovené. V tom čase bolo 7 koeficientov, na strane 5 znaleckého posudku. Keďže nemal primerané doklady, tak to robil na základe polohovej diferenciácie. Funguje ešte porovnávacia metóda a iné metódy, takže pri stanovení ceny, ktorá mu vyšla 6,05 eur/1 m2 na strane 6 jeho znaleckého posudku, prisúdil tejto parcele najvážnejší koeficient, ktorý najviac ponížil cenu - rušivý hluk, posledný koeficient pod č. 7. Vychádzal aj zo skutoční, že ide o inžiniersku stavbu, ktorá je tam 50

- 60 rokov a nie je tam možné nič iné stavať ani robiť. Z druhej strany sú garáže, ktoré sú sprístupnené na nedokonalej ceste, všetky tieto vplyvy mali na to, že cena je dobrá. Žalovaný spôsobuje hluk, ale táto stavba tam bude a aj tam ostane a táto parcela je na iný spôsob ani nevyužiteľná, nemôže byť na niečo iné využiteľná. Považoval, že žiadne povyšujúce faktory sa tam nevyskytujú. Nízka hodnota za vecné bremeno pri takýchto pozemkoch je evidentná z toho, že vychádza sa z ceny pozemku. Berú sa do úvahy aj ďalšie koeficienty ako úroková miera, daň z nehnuteľnosti, daňové zaťaženie, koeficienty sú predupravené a znalec dosadí cenu a celý výpočet je na programe, aby im spravil výpočet a je už upravený vo vyhláške o oceňovaní pozemku. Znalci môžu meniť, na akú dlhú dobu - 15 alebo 20 rokov je maximálna hodnota, ale odporúčaná dĺžka doby je 15 rokov. Uviedol, že obmedzenie touto stavbou na užívaní v danom pozemku vyjadril na 40 %, čo je uvedené na strane 7 a 8 znaleckého posudku. Z hľadiska polohovej diferenciácie, ak by bolo využitie tohto pozemku a trať po ňom by neviedla, pozemok je v intraviláne obce, využiteľnosť, keďže územný plán Mesta F. to stanovil ako miesta pre garáže, iba na takúto funkciu by to mohlo byť, ale všetko závisí od územného plánu obce. Približne predmetnú parcelu priradil k priemyselnej zóne, ale len ako príklad. Uviedol, že je rozdiel v cene pozemku v intraviláne, či sa pozemok kupuje ako stavebný na priemyselný objekt alebo na rodinný dom s tým, že na rodinný dom je zase iná zóna určená. Nepoužil porovnávaciu metódu. Použil koeficient všeobecnej situácie v hodnote 0,90 % s tým, že tento koeficient je bodový, ale nie percentuálny a ponížil to z dôvodu, že nie je to tak lukratívne miesto, aby malo byť zvolené č. 1. Riadil sa koeficientom, že ide o Mesto F. do 50.000 obyvateľov, nie do 10.000 obyvateľov. Použil ponižujúci koeficient z hľadiska hlučnosti z dôvodu hľadiska technického.

9. Súd vzhľadom na diametrálny rozdiel vo výške ceny všeobecnej hodnoty vecného bremena na pozemku, v znaleckom posudku č. 66/2017 G.. Q. - 1.602,12 eur teda 2,51 eur/m2 a znaleckom posudku č. 28/2017 G.. U., nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

10. Pre stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena spočívajúceho v práve stavby na pozemku K-NC parc. č. 2987/529, bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (ďalej len VHN), od ktorej sa následne odvíjajú všetky ďalšie výpočty. Pre tento výpočet použil znalec G.. D. dve z metód, ktoré definuje vyhláška MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec použil Metódu polohovej diferenciácie a Metódu porovnávaciu. Z tabuľky uvedenej v bode 2.1.3 na str. 12 v znaleckom posudku (ďalej len ) č. 112/2019, VHN - pozemok KNC parc. č. XXXX/XXX vyšla pri použití týchto metód pre Metódu polohovej diferenciácie 31.804,30 eur, a pre Porovnávaciu metódu 31.013,18 eur. K výpočtu VHN metódou polohovej diferenciácie, boli znalcom zadané tieto hodnoty koeficientov: KS - 1,20, KV - 1,00, KD - 1,00, KF - 1,10, KI - 1,30, KZ - 1,75, KR - 1,00. Vypočítaný koeficient polohovej diferenciácie vznikol vynásobením jednotlivých koeficientov medzi sebou na 3,0030 a teda jednotková všeobecná hodnota pozemku VŠHMJ je 49,85 eur/m2. Východisková hodnota pre mesto F. bola 16,60 eur/m2. Záver kontrolného znel, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena predstavovala 28.206,43 eur po zaokrúhlení 28.200,- eur (44,21 eur/m2).

11. Právna zástupkyňa žalobcu sa písomným podaním zo dňa 18.10.2019 vyjadrila k znaleckému posudku č. 112/2019 k porovnávacej tabuľke hodnôt koeficientov KS 1,20, KV 1,00, KD 1,00, KF 1,10, KI 1,30, KZ 1,75, KR 1,00. Vypočítaný koeficient polohovej diferenciácie vznikol vynásobením jednotlivých koeficientov medzi sebou na 3,003 a teda jednotková všeobecná hodnota majetku VŠHMJ je 49,85 eur/1 m2. V č. 28/2017 je hodnota koeficientu KS 1,20, KV 1,00, KD 1,00, KF 1,00, KI 1,30, KZ 2,40, KR 1,00 a teda vypočítaný koeficient polohovej diferenciácie vznikol vynásobením jednotlivých

koeficientov medzi sebou na 3,744 a jednotková VŠHMJ 62,15 eur/1 m2. Z uvedeného porovnania vyplýva, že kontrolný sa okrem jedného ukazovateľa - koeficientu povyšujúcich faktorov zhoduje vo všetkých ostatných koeficientoch, dokonca pri koeficiente funkčného využitia územia je v č. 112/2019 použitá vyššia hodnota. Koeficient povyšujúcich faktorov KZ určuje rozpätie vyhláška od 1,00 do 3,00, ktorého použitie definuje tak, že ide o predmetné pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote. V porovnávacích posudkoch č. 112/2019 a v č. 28/2017 hodnotili znalci tento koeficient rovnako ako pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, pričom G.. D. v kontrolnom č. XXX/XXXX určil jeho hodnotu vo výške 1,75, čo je 37,5 % možného rozpätia. G.. U. v č. 28/2017 určil hodnotu vo výške 2,40, čo je 70 % možného rozpätia. Namietala preto, že pokiaľ sa jedná v lokalite s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, mala by byť podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu hodnota KZ vyššia ako 2,00, čo je 50 % možného rozpätia. O polohe uvedeného pozemku hovorí platný územný plán Mesta F., z ktorého je zrejmé, že pozemok sa nachádza medzi existujúcim sídliskom Juh a novonavrhovanou lokalitou, kde sa uvažuje s rozsiahlou výstavbou. Koeficient KZ nebol v kontrolnom (ďalej len KZP) určený objektívne, keď znalec znalý miestnych pomerov určil v KZP ďalší koeficient KF v hodnote vyššej ako znalec v č. 258/2017. Teda v odpovedi na otázku č. 4 na str. 17 v č. 112/2019 G.. D. hodnotil použitie koeficientov v č. 28/2017, pričom v poslednej vete pred tabuľkou č. 1 uvádza: „Koeficienty pre ohodnotenie pozemku sú podľa môjho názoru stanovené primerane“. Právna zástupkyňa preto nesúhlasila vzhľadom na uvedené s časťou, ktorej predmetom je určenie VŠHMJ polohovej diferenciácie. K výpočtu VŠHMJ porovnávacou metódou

- bod 2.1.2 č. 112/2019 namietala, že pri určovaní VŠHMJ touto metódou je potrebný súbor aspoň troch porovnateľných nehnuteľností s už zrealizovaných obchodov, v danom mieste a čase. Znalec ako podklad použil v KZP kúpne zmluvy týkajúce sa prevodov týchto nehnuteľností (tabuľka na str. 11) dole tak, že cena za MJ je za pozemok parc. č. KNC XXXX/XXX v hodnote 57,96 eur/1 m2, za pozemok parc. č. KNC XXXX/XXX v hodnote 39,25 eur/1 m2, za pozemok parc. č. KNC XXXX/XXX v hodnote 19,73 eur/1 m2. K jednotlivým parcelám uviedla, ktoré boli porovnávané. Namietala, že znalec sa pomýlil pri jednotkovej cene pozemku 55,00 eur + DPH 20 %, avšak celková cena za predmetnú parcelu KNC č. XXXX/XXX je 62,964 eur a taktiež za parc. KNC č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX. K týmto hodnotám pozemku, od ktorých žalovaný odkúpil porovnávané pozemky uviedla a poukázala na to, že žalovaný bol ochotný akceptovať ako kupujúci pri kúpe pozemku v r. 2013 ceny v sume 79,67 eur/1 m2, 68,- eur/1 m2 a 62,- eur/1 m2. Zmluvy, ktorými boli odkúpené parcely, znalec použil v KZP č. 112/2019 pri porovnávacej metóde a to v bodoch 2 a 3, ktoré nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu, čo sa týka realizovaných cien v danej lokalite. Predmetné pozemky boli v nasledujúcom roku predmetom ďalšieho prevodu a ŽSR ako kupujúci akceptoval kúpnu cenu 81,60 eur/1 m2. So stanovením VŠHMJ KNC parc. č. XXXX/XXX v KZP č. 112/2019, porovnávacou metódou nesúhlasila. Z predložených zmlúv, ktoré sú súčasťou súdneho spisu je zrejmé, že trhové ceny sa pohybujú v rozpätí 66 - 81,- eur/1 m2 v cenovej úrovni v r. 2012 - 2013. Poukázala na časť II. bod 3 Nájmy v KZP, bod 3.1. - Nájom pozemkov a k výpočtom uviedla, že vyhodnotený údaj je potrebný pre stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena. Základným parametrom pre výpočet je jednotková všeobecná hodnota majetku euro/1 m2, určená jednou z vyššie spomínaných metód. Pre výpočet nájmu použil znalec všeobecnú hodnotu pozemku, určenú v KZP, metódou polohovej diferenciácie. Pri výpočte nájmu vstupuje do vzorca ďalší parameter a to K-úroková miera. Pre tento parameter znalec v KZP č. 112/5019 na str. 13 v poslednej vete prvého odseku uvádza: „Pri použití nulovej hodnoty úrokovej miery je výsledná všeobecná hodnota nájmu za pozemok taktiež na úrovni 0,00 eur, preto z dôvodu objektivizácie znalec použil vo výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok priemernú 12-mesačnú hodnotu úrokovej miery z peňažných vkladov domácnosti s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky (nové obchody) vo výške 0,26 %. Sadzby úrokovej miery za obdobie 10/2017 až 7/2019 sú uvedené v tabuľke na str. 8 KZP č. 112/2019.“ Z tabuľky úrokových mier z vkladov je zrejmé, že priemerná 12-mesačná hodnota úrokovej miery z peňažných vkladov domácností s dohodnutou splatnosťou nad 2 roky (nové obchody) podľa údajov v stĺpci č. 4 je 1,2825. Znalec použil v KZP č. 112/2019 hodnotu 0,26, ako chybný vstupný údaj, pretože je to priemerná 12-mesačná hodnota pre vklady nefinančných spoločností podľa stĺpca 10, nie pre domácnosti. Tento chybný údaj zásadne vplýva na následný výpočet výšky odplaty na zriadené vecné bremeno v bode 4. pre nesprávnu hodnotu koeficientu K, lebo použitá hodnota koeficientu je 4,78-krát nižšia, ako správna hodnota, ktorá mala byť použitá a táto chyba podstatným spôsobom ovplyvnila ďalší výpočet. V sumáre namietala spôsob použitia metód pre stanovenie všeobecnej hodnoty majetku a realizovaný výpočet nájmu za rok za m2 z dôvodu použitia nesprávne stanovenej výšky koeficientu K, nesúhlasila s výpočtom. Ďalej uviedla k časti 2 bod 4 Vecné bremená KZP, že podkladom pre výpočet vecného bremena je údaj získaný výpočtom v predchádzajúcom bode 3 a definovaný ako všeobecná hodnota nájmu pozemku (euro/1 m2/rok). Zásadným problémom v tejto časti výpočtu

všeobecnej jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je táto skutočnosť: V analýze vecného bremena v KZP č. 112/2019 v bode 4.1. ods. 4 str. 13 znalec konštatuje: „Plošná výmera záberu - rozsah vecného bremena: 638 m2, užívanie pozemku v celom rozsahu pre stavby dráhy železnice SR Bratislava, pozemok nie je možné využívať na žiadnu inú činnosť“. Z takejto formulácie je zrejmé, že sa v tomto prípade jedná o 100 % obmedzenie vlastníckych práv. Rovnako tak v odpovedi na otázku 10 znalec v KZP č. 112/2019 konštatuje: „Záver: Obmedzenie 100 % užívanie pozemku v celom rozsahu pre stavbu dráhy v prospech ŽSR Bratislava“. Je mätúce, prečo znalec pri následnom výpočte v bode 4.1.3 a v bode 4.1.4 počíta s odhadovanou stratou vo výške 25 % a so skutočným obmedzením z titulu závady vo výške len 75 %, čo je v rozpore s jeho vyjadreniami vyššie uvedenými a s negatívnym dopadom na konečný výsledok výpočtu. Ďalej bola tiež vo výpočte v bode 4.1.6 Všeobecná hodnota práva a závady na str. 16 použitá nesprávna hodnota koeficientu (úroková miera) 0,26. Preto so stanovenou hodnotou jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena podľa namietaného výpočtu nesúhlasila. Znalec vo výpočtoch v KZP č. 112/2019 nedostatočne zohľadnil obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku, z titulu stavby umiestnenej na pozemku KNC č. XXXX/XXX. Žalobca zotrval na hodnote vecného bremena určenej podľa č. 28/2017 a určení jednorazovej náhrady za jeho zriadenie.

12. Žalovaný sa ku KZP č. 112/2019 písomne vyjadril podaním zo dňa 11.10.2019, v ktorom uviedol, že má výhrady k tabuľke na strane č. 10 (časť 2.1.1 Metóda polohovej diferenciácie), kde označil znalec posudzovaný pozemok koeficientom povyšujúcich faktorov (kZ) vo výške 1,75 s hodnotením 3. Pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote. Vzhľadom na to, ako sám znalec uvádza na str. 17 (časť Záver) v odpovedi na otázku č. 4, že: „Určenie výšky koeficientov kI a najmä kZ výrazným spôsobom ovplyvňuje cenu pozemku stanovenú metódou polohovej diferenciácie“. Nie je zjavné zdôvodnenie použitej výšky koeficientu kZ vo výške 1,75 (z rozsahu 1,00 až 3,00). Pri predmetnom pozemku, vzhľadom na jeho obmedzenú možnú využiteľnosť minulú, terajšiu, ale aj do budúcna, nejde o pozemok, ktorý by bolo možné vzhľadom na jeho polohu alebo vybavenosť považovať za pozemok so zvýšeným záujmom o kúpu, kde je možné vyberať zo záujemcov o pozemok, ktorí sa snažia ponúknuť zaň čo najvyššiu cenu, ako to vyplýva z odpovede znalca k otázke č. 4 na str. 18 znaleckého posudku č. 112/2019. Ďalej namietal na str. č. 19 a č. 20 znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 6 znalec citoval ustanovenie z prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku: „Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri zhodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napr. stavba na cudzom pozemku a pod.)“, ktorým odôvodňuje nepoužitie redukujúcich faktorov v znaleckom posudku č. 28/2017 znalca G.. O. U. zo dňa 16.3.2017. Uvedené ustanovenie však bolo do vyhlášky č. inkorporované až jej novelizáciou vyhláškou MS SR č. , ktorou sa mení vyhláška MS SR č. s účinnosťou od 1.9.2017. Citované ustanovenie v znení vyhlášky pred dňom 1.9.2017 sa nenachádzalo. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že znalecký posudok č. 28/2017 znalca G.. U., ktorý bol predložený žalobcom, mal obsahovať aj ponižujúce faktory, čím by došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty pozemku a ceny vecného bremena. Nesúhlasil s posúdením obmedzenia žalobcu žalovaným vo využívaní predmetného pozemku, pretože stavba železničnej dráhy ležiaca na dotknutom pozemku bola pôvodne zhotovená súkromnou železničnou spoločnosťou (až neskôr zoštátnená) v období existencie Rakúsko-Uhorska pred r. 1871. 13. Na pojednávaní dňa 29.1.2020 znalec KZP č. 112/2019 G.. G. D. zodpovedal na namietané skutočnosti.

14. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu, splnomocneného zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi ktoré sú súčasťou spisu, súd zistil skutkový a právny stav vo veci:

15. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v k. ú. F., vedenom na LV č. XXXX, mesto F., okres F., vedený Okresným úradom F. - Katastrálny odbor. Uvedenú parcelu kúpil v pôvodnom stave ako parc. č. KN-E XXX v celkovej výmere 748 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedenú na liste vlastníctva č. XXXX od splnomocneného zástupcu vlastníčky pozemku, za kúpnu cenu 8.690 eur, bez tiarch. Kúpnu zmluvu žalobca uzavrel so splnomocneným zástupcom dňa 6.3.2009 s tým, že zápis na LV bol vykonaný pod Q V čase kúpy sa už na parcele nachádzala stavba železničnej dráhy. Žalovaný je v zmysle o železniciach SR správcom majetku štátu - stavby dráhy: ŽDC Žilina - Košice

- Čierna nad Tisou, ktorej časť je zriadená na pozemku patriacom žalobcovi, parc. č. C-KN XXXX/

XXX k. ú. F.. Žiadosťou zo dňa 2.6.2015 požiadal žalobca žalovaného o majetko-právne vyporiadanie pozemku parc. č. C-KN XXXX/XXX k. ú. F., odkúpením do vlastníctva žalovaného. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom č. 25/2015, ktorý však neurčoval hodnotu vecného bremena, ale všeobecnú hodnotu pozemku. Žiadal o odkúpenie s prihliadnutím na to, že žalovaný v r. 2012 a r. 2013 pristupoval k vykupovaniu okolitých pozemkov, napr. od spoločnosti VT - Trading s.r.o.. Dňa 30.3.2016 bol písomným oznámením informovaný cestou OÚ F. - Katastrálny odbor, o vykonaní zápisu zákonného vecného bremena na parcele C-KN XXXX/XXX v zmysle a , v prospech žalovaného. Vecné bremeno predstavovalo právo užívania stavby dráhy situovanej na predmetnom pozemku, prístupu k dráhe alebo jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy a dopravy na dráhe. Listom zo dňa 9.1.2017 žalobca uplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote nárok na poskytnutie jednorazovej finančnej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti u žalovaného vo výške 39.700,- eur, na základe znaleckého posudku č. 25/2015 zo dňa 22.4.2015, vypracovaného znalcom Ing. O. U., F.. Žalovaný s nárokom nesúhlasil. Dňa 20.3.2017 žalobca si listom uplatnil opäť nárok na zaplatenie jednorazovej primeranej náhrady vo výške 42.468,- eur, ktorý sa opieral o nový znalecký posudok č. 28/2017 vypracovaný znalcom G.. O. U. zo dňa 16.3.2017. Žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 5.6.2017, že uplatnený nárok berie na vedomie, ale výška odplaty bude stanovená znaleckým posudkom zabezpečeným cestou ŽSR. Následne bol vypracovaný znalecký posudok č. 66/2017 zo dňa 6.7.2017 G.. F. Q. a náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom predstavovala sumu 1.602,12 eur. Pre diametrálne odlišné znalecké posudky č. 28/2017 vypracovaným G.. K. U., predloženým žalobcom a č. 66/2017 vypracovaným G.. Q. predloženým žalovaným, súd zvážil pre objektívne posúdenie veci, nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Účelom znaleckého dokazovania bolo stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena spočívajúceho v práve stavby na pozemku K-NC parc. č. XXXX/XXX.

16. V znaleckom posudku (ďalej len ) č. 112/2019, VHN pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX vyšla pri použití Metódy polohovej diferenciácie 31.804,30 eur, a pri Metóde porovnávacej 31.013,18 eur. K výpočtu VHN metódou polohovej diferenciácie, boli znalcom zadané tieto hodnoty koeficientov: KS

- 1,20, KV - 1,00, KD - 1,00, KF - 1,10, KI - 1,30, KZ - 1,75, KR - 1,00. Jednotková všeobecná hodnota pozemku VŠHMJ bola 49,85 eur/m2. Východisková hodnota pre mesto F. bola 16,60 eur/m2. Záver kontrolného znel, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena predstavovala cenu 28.206,43 eur po zaokrúhlení 28.200,- eur (44,21 eur/m2).

17. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavného v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len SR), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

18. Podľa (ďalej len ), vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

19. Podľa veta prvá , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

20. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 11 ods. 1, 2 cit. zákona, na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno. Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

22. Podľa (ďalej len ), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku náhrady z titulu zriadenia zákonného vecného bremena, ktoré viazne na jeho nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parc. reg. C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v k.ú. F., vedenom na LV č. XXXX pre mesto F. v okrese F., Okresným úradom F. - Katastrálny odbor. Na uvedenej nehnuteľnosti bolo zriadené zákonné vecné bremeno na základe lex specialis . Vecné bremeno bolo zriadené žalovaným až po kúpe predmetnej parcely žalobcom od pôvodnej vlastníčky. Predmetný nárok si žalobca uplatnil v prekluzívnej jednoročnej lehote, teda včas, čo súd skúmal ex offo. Zápis vecného bremena teda jeho účinky nastali dňa 30.3.2016. Žalobca má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností. Zápis vecného bremena teda jeho účinky nastali dňa 30.3.2016. Žalobca si uplatnil toto právo u prevádzkovateľa listom dňa 9.1.2017 na základe znaleckého posudku č. 25/2015 vypracovaného G.. U. na sumu 39.700 eur (na čl. 21 súdneho spisu).

24. Následne sa súd vysporiadal s otázkou, či je daný nárok žalobcu a až následne pristúpil k vysporiadaniu sa s otázkou o výške nároku. Nárok je iba jeden a má ho ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena. Pre posúdenie uplatneného nároku bolo rozhodujúce, či právna úprava jeho priznanie umožňuje. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zákonným vecným bremenom k predmetnému pozemku, vznikla žalobcovi ako vlastníkovi, povinnosť obmedzenie strpieť. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona, ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľností. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená zriadené ex lege majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného, než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Súčasťou úpravy zápisu vecného bremena je i následok len evidenčného zapisovania okolností vzniku vecných bremien a ich zodpovedajúcich práv v katastri nehnuteľností. Žalobca má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok v jeho vlastníctve. Výška náhrady by mala objektívne zodpovedať hodnote nájmu za obdobné pozemky v danom mieste a čase.

25. Finančná (relutárna) náhrada za zriadenie vecného bremena je náhradou jednorazovou, nemá charakter cyklického (opakovaného) plnenia a preto pri zmene vlastníctva už nemá nový vlastník zaťaženého pozemku nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Keďže vecné bremeno vzniklo až po kúpe predmetného pozemku žalobcom, má nový vlastník zaťaženého pozemku nárok na finančnú náhradu za vzniknuté vecné bremeno. Zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s a . Vzniklo tak vecné bremeno zo zákona, ktoré je potrebné považovať za usporiadanie stavby na cudzom pozemku. Vlastníkovi dráhy, ak nie je vlastníkom pozemku, vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapísalo do katastra nehnuteľností. Súd prijal záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom vyplývajúcim z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniklo „in rem“ (k veci) a vzťahuje sa na vlastníka zaťaženého pozemku. Vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, preto nie je možné, aby ďalší nadobúdateľ už zaťaženého pozemku existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady.

26. Ďalšou otázkou ktorou sa súd zaoberal bolo ustálenie hodnoty jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena pre žalobcu. Súd dal v konaní vypracovať znalcom z odboru Stavebníctva, odvetvie Pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností, na odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, stanovenia VŠH nájmu za užívanie predmetného pozemku a jednorazovej náhrady v zmysle vyhlášky MF SR č. . Zo záveru KZP č. 112/2019 zo dňa 28.9.2019 vypracovaným znalcom G.. D.,

súd zistil, že znalcom stanovená cena nájmu predmetnej nehnuteľnosti bola 2.576,24 eur/rok. Znalcom stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vypočítaná Metódu polohovej diferenciácie bola 31.804,30 eur, a pre Porovnávaciu metódu 31.013,18 eur, všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 28.206,43 eur, 44,21 eur/m2. Nariadením kontrolného znaleckého dokazovania vypracovaním znaleckého posudku č. 112/2019 vypracovaným G.. D. sa súd priklonil k tomuto , ako objektívnemu, ktorému po zodpovedaní znalcom namietaných skutočností súd dal za pravdu. Cena určená znaleckým posudkom sa súdu nejaví ako neprimeraná a nie je dôvod takto určenú náhradu zvyšovať s prihliadnutím na predložený znalecký posudok žalobcom. Kontrolný znalecký posudok spĺňal náležitosti v zmysle vyhlášky, koeficienty aj namietané skutočnosti procesnými stranami po preskúmaní súdom boli stanovené v rozmedzí v zmysle vyhlášky. Hodnota vecného bremena bola určená KZP vypracovaným v konaní, pričom neexistujú žiadne dôkazy, resp. aj námietky boli vyvrátené samotným znalcom na pojednávaní alebo dodatočnými písomnými vyjadreniami k námietkam procesných strán sporu. Znalec podrobne vysvetlil, prečo dospel k jednotlivým postupom v znaleckom posudku a preto neexistovali žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali záver tohto znaleckého posudku. Namietaná použitá metóda porovnávacia v podstate nemala vplyv na určenie ceny metódou polohovej diferenciácie, kde sa hodnoty líšili minimálne.

27. Čo sa týka námietok zo strany žalobcu, že žalovaný bol ochotný zaplatiť iným subjektom viac za kúpu nehnuteľností v rovnakej lokalite alebo podobných lokalitách, súd poukazuje na to, že ide o dohody jednotlivo dojednané, u ktorých sa zohľadňovali rôzne faktory, ako uviedol žalovaný, a to geometrické plány, poplatky za znalecké posudky a hlavne najdôležitejším faktorom je, že ide o obchodné vzťahy. Súd okrajovo uvádza, že žalobca vedel, aký pozemok kupuje, v akej časti ho kupuje, s akými možnými právnymi následkami, obmedzeniami sa môže stretnúť, znalý v tejto oblasti. Aj súdu je známe umiestnenie tohto pozemku, v akej lokalite sa nachádza a cena takýchto pozemkov v porovnaní s cenami pozemkov v zastavaných častiach rodinnými domami v F. je primeraná.

28. Pri výpočte primeranej jednorazovej náhrady znalec vychádzal z ceny nájmu za pozemky vo výške 2.576,24 eur za rok, pričom výšku primeranej jednorazovej náhrady určil vo výške 28.200,- eur. Výpočet VŠHN spočíva vo vynásobení Východiskovej všeobecnej hodnoty pozemku VHMJ, ktorý definuje vyhláška MS SR č. a koeficientov polohovej diferenciácie, ktorých rozpätie je taktiež zadefinované vo vyhláške, ale ich konkrétnu hodnotu pre výpočet určuje konkrétny znalec. Znalec ako už uviedol sa stále pohyboval v rozpätí ktoré definuje vyhláška. Vypočítaný koeficient polohovej diferenciácie vznikol vynásobením jednotlivých koeficientov medzi sebou na 3,003 a teda jednotková všeobecná hodnota majetku VŠHMJ je 49,85 eur/1 m2. Koeficient povyšujúcich faktorov KZ určuje rozpätie vyhláška od 1,00 do 3,00, ktorého použitie definuje tak, že ide o predmetné pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote. V porovnávacích posudkoch č. 112/2019 a v č. 28/2017 hodnotili znalci tento koeficient rovnako ako pozemok s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, pričom G.. D. v kontrolnom č. 112/2019 určil jeho hodnotu vo výške 1,75, čo je 37,5 % možného rozpätia. G.. U. v č. 28/2017 určil hodnotu vo výške 2,40, čo je 70 % možného rozpätia. Je vecou znalca ako uvedené posúdi podľa svojich znalostí v zmysle vyhlášky a jej povolených mantinelov.

29. Namietanú žalobcom použitú mieru inflácie meranú indexom spotrebiteľských cien nariadený znalec vysvetlil. Znalec uviedol, že úroková sadzba alebo úroková miera je úrok vyjadrený ako percentá z požičavaného kapitálu istiny. Najčastejšie sa úrokové sadzby vyjadrujú ako počet percent za jeden rok. Úrok je príjem plynúci z kapitálu, je základnou formou výnosu z kapitálu. Je to cena za získanie peňazí niekoho druhého,túto sumu musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Vypočítanie úrokov z istiny podľa určitej úrokovej miery sa nazáva úrokovanie. Úrok je daný úrokovou mierou,ktorá vyjadruje pomer úroku a veľkosti kapitálu. Úroková miera sa vytvára na trhu kapitálu ako výsledok vzájomného vzťahu dopytu po financovaní ponukou financovania. Vo väčšine krajín však centrálna banka v rámci svojej monetárnej politiiky úrokovú mieru priamo alebo nepriamo určuje. Pri stanovení všeobecnej hodnoty závad sa používa rozpätie obmedzené: dole základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky a hore úrokovými sadzbami z termínovaných vkladov v peňažných ústavoch. V znaleckej praxi sa však z hľadiska opatrnosti spravidla používa dolná hranica, teda základná úroková sadzba ECB v minulosti NBS. Príloha č. 3 k vyhláške č. časť : Všeobecná hodnota pozemkov sa uvádza: úroková miera, sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Úroková

miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu. Keďže úroková miera , spodná hranica sa rovná „0“ %/ r tak, 0*1,5 =0. Úroková miera sa môže odhadnúť, alebo, použije sa základná úroková sadzba ECB, alebo, úroková miera na vkladoch, inak určená. Spodná hranica 0 %/r ,model ekonomického nájmu úroky na vkladoch, alternatívny vklad kapitálu : východiskovým údajom je základná úroková sadzba ECB ktorá je v súčasnej dobe je 0,00%/r. Objektívnym údajom môžu byť úroky na vkladoch ktoré zverejňuje NBS, možnosti : dlhodobé úrokové sadzby - burza v BA priemer/r ,vládne dlhopisy (viacročná splatnosť,) vklady na termínovaných účtoch domácnosti, nefinančné spoločnosti. V literatúre sa uvádza ,že úroková miera sú spravidla úroky na vkladoch s ročnou výpovednou lehotou. Ale je to na uvážení znalca ako sa so stanovením vysporiada. Ak by zobral priemer do 1 roka z vkladov domácnosti, tak priemerná úroková miera je 0,918. Ak by zobral priemer do 1 roka z vkladov nefinančných spoločností, tak úroková miera je 0,100. Znalec zotrval aj napiek namietanému v intervale ( 0 - 0,918). Postupoval s opatrnosťou, aby sa príblížil k všeobecnej cene, v danom mieste v rozhodnom termíne.

30. K ďalšej námietke žalobcu, že znalec nedostatočne zohľadnil obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku v znaleckom posudku č. 112/2019 vysvetlil postup výpočtu obmedzenia z titulu závady. Výška obmedzenia v percentách sa stanovuje individuálne podľa druhu a rozsahu závady. Výška obmedzenia v percentách sa do výpočtu dosadzuje v kombinácii so stratou, kde je okrajová podmienky ( strata + obmedzenie) ? 100 %. Potom obmedzenie, ktoré sa dosadzuje do výpočtu sa zistí takto: obmedzenie = odhadované obmedzenie zo (100 - strata) [%] „Maximálna hodnota odhadovaného obmedzenia, resp. totálne obmedzenie (100 %) nastáva najčastejšie v prípadoch, keď celý pozemok je zaťažený bez možnosti jeho ďalšieho využitia vlastníkom (zaťaženým, povinným z vecného bremena). Ide spravidla o prípady práva stavby na pozemku, ktoré bolo zriadené za jednorazovú odplatu alebo bezodplatne. V takýchto prípadoch vlastník zaťaženého pozemku nemá možnosť získať výnos z prenájmu. Ak sa odhaduje 100 % obmedzenie, potom pri bežnej strate 25 % do výpočtu sa dosadí hodnota obmedzenia vo výške 75 %, čím je splnená vyššie uvedená okrajová podmienka.

31. K namietanému výpočtu VŠH znalec uviedol, že posúdenie bolo vykonané v zmysle vyhlášky MS SR č. , ku dňu obhliadky 25.9.2019. Na základe zisťovania v mieste, kde sa pozemok nachádza vykonal posúdenie použitím koeficientov polohovej diferenciácie. Hodnota všetkých koeficientov ks, kv, kd, kf, ki, kz, kr, bola stanovená tak, aby vyhodnotila polohu, využitie, dopravné vzťahy, funkčné využitie, technickú infraštruktúru, povyšujúce faktory i redukujúce faktory, teda i záujem v mieste. Pomocou týchto koeficientov z VHMJ pre mesto F. 16,60 eur/ m2 bola stanovená jednotková VŠH pozemku, akú znalec chcel stanoviť posúdením, teda 49,85 eur/m2. K výške rozpätia uviedol, že pri stanovení jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku znalec postupoval v zmysle platnej vyhlášky a použil hodnotenie koeficientov podľa umiestnenia pozemku v mieste a v čase. Ohodnocovaný pozemok p.č. XXXX/XXX k.ú. F. sa nachádza medzi záhradkárskou, chatovou oblasťou v smere do Košíc na ľavej strane, orientované na východ na obec Gánovce a pozemkami, ktoré sú funkčne využívané na parkovanie a garážovanie, bývanie - obytná zóna, dočasné ukladanie bežného odpadu zo sídliska, opravovanie, predaj automobilov, správcovské spoločnosti - zmiešaná zóna, orientované na západ a juh. Všetky tieto skutočnosti vplývajú na ceny pozemkov v danom mieste a čase, preto pri posúdení tieto skutočnosti boli zohľadnené. Porovnávaciu metódu znalec použil len ako pomôcku, aby zistil aká by mohla byť priemerná cena s dostupných materiálov, (prepracované porovnanie predajných cien). Použitá miera inflácie mala mať iba informačný charakter, keďže na pozemky takúto štatistku nenašiel z portálu NBS. VŠH pozemku stanovil ku dňu obhliadky 25.9.2019 čo je 39 týždeň a priložil graf priemerných cien pozemkov z lokality F., druh pozemku stavebný pozemok, z www.nehnuteľnosti.sk.

32. Znalec sa vyjadril k namietanej skutočnosti, že v čom vidí rozdiel v ňom použitom koeficiente povyšujúcich faktorov 1,75 v KZP č. 112/2019 a v č. 28/2017, teda koeficient 2,4,. Uviedol, že koeficient povyšujúcich faktorov určil preto tak, aby dosiahol všeobecnú hodnotu takú, akú chcel. Všetky koeficienty, ktoré sú pred ním, sú ľahko skontrolovateľné a zvolil si koeficient tak, ako si urobil prieskum, aby mu vyšla jednotková suma 49,85 eur a tak dosadil koeficient 1,75. Aby vyšla suma 49,85 eur. Urobil si prieskum a táto cena, ktorú zisťoval v okolí, bola podľa neho správna. Prieskum si robil spôsobom, že si získal z internetu informácie, zisťoval si ceny, napr. v záhradkárskej oblasti, v oblasti garáže, ako sa predávajú.

33. Súd mal za to, že znalec ktorého súd nariadil vypracoval znalecký posudok podľa pravidiel a v zmysle vyhlášky a opak nebol ani preukázaný v konaní. Súd preto priznal jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa vyhlášky NR SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Súd priznal úrok z omeškania v zákonnej výške z priznanej sumy odo dňa 21.11.2017, ako prvý deň po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na mimosúdne riešenie veci. V prevyšujúcej časti nepriznaného úroku žalobu zamietol.

38. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Keďže procesné strany mali v konaní úspech čiastočný, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

42. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.