Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-42-2020.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Subarea
19Co/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: G.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Daniela Straková, advokátka, so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 944 779 proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, o zaplatenie sumy 42.468,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/7/2018 -535 zo dňa 03.06.2020 takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu z prísudku s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č.k. 21C/7/2018 -535 zo dňa 03.06.2020 o zaplatenie sumy 42.468,- eur s prísl. rozhodol, cit.:
,,I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 28.200,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.11.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 20 ods. 4 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len ,,Ústava SR“); § 128 ods. 2, § 151o ods. 1 veta prvá, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“); § 4 ods. 4, § 11 ods. 1, ods. 2 č. 513/2009 Z. z. o dráhach; § 215 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP); § 3 vyhlášky NR SR č. 87/1995 Z. z.
3. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 28.03.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 42.468,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 21.11.2017 do zaplatenia, titulom vyplatenia jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností.
4. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. reg. I. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v k. ú. F., vedenom na LV č. XXXX, mesto F., vedený Okresným úradom F. - Katastrálny odbor. Uvedenú parcelu kúpil v pôvodnom stave ako parc. č. KN-E XXX v
celkovej výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, za kúpnu cenu 8.690 eur, bez tiarch. Kúpnu zmluvu žalobca uzavrel dňa 06.03.2009 s tým, že zápis na LV bol vykonaný pod Q V čase kúpy sa už na parcele nachádzala stavba železničnej dráhy. Žalovaný je v zmysle zák. č. 258/1993 Z. z. o železniciach SR správcom majetku štátu - stavby dráhy: N. N. - O. - C. A., ktorej časť bola zriadená na pozemku patriacom žalobcovi, parc. č. C-KN XXXX/XXX k. ú. F.. Žiadosťou zo dňa 02.06.2015 požiadal žalobca žalovaného o majetkovo-právne vyporiadanie pozemku parc. č. C-KN XXXX/XXX k. ú. F., odkúpením do vlastníctva žalovaného. Žiadal o odkúpenie s prihliadnutím na to, že žalovaný v r. 2012 a r. 2013 pristupoval k vykupovaniu okolitých pozemkov, napr. od spoločnosti Q. Dňa 30.03.2016 bol písomným oznámením informovaný cestou OÚ F. - Katastrálny odbor, o vykonaní zápisu zákonného vecného bremena na parcele C-KN XXXX/XXX v zmysle § 4 a § 11 zák. č. 513/2009 Z. z., v prospech žalovaného. Listom zo dňa 09.01.2017 žalobca uplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote nárok na poskytnutie jednorazovej finančnej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti u žalovaného vo výške 39.700,- eur. Žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasil. Dňa 20.03.2017 žalobca listom si uplatnil opäť nárok na zaplatenie jednorazovej primeranej náhrady vo výške 42.468,- eur, ktorý sa opieral o nový znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom G.. O. U. zo dňa 16.03.2017. Žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 05.06.2017, že uplatnený nárok zobral na vedomie, ale že výška odplaty bude stanovená znaleckým posudkom zabezpečeným cestou ŽSR. Následne bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 06.07.2017 G.. F. Q., podľa ktorého náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom predstavovala sumu 1.602,12 eur. Pre diametrálne odlišné znalecké posudky č. XX/XXXX vypracovaným G.. O. U., predloženým žalobcom a č. XX/XXXX vypracovaným G.. Q. predloženým žalovaným, súd zvažoval pre objektívne posúdenie veci, potrebu nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Účelom znaleckého dokazovania bolo stanovenie odhadu všeobecnej hodnoty vecného bremena spočívajúceho v práve stavby na pozemku K-NC parc. č. XXXX/XXX.
5. Súd prvej inštancie nariadil v konaní vypracovať znalecký posudok znalcom z odboru Stavebníctva, odvetvie Pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností, na odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, stanovenia VŠH nájmu za užívanie predmetného pozemku a jednorazovej náhrady v zmysle vyhlášky MF SR č. 429/2004 Z.z. Zo záveru KZP (kontrolného znaleckého posudku) č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2019 vypracovaným znalcom G.. D. vyplýva, že znalcom stanovená cena nájmu predmetnej nehnuteľnosti bola vo výške 2.576,24 eur/rok. Znalcom stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vypočítaná Metódu polohovej diferenciácie bola 31.804,30 eur, a pre Porovnávaciu metódu 31.013,18 eur, všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena 28.206,43 eur, 44,21 eur/m2. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov uvedeného znaleckého posudku. Prvoinštančný súd tak priznal jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu s odôvodnením, že strany mali v konaní iba čiastočný úspech.
7. Proti tomuto rozhodnutiu a to čo do výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že zásada úspechu v spore, ktorá sa premieta v ust.§ 255 CSP ako základné kritérium priznania náhrady trov konania, spočíva v tom, že úspech vo veci sa skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania vznikne tej sporovej strane, ktorá mala prevyšujúci úspech pri porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán. Iba v prípade, ak je úspech strán v spore rovnaký (50 : 50), je dôvodný postup súdu podľa § 255 ods. 2 druhá veta CSP, pretože rovnaké čiastočné úspechy sa vzájomne anulujú; po započítaní nároku každej sporovej strany na náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči druhej strane. Žalobca uplatnil žalobou nárok na zaplatenie istiny vo výške 42.468,- € spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.11.2017 do zaplatenia, a súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 28.200,- € spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 21.11.2017 do zaplatenia, pomer úspechu sa teda porovnáva z uplatnenej a priznanej istiny žalobného nároku. Priznaná istina vo výške 28.200,- € predstavuje 66,4 % zo sumy 42.468,- €. Žalobca mal teda úspech vo výške 66,4 % a neúspech vo výške 33,6 %, ktorý neúspech žalobcu je zároveň úspechom strany žalovanej. Žalobca mal teda prevyšujúci úspech oproti žalovanému o 32,8 % (66,4 % - 33,6 % = 32,8 %). V prejednávanej veci však nejde o nepatrný ani minimálny úspech žalobcu, preto, aj keby sa mal úspech žalobcu posudzovať podľa pomeru úspechu strán, javí sa krajne nespravodlivé a v rozpore so zákonom, keď súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania ani v pomernej časti, tj. v rozsahu 32,8 % postupom podľa § 255 ods. 1 veta prvá
CSP. Poukázal na to, že výška nároku závisela jednak od odbornej otázky posudzovanej tromi znalcami na určenie primeranej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena, a jednak od úvahy súdu, ku ktorému znaleckému záveru sa prikloní, resp. najviac priblíži vo svojej úvahe. Žalobca výšku svojej pohľadávky nijako neúmerne nenavyšoval, spolu so žalobou predložil znalecký posudok G. O. U., ktorý svoje stanovisko a závery vypracovaného Znaleckého posudku č. XX/XXXX náležite zdôvodnil aj vo svojom výsluchu na pojednávaní 28.11.2018. Žalovaný v konaní predložil súkromný Znalecký posudok pod č. XX/XXXX, ktorým bola stanovená VŠH jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1.602,12 eur a pri výsluchu pred súdom svoje znalecké závery neobhájil. Diametrálne rozdielnosti v obidvoch znaleckých posudkoch sa odvíjali v prvom rade od absolútne odlišne určenej všeobecnej hodnoty pozemku za 1 m2 , pričom v Znaleckom posudku č. XX/XXXX je táto hodnota určená sumou 62,15 eur a v Znaleckom posudku č. XX/XXXX len sumou 6,05 eur. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že mu prizná 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, a to z prisúdenej sumy 28.200 eur a tiež žiadal priznať mu trovy odvolacieho konania tiež v rozsahu 100 %.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca kúpil do osobného vlastníctva pozemok parc. KN-C č. XXXX/XXX nachádzajúci sa v kú. F., vedený na LV č. XXXX, v čase kedy sa na ňom už nachádzala stavba železničnej dráhy v správe žalovaného a v čase kúpy si bol žalobca vedomý obmedzení v užívaní pozemku aj vzhľadom na to, že žalobca do roku 2008 zastával funkciu vedúceho zamestnanca u žalovaného, ktorému bol zverený aj úsek činností majetkovoprávneho vysporiadania aj v predmetnej lokalite. Žalovaný podal návrh na záznam zákonného vecného bremena na predmetnom pozemku do katastra nehnuteľností len z dôvodu početných urgencií žalobcu o finančné vyrovnanie za užívanie predmetného pozemku, pričom tým nijako neohrozil majetkové práva žalobou. Ďalej uviedol, že uznal nárok žalobcu na zaplatenie jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom a nesúhlasil len s jej výškou. Až znaleckým dokazovaním bola určená výška náhrady, keď znalec vyčíslil náhradu za vecné bremeno na sumu 28 200,- €, s ktorou žalovaný v záverečnom návrhu súhlasil. Žalovaný mal za to, že na vzniku predmetného sporu mal podiel v značnej miere aj žalobca. Spolu s čiastočným úspechom oboch strán v otázke výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10. Z hľadiska obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) žalobca namieta nesprávne právne posúdenie otázky nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie.
11. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Vo všeobecnosti platí, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
17. Aj napriek tomu, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), ani nová práva úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy (vid nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019).
18. Aj keď Civilný sporový poriadok na rozdiel od už zrušeného Občianskeho súdneho poriadku nemá ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku („Aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu“), aj za súčasného zákonného stavu je možné použitím analógie v zmysle čl. 4 Civilného sporového poriadku v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania postupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznať úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcu totiž nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý závisí od znaleckej činnosti. Uvedený právny názor zastáva aj rešpektovaná odborná literatúra v publikácii Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.
19. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.06.2020 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28.200,- eur z pôvodne žalovanej sumy 42.468,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.
20. Žalobca bol v predmetnom spore, vzhľadom na vyššie uvedené nepochybne plne procesne úspešný čo do základu, preto je nevyhnutné ho považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu, resp. od znaleckého posudku.
21. Je preto potrebné jednoznačne súhlasiť s odvolateľom, že v danej veci rozhodnutie bolo odvislé od úvahy súdu, resp. znaleckého dokazovania, preto je možné ustáliť, že výška priznaného plnenia nemôže byť smerodajná pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
22. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení poukazuje na § 257 CSP, odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
23. V súdenej veci však patrí nárok na náhradu trov konania práve žalobcovi. Žalovaný sa aplikácie § 257 CSP dovolával, avšak netvrdil skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešnejšiemu žalobcovi náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznal.
24. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti čo do výroku o trovách konania za použitia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým, že plná náhrada trov konania žalobcu bola priznaná z prísudku, t.j. z priznanej sumy.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, naopak odvolaniu žalobcu bolo vyhovené, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý mu odvolací súd priznal s tým, že základom pri vypočítavaní je aj tu prisúdená suma. O výške aj trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).