Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sa/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci žalobkyne Y. M., trvale bytom B. XX, G., zastúpenou procesným opatrovníkom C. D., bytom P. V. X, J., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. apríla 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žiadosťou spísanou dňa 06.09.2017 požiadala žalobkyňa o priznanie invalidného dôchodku od 20.09.2004. Na základe tejto žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 06.09.2017, v ktorom jej bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Sociálna poisťovňa, ústredie, na základe tohto posudku vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2017, ktorým podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok s odôvodnením, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity. V posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, t. j. pred XX.D. XXXX, žalobkyňa nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 09.11.2017 podala žalobkyňa v stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.01.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Predmetné rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa žalobou na Krajský súd v Prešove, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn.: -39 zo dňa 18.12.2018, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil žalovanému povinnosť prejednať vec v medziach podaného odvolania žalobkyne, dôsledne sa vysporiadať so všetkými jej námietkami, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť, najmä s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 29.01.1975 potvrdzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na strane žalobkyne už k tomuto dátumu (pred dovŕšením 18. roku veku a preukázateľne v dobe, kedy bola

nezaopatreným dieťaťom), s prihliadnutím na lekárske správy, ktoré mal žalovaný k dispozícii, najmä lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila, v ktorých sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že k vzniku invalidity (z dôvodu prinajmenšom ľahkej retardácie) došlo už v detstve. Zároveň uložil žalovanému povinnosť sa vysporiadať so skutočnosťou, že v rámci školskej dochádzky žalobkyňa ukončila iba 5 tried osobitnej školy.

3. Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: -39 zo dňa 18.12.2018 bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, výsledkom ktorého je Lekárska správa zo dňa 28.03.2019. Po posúdení zdravotného stavu posudkový lekár vyslovil výrok, že žalobkyňa nie je úplne invalidná podľa ani podľa citovaného , lebo sa nestala úplne invalidná pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, a preto mohla byť zamestnaná, nie je invalidná podľa v znení a na účely v znení , lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok, je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Osoba nie je k 01.01.2005 nezaopatreným dieťaťom podľa Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár určil v rozsahu 45 % (správne má byť 60 %). Posudkový lekár určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania (kapitola V.), organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, ťažké formy (položka č. 1, písm. b/), kde stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v dolnej hranici určeného rozpätia od 50 - 80 %. Pre iné zdravotné postihnutie ľahkú duševnú zaostalosť - stredné pásmo (kapitoly V., položka 6, písm. a/) zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Dátum vzniku invalidity určil od 01.01.2004.

4. Na základe tohto posudku žalovaný vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2019, ktorým v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: -39 zo dňa 18.12.2018, právoplatného dňa 25.01.2019, vo veci odvolania žalobkyne zastúpenej procesným opatrovníkom C. D., bytom P. V. X, J., podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok rozhodol tak, že odvolanie zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

II.

5. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil popísaním priebehu administratívneho konania pred vydaním rozhodnutia, citoval ustanovenia , , , , , , , a a konštatoval, že na základe rozsudku krajského súdu bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove dňa 28. marca 2019 s týmto záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, následne vykonal vlastné vyšetrenie, pričom bolo zistené, že žalobkyňa ukončila 6 tried špeciálnej školy, pričom povinnú školskú dochádzku ukončila ako 15-ročná. Bola mladistvou osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, s odporúčaným záučným pomerom v odevných závodoch, ktorý nakoniec neuskutočnila, nikdy sa nikde nezamestnala ani nežiadala ani o posúdenie aktuálneho zdravotného stavu. Prvé odborné G. absolvovala v roku 2004, kedy utrpela G., ktorý napriek nejednoznačným dôkazom bol považovaný odborníkmi za R., zároveň bola sledovaná aj L.. V uvedenej dobe žalobkyňa prvýkrát požiadala o invalidný dôchodok. Pretože zdravotný stav bol zhodnotený mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, nebola uznaná za invalidnú podľa . V odvolacom konaní bola posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach a vydané rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Opätovne bol jej aktuálny zdravotný stav posúdený v roku 2008, kedy pre P. bola uznaná dňa 07.07.2008 za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, čo zodpovedá D. podľa kapitoly E. položky X, písm. a) prílohy č. 4 k podľa zistených meraní intelektu. Zároveň boli zistené organické zmeny so znížením mnestických schopností. Invalidný dôchodok nepoberala pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia, bola v evidencii úradu práce. Opakované G. v roku 2016 a 2017 dokumentujú zníženie W.. Došlo aj k zmene

farmakologickej liečby. Podľa aktuálneho L. vyšetrenia žalobkyňa je dlhoročne bez R.. V roku 2012 bola sledovaná pre T., ktoré boli po hospitalizácii na L. oddelení klasifikované ako cR. podmieňujú vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, t. j. v dolnej hranici predpísaného rozpätia E.. Posudkový lekár sa tak rozhodol preto, lebo M. náleze v roku 2016 a 2017 a D. je tiež hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. P. má vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu na základe predložených odborných vyšetrení od roku 2004 zmenil posudkový lekár pôvodný posudok po dôkladnom preštudovaní odvolania žalobkyne a všetkých dostupných vyšetrení na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 01.01.2004. Konštatoval, že podľa predložených zákonov by žalobkyňa splnila podmienky na čiastočnú invaliditu, ak by bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení podľa o sociálnom zabezpečení (napr. v pracovnom pomere ako učnica, ako členka výrobného družstva a pod.).

6. Posudkový lekár ďalej v lekárskej správe uvádza, že v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2018 sú dokumentované kľúčové argumentácie žalobkyne, a to že v konaní a rozhodovaní o invalidnom dôchodku je podstatný dátum vzniku invalidity, nie dátum, kedy vzniklo k zdokumentovaniu zdravotného stavu o invalidite. K uvedenému posudkový lekár uviedol, že pred rokom 2004 nie sú v zdravotnej dokumentácii žiadne záznamy o zdravotnom stave žalobkyne - úplne hluchá zóna napriek tomu, že boli 4 súrodenci a mala rodičov. Zistené W. žalobkyne odborníkom pre G. v roku 2004 nemohli (podľa názoru krajského súdu aj účastníčky konania) vzniknúť v deň vyšetrenia. Krajský súd aj žalobkyňa argumentujú s dátumom vzniku invalidity už v mladosti napriek tomu, že aj u takmer 60-ročnej ženy je problematické hodnotiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťou vyššou ako 70 %, tzn. úplnou invaliditou v zmysle predošlých zákonov, ktoré platili do 31.12.2003. Uznanie invalidity z mladosti v zmysle predošlých o sociálnom zabezpečení, o sociálnom zabezpečení, o sociálnom zabezpečení poznali okrem úplnej invalidity aj čiastočnú invalidity, na ktorej bol nárok spravovaný pracovnou kategóriou, dĺžkou doby zamestnania a výškou zárobku. Pretože žalobkyňa mala zistený G. v roku 2004, nemohla mať horší zdravotný stav v detstve a mladosti. Svedčí o tom vydané rozhodnutie Okresnej posudkovej komisie v Prešove z januára 1975, že je spôsobilá na prípravu na povolanie ako mladistvá osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou a to na záučný pomer v odevných závodoch. Osoby s P. boli uznávané za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mali podstatne obmedzenú možnosť prípravy na povolanie. Osoby s P. sú schopné vykonávať práce v zamestnaniach, ktoré vyžadujú skôr praktické než teoretické schopnosti (krajčír, knihár, ovocinár, obuvník...) a získavajú príslušnú kvalifikáciu v špeciálnych školách. Po vyučení sú schopné pod príslušným vedením zodpovedného zamestnanca vykonávať prácu podobne ako C.. Osoby s P. bez kvalifikácie sú schopné vykonávať v kolektívne nekvalifikovanú pomocnú prácu alebo jednoduché manuálne práce. U týchto skupín osôb s P. neprichádza do úvahy ani čiastočná invalidita. V prípadoch intelektu hraničiaceho so D. prichádzala do úvahy čiastočná invalidita alebo u prípadoch s G. vyžadujúce sledovanie a liečbu G. alebo pri pozbavení spôsobilosti na právne úkony (rozhoduje súd). Podľa o sociálnom zabezpečení ako aj podľa o sociálnom zabezpečení bola starostlivosť o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou službou sociálneho zabezpečenia. Osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav majú podstatne obmedzený výber zamestnania. Podľa tohto boli mladistvé osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou - osoby mladšie ako 18 rokov a po ukončení povinnej školskej dochádzky sa im prednostne umožnila príprava na vhodné povolania v učebnom pomere alebo štúdiu. Ak mladistvý občania so zmenenou pracovnou schopnosťou nemali predpoklady na prípravu na povolanie, umiestňovali sa pomocou národných výborov do vhodného zamestnania. V pláne zamestnanosti osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou boli každoročne vyhradené miesta na rozmiestnenie dorastu (počet učebných miest, počet miest v školách, počet pracovných miest a potreby pre mladistvých osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou). Mladistvé osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou mali nárok na príspevok pred umiestnením do zamestnania, príspevok počas prípravy na povolanie, náhrady nevyhnutných výdavkov spojených s prípravou na povolanie (príspevok na ubytovanie, stravu, cestovné...). Je preto nepochopiteľné, že za takýchto podmienok sa žalobkyňa nezaradila ani jeden deň do záučného alebo do pracovného pomeru pred 20. rokom veku, čím mohla splniť potrebnú dobu zamestnania menej ako jeden rok a tým (prípadný) nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Žalobkyňa sa nestala úplne invalidnou pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky podľa , pretože pre zdravotný stav mohla byť zamestnaná po dobu potrebnú na nárok na čiastočný invalidný

dôchodok. Jej zdravotný stav s porovnaním terajšieho stavu a stavu od roku 2004 (prvé psychologické vyšetrenie) nepodmieňovali ani čiastočnú invaliditu pre značne sťažené všeobecné životné podmienky podľa prílohy č. 2 písm. c) vyhlášky č. , ktorá bola vykonávacou vyhláškou k o sociálnom zabezpečení.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovil posudkový lekár od 01.01.2004 na 60 %, pričom vychádzal z lekárskych nálezov predložených v konaní a to na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, ťažké formy podľa kapitoly V., položky 1, písm. b) prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia od 50 - 80 %) a za iné zdravotné postihnutie ľahká duševná zaostalosť, stredne pásmo, epilepsia v anamnéze (sporadický výskyt), choroba vysokého krvného tlaku s počínajúcimi organovými zmenami, kombinovaná refrakčná zraková porucha korigovaná okuliarmi, posudkový lekár určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % na celkových 60 %.

8. Žalovaný ďalej citoval ustanovenie , a dôvodil, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % od 01.01.2004, čím medicínsky podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. k 01.01.2004 dovŕšila žalobkyňa 44 rokov. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je podľa a v znení účinnom do 31.12.2004 najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. do 01. januára 2004 a na obdobie dôchodkového poistenia po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pred vznikom invalidity pred 01.01.2004 nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne žalobkyňa nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Žalobkyňa v odvolacom konaní aj napriek zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 60 % a zmene dátumu vzniku invalidity z 20.09.2004 na 01.01.2004 nepreukázala žiadne obdobie dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienky stanovené v a , a preto bola jej žiadosť o invalidný dôchodok správne zamietnutá.

III.

9. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Je toho názoru, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadami a to z dôvodu, že na hneď prvej strane sa uvádza, že ide o prvú stranu z ôsmych, za ktorou nasleduje druhá strana z ôsmich, potom je aj nasledujúca tretia strana, v ktorej spodnej strane je už uvedené, že ide o tretiu stranu zo siedmich strán, pričom rozhodnutie má celkovo 7 strán.

10. Žalobkyňa argumentovala, že na základe jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku bol v prvom rade posúdený zdravotný stav odborným posudkom o invalidite zo dňa 20.09.2017, v ktorom bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % podľa položky 6, kapitoly V. prílohy č. 4 a ako dátum vzniku invalidity bol určený deň 20.09.2004. Po predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: došlo k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu Odborným posudkom o invalidite zo dňa 28.03.2019, podľa ktorého celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na úrovni 60 % a deň vzniku invalidity 01.01.2004. Dátum vzniku invalidity je kľúčové zisťovanie v konaní a rozhodovaní o invalidnom dôchodku, keďže počet rokov dôchodkového poistenia podľa skúma za obdobie pred vznikom invalidity. V jej prípade bol dátum vzniku invalidity určený 01.01.2004, pričom tento záver nebol žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí odôvodnený. Takýto postup považuje za

nepreskúmateľný, nesprávny a priamo odporujúci záväznému názoru vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove. Náležité zistenie skutkového stavu vedúce k rozhodnutiu o žiadosti o invalidný dôchodok vyžaduje, aby správny orgán realizoval skúmanie a dokazovanie ohľadom dátumu vzniku invalidity. Je toho názoru, že ani v rozhodnutí zo dňa 15.04.2019 nedošlo ani len k náznaku snahy o skúmanie, kedy došlo k vzniku invalidity a bez ďalšieho je tento určený nesprávne.

11. Považovala za potrebné uviesť, že zo záverom G.. R. V., ktoré sú dokumentované v lekárskej správe zo dňa 20.09.2004, je zrejmé, že 01.01.2004 nemohlo dôjsť k vzniku invalidity, keďže v lekárskej správe uviedol: „W., kvalifikačne IQ XX.“ I bez akýchkoľvek hlbších vedomostí z oblasti lekárskej vedy je možné prijať rozumný záver, že keď dňa 20.09.20014 G. dospel k uvedeným záverom, C. nemohla vzniknúť u žalobkyne 01.01.2004, teda len niekoľko mesiacov pred týmto hodnotením invalidita. Obdobné skutočnosti namietala aj v riadnom opravnom prostriedku, ku ktorému priložila lekársku správu z G. vyšetrenia zo dňa 16.09.2004 a je toho názoru, že tieto jednoznačne spochybňujú závery (skutkové i právne) odborného posudku o invalidite, vedú k jednoznačnému záveru o povrchnosti, ktorá vedie k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, k nezrozumiteľnosti, vnútornej rozpornosti a nedostatku dôvodov.

12. Namietala, že aj napriek jej námietkam žalovaný k otázke zistenia a odôvodnenia dátumu vzniku invalidity neuskutočnil žiaden záver ani úvahu a odvolacími námietkami sa nezaoberal, hoci išlo o podstatu jej odvolacích námietok. Nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k otázke určenia dátumu vzniku invalidity nielenže v odvolacom konaní neboli odstránené, ale žalovaný sa týmto otázkam úplne vyhol. Dátum vzniku invalidity uvedený v rozhodnutí žalovaného nemá žiadnu oporu v princípoch rozumného uvažovania, nie je odôvodnený žiadnym poznatkom či záverom lekárskej vedy ani žiadnou preskúmateľnou úvahou, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

13. Žalobkyňa si je vedomá, že s ohľadom na neexistenciu znaleckého alebo lekárskeho posudku z jej detstva spred roku 1985 nie je jednoduché určiť v jej prípade deň vzniku invalidity. Správny orgán ale na toto zisťovanie nemôže rezignovať len z dôvodu, že je odborne či skutkovo komplikované alebo náročné. Je toho názoru, že v administratívnom konaní predložila lekárske správy, ktoré buď priamo formulujú alebo minimálne naznačujú záver, že k vzniku invalidity došlo u nej v detstve. Vznik invalidity už v čase, kedy sa sústavne pripravovala na povolanie, teda počas povinnej školskej dochádzky, potvrdzuje rozhodnutie Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prešove zo dňa 29.01.1975, ktorým Okresná posudková komisia sociálneho poistenia zo zistení jej zdravotného stavu rozhodla, že jej mladistvou občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa , lebo má podstatne obmedzený výber povolania. Podľa názoru žalobkyne lekárske správy, na základe ktorých bol hodnotený jej zdravotný stav, jednoznačne hovoria, že k C. minimálne v ľahkej forme došlo už v detstve. Napriek existencii týchto záverov lekárov, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, bol za deň vzniku invalidity určený deň 01.01.2004. Povinnosťou správneho orgánu bolo náležite zisťovať skutkový stav v tak závažnej otázke, akým je otázka určenia dňa vzniku invalidity, ktorú správny orgán nesplnil.

14. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že nie je možné prijať záver o vzniku invalidity už v detstve, ak u takmer 60-ročnej ženy je problematické hodnotiť ju mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyššou ako 70 %. Táto argumentácia neobstojí z dvoch dôvodov a to v prvom rade pre nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia a z dôvodu, že toto tvrdenie nie je relevantné. V prípade, ak aby podľa došlo v jej prípade k prijatiu záveru, že k vzniku invalidity z dôvodu P. v akejkoľvek miere došlo už v detstve, na priznanie invalidného dôchodku nebolo potrebné splnenie počtu rokov dôchodkového poistenia, ktoré v podstate nemohla dosiahnuť práve z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

15. Žalobkyňa nesúhlasila aj s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dôvodila, že už v roku 2008 bola posudzovaná jej invalidita so záverom P. a to na základe lekárskych správ zo dňa 13.06.2008, kde G. vyšetrenie okrem záverov vo vzťahu k IQ formuluje i záver o M. a zo dňa 11.07.2008, kde G. vyšetrenie konštatuje P. taktiež spojenú s M.. Už v roku 2008 bola preto jej invalidita posudzovaná podľa položky X kapitoly E. prílohy č. 4 , teda podľa druhu zdravotného postihnutia C., ktoré bolo správne vyhodnotené ako rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a to na úrovni 50 %. Z dôvodu, že sa jej zdravotný stav preukázateľne zhoršil, opätovne podala žiadosť o invalidný dôchodok a v roku 2017 bol posudzovaný jej zdravotný

stav podľa položky X kapitoly E.. prílohy č. 4 , pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená len na úrovni 45 %. Podľa názoru žalobkyne nebola určená podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pretože všetky správy, ktoré predložila, konštatujú C.. Rozhodujúce zdravotné postihnutie teda malo byť zaradené podľa položky X kapitoly E. prílohy č. 4 a iné druhy zdravotného postihnutia mali byť zohľadnené len na účely zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Závery posudkového lekára teda považuje za neodôvodnené a nepreskúmateľné.

16. Vo vzťahu k záverom o nesplnení počtu rokov dôchodkového poistenia žalobkyňa je toho názoru, že správny orgán nezistil úplne skutočný stav veci, neobstaral si dôkazy a neprihliadol ani na dôkazy, ktoré sama predložila a nevysporiadal sa s nimi. S rozhodnutím zo dňa 29.01.1975, ktoré potvrdzuje pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už k tomuto dátumu a pri absencii lekárskych správ o jej zdravotnom stave pred dovŕšením 18. roku veku len uviedol ničím neodôvodnený záver, že žalobkyňa mala zistený pokles iL. v roku 2004, nemohla mať preto horší zdravotný stav v detstve a v mladosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie týkajúce sa predpokladu, že na úrovni P. bol jej K. už od detstva. Dokonca z lekárskych správ, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu a žalovaný ich mal k dispozícii, je možné prijať záver, že jej K.i boli už v detstve na úrovni P.. Z tohto dôvodu deň vzniku invalidity mal byť určený najneskôr ku dňu 29.01.1975. Správny orgán mal zohľadniť aj to, že v rámci školskej dochádzky ukončila iba 5 tried osobitnej školy.

17. Namietala, že na všetky otázky, ktoré nastolila v tejto žalobe a v odvolaní, odvolací orgán sa nimi nezaoberal. Len stroho uviedol, že jej zdravotný stav pred rokom 2004 skúmaný nebol a uviedol pomerne nezrozumiteľný historický exkurz bez relevantnej právnej argumentácie, z ktorej by bolo zrejmé, že všetky okolnosti nemajú byť skúmané podľa pravidiel aktuálne upravených v Keby takýmto spôsobom žalovaný postupoval, musel by dospieť k záveru, že podľa pravidiel stanovených v aktuálnej právnej úprave minimálne na úrovni P. k vzniku invalidity došlo u nej v dobe, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. Na vznik nároku na invalidný dôchodok by sa v jej prípade považovala podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia podľa za splnenú. Z uvedených dôvodov žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

18. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.09.2019, v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne na invalidný dôchodok bol posúdený podľa a Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, t. j. k XX.XX.XXXX, dovŕšila žalobkyňa 44 rokov veku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je podľa a v znení účinnom do 31.12.2004 najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. pred XX.XX.XXXX a na obdobie dôchodkového poistenia po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok žalobkyne neprihliada. Žalobkyňa pred vznikom invalidity pred XX.XX.XXXX nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

19. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posadený, považuje žalovaná za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Z právneho názoru súdu uvedeného v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: zo dňa 18.12.2018 vyplýva, že v konaní a rozhodovaní o invalidnom dôchodku je podstatný dátum vzniku invalidity, nie dátum, kedy došlo k zdokumentovaniu zdravotného stavu o invalidite. K uvedenému posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že pred rokom 2004 nie sú v zdravotnej dokumentácii žalobkyne žiadne záznamy o zdravotnom stave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Prešov sa v posudku zo dňa 28.03.2019 dôsledne zaoberal s námietkami žalobkyne a jej zdravotný stav posúdil v intenciách rozsudku krajského súdu. Uviedol, že pretože žalobkyňa mala zistený pokles W. v roku 2004, nemohla mať horší zdravotný stav v detstve a mladosti. Svedčí o tom vydané rozhodnutie Okresnej posudkovej komisie v Prešove z januára 1975, z ktorého vyplýva, že je spôsobilá na prípravu na povolanie ako mladistvá osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou a to na záučný pomer v odevných závodoch. Je preto nepochopiteľné, že za takýchto podmienok sa žalobkyňa nezaradila ani jeden deň do

záučného alebo do pracovného pomeru pred 20. rokom veku, čím mohla splniť podmienky potrebného obdobia dôchodkového poistenia (zabezpečenia) menej ako jeden rok a tým nárok na čiastočný invalidný dôchodok.

20. Žalovaná ďalej uviedla, že uznanie invalidity z mladosti v zmysle o sociálnom zabezpečení a predošlého o sociálnom zabezpečení bolo podmienené vznikom plnej invalidity podľa , čiastočná invalidita neumožňovala priznať invalidný dôchodok z mladosti. Z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 28.03.2019 vyplýva, že na základe zdravotného stavu žalobkyne mohla pred rokom 2004 vzniknúť maximálne čiastočná invalidita, nie plná invalidita, ktorá by umožňovala priznanie invalidného dôchodku z mladosti.

21. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a trvá na jeho správnosti. Je toho názoru, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a o sociálnom zabezpečení a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú zákonné a správne. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

22. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto .

23. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

27. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

28. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2019, ktorým žalovaný podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2017, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z dôvodu, že nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa .

30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a vypočul povereného zástupcu žalovaného. Procesný opatrovník žalobkyne po nariadení pojednávania dňa 07.05.2020 oznámil listom zo dňa 17.05.2020, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Nariadeného pojednávania dňa 03.06.2020 sa nezúčastnil. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

31. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 06.09.2017 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 20.09.2004. Na základe tejto žiadosti bol posúdený zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a výsledkom jeho posúdenia bola Lekárska správa - odborný posudok o invalidite zo dňa 06.09.2017, podľa ktorého u žalobkyne rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, zaradené do kapitoly V., položka 1 prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, s dátumom vznikom invalidity 20.09.2004. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, ústredie, (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydala dňa 09.11.2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z dôvodu, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Z. XXX XXXX 0 zo dňa 18.01.2018, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalobou podanou na Krajský súd v Prešove sa žalobkyňa domáhala preskúmania tohto rozhodnutia žalovaného a o žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn.: rozsudkom zo dňa 18.12.2018 tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.01.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. V rozsudku Krajský súd v Prešove uložil žalovanému povinnosť vo veci opätovne rozhodnúť, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobkyne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť s poukazom hlavne na skutočnosť, že rozhodnutie zo dňa 29.01.1975 potvrdzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na strane žalobkyne už k tomuto dátumu (pred dovŕšením 18. roku veku a preukázateľne v dobe, kedy bola nezaopatreným dieťaťom), s prihliadnutím na lekárske správy, ktoré mal žalovaný k dispozícii, najmä lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila, v ktorých sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že k vzniku invalidity (z dôvodu prinajmenšom P.) došlo už v detstve. Rovnako uložil žalovanému povinnosť vysporiadať sa so skutočnosťou, že v rámci školskej dochádzky žalobkyňa ukončila iba 5 tried osobitnej školy.

33. Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2017 žalovaný opätovne predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, v Prešove posúdiť zdravotný stav žalobkyne a vysporiadať sa s jej odvolacími námietkami. Posudkový lekár sociálneho poistenia po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne vyhotovil Lekársku správu zo dňa 28.03.2019, v ktorej za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, ťažké formy podľa kapitoly V., položka 1, písm. b) prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a pre iné zdravotné postihnutia ľahká duševná zaostalosť, stredné pásmo, epilepsia v anamnéze (sporadický výskyt), choroba vysokého krvného tlaku s počínajúcimi organovými zmenami, kombinovaná refrakčná zraková porucha, korigovaná okuliarmi, určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil 60 %, s dátumom vzniku invalidity od 01.01.2004.

34. Žalobkyňa v žalobe namietala stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bola toho názoru, že rozhodujúcou príčinou je dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu je mentálna retardácia, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by mala byť stanovená podľa položky 6 kapitoly V. prílohy č. 4 , zvýšená pre iné druhy zdravotného postihnutia o 10%. Zároveň namietala aj určenie dátumu vzniku invalidity a bola toho názoru, že v jej prípade vznikla invalidita už v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. Argumentovala pritom rozhodnutím Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prešove zo dňa 29.01.1975, ktorým Okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia po posúdení jej zdravotného stavu rozhodla, že je mladistvou občiankou so ZPS podľa , lebo má podstatne obmedzený výber povolania. Komisia doporučila záučný pomer v OZKN Prešov.

35. Podľa poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

36. Podľa fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

37. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

38. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

39. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

40. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

41. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

42. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

43. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

44. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

45. Podľa , ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

46. Podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok sú upravené v a , v ktorom jednou z podmienok je tzv. medicínska podmienka, t. j. že poistenec sa stal invalidným a ďalšou podmienkou je, aby získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v tohto . Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia sa nevyžaduje v prípade, ak fyzická osoba sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, pričom tento nárok vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18. roku veku.

47. Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že žalobkyňa v danom prípade splnila tzv. medicínsku podmienku a to na základe záverov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov, ktorý v Lekárskej správne zo dňa 28. marca 2019 konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne sú K., M., G., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a pre iné zdravotné postihnutia P. je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, s určením dátumu vzniku invalidity k 01.01.2004.

48. Podľa lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenie ústredia.

49. Z ustanovenia § 71 ods. 4 je nesporné, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie.

50. Žalobkyňa k posudzovaniu jej zdravotného stavu predložila lekárske správy a nálezy, psychologické vyšetrenia, psychiatrické vyšetrenia, neurologické vyšetrenia od roku 2004 do roku 2017. Prvé psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.09.2004 a psychologické vyšetrenie z 20.09.2004 konštatuje u žalobkyne diagnózu mentálna retardácia s IQ 60. Posledným psychiatrickým vyšetrením zo dňa 22.06.2017 a psychologickým vyšetrením zo dňa 19.06.2019 je konštatované, že intelekt je v pásme ľahkej mentálnej retardácie (IQ=54), mentálna retardácia stredne ťažkého stupňa, organické depresívne poruchy, na základe ktorého posudkový lekár ustálil rozhodujúce zdravotné postihnutie. Z uvedeného teda vyplýva, že prvým psychiatricko-psychologickým vyšetrením, ktoré žalobkyňa absolvovala v roku 2004, bola prvýkrát diagnostikovaná mentálna retardácia, a kedy aj prvýkrát žalobkyňa požiadala o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 18.10.2004. Správny súd mal za preukázané z obsahu administratívneho spisu žalovaného, že na základe tejto žiadosti žalobkyne bol posudzovaný jej zdravotný stav, na základe ktorého bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie určené ľahká mentálna retardácia podľa kapitoly V., položka 6a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, v dôsledku čoho posudkový lekár konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa . Vyplýva to z lekárskej správy zo dňa 18.05.2005 posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach k posudzovaniu zdravotného stavu žalobkyne na základe podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 07.12.2004. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný na základe jej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 07. júla 2008, aj dňa 16. júla 2008, kde posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, v odbornom posudku o invalidite zo dňa 16. júla 2008 konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa a to na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V., položka 6 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, s dátumom vzniku invalidity od 07.07.2008. Ako vyplýva z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie, pracovisko Košice, zo dňa 28.03.2019, žalobkyni nebol priznaný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky potrebnej doby poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

51. Podľa Odborného lekárskeho posudku - lekárskej správy zo dňa 28.03.2019 vypracovaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobkyne sú K..

52. Podľa prílohy č. 4 k o sociálnom poistení toto zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly R.., položka Z. písm. b) so stanovením miery funkčnej poruchy v rozsahu 50 %

- 80 %.

53. C. je zaradená do kapitoly E.. položka X písm. a) - P. (horné a dolné pásmo IQ v pásme XX - XX, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) s mierou poklesu schopnosti 40 - 60 %.

54. Z uvedeného vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia určil rozhodujúce zdravotné postihnutie v súlade so závermi z odborných vyšetrení (19.06.2017 a 22.06.2017 - G.). Správny súd preto námietku žalobkyne na nesprávne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť považuje za nedôvodnú.

55. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nárok na invalidný dôchodok jej vznikol už pred rokom 2004 a to v období, keď bola nezaopatreným dieťaťom, správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, žeby si pred 01.01.2004 podala žiadosť o invalidný dôchodok. Argumentáciu žalobkyne, že už podľa rozhodnutia Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prešove zo dňa 29.01.1975 bolo konštatované, že je mladistvou občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou, a teda že k vzniku invalidity došlo u nej už v detstve, správny súd uvádza, že podľa , účinného v čase vydania tohto rozhodnutia, občania so zmenenou pracovnou schopnosťou sú osoby, ktoré majú pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzený výber zamestnania; sú nimi aj požívatelia dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, pokiaľ im ich zachovaná pracovná schopnosť dovoľuje pracovné uplatnenie. Tento zákon nepriznával invaliditu v mladosti (účinný do 01.01.1976).

56. V čase, keď žalobkyňa dovŕšila vek 18 rokov, t. j. v roku 1977, platil o sociálnom zabezpečení, ktorý v upravoval invalidný (čiastočný invalidný dôchodok) v mimoriadnych prípadoch a to občanovi, ktorý sa stal úplne invalidný pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky (invalidita z mladosti), nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo po dobu potrebnú na nárok na dôchodok a dosiahol vek 26 rokov. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, žeby v čase účinnosti tohto splnila podmienky uvedené v citovanom ustanovení a stala sa invalidnou. Žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú ani na základe Odborného posudku o invalidite vystaveného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, zo dňa 04.11.2004, kedy sa posudzovala jej invalidita podľa o sociálnom poistení.

57. Z rozhodnutia Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 29.01.1975 nemožno vyvodiť, že žalobkyňa bola invalidnou, ale že pre svoj zdravotný stav mala obmedzený výber povolania ako vyplýva z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie zo dňa 28.03.2019. Žalobkyňa sa nezapojila do záučného pomeru odporúčaného okresnou posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia v M. ani do žiadneho pracovného procesu, a teda do roku 2004 nebolo preukázané, žeby získala akékoľvek obdobie dôchodkového poistenia.

58. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného a posudku posudkového lekára sociálneho poistenia nie je zrejmé, z akých dôvodov posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity žalobkyne od 01.01.2004 (prvé lekárske správy predloženú žalobkyňou sú zo 16.09.2004). Posudkový lekár sociálneho poistenia sa však dostatočne vysporiadal s podstatnou námietkou žalobkyne, ktorá požadovala určiť dátum vzniku invalidity v období, kedy bola nezaopatreným dieťaťom.

59. Správny súd zdôrazňuje tak, ako bolo uvedeného vyššie, že zdravotný stav poistenca posudkový lekár sociálneho poistenia posudzuje na základe lekárskych vyšetrení, t. j. lekárskych správ a komplexných vyšetrení s uvedením diagnostického záveru. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny lekársky nález pred rokom 2004, ktorý by preukazoval, že u nej vznikla v dôsledku zdravotného stavu invalidita z mladosti. Preukazovanie takejto skutočnosti bez relevantných dôkazov (odborných lekárskych vyšetrení) u 60-ročnej ženy je v súčasnosti viac než nereálne.

60. Podľa a v znení účinnom do 31.12.2004 potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Keďže žalobkyňa pred vznikom invalidity pred 01.01.2004 nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, nesplnila tým podmienku uvedenú v a pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

61. Správny súd čo sa týka námietky žalobkyne vo vzťahu k písomnému vyhotoveniu rozhodnutia, kde namieta chybné číslovanie strán rozhodnutia, správny súd považuje túto námietku za dôvodnú, avšak

ide o administratívnu chybu v písaní rozhodnutia. Takáto vada však nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že takúto chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia je možné opraviť kedykoľvek aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

62. Podľa nárok na dôchodkovú dávku vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto . Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto na vznik nároku na dávku, splnením podmienok na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Keďže žalobkyňa v danom prípade nesplnila všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na dávku invalidného dôchodku, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vecne správne a zákonne rozhodli, ak jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietli.

63. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa .

64. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s a . Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nárok na náhradu trov konania jej preto nepriznal a vo vzťahu k žalovanému správny súd nezistil splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania uvedený v .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.