Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-17-2018.pdf
PDF · 144.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne K. T., bytom Y. XX, XXX XX B., zastúpenej procesným opatrovníkom W. M., bytom Z. XXX XX, G. J. 7, proti žalovanej M. poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18.01.2018 č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 09.11.2017 č. XXX XXX XXXX 0, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.01.2018 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 18.1.2018 číslo XXX XXX XXXX 0 odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 9. novembra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 9. novembra 2017 číslo XXX XXX XXXX 0 podľa § 70 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán 1. stupňa citoval ustanovenie § 70 zákona číslo 461/2003 Z.z.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 6. septembra 2017. V závere správny orgán 1. stupňa konštatoval, že v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity pred 20. septembrom 2004 žalobkyňa nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Prílohu tohto rozhodnutia tvoril odborný posudok o invalidite zo dňa 6. septembra 2017.
3. Vydaniu rozhodnutia správnym orgánom 1. stupňa predchádzal odborný posudok o invalidite zo dňa 6. septembra 2017, v ktorom bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určená na 45 %, s dátumom vzniku invalidity 20. septembra 2004. Zo záveru vyplýva, že invalidita vznikla v dôsledku choroby. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozsahu 45 % boli určené v zmysle kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 1 - T. Z posudku vyplýva, že žalobkyňa bola posudzovaná pre účely invalidity dňa 4.11.2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40%, kedy neuznaná invalidnou dňa 16.7.2018 bola opakovane posúdená s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % od 7.7.2008 pre mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, dôchodok nepoberala pre nesplnenie počtu odpracovaných rokov. Posudzovaná ukončila 6 tried osobitnej školy, nikdy nepracovala, je v evidencii úradu práce. V evidencii psychiatra je od roku 2004 vyšetrovaná po 1. epileptickom záchvate, po predchádzajúcom neurologickom vyšetrení. Psychiater stav zhodnotil ako mentálnu retardáciou ľahkého stupňa, kedy absolvovala aj prvé psychologické vyšetrenie dokumentujúce intelektové schopnosti v pásme G. a prítomnosť organických zmien so znížením mnestických schopností MQ:53. Odvtedy je naďalej evidovaná v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre zvýšenú R.. Opakované psychologické vyšetrenie dokumentuje znížené intelektové schopnosti naďalej v pásme ľahkej duševnej zaostalosti a T. Psychiater stav hodnotí ako W. liečby. Podľa aktuálneho neurologického vyšetrenia je dlhoročne bez epileptických záchvatov aktuálne sledovaná pre intermitentné krátkodobé závratové stavy - centrálny vestibulárny syndróm - v regresii po hospitalizačnom preliečení na neurologickom oddelení v auguste 2012. Organicky podmienené psychické zmeny nasadajúce na premorbidne zníženie intelektových schopností podmieňujú vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v hornej hranici referenčného rozmedzia pre stredne ťažké organické duševné poruchy od 20.9.2004, kedy boli prvý raz dokumentované psychologickým vyšetrovaním. Zo záveru posudku vyplýva navrhované pracovné zaradenie na trhu práce, s obmedzením schopnosti vykonávať prácu len v prostredí bez väčšej fyzickej a psychickej záťaže. Môže vykonávať ľahké fyzické práce bez hmotnej zodpovednosti. Zo záveru vyplýva, že žalobkyňa je podľa § 71 ods. 1 zákona číslo 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení invalidná pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 45%, dátum vzniku invalidity. Namietala, že zdravotný stav má byť posúdený na úrovni 80%, minimálne mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60% a zvýšená o 10% z dôvodu organickej duševnej poruchy. Zároveň uviedla, že k vzniku invalidity došlo už v detstve, teda pred dovŕšením 18. roku veku, kedy bola nezaopatreným dieťaťom a v takom prípade by sa podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia považovala za splnenú. K odvolaniu žalobkyňa predložila rozhodnutia Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prešove zo dňa 29. januára 1975 a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16. septembra 2004. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že vznik invalidity bol určený dňa 20.09.2004 v súlade s dátumom vyšetrenia, na ktorom lekár prijal záver o mentálnej retardácii. Uvedené nie je správne identifikované a záver tohto dňa nie je v rozhodnutí vôbec odôvodnený. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Namietala, že už pri posudzovaní zdravotného stavu sa snažila predložiť rozhodnutie z 29.1.1975, ktoré hovorí o jej invalidite už pred dosiahnutím šestnásteho roku veku, pred ukončením školskej dochádzky, posudkový lekár fotokópiou rozhodnutia odmietol prevziať a žiadnym spôsobom na túto skutočnosť nereflektoval. Napriek tomu, že existovali zjavné pochybnosti o tom, kedy došlo v jej prípade k vzniku invalidity, správny orgán v tejto veci nerealizoval žiadne zistenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne v tomto prípade nezistila skutočný stav veci, nezaobstarala si dôkazy, odmietla prihliadať na dôkazy, ktoré predložila, nezohľadnila rozhodnutie z 29. 1.1975, ktoré potvrdzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na jej strane už k tomuto dátumu pred dovŕšením 18. roku veku a preukázateľne v dobe, keď bola nezaopatreným dieťaťom, pri absencii lekárskych správ o jej zdravotnom stave spred dovŕšenia 18. roku jej veku, nevychádzala z dôkazov, ktoré boli k dispozícii najmä z lekárskych správ, ktoré žalobkyňa predložila, v ktorých sa lekári jednoznačne vyjadrujú v prospech záveru, že k vzniku invalidity došlo v detstve. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne odmietla zohľadniť, že v rámci školskej dochádzky ukončila iba 5 tried osobitnej školy. Podľa názoru žalobkyne sa správny orgán 1. stupňa relevantne nezaoberal otázkou, že k vzniku invalidity došlo v dobe, keď bola nezaopatreným dieťaťom, a na vznik nároku na invalidný dôchodok by sa v takomto prípade považovala podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v § 72 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. za splnenú. Má za to, že v jej prípade vzniku invalidity došlo už v detstve, pred dovŕšením 18. roku veku v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, preto bez existencie dôchodkového poistenia v predchádzajúcom období spĺňa podmienky počtu rokov dôchodkového poistenia na priznanie invalidného dôchodku. Má za to, že vznik invalidity je možné
bezpečne datovať prinajmenšom ku dňu 29.1.1975. Pri existencii odborného zdravotného posudku, ktorý napáda, s ktorým nesúhlasí, no ktorý napriek tomu konštatuje jej invaliditu má za to, že spĺňa podmienky nároku na priznanie invalidného dôchodku. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že ak správny orgán 1. stupňa mal pochybnosti o tom, k akému dátumu došlo k vzniku invalidity, mal postupovať podľa § 195 ods. 1 a 3 zákona číslo 461/20033 Z.z. a obstarať si dôkazy, s ktorými by presne a úplne zistil skutočný stav veci.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX 0 zo dňa 9. novembra 2017, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.1.2018.
6. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobkyne, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2, § 153 ods. 5 a § 71 ods. 2 až 9, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 60 ods. 1, § 196 ods. 7 zákona číslo 461/2003 Z. z..
7. Na základe podaného odvolania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov opätovne posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 8. decembra 2017, zotrval na svojom pôvodnom posudku, a keďže nevyhovel odvolaniu účastníčky konania, predložili kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove.
8. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 5. januára 2017, s nasledovným záverom: Účastníčka konania bola mladistvou osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale nežiadala o posúdenie jej zdravotného stavu až do roku 2004, kedy nebola uznaná invalidnou (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %). Od 7. júla 2008 bola účastníčka konania uznaná invalidnou pre ľahkú mentálnu retardáciu, ale invalidný dôchodok nepoberá pre chýbanie potrebnej doby dôchodkového poistenia. V evidencii psychiatra je od roku 2004, kedy bola vyšetrená po prvom epileptickom záchvate, po predchádzajúcom neurologickom vyšetrení (so zhodnotením stavu ako epilepsia s grand mal záchvatom). Psychiater stav účastníčky konania zhodnotil ako mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, kedy absolvovala aj prvé psychologické vyšetrenie dokumentujúce intelektové schopnosti v pásme ľahkej mentálnej retardácie (IQ 60, verbálne 59, neverbálne 69) a prítomnosť organických zmien, so znížením mnestických schopností (MQ 53). Odvtedy je účastníčka konania naďalej v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre zvýšenú intrapsychickú tenziu, a psychomotrický nepokoj je v medikamentóznej liečbe. Opakované psychologické vyšetrenie dokumentuje u účastníčky konania znížené intelektové schopnosti naďalej v pásme ľahkej duševnej zaostalosti a organické zmeny centrálneho nervového systému s poruchami pamäťových schopností. Psychiater stav účastníčky konania hodnotí ako mentálnu retardáciu a organickú afektívnu poruchu spotrebou farmakologickej liečby. Podľa aktuálneho neurologického vyšetrenia je účastníčka konania dlhoročne bez epileptických záchvatov, aktuálne je sledovaná pre intermitentné krátkodobé závratové stavy (centrálny vestibulárny syndróm), v regresií po hospitalizačnom preliečení na neurologickom oddelení v auguste 2012. Organicky podmienené psychické zmeny nasadajúce na premorbidne zníženie intelektových schopností podmieňujú vznik invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 35 % - 45 % od 20. septembra 2004 (prvý raz dokumentované psychologickým vyšetrením). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je od 20. septembra 2004 naďalej 45 %.
9. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pre posudzovanie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené lekárske nálezy: psychologické vyšetrenia zo dňa 20. septembra 2004 a zo dňa 19. júna 2017, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 22. júna 2017, prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení od 23. augusta 2012 do 27. augusta 2012 a neurologické vyšetrenie zo dňa 9. januára 2017.
10. Žalovaný uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove určil duševné choroby a poruchy správania, organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 1, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %.
11. Žalovaný prijal záver, že účastníčka konania medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnila. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 20. septembru 2004, dovŕšila účastníčka konania 45 rokov.
12. Žalovaný ďalej konštatoval, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je podľa § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia účastníčky konania sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. do 20. septembra 2004, a na obdobie dôchodkového poistenia po tomto dátume sa na vznik nároku na invalidný dôchodok účastníčky konania neprihliada.
13. Žalovaný prijal záver, že v odvolacom konaní bolo preukázané, že účastníčka konania pred vznikom invalidity, pred 20. septembrom 2004, nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v evidencii Sociálnej poisťovne účastníčka konania nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia. Účastníčka konania v odvolacom konaní nepreukázala žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nepredložila dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces, a ktorými by spochybnila rozhodnutie o jej nároku na invalidný dôchodok.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne
14. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci. Má za to, že rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach.
15. Žalobkyňa namietala, že dátum vzniku invalidity je kľúčové zisťovanie v konaní a rozhodovaní o invalidnom dôchodku, keďže počet rokov dôchodkového poistenia sa podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. skúma za obdobie pred vznikom invalidity. V jej prípade bol odborným posudkom o invalidite dátum vzniku invalidity určený na deň 20. 9. 2004, a to z dôvodu, že vtedy mali byť psychické zmeny prvý raz dokumentované psychologickým vyšetrením, konkrétne ide o vyšetrenie, ktoré je zdokumentované v lekárskej správe klinického psychológa B. (lekárska správa je súčasťou administratívneho spisu). Náležité zistenie skutkového stavu vedúce k rozhodnutiu o žiadosti o invalidný dôchodok vyžaduje, aby správny orgán realizoval skúmanie a dokazovanie ohľadom dátumu vzniku invalidity, nie dátumu, kedy došlo k zdokumentovaniu stavu invalidity. Má za to, že nedošlo ani len k náznaku snahy o skúmanie, kedy došlo k vzniku invalidity a bez ďalšieho bol tento určený nesprávne, ako dátum vyhotovenia lekárskej správy, ktorá invaliditu potvrdzuje. Zo záverov B. ktoré sú zdokumentované v lekárskej správe zo dňa 20. 9. 2004 je zrejmé, že v tento deň nemohlo dôjsť k vzniku invalidity, keďže v lekárskej správe uviedol: „Intelektové schopnosti sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie, kvalifikačné IQ 60.". I bez akýchkoľvek hlbších vedomostí z oblasti lekárskej vedy je možné prijať rozumný záver, že keď dňa 20. 9.2004 PhDr. S. dospel k uvedeným záverom, mentálna retardácia (v dôsledku ktorej bola odborným posudkom konštatovaná jej invalidita) u nej nemohla vzniknúť práve v tento deň.
16. Tieto skutočnosti žalobkyňa namietala v riadnom opravnom prostriedku, ku ktorému priložila i lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.9.2004 (taktiež je súčasťou administratívneho spisu), teda pred dňom, ktorý bol v odbornom posudku určený ako deň vzniku invalidity, v ktorej sa
uvádza jednoznačný záver (mentálna retardácia). Tieto jednoznačne spochybňujú závery (skutkové i právne) odborného posudku o invalidite, vedú k jednoznačnému záveru o povrchnosti vedúcej k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, k nezrozumiteľnosti, vnútornej rozpornosti a nedostatku dôvodov uvedených v odbornom posudku o invalidite.
17. Napriek námietkam žalobkyne odvolací orgán k otázke zistenia a odôvodnenia dátumu vzniku invalidity, sa odvolacími námietkami nezaoberal, hoci išlo o podstatu odvolacích námietok. Nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k otázke určenia dátumu vzniku invalidity nielenže v odvolacom konaní neboli odstránené, ale odvolací orgán sa týmto otázkam úplne vyhol. Z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu (tak ako prvostupňové rozhodnutie) nemôže byť vyhodnotené inak, ako rozhodnutie, ktoré nemôže obstáť a musí byť zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Keďže odvolací orgán napriek existencii dôvodných pochybností o zistení skutkového stavu ohľadom dňa vzniku invalidity tento nedostatok nenapravil, práve naopak, posúdeniu tejto otázky sa vyhol, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo zakladá i dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
18. Žalobkyňa uviedla, že s ohľadom na neexistenciu znaleckého alebo lekárskeho posudku z detstva (teda spred roku 1975) nie je jednoduché určiť v jej prípade deň vzniku invalidity, správny orgán ale na toto zisťovanie nemôže rezignovať len z dôvodu, že je odborne či skutkovo komplikované alebo náročné. Už v administratívnom konaní predložila lekárske správy, ktoré buď priamo formulujú, alebo minimálne naznačujú záver, že k vzniku invalidity došlo v detstve. Vznik invalidity už v čase, kedy sa sústavne pripravovala na povolanie, teda počas povinnej školskej dochádzky, napokon potvrdzuje rozhodnutie Okresnej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v Prešove zo dňa 29. 1. 1975, ktorým okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia po zistení jej zdravotného stavu rozhodla, že je mladistvou občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 67 zákona č. 101/1964 Zb., lebo má podstatne obmedzený výber povolania.
19. Žalobkyňa ďalej namietala rozhodovanie o posúdení jej zdravotného stavu - určenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť . Uviedla, že už v roku 2008 bola posudzovaná jej invalidita so záverom ľahkej mentálnej retardácie, a to na základe lekárskych správ zo dňa 13. 6. 2008 (psychologické vyšetrenie, ktoré okrem záverov vo vzťahu k IQ formuluje i záver o organickom poškodení u introvertnej simplexnej osobnosti s obscesívnymi paranoidnými depresívnymi a hypochondrickými tendenciami) a zo dňa 11. 7. 2008 (psychiatrické vyšetrenie, ktorého záver je ľahká mentálna retardácia, taktiež spojená s organickou duševnou poruchou). Už v roku 2008 bola preto jej invalidita posudzovaná podľa položky 6 Kapitoly V., Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., teda podľa druhu zdravotného postihnutia „mentálna retardácia", ktoré bolo správne vyhodnotené ako rozhodujúca príčina dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a to na úrovni 50 %. Keďže sa jej zdravotný stav preukázateľne zhoršil, čo potvrdzujú aktuálnejšie lekárske správy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, opätovne podala žiadosť o invalidný dôchodok. Bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia bol jej zdravotný stav v roku 2017 posudzovaný podľa položky 1 kapitoly V., Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená len na úrovni 45 %.
20. Žalobkyňa má za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola určená podľa rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Všetky správy, ktoré predložila a na základe ktorých bol posudzovaný jej zdravotný stav, konštatujú mentálnu retardáciu, v spojení s inými organickými duševnými poruchami. Rozhodujúcou príčinou jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu (§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.) je podľa všetkých lekárskych správ mentálna retardácia, preto miera poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť mala byť určená podľa tohto druhu zdravotného postihnutia (podľa položky 6 kapitoly V. prílohy č. 4) a iné druhy zdravotného postihnutia mohli (resp. mali) byť zohľadnené len na účely zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať pracovnú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Tieto skutočnosti a námietky žalobkyňa uplatnila v odvolaní. Predovšetkým považovala za ničím neodôvodnený a nepreskúmateľný záver o určení ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia poruchy podľa položky 1 Kapitoly V Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a nie podľa položky 6 Kapitoly V Prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z..
21. Poukázala na skutočnosť, že položka 1 „stredne ťažké formy organických duševných porúch, porúch intelektu, emotivity, afektivity“ hodnotí mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni
30 - 45 %, ľahká mentálna retardácia v položke 6 je hodnotená mierou poklesu na úrovni 40 - 60 %. V jej prípade z lekárskych správ vyplývajú obe poruchy, bez akéhokoľvek odôvodnenia odborný posudok o invalidite (a v nadväznosti naň prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie) hodnotil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa položky 1. Uvedenú skutočnosť namietala v odvolaní (teda nepreskúmateľnosť záveru odborného posudku, a teda i rozhodnutia prvostupňového orgánu, v otázke určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia), odvolací orgán len uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné poruchy podľa položky 1. Uvedenie tejto skutočnosti nie je možné považovať za odôvodnenie, keďže ide o parafrázovanie ustanovenia § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Teda záver o určení zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ostal neodôvodnený, nepreskúmateľný a svojvoľný. Má za to, že tak prvostupňové rozhodnutie, ako i druhostupňové rozhodnutie trpia vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov.
22. Žalobkyňa namietala záver o nesplnení počtu rokov dôchodkového poistenia. Má za to, že prvostupňový orgán v tomto prípade nezistil úplne skutočný stav veci, ktorý by mu umožnil rozhodnúť vo veci, nielenže si za účelom rozhodnutia nezaobstaral dôkazy, no dokonca neprihliadol na dôkazy, ktoré som žalobkyňa predložila, resp. sa s nimi nevysporiadal. Nezohľadnil rozhodnutie z 29. 1. 1975, ktoré potvrdzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na jej strane už k tomuto dátumu (pred dovŕšením osemnásteho roku veku a preukázateľne v dobe, kedy bola nezaopatreným dieťaťom), a pri absencii lekárskych správ o jej zdravotnom stave spred dovŕšenia osemnásteho roku môjho veku (hoci sa tieto snažila získať, no z dôvodu značného časového odstupu neúspešne), nevychádzal z dôkazov, ktoré boli k dispozícii, najmä z lekárskych správ, ktoré predložila, v ktorých sa lekári jednoznačne vyjadrujú v prospech záveru, že k vzniku invalidity (z dôvodu prinajmenšom ľahkej retardácie) došlo už v detstve. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne odmietla zohľadniť, že v rámci školskej dochádzky žalobkyňa ukončila iba 5 tried osobitnej školy.
23. Žalobkyňa namietala, že všetky tieto otázky nastolila už v odvolaní a odvolací orgán sa nimi nezaoberal, len stroho uviedol, že jej zdravotný stav pred rokom 2004 skúmaný nebol. Táto skutočnosť ale nemôže byť dôvodom, pre ktorý by bol správny orgán oslobodený od skúmania skutkového stavu dnes. Správny orgán má k dispozícii závery lekárskej vedy i lekárske správy a tieto je povinný zohľadniť a uskutočniť skutkové závery a rozhodnúť až na ich základe.
24. Podľa názoru žalobkyne organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci neobjasnila dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania, neobjasnila pre tento prípad základnú skutočnosť, a to kedy došlo k vzniku invalidity. Keby sa touto otázkou relevantne zaoberala a dospela by k záveru, že k vzniku invalidity došlo v dobe, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, na vznik nároku na invalidný dôchodok by sa v jej prípade považovala podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. za splnenú.
Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného
25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 13.7. 2018. Žalobu žiadal ako nedôvodnú v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne nové námietky týkajúce sa jej zdravotného stavu, žalovaný trval na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa, nakoľko sú vecne totožné a správne. Vo vyjadrení žalovaný popísal žalobné námietky žalobkyne, ktoré považoval za nedôvodné, totožné s námietkami v odvolacom konaní.
26. Zdravotný stav žalobkyne bol v súlade so zákonom posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Prešov dňa 6. septembra 2017 a dňa 8. decembra 2017 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove dňa 5. januára 2018, tzn. posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane posúdili zdravotný stav žalobkyne, preto žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre riadne posúdenie veci.
27. Čo sa týka námietok žalobkyne, že nesúhlasí s dátumom vzniku invalidity a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola mladistvou osobou so zmenenou pracovnou schopnosťou, ale nežiadala o posúdenie jej zdravotného stavu až do roku 2004, kedy nebola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Odo dňa 7. júla 2008 bola žalobkyňa uznaná invalidnou pre ľahkú mentálnu retardáciu, ale invalidný dôchodok nepoberala pre nezískanie potrebnej doby dôchodkového poistenia. V evidencii psychiatra je žalobkyňa od roku 2004, kedy bola vyšetrená po prvom epileptickom záchvate, po predchádzajúcom neurologickom vyšetrení (so zhodnotením stavu ako epilepsia s grand mal záchvatom). Psychiater stav žalobkyne zhodnotil ako mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, kedy absolvovala aj prvé psychologické vyšetrenie dokumentujúce intelektové schopnosti v pásme ľahkej mentálnej retardácie (IQ 60, verbálne 59, neverbálne 69) a prítomnosť organických zmien, so znížením mnestických schopností (MQ 53). Odvtedy je žalobkyňa naďalej v ambulantnej starostlivosti psychiatra pre zvýšenú intrapsychickú tenziu, a psychomotrický nepokoj je v medikamentóznej liečbe. Opakované psychologické vyšetrenie dokumentuje u žalobkyne znížené intelektové schopnosti naďalej v pásme ľahkej duševnej zaostalosti a organické zmeny centrálneho nervového systému s poruchami pamäťových schopností. Psychiater stav žalobkyne hodnotí ako mentálnu retardáciu a organickú afektívnu poruchu s potrebou farmakologickej liečby. Organicky podmienené psychické zmeny nasadajúce na premorbidne zníženie intelektových schopností podmieňujú vznik invalidity, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia 35 % - 45 % odo dňa 20.septembra 2004 (prvý raz dokumentované psychologickým vyšetrením). Žalobkyňa medicínsku podmienku na vznik nároku na invalidný dôchodok splnila. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 20. septembru 2004, dovŕšila žalobkyňa 45 rokov. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je podľa § 72 ods. 1 písm. e) a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 najmenej päť rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity.
28. Žalovaný má za to, že žalobkyňa pred vznikom invalidity, pred 20. septembrom 2004, nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného je evidentné, že tvrdenie žalobkyne, o tom že splnila podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné považovať za zavádzajúce a nepravdivé. Postup žalovanej pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutých rozhodnutí majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
31. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
32. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
36. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
37. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
38. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
39. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
40. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
41. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
42. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
43. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
45. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 451/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
46. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
47. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
48. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 9. novembra 2017 číslo XXX XXX XXXX 0 podľa § 70 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. Proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú na 45%, dátum vzniku invalidity. Namietala, že zdravotný stav má byť posúdený na úrovni 80%, minimálne mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60% a zvýšená o 10% z dôvodu organickej duševnej poruchy. Zároveň uviedla, že k vzniku invalidity došlo už v detstve, teda pred dovŕšením 18. roku veku, kedy bola nezaopatreným dieťaťom a v takom prípade by sa podmienka potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia považovala za splnenú. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie XXX XXX XXXX X zo dňa 9. novembra 2017, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 18.1.2018. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa je potrebné potvrdiť.
49. Správny súd po preskúmaní pripojeného administratívneho spisu ustálil, že kľúčovou a pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, bola otázka ustálenia dátumu vzniku invalidity a naplnenia zákonných podmienok, keďže počet rokov dôchodkového poistenia sa podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. skúma za obdobie pred vznikom invalidity.
50. Preskúmaním spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému dospel v posudku. Je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie s uvedením konkrétnych odborných argumentov, na základe ktorých bol odborný lekársky záver vyvodený, čo v danom prípade v spisovom materiáli absentuje. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby odborné posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu, aby boli zachované práva posudzovaných osôb.
51. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedenie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t.j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).
52. Rozhodnutie žalovaného tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ho súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného súd dospel k záveru, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so žiadosťou žalobkyne o invalidný dôchodok.
53. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.
54. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).
55. Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že Sociálna poisťovňa dátum vzniku invalidity určila na deň 20.9.2004, a to s poukazom na lekársku správu klinického psychológa PhDr. S. J. so záverom mentálna retardácia. Tieto skutočnosti žalobkyňa namietala v odvolaní, ku ktorému priložila i lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 16.9.2004, teda pred dňom, ktorý bol v odbornom posudku určený ako deň vzniku invalidity, v ktorej sa uvádza jednoznačný záver (mentálna retardácia). Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne o spochybnení záverov odborného posudku o invalidite, o nedostatočnom zistení skutkového stavu, keďže preukázateľne bola žalobkyňa invalidná už pred dňom, ktorý bol v odbornom posudku určený ako deň vzniku invalidity. Z tohto dôvodu je aj podľa názoru súdu neprijateľné a v rozpore so zákonom neprihliadať na žalobkyňou predložené listinné dôkazy.
56. Správny súd ma za to, že záver žalovaného, že podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalobkyňa nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok nie je v odôvodnení dostatočne presvedčivo zdôvodnený, a takýto záver nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Súd preto považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné.
57. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, postup orgánov verejnej správy nemožno vyhodnotiť ako zákonný. V preskúmavanej veci tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný v predmetnej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a preto nerozhodol zákonne, keď potvrdil prvoinštančné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne obsiahnuté v správnej žalobe za dôvodné.
58. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcu rozhodol správny súd tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18.1.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
59. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán nepostupoval dôsledne podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na také rozhodnutie, ďalej že vo veci nebol dostatočne zistený skutočný stav veci.
60. Z uvedeného dôvodu správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP.
61. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, prejednať vec v medziach podaného odvolania, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť najmä s poukazom na skutočnosť, že rozhodnutie z 29. 1. 1975 potvrdzuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na strane žalobkyne už k tomuto dátumu (pred dovŕšením osemnásteho roku veku a preukázateľne v dobe, kedy bola nezaopatreným dieťaťom), s prihliadnutím na lekárske správy, ktoré mal žalovaný k dispozícii, najmä lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila, v ktorých sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že k vzniku invalidity (z dôvodu prinajmenšom ľahkej retardácie) došlo už v detstve. Rovnako bude povinnosťou žalovaného sa vysporiadať so skutočnosťou, že v rámci školskej dochádzky žalobkyňa ukončila iba 5 tried osobitnej školy.
62. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
63. V konaní úspešnej žalobkyni trovy konania nepriznal, nakoľko obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalobkyni trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.