Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-451-2019.pdf
PDF · 83.4 KB
No categories available
21Ek/451/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: LAMEX výrobno-obchodné družstvo, v likvidácii, so sídlom Švábska 74, 080 05 Prešov, IČO: 36 468 681 v konaní zast.: JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov proti povinným: 1) S.. D. E., nar. XX.XX.XXXX a 2) S.. E. E., nar. 28.X.XXXX, obaja trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie príslušenstva peňažnej pohľadávky a trov exekúcie, o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/451/2019 zo dňa 20. marca 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinných z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 20.03.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 21Ek/451/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61b ods. 3, § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3, § 200 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného, pričom sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnil. Súčasne uviedla, že základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť, ktorou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Ďalej uviedla, že vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Tiež uviedla, že formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia, pričom chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. Mája 2011, č.k. III. ÚS 41/2011-31). Ďalej uviedla, že súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je preto rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Tiež uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinných je podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, keďže majú za to, že tento vo výrokoch I. a III. nie je správny. Povinní v tejto súvislosti poukazujú na odklonenie sa odvolacieho súdu od ustálenej praxe v bode rozhodovania o platnosti vzniku ručiteľského záväzku v Dodatku č. X z XX.XX.XXXX k Zmluve o pôžičke, a tiež v prípade nesprávneho posúdenia otázky premlčania nárokov oprávneného proti povinným, či zlé právne vyriešenie otázky, či
reštrukturalizačný plán schválený súdom, dôsledkom ktorého je novácia záväzku dlžníka voči veriteľovi má mať vplyv na postavenie ručiteľov a obsah ručiteľského záväzku voči veriteľovi. Pričom ku každej otázke predložili povinní vcelku obšírnu právnu argumentáciu, ktorá však predstavuje opakovanú predchádzajúcu právnu argumentáciu, s ktorou sa už vysporiadal súd v základnom konaní pred súdmi 1. a 2. inštancie. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. TO znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinnými si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinných) splnené. Súčasne uviedla, že vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, čo už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namietajú povinní, nie sú pre exekučné konanie relevantné. Odhliadnuc od toho, vyššie uvedené dôvody, ktorými povinní argumentujú, nie sú pre exekučné konanie relevantné. Rovnako uviedla, že zákon v ustanovení § 61k Exekučného poriadku taxatívne vymedzuje legitímne dôvody, pre ktoré môžu povinní podať návrh na zastavenie exekúcie. Tiež uviedla, že povinní sa môžu odvolávať len na také právne dôvody, ktoré im zákon výslovne určuje, pričom podanie dovolania nepredstavuje takú právnu skutočnosť, ktorá by spôsobovala zánik vymáhaného nároku, rušila exekučný titul, či bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. A nakoľko dôvody uvádzané povinnými v ich návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie uvedených v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinných v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla.
3. Proti tomuto uzneseniu podali povinní spoločne sťažnosť a navrhli, aby súd o podanej sťažnosti rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zo dňa 20.03.2020 zruší a exekúciu zastaví.
4. Svoju sťažnosť odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie považujú za nesprávne, pričom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je nedostatočne odôvodnené. Povinní majú za to, že podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom touto je tá skutočnosť, že proti exekučnému titulu - Rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo podané dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom Najvyšší súd SR zatiaľ nerozhodol. Ďalej uviedli, že odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorými súd iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. K podanej sťažnosti sa vyjadril aj právny zástupca oprávneného, ktorý uviedol, že sťažnosť povinných len kopíruje a opakuje štýlom a podstatou tú istú neúspešnú právnu argumentáciu povinných, ktorú sa už pokúšali uplatniť v ich predchádzajúcom úkone, t.j. v návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej uviedol, že povinní vo svojej sťažnosti (rovnako ako predtým v Návrhu na zastavenie exekúcie) síce zmieňujú zákonnú normu § 61k Exekučného poriadku, ale ďalej sa už nevenujú v konkrétnosti zákonom predpísaným predpokladom a podmienkam (dôvodom) zastavenia exekúcie v kontexte jednotlivých ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a doloženiu dôkazov ich naplnenia. Oprávnený má súčasne za to, že podanie dovolania na NS SR je síce pravdivou právnou skutočnosťou, no nie je (legitímnym) zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, keď základné súdne konanie bolo už riadne skončené a z neho právne dôvodne vzišiel exekučný titul, ktorý je podkladom exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim. Tiež uviedol, že povinní sa len opakovane účelovo snažia podriadiť právnu skutočnosť podania dovolania pod pojem „iné skutočnosti“, avšak bez ďalšieho, pričom Exekučný poriadok v § 61 ods. 1 písm. d) jasne stanovuje, že súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Pričom súd v napadnutom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako aj odôvodnil, že dovolanie na NS SR je regulárnym mimoriadnym opravným prostriedkom, ale v štádiu jeho podania nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by relevantne spôsobovala zánik vymáhaného nároku, rušila exekučný titul, či bránila vymáhateľnosti exekučného titulu vzniknutého na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Oprávnený rovnako uviedol, že zákonodarca koncipoval § 61 Exekučného poriadku so zámerom jasne a zrozumiteľne taxatívne v konkrétnosti vymedziť relevantné právne dôvody, pre ktoré by súd mohol, resp. mal exekúciu zastaviť. Pritom starostlivo a pozorne vylúčil také dôvody, ktoré by prakticky len umožňovali obštrukciu voči vykonateľnosti právoplatného rozsudku a zabránili priznané právo reálne vykonať. Tiež uviedol, že podaním dovolania na NS SR (v tomto prípade sporových strán)
sa začína ďalšie štádium dlhodobého sporu, o ktorom NS SR rozhodne až v budúcnosti, pričom jeho rozhodnutia sa v súčasnosti nemôže nijako vopred (účelovo) prejudikovať žiadnou sporovou stranou, a tiež sa nemôže žiadna sporová strana dožadovať, aby v súčasnosti (len) niektoré nároky voči nej, plynúce z riadne ukončeného základného sporového konania, nemali sa uplatňovať v celku alebo v niektorej časti (v tomto prípade ide o priznané úroky), podľa toho ako by to bolo komfortné pre dotknutú, povinnú stranu. Súčasne uviedol, že z ústavne relevantných dôvodov a zásad spravodlivosti a právnej istoty, platné a vykonateľné rozhodnutie súdov v základnom (sporovom) konaní musí byť vykonateľné v obsahu (rozsahu) práv (nárokov) a povinností, o ktorých sa (už) riadne rozhodlo. Pričom to neuberá nič na možnej zmene viac či menej v prospech či neprospech niektorej sporovej strany, ktorá sa môže udiať v ďalšej budúcnosti pod vplyvom dovolania (oboch dovolaní) na pôde a v rozhodnutí NS SR. A vzhľadom na vyššie opísané konkrétne okolnosti a tiež s poukazom na ustálenú prax v exekučnej oblasti v Slovenskej republike je možné ale aj potrebné v tomto prípade urobiť právny záver, že podanie Dovolania (žalovaných/povinných) na NS SR dňa 11.4.2019 je síce súbežná, ale aj autonómna, a vo svojej podstate vo vzťahu legitimite začatej exekúcii irelevantná právna skutočnosť, ktorá nemá (zákonne) účinný (smerodatný alebo rozhodný) vplyv na zastavenie exekúcie a teda exekúciu nijako neobmedzuje, nemení, nezastavuje, neodkladá, neruší, ani jej nemôže brániť. Oprávnený preto nesúhlasí so sťažnosťou povinných voči napadnutému uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica a navrhuje predmetnú sťažnosť ako právne irelevantnú odmietnuť a pokračovať v prebiehajúcej exekúcii.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti povinných súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 08.04.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 27.03.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinných, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinných nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.03.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Pôvodne vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, dňa 01.07.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Richardovi Gibartimu (374EX 339/2019). Dňa 26.11.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinných na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne konštatovala, že samotné podanie dovolania voči exekučnému titulu na Najvyšší súd SR nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Uvedené napokon vyplýva aj z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). Ďalej súd v tejto súvislosti uvádza, že v značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 60/04). Zastavenie exekúcie v danom prípade by nepomerne viac chránilo povinných v porovnaní s oprávneným. Ide najmä o situáciu, ak v dovolacom konaní nedôjde k zrušeniu napadnutého právoplatného rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odložená. V takom prípade by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Ak by však došlo v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia k zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo. Ak by sa chcel oprávnený opätovne domôcť svojho práva, ktoré nebolo naplnené dobrovoľne, musel by opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Takýmto postupom by došlo k jednoznačnému znevýhodneniu postavenia oprávneného. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom však rozhoduje súdny exekútor, a to vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinných na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinných podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.