Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-53-2019.pdf
PDF · 143.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: Š. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., C. D. X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Leopoldov, zastúpený: JUDr. Peter Belica, advokát, M. R. Štefánika 36, Martin, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, a v 2. rade: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o zaplatenie 264 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22. 06. 2018, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 24. 06. 2018, postúpenej Okresnému súdu Trnava dňa 12. 04. 2019 a doručenej tunajšiemu súdu dňa 29. 05. 2019, ktorej zmenu tunajší súd na návrh žalobcu zo dňa 03. 10. 2018 pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2020, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 264 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 264 Eur od 8. dňa od doručenia žaloby žalovaným v 1. a 2. rade až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 25. 06. 2016 o 09.30 hod. oznámil žalobca zamestnancovi žalovaného v 2. rade (S. U.), že pri sprchovaní v priestoroch žalovaného v 2. rade - v objekte č. XX Hrad, O.. oddiel, sektor B., sprcha č. XXX, sa šmykol a spadol na ľavé rameno a utrpel pohmoždenie ľavého ramena, čoho svedkom boli iní odsúdení L. R. a E. P.. Žalobca je vo väzbe od 08. 06. 2011, neskôr vo výkone trestu a k 25. 06. 2016 bol v priestoroch žalovaného v 2. rade. Pred pádom v sprche ho nikto nestrčil, žalobca bol maximálne opatrný, aby zabránil pádu. Pád nastal v momente, keď žalobca vychádzal zo sprchy a položil nohu na podlahu. Na podlahe v rozpore s technickými všeobecno-záväzkovými normami totiž chýbala protišmyková podlaha, nebol zabezpečený odtok vody, hrany neboli olištované, namiesto dlažby podľa STN bol na mieste úrazu len obklad bez glazúry. V momente úrazu chýbalo v sprche akékoľvek upozornenie o potrebe zvýšenej opatrnosti, aj keď žalobca vyvinul maximálnu možnú opatrnosť, aby predišiel pádu. Dôkazom zodpovednosti žalovaných za úraz žalobcu je skutočnosť, že po úraze žalovaný v 2. rade zabezpečil obratom opravu hrán a puklín v dlažbe na mieste úrazu žalobcu. Po úraze bol žalobca preverený žalovaným v 2. rade (jeho zamestnancami) do nemocnice v Q., kde bol ošetrený, zabandážovaný, boli mu poskytnuté lieky proti bolesti. Rameno mu však naďalej spôsobuje problémy. Z pracovnej činnosti bol žalobca vyradený na cca 1 kalendárny mesiac. Na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú žalobca poskytol posudkovému lekárovi, vypracoval posudkový lekár MUDr. H.. G. dňa 22. 03. 2018 lekársky posudok o bolestnom, ktorý objektivizoval
zranenia žalobcu ako pomliaždenie ľavého ramena z 25. 06. 2016 na základe spadnutia žalobcu v sprche a objektivizoval to ako úraz, ktorý nezanechá trvalé následky, liečenie určil na obdobie od 25. 06. 2016 do 11. 07. 2016, bolestné určil na 15 bodov, čo pri sume 17,16 Eur/bod podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predstavuje sumu 264 Eur. Žalovaní zanedbali svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka tým, že miesto úrazu nebolo zabezpečené proti pošmyknutiu, čím vznikla žalobcovi úplne zbytočná škoda na zdraví. Žalovaní porušili svoju povinnosť zabezpečenia miesta úrazu proti pošmyknutiu v rozpore s technickými všeobecno-záväznými normami, preto zodpovedajú za škodu na zdraví žalobcu aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaní nezaplatila žalobcovi náhradu škody s tvrdením, že žalobca si údajne úraz spôsobil vlastnou nepozornosťou, čím nespochybňujú skutočnosť, že žalobca utrpel úraz. Žalobca nevyzval do podania žaloby žalovaných na úhradu škody, preto si uplatňuje úroky z omeškania až od 8. dňa od doručenia žaloby cestou súdu žalovanému v 1. rade, resp. žalovanému v 2. rade. Súčasne žalobca zdôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaných.
3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 08. 2018 poukázal na neúplnosť (neurčitosť) a nevykonateľnosť žalobného návrhu pôvodne podanej žaloby a vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že škoda, ktorej náhrady sa domáha, mu mala byť spôsobená zborom, resp. jeho príslušníkom, v súvislosti s plnením úloh ustanovených zákonom č. 4/2001 Z. z., teda že by zo strany zboru, resp. jeho príslušníka, došlo ku konaniu v rozpore s ustanovenia zákona, v dôsledku ktorého by došlo aj k vzniku škody. Žalobcom vytýkané porušenia právnej povinnosti nemožno považovať za dôsledok konania zboru, resp. jeho príslušníka, v súvislosti s plnením úloh ustanovených zákonom č. 4/2001 Z. z., a teda ani prípadnú zodpovednosť za škodu nemožno subsumovať pod ustanovenie § 64 ods. 6 Zákona č. 4/2001 Z. z. K uplatnenému nároku žalovaný v 1. rade uviedol, že nedošlo k naplneniu ani jednej z podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, ktorého sa žalobca domáha. Porušenie právnej povinnosti podľa žalovaného v 1. rade nie je preukázané, keď žalobca neuvádza žiadne konkrétne všeobecno-záväzné technické normy, ktoré mali byť porušené, teda žalobca nepreukázal, že by priestory sprchy, v ktorej malo dôjsť k úrazu, v čase, kedy došlo k pošmyknutiu, normy skutočne nespĺňali. K vzniku škody žalovaný v 1. rade uviedol, že posudok spracovaný MUDr. G. a jeho závery ohľadom stanovenia bodovej hodnoty bolestného nie je možné brať vôbec do úvahy, nakoľko nebol vypracovaný osobou na to oprávnenou, preto nespĺňa náležitosti lekárskeho posudku podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. Zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že by MUDr. G. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu pri liečbe žalobcom deklarovaného poškodenia zdravia - úrazu ramena spôsobeného pošmyknutím a pádom v sprche. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na k žalobe priložené rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária F., zo dňa 15. 08. 2017, o určení advokáta JUDr. Belicu (súčasného právneho zástupcu žalobcu), z ktorého je zrejmé, že v súvislosti so zranením žalobcu už bol vypracovaný jeden lekársky posudok, ktorý stanovil nulové bodové ohodnotenie zranení, ktoré žalobca utrpel. K príčinnej súvislosti žalovaný v 1. rade dodal, že v priestoroch spŕch vzniká pri sprchovaní nebezpečenstvo pošmyknutia z dôvodu vodného filmu tvoriaceho sa z používanej vody, a preto sa predpokladá primeraná opatrnosť pri pohybe v takýchto priestoroch, pričom ani pri jej zachovaní nie je možné úplne vylúčiť možnosť pošmyknutia sa a prípadného úrazu. Teda aj pri zachovaní všetkých predpisov a pravidiel stanovujúcich podmienky pre zamedzenie vzniku takejto škody je prakticky nemožné vylúčiť možnosť jej vzniku. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a nepreukázania predpokladov pre vznik žalobou uplatneného nároku zamietnuť.
4. Žalovaný v 2. rade sa v podaní zo dňa 14. 08. 2018 vyjadril, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu s odôvodnením, že celková rekonštrukcia priestorov, v ktorých sa úraz stal, bola vykonaná na základe zmluvy o dielo na zhotovenie stavby č. G. W. - XX/XXX-../.-XXXX v čase od 02. 10. 2000 do 31. 12. 2003, pričom stavený úrad Zboru väzenskej a justičnej stráže povolil kolaudačným rozhodnutím č. G. W. -XX-XX/XX-XX trvalé užívanie predmetných priestorov. K jeho vydaniu by neprišlo, ak by priestory neboli v súlade s technickými všeobecne-záväznými normami. Tvrdenie žalobcu je subjektívne, bez predloženia konkrétnych dôkazov a technických posudkov. V sprchách boli v čase úrazu odtokové kanáliky zabezpečujúce odvod vody pri sprchovaní. Žalovaný v 2. rade akcentuje, že pri sprchovaní sa na obkladoch v sprche až do odtečenia vytvorí vrstva pozostávajúca z vody, mydla, nečistôt z povrchu tela a vychádzajúc zo skutočného stavu veci (fyzikálnych zákonitostí) akcentuje, že neexistuje protišmyková podlaha, resp. protišmykový účinok povrchu akejkoľvek protišmykovej podlahy dostupnej na trhu. Žalovaný v 2. rade tiež namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Ďalej uviedol, že zákon neukladá povinnosť upozorňovať o potrebe zvýšenej opatrnosti pri sprchovaní a chodení v priestoroch
spŕch. Žalobca si mal byť vedomý toho, že vstupuje do priestorov spŕch a musí tomu prispôsobiť správanie. K úrazu žalobcu žalovaný v 2. rade uviedol, že išlo ako nepracovný úraz, zavinený vlastnou neopatrnosťou. Žalovaný v 2. rade rovnako poukázal na rozhodnutie Centra právnej pomoci pripojené k žalobe, ktorého obsahom je zmienka o nulovom bodovom hodnotení. Je zrejmé, že žalobca mal v prvom bodovom posudku, ktorý si dal vyprať, nulové bodové hodnotenie a v následkom posudku mu posudkový lekár priznal 15 bodov. Takéto konanie žalobcu, kedy opakovane podáva žiadosti posudkovým lekárom o bodové hodnotenie úrazu, až do doby, kedy mu ďalší posudkový lekár prizná ním želané body, resp. nie nulu, za účelové konanie zo strany žalobcu. Žalobca nepreukázal, v čom bolo konkrétne konanie žalovaného protiprávne a taktiež nepreukázal zavinenie žalovaného. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Žalobca v rámci repliky uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby a tvrdení v nej, keď tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade nie je objektívne spôsobilé vyvrátiť dôvodnosť žaloby. Žalobca upravil žalobný petit, vyjadril sa k správnej pasívnej legitimácii žalovaného v 1. rade s tým, že žalovaného v 2. rade označil len z opatrnosti. Ďalej žalobca poukázal na niektoré slovenské a české technické normy upravujúce spádovanie podlahy a vlastnosť podlahy v kúpeľniach a chodbách kúpeľní v budovách, ktoré zjavne neboli dodržané. K posudku E.. G. žalobca uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy je aj lekár, ktorý neliečil priamo pacienta, oprávnený podávať posudok o bolestnom, nakoľko dostačujúcim podkladom sú lekárske správy, nie je potrebné aj fyzické ohliadnutie pacienta. Výklad zákona č. 437/2004 Z. z. zo strany žalovaného v 1. rade považuje za absolútne nesprávny a účelový. Podľa žalobcu skutočnosť zmienená predošlým právnym zástupcom (JUDr. Trokan) o nulovom bodovom ohodnotení zranení nemôže byť hodnoverná, nakoľko nie je podporená dôkazom o nulovom bodovom ohodnotení akýmkoľvek lekárom. Žalovaný v 1. rade si podľa neho protirečí, keďže pri nulovom bodovom ohodnotení poukazuje na lekársky posudok vypracovaný neošetrujúcim lekárom (ktorý tým pádom akceptuje), na druhej strane lekársky posudok E.. G. (ako neošetrujúceho lekára) neakceptuje, keďže nie je ošetrujúci lekár žalobcu. K príčinnej súvislosti a zavineniu škody poškodeným žalobca uvádza, že žalobca je povinný v žalobe tvrdiť pravdu a nič podstatné nezamlčovať, tvrdí, že pred jeho pádom v sprche ho nikto nestrčil, bol maximálne opatrný, aby zabránil pádu.
6. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade žalobca v rámci repliky opätovne opísal situáciu, za ktorej došlo k jeho úrazu. Od zrealizovania diela ubehlo do úrazu cca 13 - 16 rokov, s čím súvisí amortizácia diela, preto chodba pred sprchovým boxom a sprcha v kúpeľni nevyhovuje technickým normám. Žalobca zopakoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez potreby označenia porušenia presnej právnej povinnosti. Uviedol, že E.. G. vydal posudok na základe lekárskych podkladov, ktoré má k dispozícii žalobca od žalovaného v 2. rade a vydal ho na základe odborných znalostí bez akéhokoľvek subjektívneho ovplyvnenia, a pod zákonnou hrozbou sankcionovateľnosti prípadného nepravdivého lekárskeho posudku. Žalobca doplňujúco (oproti žalobe) zakladá zodpovednosť žalovaných navyše aj zodpovednosťou z ich prevádzkovej činnosti. Pošmyknutie žalobcu v priestoroch ústavu je jednoznačne potrebné považovať za skutočnosti svedčiace tomu, že škoda bola spôsobená zborom (resp. jeho príslušníkom) v súvislosti s plnením úloh ustanovených v zákone č. 4/2001 Z. z., keďže úraz sa stal pri prevádzkovej činnosti ústavu. Žalovaní zanedbali prevenčnú povinnosť tým, že miesto úrazu nebolo zabezpečené proti pošmyknutiu, v miestnosti neumiestnili upozornenie o potrebe zvýšenej opatrnosti, čím vznikla žalobcovi zbytočná škoda na zdraví.
7. Žalovaný v 1. rade v rámci dupliky zotrval na neúplnosti žalobného petitu žaloby žalobcu a námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že činnosť ústavu nemožno považovať za prevádzkovú činnosť. Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu, žalovaný v 1. rade opakovane poukázal na skutočnosti uvádzané vo svojom vyjadrení k žalobe s tým, že pokiaľ žalobca v rámci repliky vymenoval niektoré technické normy, nepreukázal tvrdenie o ich porušení v rozhodnom čase.
8. Žalovaný v 2. rade sa v rámci dupliky nevyjadril.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä rozhodnutím Centra právnej pomoci F. zo dňa 15. 08. 2017, úradným záznamom ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 25. 06. 2016, záznamom urgentného príjmu Fakultnej nemocnice Q., dekurzom, ambulantným zápisom, lekárskym posudkom E.. H. G. o bolestnom zo dňa 22. 03. 2017, vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 16. 08. 2018, vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 14. 08. 2018, záznamom o úraze zo dňa 25. 06. 2016, záznamom úrazovej komisie zo dňa 11. 07. 2016 a 15. 07. 2016,
stanoviskom E.. E. Č., záznamom zo zasadnutia komisie na prerokovanie škôd na zdraví, pracovných úrazov a chorôb z povolania spôsobených obvineným a odsúdeným za mesiac jún 2016, kolaudačným rozhodnutím, zmluvou o dielo, vyjadrením žalobcu zo dňa 03. 10. 2018 a dodatkom k nemu zo dňa 04. 10. 2018 (replikou), vyjadrením žalovaného v 1. rade zo dňa 30. 10. 2018 (duplikou), návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov zo dňa 21. 02. 2019 a zo dňa 07. 02. 2020, návrhom žalovaného v 1. rade na vykonanie dôkazu zo dňa 13. 01. 2020, vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 16. 01. 2020, pripojeným spisom Centra právnej pomoci, Kancelária F., sp. zn. XXX/XXXX-P. (XXXXX/XXXX; v roku 2020 vedený pod č. P.), a z neho predovšetkým rozhodnutím Centra o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci zo dňa 08. 09. 2016, lekárskym posudkom npor. E.. W. H. o bolestnom zo dňa 30. 11. 2016, rozhodnutím Centra zo dňa 15. 08. 2017 o zrušení rozhodnutia zo dňa 08. 09. 2016 v časti určenia advokáta, zoznamom stavebných výrobkov, materiálov a konštrukcií, ku ktorým je potrebné preukázať zhodu - č. XX, certifikátom preukázania zhody, záznamom z oboznámenia o bezpečnosti a ochrane zdravia a o ochrane pred požiarmi, záznamom o oboznámení z predpisov BOZP a OPP, záznamom o oboznámení z predpisov BOZP a OPP pre odsúdených v Ú. Ž., záznamom o vykonaní vstupného oboznámenia z predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi zo dňa 17. 07. 2013 a zo dňa 09. 04. 2015, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, vyjadreniami zástupcov žalovaného v 1. a 2. rade na pojednávaní, výsluchom žalobcu, prednesom záverečných rečí strán sporu, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
10. Dňa 25. 06. 2016 o 09.30 hod. došlo v priestore - objekt č. XX Hrad, O.. oddiel, sektor B., sprcha č. XXX, k úrazu odsúdeného (žalobcu) v dôsledku jeho šmyku pri sprchovaní a pádu na ľavé rameno. Následne bol dňa 25. 06. 2016 o 14.35 hod. žalovaný vyšetrený na urgentnom príjme traumatologickej chirurgie Fakultnej nemocnice Trnava, dočasne práceneschopný nebol. Úraz bol komisiou ústavu na prerokovanie škôd na zdraví, pracovných úrazov a chorôb z povolania klasifikovaný ako nepracovný, zavinený vlastnou neopatrnosťou s tým, že ústav za úraz nezodpovedá, odškodnenie zo strany ústavu neprináleží.
11. Lekárka radiačnej onkológie zdravotníckeho zariadenia ústavu E.. E. Č. potvrdila, že žalobca bol vyšetrený a ošetrený na urgentnom centrálnom príjme traumatologičkou, kde rtg nevykazuje žiadne známky poškodenia skeletu. Stav bol hodnotený ako pohmoždenie ramena, odporúča sa protizápalová a analgetická liečba.
XX. E.. H. G., zástupca prednostu Ortopedickej kliniky Univerzitnej nemocnice E., vypracoval dňa 22. 03. 2017 lekársky posudok, ktorým ohodnotil bolestné v súvislosti s pomliaždením ľavého ramena žalovaného, so začiatkom liečenia dňa 25. 06. 2016 a ukončením liečenia dňa 11. 07. 2016, vo výške 15 bodov - položka 113a s tým, že sa nejedná o úraz, ktorý môže zanechať trvalé následky, naviac ľavé rameno je poškodené chronickými zmenami s úrazom nesúvisiacimi.
13. Rekonštrukcia priestorov žalovaného v 2. rade, v ktorých došlo k úrazu žalobcu, bola vykonaná na základe zmluvy o dielo č. G. W. - XX/XXX-../.-XXXX zo dňa 27. 09. 2000 a trvalé užívanie týchto priestorov bolo povolené kolaudačným rozhodnutím staveného úradu W. Č.. G. W. - XX - XX/XX-XX zo dňa 28. 05. 2004, právoplatným dňa 14. 06. 2004. O preukázaní zhody vlastností stavebných výrobkov použitých pri rekonštrukcii objektu č. XX (Hrad) s technickými špecifikáciami a právnymi predpismi svedčí certifikát preukázania zhody.
14. Zo záznamov z oboznámenia o bezpečnosti a ochrane zdravia a o ochrane pred požiarmi je zrejmé, že žalobca bol v dňoch 12. 06. 2011, 24. 10. 2012 (počas výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ž.L.), 17. 07. 2013 a 09. 04. 2015 (počas výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby A.) poučený a oboznámený o predpisoch bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi.
15. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária F., sp. zn. XXXXX/XXXX-P., zo dňa 08. 09. 2016, právoplatným dňa 16. 09. 2016, vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a súčasne mu bol určený advokát Mgr. Juraj Trokan na zastupovanie v právnej veci nároku na náhradu škody v súvislosti s úrazom v priestoroch ÚVTOS A. dňa 25. 06. 2016.
16. Z lekárskeho posudku lekárky zdravotníckeho zariadenia ústavu F.. E.. W. H. zo dňa 30. 11. 2016 je zrejmé, že príčinou poškodenia na zdraví (podľa poškodeného - žalobcu) bol nepracovný úraz - dňa 25. 06. 2016 o 09.30 hod. sa pošmykol pri sprchovaní a spadol na ľavé rameno, čím utrpel pomliaždenie ľavého ramena ľahšieho stupňa. Lekárka v poznámke uvádza, že žalobca mal už pred úrazom dlhodobé ťažkosti a bolesti ľavého ramena, v minulosti bol operovaný na ľavé rameno. Začiatok liečenia bol stanovený na deň 25. 06. 2016, doba liečenia sa nedá upresniť z dôvodu dlhodobých chronických bolestí ľavého ramena, ktoré už boli v období pred úrazom. Bolestné bolo ohodnotené počtom bodov 0.
17. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária F., sp. zn. XXX/XXXX-P. (XXXXX/XXXX) zo dňa 15. 08. 2017, súd zistil, že došlo k zrušeniu rozhodnutia, sp. zn. XXXXX/XXXX-P. zo dňa 08. 09. 2016, o určení advokátka Mgr. Juraja Trokana a žalobcovi bol určený advokát JUDr. Peter Belica, ktorý zastupuje žalobcu aj v iných právnych veciach. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že o zmenu advokáta požiadal žalobca z dôvodu jeho nečinnosti. JUDr. Trokan zaslal Centru vyjadrenie, podľa ktorého sa so žalobcom stretol dňa 20. 10. 2016 a následne požiadal o bodové hodnotenie zranení, ktoré utrpel pri úraze. Žalobcu navštívil aj dňa 01. 03. 2017 a vzhľadom k tomu, že bolo bodové ohodnotenie nulové, dohodli sa, že žalobca vyčísli výšku škody, ktorú si mieni uplatniť a zašle advokátovi poštou. Došlo k narušeniu dôvery medzi advokátom a žalobcom.
18. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby na pojednávaní zotrval na skutkových a právnych vyjadreniach uvedených v žalobe a nasledujúcich vyjadreniach.
19. Zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku a nepreukázania a nenaplnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody na zdraví, keď nie je preukázané porušenie právnej povinnosti, vznik tvrdenej škody a príčinná súvislosti medzi porušením povinnosti a tvrdenou škodou. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.
20. Zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení.
21. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že dátum úrazu je 25. 06. 2016. Ráno sa išiel sprchovať, je tam kĺzavá dlažba, grazúrovaná, ktorá nevyhovuje technickým normám, nie je vytvorený odtokový žľab v miestnosti. Drží sa tam voda, ktorá vyteká na chodbu. Úraz sa stal tak, že prekračoval múrik, položil nohu na dlažbu, ktorá nebola zabezpečená ochrannou gumou, a došlo k úrazu. Pošmykli sa mu nohy a padol na zem. Bol predvedený na ošetrenie do NsP Q., kde mu bola naordinovaná liečba, ktorú ústav nedodržiaval. Namieta bodové hodnotenie E.. H., ona nie je chirurg. Nebol predvedený ani na kontrolu odbornému lekárovi. Až po jeho úraze ústav dodal protišmykovú rohož, ktorá sa nachádza v budove a v sprche č. XXX sektor B.. Z technického hľadiska je tam umiestnená dlaždica, nie je to obklad. Z dôvodu, že je glazúrovaná, nie je protišmyková. Nie je zabezpečený žľab, ktorý tam chýba a takisto nie je zabezpečený odtok kaluží do žľabu. Zo strany ústavu boli v januári 2020 označované sprchy nálepkami. K prvej eskorte na chirurgiu do U. prišlo až po roku a pol. Pán doktor sa ho pýtal, čo má hodnotiť, pretože už nebola viditeľnosť po úraze. K zmluve o dielo, predloženej ústavom, uviedol, že ako stavbár vie, že záruka je 3 roky a taktiež už bolo kopec zmien, čo sa týkalo údržby. Tvrdenie ústavu je neaktuálne, pokiaľ ide aj o kolaudačné rozhodnutie. Preto navrhuje vykonať dôkaz fotodokumentáciou, pretože sprchy nie sú zabezpečené. Nie sú zabezpečené hranové lišty, pred dvomi týždňami došlo k ďalšiemu úrazu. V čase jeho úrazu sa na mieste nachádzala popukaná dlažba, je to celé v katastrofálnom stave. Voda vyteká na chodbu, odsúdeným do ciel č. XXX, XXX a XXX, oproti ktorým je sprcha. V sprchách sa v tom čase nenachádzalo žiadne upozornenie, nálepky na upozornenie na zvýšenie opatrnosti ústav lepil v januári 2020. Po jeho úraze sa stali úrazy u E. M., úraz sa mu stal na sprchách v sektore B. o poschodie nižšie. Nevie sa vyjadriť, či na mieste, kde sa stal úraz jemu, sa stal aj iný úraz, ale na tomto istom mieste došlo u iného odsúdeného k pošmyknutiu. Nevie, či to bolo referentom ohlásené ako úraz. Žalobca opísal vznik úrazu tak, že ako vychádzal zo sprchy, je tam zvýšený múrik, musel ho prekročiť, držal sa bočného múriku, a keď položil nohu na dlažbu, nohy ubehli a došlo k pošmyknutiu a pádu. Svedkom úrazu bol L. R. (spoluodsúdený), ktorý podpisoval záznam aj u referentov, a E. P., ktorého odmietli v ústave vypočuť k veci. Ani R. nebol vypočutý, len podpísal úradný záznam. E. M. a E. E. neboli svedkami úrazu, ale vedia, aký je stav v sprchách a tiež pán M. sa tam nejedenkrát pošmykol. Miera opatrnosti pri vychádzaní zo sprchy bola u neho rovnaká ako vždy, nič nepodcenil. On osobne aj pred úrazom spadol v sprche, preto si dával pozor. Iným dôkazom o porušení technických predpisov v ústave nedisponuje. Má prax, je živnostník v stavebnej oblasti a vie posúdiť technický stav. Zo strany
príslušníkov nebol upozornený na to, aby dodržiaval opatrnosť. V ústave má k dispozícii 3 uteráky. Keď vychádzal zo sprchy, uterák nemal položený na zemi a nebude to robiť ani teraz z hygienických dôvodov. Jeden civilný uterák má na športovú činnosť, druhý ústavný má na holenie na oddiely a tretí má na pracovisku, čiže nemal ani aký uterák použiť.
22. K certifikátu právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že je z marca 1999 a úraz sa stal o 17 rokov neskôr. Z hľadiska amortizácie materiálov a dlhodobého používania množstvom osôb pochopiteľne materiály nemôžu mať po takom čase požadované vlastnosti. Čo sa týka podpísaných oboznámení z roku 2011 a 2012, týkajú sa ÚVTOS Ž. a T., jedine záznam z roku 2013 a 2015 sa týka ÚVTOS A., ale smerujú k oboznámeniu žalobcu s predpismi BOZP a ochrany pred požiarmi, vôbec nesúvisia a nepreukazujú údajné poučenie žalobcu o tom, ako sa správať v sprche.
23. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu žalovaný v 2. rade uviedol, že poučenie o BOZP majú prevenčný charakter aj pre väznené osoby a nielen tie, ktoré sú zaradené do práce. Čo sa týka certifikátu preukázania zhody, žalobca okrem tvrdenia nepreukázal žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalovaného v 2. rade a ktorými by preukázal poškodenie dlažby.
24. V rámci záverečnej rečí právny zástupca žalobcu poukázal na písomné vyjadrenia nachádzajúce sa v spise, ktorých sa plne pridržiava. Považuje za chybu nevykonať aspoň výsluch svedkov R. a P., ktorí boli priami svedkovia úrazu. Naďalej trvá na všetkých navrhnutých dôkazoch. Má za to, že zodpovednosť žalovaných, príčinná súvislosť aj výška škody boli dostatočne preukázané. Žalobca vykonal absolútnu opatrnosť pri vychádzaní zo sprchy. Žalovaní sú pasívne legitimovaní. V konaní bolo preukázané, že neboli dodržané viaceré normy STN, napr. ČSN STN 744505 (STN 730225), ČSN 731901, ČSN EN 14411. Žiada rozhodnúť v zmysle úpravy petitu žaloby a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
25. Žalovaný v 1. rade v rámci záverečnej reči v celom rozsahu odkázal na svoje písomné a ústne prednesy v konaní, v zmysle ktorých je toho názoru, že žalovaný v 1. rade nie je subjektom pasívne legitimovaným pre uplatnenie žalobcovho nároku. Má za to, že nárok nebol preukázaný, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným v 2. rade a predovšetkým nie je možné mať za preukázaný vznik žalobcom tvrdenej škody na zdraví, nakoľko zo spisu Centra právnej pomoci F. je zrejmé, že posudzujúcim lekár žalobcu v zmysle príslušných predpisov bol oprávnený na spracovanie lekárskeho posudku a stanovil bodovú hodnotu spôsobených zranení na úrovni 0, a teda žiadna ujma na zdraví žalobcu, za ktorú by mu malo prináležať finančné odškodnenie, nevznikla. Žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť.
26. Žalovaný v 2. rade v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal naplnenie čo i len jedného z atribútov náhrady škody. S poukazom na zásady civilného sporového konania nie je možné vykonávaním dôkazov zaťažovať protistranu alebo súd, pričom žalobca mal možnosť v čase úrazu zadovážiť si znalecký posudok, prípadne vyjadrenia ním uvádzaných svedkov, čo však nedoložil. Výlučne konštatovanie žalobcu o porušení akýchkoľvek predpisov či STN považuje za irelevantné. Žiada súd, aby žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 1 písm. b) Zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „Zákon o ZVJS“) zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu trestu odňatia slobody.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o ZVJS zbor organizačne tvoria ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).
29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o ZVJS generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
30. Podľa § 64 ods. 6 Zákona o ZVJS štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú zborom alebo jeho príslušníkom v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku príslušníka zboru.
31. Podľa § 64 ods. 7 Zákona o ZVJS náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.
32. Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
33. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
34. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
35. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
36. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
37. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
38. Podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti upravuje Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o náhrade za bolesť“).
39. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) Zákona o náhrade za bolesť na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
40. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o náhrade za bolesť náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú stanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
41. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o náhrade za bolesť lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
42. Podľa § 7 ods. 3 Zákona o náhrade za bolesť o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
43. Podľa § 7 ods. 6 Zákona o náhrade za bolesť, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
44. Žalovaní v 1. aj 2. rade namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
45. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa 18. 01. 2012).
46. Po preskúmaní žaloby súd zistil, že ak zborom alebo jeho príslušníkmi v súvislosti s plnením úloh na úseku výkonu trestu odňatia slobody mala byť žalobcovi spôsobená škoda na zdraví v dôsledku porušenia právnej povinnosti, za túto škodu nesie zodpovednosť štát v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Z tohto dôvodu súd žalobu smerujúcu voči Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby A. vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade. Prípadnú zodpovednosť v danom prípade nesie štát a nie konkrétny ústav na výkon trestu odňatia slobody, preto sa súd ďalej zaoberal skutkovými tvrdeniami a dôkazmi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.
47. Súd pri právnom vyhodnotení nároku žalobcu na náhradu škody v súvislosti s ublížením na zdraví v dôsledku pošmyknutia a pádu pri sprchovaní v čase výkonu trestu odňatia slobody dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu súd nevyhodnotil nárok na náhradu škody podľa § 420a Občianskeho zákonníka, a teda v danom prípade nejde o spôsobenie škody prevádzkovou činnosťou. Žalobca svoje tvrdenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nijako nezdôvodnil. Súd sa v danom prípade stotožnil s vyjadrením žalovaného v 1. rade, keď činnosť zboru a jeho príslušníkov pri plnení úloh na úseku výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody a používanie sprchy väzobne stíhanými osobami a odsúdenými nemožno rozhodne považovať za prevádzkovú činnosť.
48. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu. V zmysle § 420 ods. 3 sa pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil tejto povinnosti, ak preukáže, že škodu nezavinil. Z formulácie ustanovenia vyplýva, že ďalším predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje (predpokladá). Táto prezumpcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné; stačí však, ak sú dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať, že škodu nezavinil.
49. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
50. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
51. V konaní bolo nesporné, že v priestoroch žalovaného v 2. rade došlo k úrazu, pri ktorom utrpel žalobca pomliaždenie ramena, nebolo sporné ani miesto úrazu.
52. Sporné zostalo, a teda bolo na žalobcovi, aby preukázal kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
53. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že žalobca splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepreukázal. A to napriek tomu, že súdu predložil lekársky posudok o bolestnom, vypracovaný E.. H. G., zástupcom prednostu Ortopedickej kliniky Univerzitnej nemocnice E., dňa 22. 03. 2017, ktorý ohodnotil zranenia žalobcu v počte bodov 15, čo by pri sume náhrady za bolesť vo výške 17,16 Eur/bod predstavovalo podľa tvrdení žalobcu nárok na náhradu za bolesť vo výške 264 Eur.
54. Súd však posudok predložený žalobcom nemohol pri preukazovaní vzniku škody a jej rozsahu brať do úvahy. Tento posudok súd vyhodnotil ako posudok vypracovaný neoprávnenou osobou, keď E.. G. nespĺňa status posudzujúceho lekára, t. j. lekára, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 2 ods. 3 písm. d) Zákona o náhrade za bolesť), pričom lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods. 1 Zákona o náhrade za bolesť). Rovnako zo žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by E.. G. bol ošetrujúcim lekárom žalobcu pri liečbe úrazu ramena. Naopak, samotný žalobca potvrdil, že E.. G. vypracoval posudok na základe poskytnutej zdravotnej dokumentácie.
55. Obaja žalovaní poukazovali (a táto skutočnosť neunikla ani súdu) na odôvodnenie rozhodnutia Centra právnej pomoci, sp. zn. XXX/XXXX-P. (XXXXX/XXXX) zo dňa 15. 08. 2017, v ktorého odôvodnení je zmienka o nulovom bodovom ohodnotení. Pristúpiac k vykonaniu dôkazu navrhnutého žalovaným v 1. rade súd vyžiadal spisový materiál Centra právnej pomoci, kancelária F., vedený pod sp. zn. XXX/XXXX-P. (10321/2016), v ktorom sa podľa predpokladu žalovaného v 1. rade nachádza lekársky posudok spracovaný posudzujúcim lekárom npor. E.. W. H., ktorá liečila poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví, zo dňa 30. 11. 2016, a ktorá ohodnotila bolestné žalobcu počtom bodov 0, keď pri hodnotení zohľadnila aj dlhodobé ťažkosti a bolesti ľavého ramena a jeho operáciu v minulosti. Súd má tak dostatočne preukázané nulové bodové ohodnotenie zranenia žalobcu.
56. Pokiaľ mal žalobca dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného, mohol požiadať o vydanie znaleckého posudku (§ 7 ods. 6 Zákona o náhrade za bolesť), pričom ani v samotnom konaní pred súdom žalobca nepredložil súdu návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preverenia správnosti bodového hodnotenia bolestného. Súd opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na charakter civilného sporového konania a zásadu kontradiktórnosti konania dôkazná aktivita leží na stranách sporu.
57. Keďže súd nemal za splnený predpoklad vzniku škody, keď je nepochybné, že žalobcovi v dôsledku pádu škoda na zdraví nevznikla, ďalšími predpokladmi naplnenia zodpovednosti za škodu sa nezaoberal, nakoľko dané podmienky je potrebné splniť kumulatívne.
58. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, a to výsluch svedkov (iných odsúdených) L. R. a E. P., ktorí boli svedkami úrazu a vedia dokázať - potvrdiť miesto úrazu, nedostatočné zabezpečenie miesta úrazu a maximálnu opatrnosť žalobcu smerujúcu k predídeniu úrazu; k rovnakým skutočnostiam vykonať i výsluch svedkov E. M. a E. E.; výsluch žalovaných ku skutkovým okolnostiam; zadováženie fotodokumentácie miesta úrazu; znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či chodba pred sprchovým boxom v priestore žalovaného v 2. rade je v súlade s technickými normami.
59. Nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik škody ako jeden z podstatných náležitostí predpokladov zodpovednosti za škodu, súdu sa potom javilo nehospodárne vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, keď takéto dokazovanie by bolo zbytočným predlžovaním konania a jeho výsledky by nemohli viesť k inému záveru súdu. Súd má za to, že vznik škody nebolo možné v konaní preukázať ani výsluchom žalovaných ani znaleckým dokazovaním za účelom zistenia súladu miesta úrazu s technickými normami, preto k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil. Súd z rovnakého dôvodu nepristúpil ani k výsluchu navrhnutých svedkov. Navyše je súd toho názoru, že títo svedkovia ani nemôžu objektívne preukázať nedostatočnosť zabezpečenia proti pošmyknutiu a rovnako nemôžu vypovedať o maximálnej opatrnosti, ktorú mal žalobca vynaložiť, aby predišiel úrazu. Súd si nevyžiadal ani fotodokumentáciu miesta úrazu, pretože miesto úrazu nebolo spochybnené, a teda ani sporné.
60. Podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu nie je postupom, ktorým súd odňal strane možnosť konať pred súdom (R 37/1993), keď strane síce zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd.
61. Vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, teda že žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, keď súdu absentovalo preukázanie vzniku škody, a s prihliadnutím na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu vo výroku I. tohto rozsudku zamietol.
62. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešní, a preto im súd vo výroku II. tohto rozsudku priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.