Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PE-1Pc-2-2023.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Area
Subarea
PE-1Pc/2/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa A. B. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX proti manželke C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. D. B. XX/XX právne zastúpenej Mgr. Martinom Spišiakom, advokátom so sídlom Partizánske, Jesenského 233/1, o rozvod manželstva, v Partizánskom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh manželky navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.
II. Súd manželstvo navrhovateľa A. B. C. C., nar. XX.XX.XXXX a manželky navrhovateľa C. C. C., G. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX H. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v D., zväzok XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha rozvodu manželstva, ktoré uzatvoril s manželkou dňa XX.XX.XXXX H. G. I. H. H. B.. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili po dlhšej známosti. Z manželstva sa im narodil syn J. C., ktorý je v súčasnosti plnoletý. Obaja manželia sú zdravotne postihnutí (navrhovateľ nevidiaci, manželka prakticky nevidiaca). Od roku 2004 žijú všetci traja v spoločnom byte na E. F.. Navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti sa nedá hovoriť o tom že žijú spolu, ale iba vedľa seba, pričom syn J. od roku 2021 býva v manželkinom rodinnom dome. Manželka sa o domácnosť starala a stará dobre. Problémom je, že sa nedokážu dohodnúť, kde budú v budúcnosti spoločne bývať a najmä to, že manželka pred ním zatajovala skutočnosti týkajúce sa spoločných finančných prostriedkov. Približne od roku 2004 majú oddelené financie, manželka odmietla nechať si zasielať svoj invalidný dôchodok na spoločný účet. K bežnému účtu zriadenému na manželkino meno vo H. B. manželka zriadila dispozičné právo svojej priateľke a navrhovateľovi o tom nepovedala. Jej priateľka tak mohla disponovať spoločnými finančnými prostriedkami manželov. Keď ju navrhovateľ požiadal, aby mu ukázala výpis o pohybe finančných prostriedkov na jej účte, vyhovorila sa, že výpis z účtu nemôže nájsť. V skutočnosti jej banka neposielala výpisy z účtu na jej žiadosť od apríla 2020. Na financovaní bežných výdavkov domácnosti sa nepodieľa od roku 2010, keď sa sústredila na úsporu finančných prostriedkov na opravu jej rodinného domu. Manželka chce bývať v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, navrhovateľ chce ostať bývať v panelákovom trojizbovom byte, ktorý majú v spoločnom vlastníctve. Do rodinného domu sa odmieta odsťahovať, nakoľko ako nevidiaci nie je schopný starať sa o rodinný dom a tiež preto, že obaja sú mobilnejší z bytu, pokiaľ ide o dostupnosť obchodov a zariadení. Rodinný dom bol postavený pred 130 rokmi a vyžaduje si opravy. Manželka bez súhlasu navrhovateľa a bez jeho vedomia za účelom opravy rodinného domu v roku 2015 predčasne vypovedala zmluvu na životné poistenie ich syna J., ktorá mala slúžiť na financovanie jeho vysokoškolského štúdia. V rokoch 2017 - 2018 manželka napriek výslovnému nesúhlasu navrhovateľa investovala do
opravy rodinného domu zo spoločných prostriedkov 44 100 €, pričom opravy, ktoré bolo potrebné vykonať sa neuskutočnili, ale vykonala opravy, ktoré neboli nevyhnutné. Oprava bola financovaná zo spoločných finančných prostriedkov, ale manželka mu odmietla priznať podiel na rodinnom dome. Na dofinancovanie dokončenia opravy jej rodinného domu manželka v roku 2018 nutne potrebovala ďalšie finančné prostriedky. Navrhol jej dohodu o prerozdelení majetku v rámci BSM, na základe ktorej by sa on stal výlučným vlastníkom trojizbového bytu a manželka by ako vyrovnanie získala finančné prostriedky. Po uzatvorení písomnej dohody o prerozdelení majetku v rámci BSM a prevzatí časti finančných prostriedkov ako vyrovnanie za prenechanie svojho podielu na byte, manželka odmietla splniť svoju časť dohody, t.j. podpísať darovaciu zmluvu na byt. Navrhovateľ uvádza, že ho tým oklamala, pretože on jej vyplatil časť finančných prostriedkov ešte pred podpisom zmluvy. Postupné správanie manželky ničilo citový vzťah navrhovateľa k nej, vyvolalo to v ňom sklamanie a nedôveru, pričom strata dôvery je hlavným dôvodom nemožnosti ďalšieho spolunažívania.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu návrhu a pripojených príloh, lustráciami účastníkov v Registri obyvateľov, vyjadrením manželky k návrhu zo dňa 28.04.2023 a 27.12.2023, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.01.2024, výsluchom účastníkov na pojednávaní dňa 04.05.2023 a 06.03.2024 pričom zistil nasledovný skutkový stav.
3. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred matričným úradom v D., z ktorého pochádza plnoletý syn J..
4. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2023 uviedla, že o dome v C. B. sa vždy vyjadrovala ako o rodičovskom dome a po svadbe ako o ich dome (manželov). Syn J. bol od malička zvyknutý bývať na dedine, kde má človek bližšie k prírode a k ľuďom, a preto bolo prirodzené, že po presťahovaní sa do panelákového bytu chcel žiť tam, kde mu kedysi bolo dobre, teda na dedine. Syn J. často navrhoval, aby sa vrátili do rodinného domu. Okolo rodinného domu pomáhal aj navrhovateľ. V čase keď žili v rodinnom dome, vždy si našli na seba čas aj vtedy, keď sa vyskytol nejaký problém alebo prekvapujúca situácia. Uvádza, že oceňuje aj bývanie v byte, je odtiaľ bližšie do obchodov, k lekárom, na úrady, dieťa malo bližšie základnú aj umeleckú školu, strednú školu, športoviská, ale jej chýbal dostatočný priestor na jednotlivé veci. Ako príklad uviedla, že v čase keď bývali v rodinnom dome v Bieliciach, chodila so svojou osobnou asistentkou na nákup dlhotrvajúcich potravín, pretože mala v špajzy dostatočný priestor na ich uskladnenie, čo v byte nemá. Aj keď súhlasila s presťahovaním do panelákového bytu, uvedomovala si, že lepšiu výchovu a vplyv dobrých susedov na ich rodinu získajú práve na dedine. Napriek tomu, ako chápajúca a milujúca manželka súhlasila so sťahovaním do mesta. Po presťahovaní sa do bytu si uvedomila, že žije s introvertom, akákoľvek komunikácia medzi nimi sa stratila a haptický kontakt, ktorý nevyhnutne potrebujú nevidiaci k svojmu životu, nebol. Ku komunikácii s manželom uviedla, že často bola zahriaknutá slovami „dosť, stačí, prestaň“ a ako odpovede z navrhovateľovej strany zneli slová „neviem, potom“. Cítila, že sa navrhovateľ za ňu hanbí. Priznáva, že sa jej s navrhovateľom nežije ľahko, ale nechce ho opustiť, chce mu byť nablízku a pomáhať mu.
5. Dňa 27.12.2023 manželka požiadala o odročenie pojednávania alternatívne o prerušenie konania, pretože ako ona tak aj navrhovateľ sú veriaci a praktizujúci katolíci a chcú využiť možnosť reparácie manželského vzťahu cestou spolupráce s cirkevnými inštitúciami. Poukázala pritom na kanonický kódex, podľa ktorého sviatostný zväzok manželstva nemôže byť po užívaní rozviazaný nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, iba smrťou.
6. Podľa § 22 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisoch (ďalej aj len „ZoR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je podaný dôvodne. Súd sa pokúšal manželov zmieriť a na takýto spôsob vyriešenia ich vzťahu bol dostatočný časový priestor od podania návrhu na rozvod až po rozhodnutie vo veci samej. Súd vytvoril účastníkom konania priestor na vyriešenie veci zmierom aj tým, že odročil pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 03.01.2024. Súd však konštatuje, že tento pokus bol neúspešný, nakoľko navrhovateľ nezmenil svoj postoj ani po návšteve duchovného otca, farára dekana C.. K. H. L. z dekanátu D.. Manžel ako podstatný dôvod pre rozvod manželstva uviedol nedôveru voči manželke v nakladaní s finančnými prostriedkami a tiež v ďalších otázkach týkajúcich sa spolužitia v manželstve tvrdiac, že manželka sa často správala tak, akoby v manželstve ani nebola, pretože dôležité rozhodnutia robila sama a tieto postupné zistenia viedli k citovému ochladnutiu.
11. Čo sa týka manželkinho argumentu poukazujúc na kanonický kódex, je potrebné si uvedomiť, že kanonické právo nemá žiadny vzťah k právnemu poriadku Slovenskej republiky. Právny poriadok Slovenskej republiky je právnym systémom Slovenskej republiky ako nezávislého štátu a kanonické právo je právnym systémom katolíckej cirkvi. Jedná sa preto o rozdielne a na sebe nezávislé právne systémy, z čoho vyplýva, že kanonický kódex nie je pre účely civilného konania aplikovateľný. Súd v zmysle zákona o rodine môže rozviesť manželstvo ak je preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželstva. To znamená, ak vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželstva. Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z § 18 a 19 ZoR. Súd pri posudzovaní vážnosti rozvratu manželstva skúma aj to, či manželia spolu žijú ako rodina (t.j. či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spolu čas), či spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, či spolu intímne žijú a pod.
12. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že manželia spoločne dlhodobo nehospodária, komunikujú spolu len v minimálnej miere, netrávia spolu voľný čas, spoločne sa aktívne nezúčastňujú na chode rodiny a nedokázali sa zhodnúť ani na tom kde budú spolu žiť, nakoľko navrhovateľ preferuje život v byte v D., pričom manželka navrhovateľa, naopak, preferuje život v dome v C. B.. Za daných okolností nemožno hovoriť o fungujúcom manželstve. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Vzájomná dôvera je v manželstve rovnako dôležitá a pokiaľ jeden z manželov nedôveruje tomu druhému, nemôžu mať plnohodnotné manželstvo.
13. Manželstvo je dobrovoľný zväzok, preto ani súd nemôže spravodlivo nútiť navrhovateľa zotrvať v manželstve v rozpore s jeho vôľou, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky. V danom prípade súd konštatuje, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky je už len formálnym manželstvom, ktoré neplní svoj účel. Jeho rozvrat je trvalého charakteru a minimálne zo strany navrhovateľa, nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. Súd zároveň zdôrazňuje, že v danej veci sa jedná o manželstvo manželov, pri rozhodovaní o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem maloletých detí, nakoľko ich spoločný syn J. je plnoletý. Preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a toto rozviedol.
14. Pretože manželka navrhla konanie prerušiť, bolo potrebné rozhodnúť aj o tomto procesnom návrhu. Vzhľadom k tomu, že súd môže prerušiť konanie iba v prípade, ak to zhodne navrhnú obidve strany sporu (za daných okolností obaja manželia) a keďže navrhovateľ uviedol, že s prerušením konania nesúhlasí, súd návrh manželky na prerušenie konania zamietol.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, pretože nezistil žiadne dôvody odôvodňujúce potrebu rozhodnúť inak. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Súd nezistil dôvod na postup podľa § 53 až 55 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.