Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-5-2020.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Tomášom Rudášom v právnej veci žalobcu A. D., nar. X.X.XXXX, bytom I. P. J. XXX, zast. Mgr. Martin Hurtiš, advokát so sídlom Matice slovenskej 17, Prievidza, proti žalovanému X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, I. J., v konaní o zaplatenie 14 950,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14 950,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14 950,-eur od 12.11.2019 do zaplatenia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 13.02.2020 na tunajšom súde domáhal od žalovaného zaplatenia 14 950,-eur s príslušenstvom.
2. Žalobca uviedol, že so žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 23.05.2016, na základe ktorej žalovanému bolo požičaných 14 950,-eur s povinnosťou vrátiť predmetnú sumu do 11.11.2019. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas, preto bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa 04.10.2019 na splnenie záväzku.
3. Žalovaný sa k veci v odpore vyjadril, že zmluvu o pôžičke obdržal, ale že zmluva o zaplatení pôžičky bola zatajená, že tou disponuje žalobca. Peniaze vracal po častiach, pričom tie mal doma.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi ako žaloba, uznesenie 9D/59/2019 z 10.7.2019, zmluva o pôžičke - fotokópia z 23.5.2016 s podpisom, výzva na vrátenie dlhu, podací lístok, lustrácie v REGOb, SP, ZVJS a v databáze súdov, odpor žalovaného proti PR, vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie žalovaného spolu s ďalšími pripojenými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z predloženej zmluvy súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 23.05.2016, na základe ktorej žalovanému bolo požičaných 14950,-eur s povinnosťou vrátiť predmetnú sumu do 11.11.2019. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas, preto bol žalobcom vyzvaný listom zo dňa 04.10.2019 na splnenie záväzku.
6. Podľa § 657 OZ Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
8. Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133).
9. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
11. Z predloženej zmluvy má súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 23.05.2016, na základe ktorej žalovanému bolo reálne odovzdaných 14950,-eur bez dohodnutej lehoty splatnosti na vrátenie. Súd mal na základe rozhodnutia zo dňa 10.07.2019 pod sp. zn. 9D/59/2019, Dnot 156/2019 za preukázané, že predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol žalobca. Následne žalobca ako aktívne vecne legitimovaný v danej veci vyzval žalovaného listom zo dňa 04.10.2019 na úhradu predmetného dlhu do 11.11.2019. Na základe výsluchu žalovaného súd mal preukázané, že žalovaný nespochybnil obsah pôžičky a reálne prevzatie sumy 14 950,-eur od Viliama Ďurišku, nar. 31.01.1971, avšak namietal skutočnosť, že predmetný dlh zanikol jeho splatením a poukázal na písomný dôkaz predložený žalobcom. Súd mal na pojednávaní zo žalobcom predloženého dôkazu označeného ako dohoda o majetkovom vysporiadaní zo dňa 19.02.2018 preukázané, že sa v ňom uvádza, že: „Ľubomír Masár, nar. 11.02.1971 potvrdzuje, že všetok jeho majetok v osobnom vlastníctve prenecháva Viliamovi Ďuriškovi, nar. 31.01.1971 po dobu splatenia zapožičaných peňazí vo výške 12 800 eur + 300 eur= 13100 eur + 850 eur = 13950 eur + 1000 eur = 14950 eur“ a to hnuteľné veci na danom listinnom dôkaze podrobne rozpísané. Z obsahu predmetného dôkazu súd zistil, že zmluvné strany si dohodli v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam špecifikovaných v predloženej dohode o majetkovom vysporiadaní, ktoré žalobca prenechal nebohému V. Ďuriškovi až do momentu splatenia požičaných peňazí vo výške 14950,-eur. Z obsahu predloženého listinného dôkazu vyplýva, že žalovaný si od V. Ďurišku požičal sumu 14 950,-eur, nakoľko žalovaný v ňom uvádza, že svojim podpisom potvrdzuje, že všetok uvedený majetok ponecháva po dobu splatenia všetkých svojich pôžičiek vo výške 14 950,-eur nebohému V. Ďuriškovi, avšak z tohto dôkazu navyše predloženého žalobcom nevyplýva, že žalovaný predmetný dlh vo výške 14 950,-eur aj reálne V. Ďuriškovi alebo jeho právnemu nástupcovi splatil. Súd má za to, že žalovaný v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o úhrade predmetného dlhu tak ako to tvrdil. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že predmetný dlh splácal nebohému V. Ďuriškovi po častiach a, a že to malo byť z peňazí, ktoré mal uložené u seba doma, a teda skutočnosti uvádzané v odpore voči platobnému rozkazu nepreukázal. Takisto z výsluchu žalobcu pred súdom vyplynulo, že syn žalobcu, pôvodný veriteľ z predmetnej pôžičky mu povedal začiatkom roku 2019, že žalovaný mu predmetný dlh nevrátil. Navyše žalovaný súdu nepreukázal ani svoje tvrdenia o platení úroku za predmetnú pôžičku, ktoré mal uhrádzať v zmysle písomnej zmluvy o pôžičke do 23. dňa v mesiaci až do úplného splatenia pôžičky vždy proti podpisu V. D.. Skutočnosti uvádzané žalovaným, že mu V. Ďuriška vždy po zaplatení úroku zaplatenie potvrdil podpisom na jeden “hárok “ žalobca súdu nepreukázal, v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, nenavrhoval k danej veci vypočuť žiadneho svedka, a preto súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.
12. Súd má potom za to, že žalovaný bol riadne vyzvaný na úhradu dlhu, pričom na výzvu nereagoval a k dnešnému dňu svoj záväzok neuhradil, čím s plnením dlhu sa dostal do omeškania, a preto súd v súlade s § 517 OZ priznal žalobcovi spolu s istinou aj zákonne uplatnený úrok z omeškania výške 5,05 % ročne zo sumy 14 950,-eur od 12.11.2019 do zaplatenia.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP. Súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.
14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie .