Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: A., proti žalovanému: X. v konaní o zaplatenie 14.950,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 4. júna 2020, č. k. -70, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 14.950,- eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 12.11.2019 do zaplatenia a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou dňa 13.02.2020 na tamojšom súde domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 14.950,- eur s príslušenstvom dôvodiac, že so žalovaným bola právnym predchodcom žalobkyne (neb. J. D.) uzavretá zmluva o pôžičke dňa 23.05.2016, na základe ktorej žalovanému bolo požičaných 14.950,- eur s tým, že na základe adresovanej mu výzvy s povinnosťou vrátiť predmetnú sumu do 11.11.2019. Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas. Žalovaný nespochybňoval existenciu zmluvy o pôžičke avšak tvrdil, že bola zatajená zmluva o zaplatení pôžičky a že ňou disponuje žalobkyňa. Peniaze vracal po častiach, pričom tieto mal doma. Tvrdil teda zánik dlhu jeho splnením.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , , , , , s odkazom na ktoré dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Z predloženej zmluvy mal za preukázané, že medzi predchodcom žalobkyne J. D. a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 23.05.2016, na základe ktorej žalovanému bolo reálne odovzdaných 14.950,- eur bez dohodnutej lehoty splatnosti na ich vrátenie. Súd mal na základe rozhodnutia zo dňa 10.07.2019 pod sp. zn. , za preukázané, že predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudla žalobkyňa. Následne táto ako aktívne vecne legitimovaná v danej veci vyzvala žalovaného listom zo dňa 04.10.2019 na úhradu predmetného dlhu do 11.11.2019. Na základe výsluchu žalovaného súd mal preukázané, že žalovaný nespochybnil obsah pôžičky a reálne prevzatie sumy 14.950,- eur od J. D., nar. XX.XX.XXXX, avšak namietal skutočnosť, že predmetný dlh zanikol jeho splatením a poukázal na písomný dôkaz predložený žalobcom (dohodu o majetkovom vysporiadaní). Súd mal na pojednávaní zo žalobcom predloženého dôkazu označeného ako dohoda o majetkovom vysporiadaní zo dňa 19.02.2018 preukázané, v ktorej sa uvádza, že: „X. D.,

nar. XX.XX.XXXX potvrdzuje, že všetok jeho majetok v osobnom vlastníctve prenecháva J. D., nar. XX.XX.XXXX po dobu splatenia zapožičaných peňazí vo výške 12.800,- eur + 300,- eur = 13.100,- eur + 850,- eur = 13.950,- eur + 1.000,- eur = 14.950,- eur“ a to hnuteľné veci na danom listinnom dôkaze podrobne rozpísané. Z obsahu predmetného dôkazu súd uzavrel, že zmluvné strany si dohodli v zmysle zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam špecifikovaným v predloženej dohode o majetkovom vysporiadaní, ktoré žalobca prenechal nebohému V. D. až do momentu splatenia požičaných peňazí vo výške 14.950,-eur. Z obsahu predloženého listinného dôkazu podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný si od V. D. požičal sumu 14.950,- eur, nakoľko žalovaný v ňom uvádza, že svojim podpisom potvrdzuje, že všetok uvedený majetok ponecháva po dobu splatenia všetkých svojich pôžičiek vo výške 14.950,- eur nebohému V. D., avšak z tohto dôkazu nevyplýva, že žalovaný predmetný dlh vo výške 14.950,- eur aj reálne V. D., alebo jeho právnemu nástupcovi aj splatil. Súd mal za to, že žalovaný v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o úhrade predmetného dlhu tak ako to tvrdil, teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že predmetný dlh splácal nebohému V. D. po častiach a tiež, že to malo byť z peňazí, ktoré mal uložené u seba doma. Navyše žalovaný súdu nepreukázal ani svoje tvrdenia o platení úroku za predmetnú pôžičku, ktoré mal uhrádzať v zmysle písomnej zmluvy o pôžičke do 23. dňa v mesiaci až do úplného splatenia pôžičky vždy proti podpisu V. D.. Skutočnosti uvádzané žalovaným, že mu V. D. vždy po zaplatení úroku zaplatenie potvrdil podpisom na jeden “hárok “ rovnako žalobca súdu nepreukázal, v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz, nenavrhoval k danej veci vypočuť žiadneho svedka, a preto súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Keďže žalovaný bol riadne vyzvaný na úhradu dlhu, pričom na výzvu nereagoval a ani ku dňu rozhodnutia súdu svoj záväzok neuhradil, čím sa s plnením dlhu tiež dostal do omeškania, súd v súlade s priznal žalobcovi spolu s istinou aj zákonne uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.950,- eur od 12.11.2019 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle . Súd úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní t.j. 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie, posúdiac obsah odvolania uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. a (nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). Dôvodil, že s nebohým D. uzavrel zmluvu, v ktorej sa neuvádzal dátum splatnosti, pričom pôžičku mu vracal po častiach, čo vyplýva aj zo zmluvy. Podľa jeho názoru súd si nedostatočne preštudoval zmluvu zo dňa 19.02.2018, kde bolo laicky napísané o postupnom vrátení peňazí, ktoré on nebohému vyplácala a vracal. Podľa jeho názoru, z tejto vyplýva, že mu vrátil sumu 14.950,- eur, čo napísal nebohý osobne a potvrdil svojím podpisom. Akurát to bolo robené v čiastkach, ktoré tam boli rozpísané. V zmluve sú preto vynechané dva riadky, keďže nevedel, v akých sumách mu bude peniaze vracať.

5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že rozsudok považuje za vecne správny a navrhovala ho potvrdiť s tým, že žalovaný bude zaviazaný nahradiť jej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa jej názoru je rozhodnutie zákonné a spravodlivé, obrana žalovaného nelogická a účelová. Tento nepredložil jediný dôkaz o tom, že pôžičku splatil. Dokument, na ktorý poukazuje v odvolaní a ktorý aj predložil, vôbec nepojednáva o tom, že pôžička je splatená, ale jeho obsahom je dohoda na zabezpečení pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, už len z čoho vyplýva, že žalovaný zavádza. Pri tomto dokumente (majetkové vysporiadanie) o.i. tvrdil, že najskôr sa vypísali sumy, ktoré vrátil a pod text sa neskôr napísali hnuteľné veci, ktoré mali zabezpečiť pohľadávku nebohého D.. Toto však nemá logiku. Z akého dôvodu po zaplatení pôžičky by žalovaný dával svoj majetok do zábezpeky. Poukázala tiež na tvrdenie žalovaného, že peňažné prostriedky vo výške 12.000,- eur stále mal a neminul, tak potom nie je zrejmé z akého dôvodu by dával do zábezpeky svoje hnuteľné veci. Naopak táto listina dáva oprávnený záver, že žalovaný nezaplatil pôžičku a preto bol vytvorený dokument s názvom majetkové vysporiadanie, ktoré malo dať akú takú istotu nebohému D., že svoje peniaze dostane späť. Žalobkyňa svoj nárok v konaní riadne a plne preukázala.

6. Žalovaný vo svojej písomne replike na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že trvá na tom, že rozhodnutie súdu nie je spravodlivé a je účelové. Čiastočné sumy v dokumente uvádzané svedčia o tom, že tieto vrátil a zhodujú sa so sumou, ktorú prebral od nebohého D., pričom sám poslednú splátku a koncovú sumu

14.950,- eur tento aj napísal. Nie je logické, aby niekto po dvoch rokoch najprv po čiastkach vyplatil peniaze a potom dal do zábezpeky svoj majetok. Nič také nikdy netvrdil. Právnicky nie je napísaná ani prvá ani druhá zmluva, a to preto, že obaja jej účastníci boli presvedčení, že zmluvy uzatvorené medzi nimi sú správne, obe vedeli o čo ide a preto ich obaja aj podpísali. Podľa neho je to dobrý dôkaz o tom, že si od nebohého D. požičal sumu 14.950,- eur naraz a po dvoch rokoch mu ju po čiastkach splácal, tak ako je to rozpísané v druhej zmluve. Pretože požičanú čiastku splatil žiada, aby žaloba bola zamietnutá.

7. Žalobkyňa vo svojej duplike na repliku žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že sa pridržiava svojich vyjadrení. Poukazuje na to, že žalovaný opätovne nenavrhol žiadny dôkaz, o ktorý by oprel svoje tvrdenie. Dôkazné bremeno, že pôžička bola splatená neuniesol, pričom poukazuje na slovné spojenie uvedené v zmluve, na ktoré sa odvoláva žalovaný a ktoré znie: „D. potvrdzuje, že všetok jeho majetok v osobnom vlastníctve prenecháva D. po dobu splatenia zapožičaných peňazí vo výške ...“. Uvedené slovné spojenie po dobu splatenia zapožičaných peňazí je možné vykladať len spôsobom, že v danom čase nie je pôžička zaplatená a preto žalovaný v prospech nebohého J. D. svoj majetok zakladal.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore (žalovaný), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny v celom rozsahu podľa potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a odvolateľ existenciu takejto vady ani netvrdil.

11. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalovaný namieta nesprávne vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania, teda nesprávne skutkové a nadväzne tiež právne závery súdu prvej inštancie v otázke posudzovania zániku dlhu z pôžičky jeho splnením, čím uplatňuje vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. , .

12. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

13. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne skutkové a právne závery o neunesení dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že jeho dlh majúci pôvod v zmluve o pôžičke zo dňa 23. 05. 2016 vo výške 14.950,- eur uzatvorenej s právnym predchodcom žalobkyne (neb. J. D.) zanikol splnením ešte za života nebohého veriteľa (, ), za súčasného záveru, že listinu označenú ako „Dohoda o majetkovom vyrovnaní“ zo dňa 19.02.2018 nemožno interpretovať spôsobom požadovaným žalovaným, t.j. ako dôkaz splnenia a teda zániku jeho dlhu, ale ide zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam v nej špecifikovaným podľa , následkom čoho žalobe vyhovel a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na jej plný úspech v spore v rozsahu 100% (, ). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu so správnou citáciou aplikovaných právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočný podklad pre uskutočnenie vecného prieskumu v odvolacom konaní ( ).

15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania žalovaného, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:

16. Súd prvej inštancie žalobe na zaplatenie žalovanej sumy vyhovel z dôvodu, že dospel k záveru o nesplnení dôkaznej povinnosti žalovaným o zániku (splnení) dlhu zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej s predchodcom žalobkyne.

17. Ťažisková odvolacia námietka žalovaného spočíva v tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval obsah predloženej listiny označenej ako „Dohoda o majetkovom vyrovnaní“ zo dňa 19.02.2018 ako zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam v nej špecifikovaným podľa , pretože podľa jeho názoru ide o dôkaz, že svoj dlh ešte za života V. D. tomuto splnil, teda pôžičku mu po častiach vrátil.

18. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

19. Podľa splnením dlh zanikne.

20. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

21. Podľa plnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ().

22. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o pôžičke podľa je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. 23. V konkrétnostiach posudzovanej veci nebolo sporným, že vo vzťahu k uplatnenému nároku, došlo medzi právnym predchodcom žalobkyne (nebohým J. D.) a žalovaným dňa 23. 05. 2016 k uzatvoreniu reálneho kontraktu prevzatím zo strany žalovaného v hotovosti sumy v celkovej výške 14.950,- eur, pri nerozporovaní toho medzi kým a v akom postavení (predchodca žalobkyne ako poskytovateľ pôžičky a veriteľ, na strane druhej žalovaný ako prijímateľ pôžičky a dlžník) sa dohoda o poskytnutí pôžičky uzatvára, tiež podmienok splácania dohodnutého úroku z pôžičky a záväzku dlžníka túto vrátiť, teda vzťah medzi zmluvnými stranami ňou založený je nepochybne, ako správne posúdil tiež súd prvej inštancie, právnym vzťahom z pôžičky.

24. Vecná aktívne legitimácia žalobkyne oprávňujúca túto nárokovať si splnenie dlhu od žalovaného, má pôvod v rozhodnutí vydanom v dedičskom konaní po nebohom veriteľovi žalovaného J. D. (uznesenie zo dňa 10.07.2019 sp.zn. , ) a spornou v konaní nebola. Lehota splatnosti, teda vrátenia samotnej istiny pôžičky medzi zmluvnými stranami vychádzajúc z obsahu písomnej zmluvy dohodnutá nebola, v tom je potrebné dať žalovanému za pravdu. Avšak žalobkyňa potom, ako jej k tomu vzniklo oprávnenie majúce pôvod vo výsledku identifikovaného dedičského konania, písomne vyzvala žalovaného listom zo dňa 04.10.2019 na splnenie dlhu z pôžičky v lehote do 11.11.2019, prevzatie ktorej výzvy (tiež existenciu zmluvy o pôžičke, či prevzatie predmetu pôžičky) žalovaný nespochybňoval. V súlade s tak bol žalovaný ako dlžník, povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa v tom čase už v postavení veriteľa požiadala, v konkrétnostiach veci dňa 12.11.2019, čím je bez právneho významu odvolací poukaz žalovaného na to, že v zmysle písomnej zmluvy o pôžičke nebol dohodnutý termín jej vrátenia.

25. Ťažisková odvolacia námietka žalovaného spočíva v tvrdení, že dlh z pôžičky zanikol splnením, pričom za dôkaz tohto svojho tvrdenia označuje listinu označenú ako „Dohoda o majetkovom vyrovnaní“ zo dňa 19.02.2018, ktorej obsah podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ako zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam v nej špecifikovaným podľa .

26. Preskúmaním obsahu vyššie identifikovaného dôkazu vo svetle produkovanej odvolacej námietky odvolací súd dospel k záveru o jej nespôsobilosti privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

27. Jedným zo základných predpokladov platnosti právneho úkonu je jeho dostatočná určitosť. Aj napriek tomu môžu niektoré právne úkony (natoľko určité, že nie sú pochybnosti o ich platnosti) vykazovať určité znaky neurčitosti, ktoré je potrebné odstrániť pomocou ustálených výkladových pravidiel. Všeobecné výkladové pravidlá upravuje , ktorý dáva jednoznačne dôraz na jazykový výklad: „Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom“ ( ). Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová. Listina datovaná dňom 19.02.2018, na ktorú v odvolaní ťažiskovo odkazuje žalovaný, označená ako „Dohoda o majetkovom vysporiadaní“ obsahuje nasledovný text: „Dole podpísaný X. D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo ..................., svojím podpisom potvrdzuje, že všetok jeho majetok v osobnom vlastníctve prenecháva J. D., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo ........................, po dobu splatenia zapožičaných peňazí vo výške 12.800,- eur + 300,- eur = 13.100 eur + 850,- eur = 13.950,- eur + 1.000,- eur = 14.950,- eur. Ďalej je v listine identifikovaný súbor hnuteľných vecí a v pravom dolnom rohu tejto listiny sa nachádza podpis D. a žalovaného (autenticita podpisov v priebehu konania spornou nebola). Posúdiac obsah tejto listiny vo svetle všeobecných výkladových pravidiel, odvolací súd identicky s názorom súdu prvej inštancie zastáva názor, že predmetná listina z hľadiska jazykového vyjadrenia nevykazuje také známky jej neurčitosti, aby tu boli pochybnosti o tom, že vôľa osoby, ktorá ju vystavila je v rozpore s jej jazykovým prejavom a že túto by bolo možné udržateľne interpretovať inak, ako dohodu o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľným veciam špecifikovaným v predloženej listine označenej ako Dohoda o majetkovom vysporiadaní podpísanej žalovaným a pôvodným veriteľom J. D., vychádzajúc z ktorej táto vyjadruje vôľu žalovaného do doby splatenia požičaných peňazí v celkovej výške 14.950,- eur prenechať nebohému V. D. v dohode špecifikované hnuteľné veci ako zábezpeku do doby splatenia požičaných peňazí. Súd prvej inštancie teda predmetnú listinu jednoznačne interpretoval z hľadiska jej obsahu správne a v súlade s interpretačnými výkladovými pravidlami stanovenými . Odlišná interpretácia obsahu tejto listiny podsúvaná žalovaným, podľa ktorej táto má byť dôkazom o tom, že po častiach požičané peniaze vracal a tiež aj vrátil veriteľovi ešte za jeho života je neudržateľná, keďže žiadne z použitých výrazových prostriedkov v prospech takejto interpretácie nenasvedčujú, pričom odvolací súd nemá pochybnosť, (keď zo strany žalovaného nad rámec takéhoto tvrdenia žiadne ďalšie dôkazy v tomto smere produkované neboli) o tom, že vôľa konajúcich zachytená na tejto listine smerovala k zabezpečovaciemu prevodu, nie k vystaveniu dokladu preukazujúceho splnenie dlhu. Pokiaľ žalovaný

v odvolaní poukazuje na to, že výsledná suma má byť rozpísaná na čiastky, tak obsah tejto listiny by skôr nasvedčoval takej interpretácii, že výslednú požičanú sumu 14.950,- eur si mohol požičiavať po častiach, nie ju takto splácať, ako tvrdí. Použitá formulácia, podľa názoru odvolacieho súdu, je dostatočne jednoznačná na to, aby bolo možné prijať súdom prvej inštancie súdom vyvodené závery. Keďže ďalšie prostriedky procesnej obrany zo strany žalovaného produkované v priebehu konania neboli, plne opodstatnene súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam o tom, že žalobu na vrátenie pôžičky je potrebné zamietnuť z dôvodu, že dlh z nej zanikol splnením.

28. Odvolací súd vo vzťahu k nedostatočnej aktivite žalovaného pokiaľ ide o produkovanie dôkazov na jeho tvrdenie o zániku jeho dlhu z pôžičky splnením, poukazuje aj na základný princíp, ktorým je na rozdiel od mimosporového konania ovládaného vyšetrovacím princípom, ovládané dokazovanie v sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, a to princíp prejednací (zásada formálnej pravdy uvedená v ust. ), ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Ak tak strany nekonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania a to v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní a poslednou možnosťou je moment pred vyhlásením uznesenia súdom prvej inštancie o skončení dokazovania. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Keďže teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo tak na jednej strane na žalobkyni, akým spôsobom svoj nárok formulovala a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladala a na strane druhej na žalovanom na akých skutočnostiach pri reálnom predpoklade ich preukázania zakladá svoju obranu proti uplatnenému nároku u oboch vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená argumentácia, tomu-ktorému z nich môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si týchto povinností pretransformovaných do nesprávne, nedostatočne produkovaných tvrdení sa nutne muselo prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá dôkazné bremeno na preukázaní svojich tvrdení neuniesla, k naplneniu čoho aj došlo v posudzovanej veci na strane žalovaného, keď tento neprodukoval také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru o zániku dlhu z identifikovanej pôžičky jeho splnením, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jeho neprospech vydané rozhodnutie.

29. V konečnom dôsledku v súvislosti s nečinnosťou žalovaného odvolací súd mu dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, pretože je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu tieto strácať, čo plne dopadá tiež na využívanie zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti produkovania prostriedkov procesného útoku a obrany, inak nemôžu legitímne očakávať iné, ako v neprospech nich vydané rozhodnutie.

30. Vecne správne za týchto okolností je tiež rozhodnutie o náhrade trov konania medzi stranami sporu.

31. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).