Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Ek-783-2020.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Subarea
51Ek/783/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. E., F.. X.X.XXXX, Q. T.: D. XX, XXX XX E., zast. AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom: Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti povinnému: D. Š., F.. XX.X.XXXX, Q. T.: Z. XXX/XX, XXX XX Č., o výživné s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia zameškaného výživného na maloleté dieťa vo výške 618,99 Eur z a m i e t a.
II. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 23,89 Eur z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom doručeným súdu dňa 23.04.2020 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 2929,03 Eur titulom manželského výživného a 618,99 Eur titulom výživného na maloleté dieťa, na základe vykonateľných exekučných titulov - Rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 20P/318/2013, zo dňa 02.09.2014 (výživné na maloleté dieťa), a Rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6C/206/2013, zo dňa 25.03.2014 (manželské výživné).
2. Exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 20P/318/2013, zo dňa 02.09.2014 (ďalej len „exekučný titul“) súd rozhodol tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloletého Q. Š.I., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I), zaviazal otca platiť na maloletého výživné vo výške 150 Eur mesačne od 1.10.2013 vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6C/206/2013, zo dňa 25.03.2014 súd zaviazal povinného platiť oprávnenej manželské výživné.
3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Ex. por.“), Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Ex. por., súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
5. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Ex. por, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného, ak je účastníkom konania 1. fyzická osoba,
označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,
6. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) Ex. por., Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie spoločného zástupcu oprávnených.
7. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZR“), Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
14. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. (2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
15. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
16. Podľa § 67 C. s. p., Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
17. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). - V zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič (R21/1981).
20. Vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu, ustanovenú v § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Súd v prvom rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 C. s. p. Následne skúmal či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Okresný súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z odseku 2 predmetného ustanovenia, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinnosti), ktoré je predmetom konania.
21. S poukazom na ustanovenie § 35 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné; rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 12.09.2012 sp. zn. 6 Cdo 69/2012).
22. Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami súd zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnená uvedená matka maloletého dieťaťa, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa nie osoby, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nič na tom nemení ani skutočnosť, ktorú oprávnená uviedla v návrhu, že bolo vydané neodkladné opatrenie Okresného súdu Martin, sp. zn. 4P/66/2017 zo dňa 29.11.2017, ktorým súd zveril maloleté dieťa do starostlivosti otca. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Právo na výživu vzniká dieťaťu narodením, je právom osobnej povahy, nemožno ho preniesť na iného, a to ani na strane povinnej osoby. Výživné je v každom prípade nárokom dieťaťa. Platí to aj v prípade maloletého dieťaťa, preto aj keď je rozhodnutím súdu určené, že povinný rodič má platiť výživné na maloleté dieťa, pričom súd určil, že ho má platiť k rukám matky, došlo iba k vymedzeniu subjektu (tzv. platobného miesta), ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony (maloleté dieťa) alebo na účet v banke. Takýmto vymedzením osoby prijímajúcej výživné v mene dieťaťa nespôsobilého na právne úkony, nedochádza k prechodu výživného na túto osobu a nedochádza k nemu ani zmenou zverenia maloletého.
23. Oprávnená sa návrhom domáhala vymoženia zameškaného výživného: 2929,03 € titulom manželského výživného a 618,99 € titulom výživného na maloleté dieťa. V doplňujúcich informáciách o vyživovacej povinnosti uviedla, že „Dlh na manželskom výživnom predstavuje nezaplatené výživné za obdobie od mája 2017 vrátane do 30.06.2018, to je 14 mesiacov x 200 € a za júl 2018 od 1.7.2018 do 20.7.2018 /právoplatne rozvedené manželstvo rozsudkom OS MT sp.zn. 9P/44/2018-66/, čo predstavuje čiastku 129,03 €. Výživné na maloleté dieťa za obdobie od mája 2017 do októbra 2017 vrátane, kedy bol celkovo dlh 900 € a z uvedeného dlhu uhradil sumu 426 €, to znamená, že zostáva dlžná čiastka 474 € a za mesiac november 2017 od 1.11.2017 do 29.11.2017 /kedy bolo vydané neodkladné opatrenie OS MT, sp.zn. 4P/66/2017 zo dňa 29.11.2017, ktorým súd zveril maloleté dieťa do starostlivosti otca/ to je 144,99 € dlžnej sumy na výživnom za uvedený mesiac.“ Súd má za preukázané, že v Návrhu na vykonanie exekúcie bola ako osoba oprávnená uvedená matka, ktorá však nebola oprávnená požadovať
splnenie nároku z exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 20P/318/2013, pričom v uvedenom prípade ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Pri vymáhaní výživného ktoré sa platí na výživu dieťaťa je oprávneným dieťa, ktoré má právo domáhať sa splnenia vyživovacej povinnosti jej núteným výkonom. Marginálne súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 76 ods. 2 ZR, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
24. Súd záverom uvádza, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uhradil aj poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 Eur (bol spárovaný s týmto exekučným konaním). Nakoľko podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bol a je oslobodený oprávnený od platenia poplatkovej povinnosti za podanie návrhu (viď aj strana 5 odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Čadca, sp. zn. 6C/206/2013, zo dňa 25.03.2014), súd po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne samostatným uznesením o vrátení súdneho poplatku.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ označený ako oprávnený nie je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu v časti zameškaného výživného na maloleté dieťa (ktoré vyčíslil v sume 618,99 Eur) ako oprávnený, keďže oprávneným je len mal. dieťa, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v časti, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, návrh oprávneného v časti vymoženia zameškaného výživného na maloleté dieťa vo výške 618,99 Eur.
26. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti F) „Trovy exekúcie - oprávnený“ , trovy právneho zastúpenia, elektronického formulára uplatnil nárok na trovy exekúcie v sume spolu 182,84 Eur. Trovy právneho zastúpenia si vyčíslil z tarifnej hodnoty veci 3548,02 Eur po dva polovičné úkony právnej služby - prevzatie veci a návrh na vykonanie exekúcie, každý úkon po 65,56 Eur a 2 x režijný paušál vo výške 10,62 Eur, spolu 152,37 Eur + 20 % DPH, teda spolu 182,84 Eur.
27. Podľa § 199d ods. 1 Ex. por., oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
29. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
31. Podľa § 10 ods. 4 vyhlášky, Pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.
32. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol v časti vymoženia zameškaného výživného na maloleté dieťa podaný nedôvodne a súd návrh v tejto časti zamietol a oprávnená pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzala pri určení tarifnej hodnoty zo sumy zameškaného manželského výživného a aj zameškaného výživného na maloleté dieťa, s poukazom na vyššie uvedené je možné pri jej určení vychádzať iba zo sumy zameškaného manželského výživného v sume 2929,03 Eur. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 2929,03 Eur, potom odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle v zmysle § 13a ods. 2 vyhlášky (krátený o 1/2- icu) predstavuje 55,61 Eur.
33. Trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v tejto veci v exekučnom konaní - prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vypracovanie návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a 20 % DPH sú preto správne uplatnené v sume 158,95 Eur (55,61 Eur + 55,61 Eur + 10,62 Eur + 10,62 Eur + 20 % DPH 26,49 Eur). Nedôvodne sú uplatnené trovy vo výške 23,89 Eur (182,84 Eur - 158,59 Eur).
34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného s Exekučným poriadkom, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Ex. por., návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v sume 23,89 Eur zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.