Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cr-1-2017.pdf
PDF · 107.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v spore žalobcu: Bc. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX J., zast. JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza proti žalovanému: KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mlynárce - Štúrova 140, 949 01 Nitra, IČO: 35 941 472, právne zastúpenom JUDr. Petrom Bartošom, so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava- Dúbravka, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského Súdu Royal Development sp.zn. RD/149/2016 zo dňa 19.12.2016.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu L., zast., JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza proti žalovanému KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Mlynárce - Štúrova 140, 949 01 Nitra, IČO: 35 941 472, právne zastúpenom JUDr. Petrom Družstevná 32, 971 01 Prievidza, proti žalovanému Bartošom, so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava- Dúbravka, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
Žalobou zo dňa 20.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozsudok Rozhodcovského Súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSDR, zzpo so sídlom Suľany 243, Hruboňovo spisová značka RD/146/2016. Žalobu odôvodnil tým, že žalobou podanou na rozhodcovský súd sa žalovaný domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorú mu žalobca, ako konateľ spoločnosti Belluna, s.r.o. ( predtým NOVA buil, s.r.o.) mal spôsobiť svojim „ údajným“ zavineným konaním. Žalovaný svoj nárok hmotnoprávne oprel o § 135a ods. 5 Obch. zák. Dňa 28.11.2016 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí rozhodcovského konania s výzvou na doručenie žalobnej odpovede. Žalobca dňa 07.12.2016 zaslal žalobnú odpoveď v ktorej poprel, že by svojim zavineným konaním ako konateľ spoločnosti Belluna s.r.o. spôsobil žalovanému akúkoľvek škodu a zároveň namietol existenciu rozhodcovskej doložky resp. rozhodcovskej zmluvy, pretože nemá vedomosť, že by takáto doložka resp. zmluva medzi stranami sporu existovala. Týmto úkonom odmietol právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci. Žalobca bol od 20.12.2016 do 05.01.2017 v zahraničí. Po návrate zistil, že má na pošte od 22.12.2016 uloženú zásielku s tým, že na oznámení o uložení zásielky bola uvedená odberná lehota na vyzdvihnutie 18 dní t.j. do 08.01.2017. Ako odosielateľ bol uvedený Hruboňovo ( sídlo rozhodcovského súdu). Pri pokuse o vyzdvihnutie zásielky mu bolo oznámené, že zásielka bola vrátená odosielateľovi, pretože mala odbernú lehotu 5 dní. Žalobca nedoručenie zásielky reklamoval na pošte a zároveň sám mailom aj telefonicky žiadal odosielateľa o opätovné doručenie zásielky, čo tento odmietol. Opätovné doručenie zásielky rozhodcovský súd podmienil uhradením rozhodcovských poplatkov vo výške 1.440 Eur.
Listom zo dňa 06.02.2017 žalobca opakovane požiadal o doručenie zásielky, čo však rozhodcovský súd neakceptoval. Žalobca má dôvodnú obavu z toho, že zásielka, ktorá bola uložená na pošte dňa 22.12.2016 je s veľkou pravdepodobnosťou rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského Súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSDR, zzpo so sídlom Suľany 243, Hruboňovo . Žalobca podáva žalobu z právnej opatrnosti a obsah rozhodcovského rozsudku mu nie je známy. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. K žalobe doložil žalobu na náhradu škody podanú na rozhodcovský súd, oznámenie o začatí rozhodcovského konania, vyjadrenie žalovaného k žalobe v rozhodcovskom konaní s námietkou neexistencie rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, oznámenie o uložení zásielky odosielateľa Hruboňovo s vyznačenou úložnou dobou 18 dní, email od Arbitrážne centrum ROYAL DEVELOPMENT - RSDR, zzpo v ktorom podmieňuje opakované zaslanie zásielky úhradou rozhodcovských poplatkov žalobcom, Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe obsiahnuté v odvolaní voči rozhodnutiu súdu o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku venoval predovšetkým samotnému odvolaniu. K žalobe uviedol, že rozhodcovskému konaniu RD/149/2016 predchádzalo rozhodcovské konanie RD/126/2016 voči spoločnosti Belluna s.r.o. (právny nástupca spoločnosti NOVA build s.r.o.), v ktorej bol žalobca konateľom a ktorú následne previedol na bieleho koňa, aby nemusel platiť svoje záväzky. Výška náhrady škody a existencia rozhodcovskej zmluvy už bola vecou rozhodnutou res iudicata Rozhodcovským rozsudkom RD/126/2016 z 12.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť . a vykonateľnosť dňa 09.09.2016. Týmto rozhodnutím res iudicata je podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. viazaný aj Okresný súd Bratislava V. V rozhodcovskom konaní RD/149/2016 už nebolo predmetom dokazovania ani výška náhrady škody voči žalobcovi (žalovanému v rozhodcovskom konaní) a ani existencia rozhodcovskej zmluvy. Tieto veci už boli rozhodnuté res iudicata. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. ( ďalej ZRK) ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. V rozhodcovskom konaní RD/149/2016 bolo predmetom konania iba to, či žalobca ako bývalý konateľ spoločnosti NOVA build s.r.o. v čase svojej funkcie konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou a či spôsobil žalovanému úmyselnú škodu podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Predmetom konania na Okresnom súde Bratislava V nemôže byť porušenie hmotnoprávnych predpisov ani napadnutie vecnej nesprávnosti rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie ani nestanovil základnú existenciu predmetu súdneho konania podľa § 40 ods. 1 ZRK Zrejme preto, že tento predmet - spochybňovanie rozhodcovského konania RD/149/2016 neexistuje. Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla aj tacitným spôsobom a to formálne neplatným spôsobom podania žalobnej odpovede zo strany žalobcu. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) nepodal rozhodcovskému súdu v stanovenej 15 - dňovej lehote podľa § 18 ods. 4 ZRK žalobnú odpoveď. Pokiaľ by si súd prvej inštancie riadne preštudoval rozhodcovský spis, tak tento fakt by nemohol prehliadnuť. Podľa § 17a ZRK „Na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote.“ Žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal v stanovenej lehote právomoc rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 2 ZRK Preto neexistuje žiaden dôvod, aby takúto istú námietku mohol vznášať v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem preklúzie námietky v takom prípade dochádza podľa § 4 ods. 7 ZRK k vzniku rozhodcovskej zmluvy. Jedná sa o totožné ustanovenie ako uvádza § 151 ods. 1 CSP „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.“ Podľa § 153 ods. 2 CSP „Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť.“ Zhrnutie procesnej situácie žalobcu je presne definované v § 40 ods. 4 ZRK „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods.1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“
Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Za inú zmenu v osobe dlžníka nie je možné považovať, s poukazom na § 134 ods. 2 Obchodného zákonníka štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu, nakoľko tu ide o iné subjekty zodpovednosti, ale aj iný obsah záväzku ( zodpovednosť za škodu). Žalobca namieta existenciu rozhodcovskej doložky resp. platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a z tohto dôvodu aj právomoc rozhodcovského súdu.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Žalobca ako fyzická osoba neuzavrel rozhodcovskú doložku ani rozhodcovskú zmluvu a rozhodcovský súd svojim rozsudkom preniesol na neho zodpovednosť za škodu v zmysle § 135a Obch. zák. Žalobca zároveň namietol spôsob doručenia resp. nedoručenia rozhodcovského rozsudku , ktorý je detailne popísaný v žalobe. Žalobca podával žalobu v čase keď tento rozsudok nemal vo svojej dispozícií a to práve z ohľadom prekluzívnu 60 dňovú lehotu na jeho podanie. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti BELLUNA s.r.o. vyplýva, že žalobca prestal byť konateľom spoločnosti 29.07.2016 teda ešte predtým ako začal rozhodca rozhodcovské konanie.
Žalobca ďalej uviedol, že podaním zo dňa 07.12.2016 žalobca namietal neexistenciu rozhodcovskej doložky a toto podanie bolo doručené rozhodcovskému súdu.
Žalovaný uviedol, že žalobca si ako štatutár spoločnosti BELLUNA s.r.o. objednal od žalovaného služby, za ktoré nezaplatil. Žalovaný sa teda obrátil so svojim nárokom na rozhodcovský súd. Právomoc rozhodcovského súdu bola odôvodnená od rámcovej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných veci a všeobecných obchodných podmienok prenájmu. Rozhodcovský súd vydal 12.09.2016 rozsudok sp.zn. RD/126/2016 ktorý nebol nikdy napadnutý , je právoplatný, vykonateľný a teda záväzný. Keďže pohľadávka voči spoločnosti BELLUNA s.r.o. bola nedobytná a žalovaný si nedokázal vymôcť pohľadávku z majetku tejto spoločnosti vzniklo mu zákonné právo uplatňovať si svoju nedobytnú pohľadávku voči konateľovi spoločnosti dlžníka teda voči žalobcovi. Existencia rozhodcovskej zmluvy bola už vecou právoplatne rozhodnutou v konaní RD/126/2016 a táto zmluva platila podľa § 3 ods. 2 ZRK i v konaní v ktorom žalovaný žaloval žalobcu o náhradu škody. Na podporu tejto argumentácie poukázal na súdnu prax a to konkrétne na rozsudky Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 21Cr/32/2016 sp.zn. 24CSr/3/2016 . Čo sa týka doručovania rozhodcovského rozsudku tak tento dôvod, ak by teda existoval, by bolo potrebné subsumovať o ust. § 40 ods.1 písm. a bod. 4 ZRK, ktorý ale žalobca vyslovene neuvádza v podanej žalobe a podľa názoru Ústavného súdu SR sp.zn.III US 423/2014 musí žalobca uviesť dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote ale obhliadnuc od uvedeného má žalovaný za to, že ak by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený z tohto dôvodu , žalobca mal odôvodniť a najmä preukázať v čom uplatnenie fikcie doručenia podľa § 25 ZRK malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Toto žalobca nepreukázal a podľa názoru žalovaného ani uplatnenie fikcie nemohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej keďže žalobcovi ako žalovanému v rozhodcovskom konaní bolo doručované už rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 3 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych ZRK nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Podľa § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2,3 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
Podľa § 4 ods. 6 ZRK konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 21 ods. 1 ZRK rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
Podľa § 21 ods. 2 ZRK účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
Podľa § 21 ods. 4 ZRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 40 ods. 1 ZRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252350'&ucin- k-dni='30. 6.2016'> tohto zákona.
Podľa § 40 ods. 3 ZRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 ZoRK v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
Súd sa v prvom rade zaoberal včasnosťou podania žaloby nakoľko úspech tejto žaloby závisí aj od od toho, či bola podaná v zákonnej lehote. V prípade, že žaloba v zákonnej lehote podaná nebola, nemôže súd nároku žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku poskytnúť ochranu. Zo znenia § 21 ods. 2 ZRK jednoznačne vyplýva, že účastník rozhodcovského konania musí uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, musí tak urobiť pri prvom úkone vo veci samej. Žalobca v danom prípade vzniesol túto námietku pri prvom úkone vo veci samej a to v žalobnej odpovedi a na posudzovanie včasnosti podania tejto námietky nemá vplyv, či bola žalobná odpoveď podaná v lehote určenej rozhodcom. Námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu je možné vzniesť aj pred vznesením meritórnej obrany, jedinou podmienkou je, aby bola vznesená najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, čo žalobca aj urobil.
Žalovaný v tomto konaní namietal, že námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola podaná oneskorene, pričom má zrejme na mysli, že nebola podaná v rozhodcom určenej lehote na podanie žalobnej odpovede. S týmto tvrdením sa súd nestotožňuje. ZRK v ustanovení § 21 ods. 2 nestanovuje pre podanie námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu žiadnu časovú lehotu. Ani v prípade, ak by bola žalobná odpoveď podaná po rozhodcom určenej procesnej lehote nemá vplyv na to, že námietka nedostatku právomoci bola podaná v lehote podľa § 21 ods. 1 ZRK a to pri prvom úkone vo veci samej.
Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd o námietke nedostatku právomoci nerozhodol samostatným uznesením a ani v rozhodcovskom rozsudku, môže sa účastník rozhodcovského konania domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm./ a bod 3 ZRK.
Predmetom rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok bolo uplatnenie náhrady škody spôsobenej úmyselným konaním zo strany žalobcu ako konateľa obchodnej spoločnosti Belluna, s.r.o. porušením odbornej starostlivosti. Rozhodca rozhodcovského súdu odôvodnil právomoc prejednať spor na základe rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v Rámcovej zmluve o podnikateľskom nájme hnuteľných veci NZ č. 014 - 1491032 zo dňa 17.03.2014 , uzavretej medzi spoločnosťou NOVA build, s.r.o. ( po zmene obchodného mena Belluna, s.r.o.) ako i Všeobecných podmienok pre prenájom kontajnerov.
Podľa § 3 ods. 1 ZRK v znení neskorších predpisov aplikačný rozsah rozhodcovskej zmluvy je obmedzený len na existujúce, prípadne budúce spory medzi zmluvnými stranami rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným, nebola uzavretá medzi žalobcom, a povinným, a preto nepovažoval za preukázané, že spor, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, by bol vzájomným sporom medzi zmluvnými stranami rozhodcovskej zmluvy.
Žalobca ako fyzická osoba konajúca vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť nijakým spôsobom nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, keď v zmluvnom vzťahu konal ako konateľ spoločnosti, teda v mene právnickej osoby, ktorú úkony jej konateľa aj zaväzovali. Žalobca nie je právnym nástupcom
právnickej osoby, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu so žalovaným.. Preto sa na neho nevzťahuje rozhodcovská doložka citovaná rozhodcom v odôvodnení rozhodcovského rozhodnutia. Za inú zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka v zmysle § 3 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní nemožno považovať, s poukazom na § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka, štatutárny orgán dlžníka, titulom zodpovednosti za spôsobenú škodu. V takom prípade veriteľ uplatňuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľovi. To znamená, že „za splnenia základných zákonných predpokladov v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka (a predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie povinnosti konateľa, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi) mohol žalovaný žalobou uplatňovať nárok na náhradu škody voči jej konateľovi vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet, avšak kvantitatívne obmedzenej vo výške svojej pohľadávky s príslušenstvom. Za inú zmenu v osobe dlžníka, tak ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 2 ZRK nemožno považovať zodpovednostný vzťah konateľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľom, nakoľko tu ide o iné subjekty zodpovednostného vzťahu, ale aj o iný obsah záväzku (náhrada škody).
Na základe rozhodca nemal právomoc prejednať a rozhodnúť spor žalobcom a žalovaným, a teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní a preto ho bolo potrebné zrušiť.
1. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
3. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
4. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech aj napriek zamietnutiu nadbytočného výroku, preto mu súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.) Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).