Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_35Pu-1-2024.pdf
PDF · 94.16 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pu/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS D., o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, takto
rozhodol:
Z a č í n a s a bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B. v zdravotníckom zariadení.
U s t a n o v u j e s a A. B. pre toto konanie opatrovník Obec C., so sídlom XXX XX C. XX.
Prevzatie A. B. do zdravotníckeho zariadenia j e p r í p u s t n é .
odôvodnenie:
1. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v D. (ďalej len „nemocnica“) dňa 29.02.2024 tunajšiemu súdu oznámila prevzatie pacienta ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jeho súhlasu. Nemocnica ďalej uviedla, že odsúdený bol prijatý na psychiatrické oddelenie v nemocnici dňa 29.02.2024 o 10.10 hod. na základe odporučenia E. F., psychiatričky. Vykonaným psychiatrickým vyšetrením bolo zistené, že psychický stav pacienta vyžaduje neodkladné ústavné liečenie pre riziko G. alebo H., prítomná I. J. C. (G., pocity K.). Nemocnica žiadala o posúdenie zákonnosti dôvodov prevzatia chorého do ústavnej starostlivosti.
2. Podľa § 253 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
3. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
4. V zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP začal súd konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave.
5. Podľa § 256 CMP, súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
6. Podľa § 257 ods. 1 CMP, ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
7. Podľa § 257 ods. 3 CMP, rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
8. Podľa § 258 ods. 1 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.
9. Podľa § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
10. A. B. v konaní žiadal, aby mu súd ex offo ustanovil zástupcu, a to advokáta E. J. G. alebo advokáta L. D. I.. Súd ho poučil, že v tomto konaní súd ex offo právneho zástupcu neustanovuje. Na to A. B. uviedol, že vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov požiada o bezplatnú právnu pomoc. Vzhľadom na to, že A. B. si v konaní nezvolil zástupcu, nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je plnoletý, súd mu z dôvodu opatrnosti ustanovil podľa § 256 CMP pre toto konanie opatrovníka. Podľa § 71 CSP súd ustanoví za procesného opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. Ak takejto osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu. Z dôvodu, že v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, musí súd v zmysle § 262 ods. 2 CMP vydať uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného, ustanovil A. B. za opatrovníka obec, v ktorej má umiestnený hlásenú adresu trvalého pobytu, pričom súhlas obce s jej ustanovením za opatrovníka sa nevyžaduje.
11. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
12. Súd vypočul ošetrujúcu lekárku MUDr. M.. Súd sa oboznámil s okolnosťami, za ktorých bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie nemocnice. Súd takto zistil, že umiestnený bol privezený z materského ústavu, ktorým je Ústav na výkon trestu odňatia slobody v N. na odporučenie psychiatra z ústavu pre psychotickú dekompenzáciu umiestneného.
13. Z výpovede ošetrujúcej lekárky súd zistil, že u umiestneného sa prejavuje psychotický proces, a to I. myšlienky, J., G., C. myšlienky, nekritický postoj, cíti sa ovplyvnený zvonku. Umiestnený je momentálne na sledovaní, lieky podľa potreby. V minulosti bol už viackrát vyšetrený psychiatrom bez psychologického procesu. V súčasnosti všetko neguje.
14. Súd sa v súlade s § 261 CMP nahliadnutím oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, pričom skonštatoval, že okolnosti uvádzané ošetrujúcou lekárkou sa zhodujú s obsahom zdravotnej dokumentácie umiestneného. Súd sa snažil vypočuť aj E. I. M., ktorého A. B. uviedol ako jediného lekára, s ktorým komunikoval, avšak ten sa v nemocnici v tom čase nezdržiaval.
15. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
16. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článku 17 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 17 Ústavy Slovenskej republiky uvádza, že prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom [zákon č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z .z.“)]. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu, CMP upravuje v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné
konanie). Dôvody, pre ktoré môžu byť fyzické osoby bez svojho súhlasu umiestnené a držané v ústave vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z .z., ide napr. o choroby, pri ktorých je možné uložiť povinné liečenie. Detenčné konanie prebieha obligatórne s pojednávaním. Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Detenčné konanie je mimosporovým konaním ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Za určitých okolností, s ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné od výsluchu upustiť. Ak o výsluch požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, musí ju súd vyslúchnuť vždy. Obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Okolnosťou odôvodňujúcou upustenia od výsluchu je zlý zdravotný stav osoby, prípadne ak by bol výsluch s ohľadom na zdravotný stav na ujmu osoby. Už z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného [viď publikáciu Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2017, str. 837 až 842; (ďalej len „Komentár“)].
17. Ošetrujúca lekárka sa domnieva, že umiestnený je spôsobilý chápať zmysel konania a rozhodnutia, odporúčala mu doručovať písomnosti súdu. Ošetrujúca lekárka sa domnieva, že výsluch umiestneného nie je na ujmu jeho zdravotného stavu. V súlade s § 260 ods. 1 CMP bol vykonaný výsluch umiestneného, ktorý po poučení podľa § 258, 259 a 257 ods. 3 CMP uviedol, že z dôvodu opatrnosti žiada o právneho zástupcu na náklady štátu. Nežiadal, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník a žiadal, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní. Ďalej umiestnený uviedol: „Ide o to, že ja som takmer 15 rokov vo výkone trestu. Za ten čas, ja som nikoho nenapadol, ústavný majetok som nepoškodil, ja som sa nikdy nepokúsil o útek ani o nejaké sebapoškodzovanie, teda samovraždu. Od februára roku 2017 som bol vo výkone trestu v N., kde sa bránim mojimi sťažnosťami, žalobami, trestnými oznámeniami. Naposledy som napísal v súvislosti zo zdravotnými ťažkosťami, ktoré pociťujem a ktoré sú nahlásené aj u všeobecného lekára – G. O. P., C. C., Q. R. J. H. G. R. A.. Mnoho rázy som bol u všeobecného lekára v N., no a tie zdravotné ťažkosti pretrvávali a napísal som teda jednu žiadanku, tuším to bolo riaditeľovi alebo príslušníkovi preventívno-bezpečnostnej služby, kde som uviedol, že počujem akési vnútorné hlasy. No ale to bolo také nepresne interpretované, v podstate sa jednalo o to, že väzni vykríkali zdola, zhora, z vychádzky: „B. obes sa, nech už máš pokoj atď“. No a došlo k nepochopeniu, ako aj tuná pánovi doktorovi som povedal, zrejme si myslia, že to myslím nejaké vnútorné hlasy, akoby nejaká osobnosť ďalšia alebo osoba, tak tak to neni. To bol len niekto z ústavu, ja som to tak napísal a nečakal som, že až takto nezinterpretujú. Tak jednoducho tu som mu to povedal. Aj on potom sám pochopil. Na základe takéhoto niečoho poslať človeka na psychiatriu, dokazuje len určitú škodoradosť zo strany personálu v N., to je celé. Ja som preto aj z toho prístupu tuná vycítil takú určitú averziu, tak preto som odmietol podpísať informovaný súhlas. Práve preto, že ja som nebol o ničom poučený, o účele, následkoch, zdravotnej starostlivosti. Prišiel som tam do tej miestnosti, posadil som sa, pýtala sa ma pani sestrička tuším: „Vy ste slobodný?“, hovorím „áno“. Výška, váha, atď. a podpíšte nám informovaný súhlas. A ja hovorím, že ale veď ja som nebol ešte ani o ničom poučený, ešte som ani nepovedal, čo Vám je. Tak už z toho boli takí nahnevaní. Z tejto skúsenosti som si povedal, nemôžem podpísať, lebo ja nie som psychiatrický pacient. Ja nemám žiadnu choromyseľnosť v pravom slova zmysle. Aj znalecké posudky v trestnom konaní jasne hovoria, že ja som neni choromyseľný. Mne určili, to spravidla dávajú každému, kto je odsúdený z nejakého závažného trestného činu, že disociálna porucha osobnosti. To je porucha vyšších citov, alebo teda absencia vnútorného svedomia, ale ani tú nemám. V tejto súvislosti ja považujem moje
umiestnenie v tomto zariadení za nedôvodné a neopodstatnené a odmietam akúkoľvek liečbu, lebo je to zneužiteľné. Psychológia a psychiatria nie je exaktná veda. To je jednoducho subjektívna veda. Môže sa to prirovnať aj k advokátom, napr. máte dvoch advokátov, tak majú dva rozdielne právne názory na ten istý právny úkon. Ale vo vzťahu ku mne mám obavu, že by to bolo zneužité. Doteraz mi povedali, že budete tu dovtedy, kým nám nepodpíšete informovaný súhlas, tak to je vydieranie. Ja už som dneska písal žiadosť pánovi riaditeľovi a bol by som veľmi rád, keby ma čo najskôr poslali do N. väznice. Už samotné moje prevezenie tu je diskutabilné z hľadiska dôvodnosti a opodstatnenia. Si zoberte, že riziko. Aké riziko? Však za 15 rokov, takmer, som v živote nikoho nenapadol. Ja som bol napadnutý, tak ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie. Takže aké liečba? To je len zneužitie na to, aby ma tu likvidovali, to je celé. A aká hospitalizácia? Lieky mi nadávajú, ale ani by som nezobral. K čomu? K agresivite? K akej agresivite? Ja som tu niečo rozbil alebo násilné. 15 rokov som neurobil nič zlé. S doktorkou F. som mal. naposledy pohovor, keď dochádzalo k môjmu budeniu zo spánku, to je veľmi dávno. Teraz som nemal žiadny pohovor s ňou, to už je roky. Čiže ak tam je nejaký zápis, tak by som bol rád keby ste ma poučili. To už dokazuje to, že ona vie, že ja nie som psychiatrický pacient, ale ona nemá so mnou čo robiť. Aj tak prišla za mnou vtedy, v súvislosti s tým budením, len na základe tej mojej žiadosti, takže tak. Keď si pozriete tú zdravotnú dokumentáciu, tak tam mám, že žiadam vitamíny, nasivin, problémy s budením, G. čo som mal, A. atď., bežné zdravotné ťažkosti. Takže ja si myslím, že moje zotrvanie v tomto ústave je skutočne nedôvodné a neopodstatnené. Tak dúfam, že rozhodnete skutočne tak ako sa prislúcha, bez zaujatosti a pôjdem čo najskôr do N. ústavu. Každý väzeň môže napísať čokoľvek, aj že chce spáchať samovraždu, len tak z recesie, ale to nezakladá dôvod, aby ho ktokoľvek hospitalizoval. Žiadne úkony tu so mnou nevykonávajú. Ani neni so mnou aké úkony vykonávať. Ja som sa v živote nepokúsil o samovraždu. Tu je pre mňa ťažké byť, lebo všetky úradné konania mi stoja. Ja tu nemôžem ísť na počítač. Ja mám veľmi veľa úradných konaní, napr. správne žaloby voči rozhodnutiam väznice, európsky súd, ústavný súd, odovzdanie do iného štátu riešim. Požiadal som do P., čaká sa na ÚS, do A. federácie, tak isto je to na ÚS SR. Pracovne nie som zaradený. Odôvodnil som to takto: „Práca, za ktorú nie je primeraná pláca, je otroctvo, ktorému sa nemôžeme podrobiť.“ Keď bude výplata väzňa navýšená na úroveň minimálnej mzdy, ja budem s radosťou pracovať, ale tá výplata, ktorá je, to je katastrofa. Tak ja by som bol veľmi rád, keby aj z Vašej iniciatívy som bol premiestnený do ÚVTOS N.. Z tohto mám životné ponaučenie, na základe ktorého už nikdy nikomu nedám akúkoľvek zámienku na to, aby mňa poslal do takého zariadenia. Nikdy nikomu, ani slovom, ani písmom.“
18. Podľa názoru ošetrujúcej lekárky je potrebné prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení. Predpokladaná doba liečenia je 2 týždne.
19. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona číslo 576/2004 Z. z., pacienta možno bez informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, ak pacient v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu.
20. Súd v predmetnej veci vykonal výsluch všetkých účastníkov predmetného konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Z výpovede ošetrujúcej lekárky súd zistil, že u umiestneného je vzhľadom na jeho zdravotný stav potrebné sledovanie pre psychotický syndróm, nakoľko môže dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Umiestnený s lekármi však nespolupracuje, v ústave odmieta liečbu liekmi. Preto súd dospel k záveru, že prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení je potrebné, je v jeho záujme a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Súd záverom dopĺňa, že jeho povinnosťou je prioritne sa zaoberať zdravotným stavom umiestneného. Súd je povinný posúdiť či umiestnený skutočne ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo či vážne hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu takým spôsobom, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda. Uvedená skutočnosť, i keď je pre rozhodnutie vo veci kľúčová, nie je otázkou právnou, ale je odbornou medicínskou otázkou, na ktorú môže dať odpoveď jedine ošetrujúci lekár zo zdravotnej dokumentácie umiestneného. Súd si takéto vyjadrenie môže iba osvojiť, pričom nemá reálnu možnosť ho spochybňovať. Dokazovaním, vykonaným podľa § 261 CMP mal súd za preukázané u umiestneného zhoršenie psychického stavu, ktorý je potrebné odsledovať. Skutočný stav, tak ako bol zistený súdom, bol postačujúci na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Pre rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je rozhodujúci výsluch umiestneného, výsluch
ošetrujúceho lekára a zdravotná dokumentácia umiestneného, ktoré dôkazy umožňovali súdu prijať záver o tom, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Proti výroku, ktorým bolo začaté konanie bez návrhu v zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.