Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoPs-4-2024.pdf
PDF · 74.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoPs/4/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci umiestneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS D., zastúpeného procesným opatrovníkom Obec Svederník so sídlom 013 32 Svederník, o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 35Pu/1/2024-13 zo dňa 05.03.2024, takto
rozhodol:
I. Uznesenie v časti týkajúcej sa vyslovenia prípustnosti prevzatia A. B. do zdravotníckeho zariadenia (výrok III.) p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 35Pu/1/2024-13 zo dňa 05.03.2024 rozhodol, že začína sa bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B. v zdravotníckom zariadení (výrok I.). Ustanovil A. B. pre toto konanie opatrovníka Obec Svederník, so sídlom 013 32 Svederník 48 (výrok II.) a vyslovil, že prevzatie umiestneného A. B. do zdravotníckeho zariadenia je prípustné (výrok III.). Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 254 ods. 2, § 256, § 257 ods. 1, 3, § 258 ods. 1, § 259 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 29.02.2024 Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v D. (ďalej len „nemocnica“) mu oznámila prevzatie pacienta odsúdeného A. B. do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd prvej inštancie vypočul ošetrujúcu lekárku E. F., oboznámil sa s okolnosťami, za ktorých bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie nemocnice. Súd prvej inštancie zistil, že umiestnený bol privezený z materského ústavu, ktorým je Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove na odporučenie psychiatra z ústavu pre psychotickú dekompenzáciu. Z výpovede ošetrujúcej lekárky bolo zistené, že psychický stav umiestneného vyžaduje neodkladné ústavné liečenie pre riziko hetero alebo autoagreisvity, je prítomná bludná psychotická symptomatológia (halucinácie, pocity ovplyvňovania). V minulosti umiestnený už bol viackrát vyšetrený psychiatrom bez psychologického procesu, v súčasnosti všetko neguje. Ošetrujúca lekárka uviedla, že sa domnieva, že umiestnený je spôsobilý chápať zmysel konania a rozhodnutia, odporúčala mu doručovať písomnosti súdu, odporučila aj jeho výsluch bez ujmy na jeho zdravotný stav. Z tohto dôvodu bol vykonaný v súlade s § 260 ods. 1 CMP výsluch umiestneného, ktorý po poučeniach podľa § 258, § 259 a § 257 ods. 3 CMP uviedol, že z dôvodu opatrnosti žiada o právneho zástupcu na náklady štátu. Nežiadal, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník a žiadal, aby mu súd doručoval všetky písomnosti. V rámci výpovede uviedol, že je takmer 15 rokov vo výkone trestu, za ten čas nikoho nenapadol, majetok
nepoškodil, nikdy sa nepokúsil o útek, ani o nijaké sebapoškodzovanie, teda samovraždu. Od februára 2017 bol vo výkone trestu v G., kde sa bránil sťažnosťami, žalobami, trestnými oznámeniami. Naposledy písal v súvislosti so zdravotnými ťažkosťami, ktoré pociťuje a ktoré sú nahlásené u všeobecného lekára, horúčava na čele, svalová strnulosť, zimnica v podpazuší a horúčava v rozkroku. Zároveň potvrdil, že napísal, keď tieto ťažkosti nepretrvávali, že počuje akési vnútorné hlasy. Nečakal však, že to všetko takto zle zinterpretujú a na základe toho poslať človeka na psychiatriu dokazuje len určitú škodoradosť zo strany personálu v G.. Považuje jeho umiestnenie za nedôvodné a neopodstatnené a odmieta akúkoľvek liečbu. Podľa názoru ošetrujúcej lekárky bolo potrebné prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení. Predpokladaná doba liečenia bola stanovená na dva týždne. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že z výpovede ošetrujúcej lekárky zistil, že umiestneného je vzhľadom na jeho zdravotný stav potrebné sledovanie pre psychotický syndróm, nakoľko môže dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Umiestnený s lekármi nespolupracuje, v ústave odmieta liečbu liekmi. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení je potrebné, je v jeho záujme a rozhodol tak o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Súd prvej inštancie zároveň doplnil, že je povinnosťou prioritne sa zaoberať zdravotným stavom umiestneného. Súd je povinný posúdiť, či umiestnený skutočne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Uvedená skutočnosť, i keď je pre rozhodnutie vo veci kľúčová, nie je otázkou právnou, ale odborno-medicínskou otázkou, na ktorú môže dať odpoveď jedine ošetrujúci lekár zo zdravotnej dokumentácie umiestneného. Súd prvej inštancie si takéto vyjadrenie môže iba osvojiť, nemá reálnu možnosť ho spochybňovať. Dokazovaním vykonaným podľa § 261 CMP mal súd prvej inštancie za preukázané u umiestneného zhoršenie psychického stavu, ktorý je potrebné sledovať. Skutočný stav, tak ako bol zistený súdom, bol postačujúci na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť.
2. Proti uzneseniu v časti týkajúcej sa vyslovenia prípustnosti prevzatia A. B. do zdravotníckeho zariadenia (výrok III.) v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie tento umiestnený. V odvolaní uviedol, že vo veci postupovala a rozhodla sudkyňa, ktorá bola negatívne zaujatá proti nemu a pozitívne voči protistrane. Nebola naplnená skutková podstata § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z. - prítomnosť duševnej choroby a/alebo duševnej poruchy, pretože žiadnou netrpí, nemá, a preto ani nie je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že jeho umiestnenie v zdravotníckom zariadení bolo a je v jeho prípade prostriedkom na zastrašenie ho v uplatňovaní jeho práv ako sú podávanie sťažností, žiadosti o pohovor, žalôb, trestné oznámenia, ktorými sa bráni proti vykorisťovaniu vo väzení. Žiadal rozhodnutie zrušiť a zároveň oznámil, že požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci pridelením advokáta, ktorý, keď mu bude pridelený, odvolanie doplní aj rozvinie.
3. Predmetné odvolanie bolo doručené Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS D., ako aj procesnému opatrovníkovi umiestneného. Títo účastníci sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362 CSP, § 7, § 255 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 59 ods. 1 CMP), vec preskúmal bez ohľadu na rozsah odvolania a odvolacie dôvody (§ 65 a § 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pretože tento vykonal dostatočné dokazovanie v prejednávanej veci, úplne a správne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení, ustanovil umiestnenému opatrovníka, vykonal dokazovanie priamo v Nemocnici pre obvinených a odsúdených D., psychiatrické oddelenie, vypočul ošetrujúceho lekára, umiestneného. Sudca súdu prvej inštancie zistil, že tento bol prijatý na psychiatrické oddelenie na základe odporučenia psychiatra z ÚVTOS v Leopoldove. Po prijatí spolupracoval, nesúhlasil s hospitalizáciou, súhlas s liečbou nepodpísal, pretože si nie je vedomý, že by
trpel nejakou duševnou poruchou. Podľa lekára ide u pacienta o psychotický proces, bludové myšlienky, paranoiditu, halucinácie, suicídne myšlienky, nekritický postoj ovplyvnený z vonku s tým, že je potrebné nastaviť pacienta ústavnou formou.
7. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie v danej veci postupoval v súlade so zákonnou úpravou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v čase, keď bol pacient umiestnený bez svojho súhlasu na psychiatrické oddelenie, bol jeho zdravotný stav zhoršený natoľko, že to bolo nutné aj bez toho, aby udelil súhlas. Z uvedených skutočností, prejavov ochorenia umiestneného pri svojom rozhodovaní vychádzal aj súd prvej inštancie, pričom odvolací súd sa s jeho závermi, pokiaľ ide o prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia z dôvodu obavy z možného ohrozenia nielen umiestneného, ale aj jeho okolia, v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o objektívnom stanovisku odborného lekára, o potrebe hospitalizácie, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Takýto podklad rozhodnutia v konaní o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestneného v zdravotníckom zariadení považuje za dostačujúci, pretože v tomto konaní sa posudzuje prípustnosť hospitalizácie umiestneného na základe jeho zdravotného stavu prejavujúceho sa v čase jeho prijatia a odborného stanoviska ošetrujúceho lekára.
8. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa vyslovenia prípustnosti prevzatia A. B. do zdravotníckeho zariadenia (výrok III.) potvrdil ako vecne správne, konštatujúc zároveň, že súd prvej inštancie si svoje povinnosti procesného charakteru (osobné vypočutie vyšetrovaného, ako aj ošetrujúceho lekára sudcom prvej inštancie, poučenie vyšetrovaného, ustanovenie opatrovníka) dôsledne splnil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).