Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-12-2020.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Subarea
12Co/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu J. P., trvale bytom E. XXX, XX-XXX P., H. S., právne zastúpený advokátom D.. Ivo Babjak, so sídlom Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému Z. R. E., so sídlom XXX XX R. Z., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Michal Michalovčík, Makovická 768/20, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.557,82 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 2C/163/2013-189 zo dňa 25. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odmieta odvolanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.287,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) skôr ako sa mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal to, či podané odvolanie spĺňa náležitosti. Pri takomto preskúmaní zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene, tzn. po lehote na podanie odvolania.
4. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „Zákon o e-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
5. Podľa § 29 ods. 1 Zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
6. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
7. Podľa § 30 ods. 2 Zákona o e-Governmente, ak je adresátom orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.
8. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o e-Governmente, prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.
9. Podľa § 30 ods. 4 Zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.
10. Podľa § 30 ods. 5 Zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
11. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
12. Podľa § 121 ods. 1 C.s.p., lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
13. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p., do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
14. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p., ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p., lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
16. Podľa § 386 písm. a) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci bol vydaný rozsudok dňa 25.09.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 07.11.2019. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 08.11.2019 začala žalovanému plynúť lehota na podanie odvolania. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku dňa 25.11.2019.
18. Odvolací súd mal v predmetnom prípade za preukázané, že rozsudok bol žalovanému doručený do jeho elektronickej schránky dňa 07.11.2019 o 22:42 hod. (doručenka za č.l. 198). Od nasledujúceho dňa, teda od 08.11.2019 začala žalovanému plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania. Posledný deň na podanie odvolania pripadol na deň 22.11.2019, ktorý nebol sobotou a ani dňom pracovného pokoja. Odvolanie bolo žalovaným zaslané prostredníctvom elektronickej schránky, pričom samotné odvolanie je žalovaným datované na deň 22.11.2019. Z potvrdenia o odoslaní podania (č.l. 206) vyplýva, že toto odvolanie bolo žalovaným odoslané dňa 25.11.2019 o 19:28 hod., pričom na odvolaní (č.l. 199) sa nachádza denná pečiatka súdu prvej inštancie s dátumom 26.11.2019.
19. Vzhľadom na to, že odvolací mal v predmetnom prípade pochybnosti, či odvolanie žalovaného bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania, vyzval právneho zástupcu žalovaného (č.l.
224), aby v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy predložil odvolaciemu súdu potvrdenia, resp. iné dokumenty, ktoré potvrdzujú a preukazujú (i) dátum doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, č.k. 2C/163/2013-189 zo dňa 25.09.2019 žalovanému a (ii) dátum podania odvolania proti tomuto rozsudku. Na uvedenú výzvu právny zástupca žalovaného uviedol, že rozsudok bol žalovanému doručený dňa 08.11.2020, čo dokazuje aj podacia pečiatka žalovaného na doručenom rozhodnutí a uvedenú skutočnosť právnemu zástupcovi potvrdila aj samotná pracovníčka obecného úradu p. G. H., ktorú je možné v prípade potreby k uvedenému vypočuť. Ako dôkaz predložil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2019, č.k. 2C/163/2013-189 s podacou pečiatkou č. VM-XXXX/XXX-OcÚ. Ďalej uviedol, že odvolanie voči uvedenému rozsudku bolo zo strany splnomocneného právneho zástupcu žalovaného podané dňa 25.11.2019. Poukázal na to, že vzhľadom na doručenie rozsudku dňa 08.11.2019, pripadol koniec lehoty na deň 23.11.2019, čo bola sobota, preto najbližším nasledujúcim dňom v zmysle § 121 ods. 4 C.s.p. bol pondelok 25.11.2019.
20. Odvolací súd opätovne výzvou zo dňa 12.03.2020 (č.l. 239) vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy predložil odvolaciemu súdu printscreen obrazovky elektronickej schránky žalovaného preukazujúci doručenie rozsudku súdu prvej inštancie, č.k. 2C/163/2013-189 zo dňa 25.09.2019, a to tak, aby z neho bol zrejmý dátum doručenia rozsudku do elektronickej schránky žalovaného.
21. Na uvedenú výzvu právny zástupca žalovaného uviedol, že uvedenú požiadavku nepovažuje za účelnú a ani možnú. K uvedenému podal zároveň vysvetlenie v tom zmysle, že žalovaným je síce obec, avšak v danej veci je postavenie obce ako žalovaného v súkromnoprávnom vzťahu k žalobcovi. Uviedol, že žalovaný tvrdí, že mu rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený do vlastných rúk dňa 08.11.2019 a zo strany žalovaného a ani zo strany žiadnej inej osoby, ktorej by bolo možno doručovať za žalovaného nebolo doručenie rozsudku potvrdené v iný deň. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente a pre ozrejmenie uviedol, že žalovaný ako obec je používateľom informačného systému DCOM (IS DCOM), čo je nadrezortný informačný systém verejnej správy, ktorý v zmysle §9a zákona o e-Governmente poskytuje obciam, okrem iného, technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky, na prevádzkovanie informačných systémov verejnej správy v ich správe a na zabezpečenie základných činností v oblasti elektronického výkonu vnútorných agend a prevádzku ostatných informačných systémov, ktoré obec používa. Správcom IS C. je W. C. a IS DCOM okrem iného zabezpečuje preberanie (sťahovanie) správ zasielaných do elektronickej schránky obce a zároveň zabezpečuje, aby sa všetky správy adresované obci prevzali, zobrazili obci (poverenému zamestnancovi obce), a aby boli všetky správny následne k dispozícii na vybavenie poverenému zamestnancovi obce. Z uvedeného vyplýva, že v prípade doručovania elektronickej správy do vlastných rúk má po doručení správy dôjsť k reálnemu potvrdeniu elektronickej doručenky, pričom v prípade doručovania do vlastných rúk elektronická doručenka nemôže byť vytváraná automatizovane. Informačný systém C., však ani neumožňuje potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy (nemá takúto funkcionalitu). Zo strany žalovaného preto nemohlo dôjsť k potvrdeniu elektronickej doručenky prostredníctvom funkcie IS DCOM určenej na tento účel, ale len tak, že oprávnená osoba na prístup k IS DCOM si došlé podie stiahne a následne ho zaeviduje, teda de facto potvrdí jeho prijatie, ako tomu aj bolo v prípade dňa 08.11.2019, o čom svedčí pečiatka na rozsudku. Na strane žalovaného tak nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky. Mal za to, že k fyzickému kontaktu s elektronickou správou súdu prvej inštancie došlo až dňa 08.11.2019. Z uvedeného dôvodu nemôže byť aplikované ust. § 32 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente a navyše sa to týka len orgánu verejnej moci, nie však subjektu v pozícii strany v súdnom konaní v súkromnom právnom postavení, teda uvedený zákon nepočíta s doručovaním do vlastných rúk obci ako strane súdneho konania v súkromnoprávnom postavení, čo však postráda akýkoľvek zmysel a porušuje zásadu rovnosti strán. Uviedol, že ak by malo platiť, že obec je vždy a za každých okolností len orgánom verejnej moci, teda absolútnym poňatím statického pojmu orgánu verejnej moci, tak potom právna úprava zákona o e-Governmente je nielen nedostatočná, ale aj proti ústavná. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.09.2010 sp. zn. 5Cdo/179/2010. Z ust. § 10 ods. 9 zákona o e- Governmente, z ktorého podľa jeho názoru jasne vyplýva, že obci sa môže elektronický dokument doručovať aj ako osobe, ktorá nevystupuje v postavení orgánu verejnej moci, pričom práve modul elektronického doručovania, ktorý je obec povinná používať, má zabezpečiť elektronické doručovanie podľa zákona o e-Governmente, teda aj doručenie do vlastných rúk. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru, že inštitút neúčinnosti elektronického doručenia v zmysle § 33 a ansl. Zákona o e-Governemente je pre danú situáciu neaplikovateľný.
22. Odvolací súd mal v predmetnej veci pochybnosti o tom, kedy bol žalovanému do jeho elektronickej schránky doručený odvolaním napadnutý rozsudok č.k. 2C/163/2013-189, nakoľko z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise vyplýva dátum doručenia dňa 07.11.2019, avšak žalovaný v podanom odvolaní uvádzal deň 08.11.2019. Odvolaciemu súdu je totiž z jeho rozhodovacej činnosti známe, že v prípade spracovania elektronických podaní zasielaných prostredníctvom elektronických schránok, ktoré sú prevádzkované Ústredným portálom verejnej správy môže dochádzať k oneskoreným spracovaniam, ktoré sú následne premietnuté aj do doručeniek automaticky generovaných systémom, a to napriek tomu, že sporové strany zasielali svoje podanie v zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval pre odstránenie vzniknutého rozporu za potrebné vyzvať žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, aby odvolaciemu súdu predložil dôkaz o tom, kedy bol odvolaním napadnutý rozsudok reálne doručený do jeho elektronickej schránky, t.j. či dátum uvedený na elektronickej doručenke v spise (za č.l. 198) je zhodný s dátumom doručenia v elektronickej schránke žalovaného. Na výzvu odvolacieho súdu predložil právny zástupca žalovaného len kópiu rozsudku súdu prvej inštancie na ktorej sa nachádzala podacia pečiatka žalovaného. Uvedené však nebolo dostatočným preukázaním dátumu doručenia rozsudku žalovanému, nakoľko toto bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky, teda dôležitým je dátum prijatia elektronickou schránkou a nie dátum, ktorý si žalovaný označil na vytlačenom rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd opätovne vyzýval právneho zástupcu žalovaného na doručenie printscreen-u obrazovky elektronickej schránky žalovaného, z ktorého by bolo jasné a zreteľné, kedy bol žalovanému doručený rozsudok. K uvedenej výzva sa však právny zástupca žalovaného vyjadril tak, že žalovaný povinne využíva nadrezortný systém DCOM, ktorý nemá funkcionalitu potvrdenia doručovania elektronickej úradnej správy. Uvedeným vyjadrením však žalovaný neodstránil pochybnosť odvolacieho súdu o dátume doručenia odvolaním napadnutého rozsudku do jeho elektronickej schránky, a preto odvolací súd aj v zmysle vyššie cit. ust. § 30 ods. 5 Zákona o e-Governmente vychádzal z dátumu 07.11.2019, ako dátumu doručenia rozsudku č.k. 2C/163/2013-189 zo dňa 25.09.2019 do elektronickej schránky žalovaného.
23. Odvolací súd na tomto mieste ešte uvádza, že v tomto prípade vychádzal aj z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 119/07, v zmysle ktorého: „Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol.“. V predmetnej veci však odvolací súd nemal mimo rozumných pochybností nepreukázaný záver o nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania, pretože v zmysle § 30 ods. 5 Zákona o e-Governmente sa údaje v elektronickej doručenke považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak, pričom napriek výzvam odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal iný dátum doručenia rozsudku, ako bol uvedený v elektronickej doručenke (za č.l. 198).
24. K tvrdeniam žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení k poslednej výzve odvolacieho súdu, odvolací súd poukazuje na vyššie cit. § 11 ods. 1 Zákona o e-Governmente, v zmysle ktorého je elektronická schránka zriaďovaná nielen orgánom verejnej moci, ale aj fyzickým a právnickým osobám (a ďalším osobám tam vymenovaným) za účelom komunikácie s orgánmi verejnej moci. Z uvedeného tak vyplýva, že elektronická schránka sa zriaďuje každému subjektu na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, pričom každý takýto subjekt bol povinný si takúto schránku aktivovať najneskôr do 01.07.2017, pričom po tomto dátume došlo k automatickému aktivovaniu elektronický schránok uvedených subjektov zo strany ich prevádzkovateľa. V zmysle Zákona o e-Governmente je možné každému zriadiť len jednu elektronickú schránku pre jedno právne postavenie, pričom štátnym orgánom, obciam, mestám a VÚC sa zriaďuje len jedna elektronická schránka. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný ako obec v zmysle uvedeného zákona musí mať zriadenú a aj aktivovanú elektronickú schránku na komunikáciu v zmysle Zákona o e-Governmente.
25. Naproti tomu z oficiálnej stránky Dátového centra miest a obcí - skrátene C. (www.dcom.sk) vyplýva, že hlavným zámerom uvedeného projektu je sprístupnenie a zlepšenie poskytovanie eSlužieb občanom na regionálnej úrovni a miestnej úrovni. Odvolací súd má za to, že v tomto smere je potrebné odlišovať od systému DCOM, zriadenie a aktiváciu samotnej elektronickej schránky, ktorú od 01.07.2017 musia mať subjekty uvedené v § 11 ods. 1 Zákona o e-Governmente povinne aktivovanú, t.j. nie len orgány verejnej moci, ale aj fyzické a právnické osoby. Z uvedeného dôvodu je teda irelevantným, v akom právnom postavení vystupuje v predmetnom spore žalovaný, pretože tento má povinnosť mať zriadenú elektronickú schránku pre komunikáciu.
26. Naviac zo samotnej elektronickej doručenky (za č.l. 198) vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému zasielaný do vlastných rúk s fikciou doručenia, a to dňa 07.11.2019 o 13:57:30 hod. a doručený bol dňa 07.11.2019 o 22:42 hod.. Z uvedeného tak odvolací súd má za to, že žalovanému bol rozsudok jednoznačne zasielaný do jeho elektronickej schránky. Žalovaný v podanom odvolaní len poukazoval na právnu úpravu Zákona o e-Governmente, pričom však bez pochybností nepreukázal, že mu rozhodnutie proti ktorému podal odvolanie bolo doručené v iný deň, ako vyplýva z elektronickej doručenky založenej v spise.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené tak odvolací súd vychádzal z dátumu doručenia rozsudku žalovanému dňa 07.11.2019, pričom od nasledujúceho dňa 08.11.2019 začala žalovanému plynúť zákonná 15- dňová lehota na podanie odvolania, ktorá mu uplynula dňa 22.11.2019, ktorý nebol sobotou a ani dňom pracovného pokoja. Žalovaný podal odvolanie dňa 25.11.2019. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že odvolanie žalovaného bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, čo je v zmysle vyššie cit. ust. § 386 písm. a) C.s.p. dôvodom pre odmietnutie odvolania.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa § 256 ods.1 C.s.p., ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne, ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala oneskorene odvolanie. V prejednávanej veci žalovaný svojim správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal oneskorene, a tak mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).