Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_12Csp-137-2017.pdf
PDF · 107.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/137/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobkyne: F.. E. H., J.. X.X.XXXX, G. D. X, XXX XX K., korešpondenčná adresa: S. J. XX, XXX XX K., štátny občan SR, právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o zdržanie sa zrážok zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.09.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade k Zmluvám o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver Č..XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktoré jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, zo dňa 2.9.2015.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu, avšak žalovaný jej predložil listiny s tým, že ak chce aby jej bol poskytnutý úver, je potrebné podpísať ním predložené listiny. Žalobkyňa predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila úverovú zmluvu (ďalej ako ,,Zmluva“) a až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.3.2017, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená dňa 28.3.2017, sa dozvedela, že podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej ako ,,Dohoda“). Ďalej uviedla, že Dohoda umožňuje žalovanému, aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené, samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, žalobkyňa uviedla, že o jej dôsledkoch nebola nijako poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, bol zamestnávateľ žalobkyne povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, ktorá nemala možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť, nakoľko zamestnávateľ bol podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Poukázala na to, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či Zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole.
3. Poukázala na to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej ako ZoSÚ) a v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), r), s), z) a aa). Dodala, že aj keby Dohoda bola platná, vzhľadom na skutočnosť, že ňou chce žalovaný získať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky má za to, že jej návrh obstojí.
4. Žalobkyňa spolu so žalobu predložila: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver, č. 4509009516, z 2.9.2015, Žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy z 22.3.2017, Dohodu o zrážkach zo mzdy z 2.9.2015.
5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Zákonná úprava špecifikovaná v ustanovení § 551 OZ vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy len dve podmienky a to písomnú formu a skutočnosť, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu voľnosť pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného) právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho inštitútu (tzv. akcesorický vzťah).
6. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa ako klient bol poučený o možnosti ju neuzatvoriť v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Poukázal na to, že ako výslovne vyplýva z textu listiny dohody o zrážkach zo mzdy, nachádza sa na nej aj prehlásenie žalobkyne, že si je vedomá, že uzatvorenie dohody bolo dobrovoľné a bola poučená o možnosti ju neuzatvoriť. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady podpísala. Takto prejavená vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobkyňa sama na základe vlastného rozhodnutia súhlasila s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobkyňa ustanoveniam dohody nerozumela, nemala ich podpisovať alebo si ich mala nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by žalobkyňa jednotlivým ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumela vo svojej žalobe ani nenamieta. Na základe uvedených skutočností mal za to, že písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná.
7. Pokiaľ ide o rozsah zrážok uviedol, že ich výška je stanovená priamo v dohode o zrážkach zo mzdy v nasledovnom znení: „Dohodli sme sa, že ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy ( „ďalej iba zamestnávateľ) vykonával mesačnú zrážku zo mzdy, a to:
- do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve.
- od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú platné právne predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi. Platnosť takejto dohody je podmienená skutočnosťou, že zrážky takto dohodnuté nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. S ohľadom na znenie ustanovení § 70 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, nie je výška dohodnutých zrážok Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iného príjmu vyššia, ako by bola pri výkone rozhodnutia.
8. Poukázal na to, že postavenie poskytovateľa úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne nevýhodnejšie, práve s ohľadom na skutočnosť, že on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla v splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Na základe vyššie uvedeného nemožno preto žiadnym spôsobom skonštatovať, že dohodnutie dohody o zrážkach zo mzdy by bolo „spôsobením značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán“. Naopak, treba si uvedomiť, že v úverovom vzťahu poskytovateľ úveru, už svoju povinnosť poskytnúť plnenie splnil - poskytol úver, a dlžník, má svoju povinnosť splniť - splatiť dlh v budúcnosti, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy len zvyšuje istotu kreditora, že debetor svoj záväzok splní. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva vždy až ako následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a včas, ktorý prestal svoj dlh splácať. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu inú možnosť ako sa k uspokojeniu
svojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na plnenie s realizáciou zrážok zo mzdy začať. Z uvedených dôvodov preto nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca predložil dohodu o zrážkach zo mzdy k ÚZ 4509009516.
9. Súd v danej právnej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobkyňu v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 12Csp/137/2017-42 zo dňa 18.12.2018 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
10. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/38/2019 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vo veci konať v intenciách naznačených v zrušujúcom uznesení a posúdiť zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a smernice 93/13/EHS, to znamená zistiť, či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, alebo absencia niektorých náležitostí spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy uložil súdu prvej inštancie zistiť, či žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočné informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne znamená a následne vo veci znova rozhodnúť.
11. Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka 2.9.2015 uzatvorili zmluvu o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný poskytnúť žalobkyni, a to, že ide o bezúčelový úver v celkovej výške 2800 EUR splatný v 60 mesačných splátkach po 76,54 EUR s ročnou úrokovou sadzbou 21,04 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, potom vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Lehota splatnosti úveru je „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. V zmluve nebolo dohodnuté ani poistenie, ani poplatok za možnosť zmeny splátok ani za odklad splátok.
12. Vedľa podpisu žalobkyne na strane 3 zmluvy je text, že „Svojim podpisom Zmluvy ďalej potvrdzujete, že pred uzavretím Zmluvy ste prevzali formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, a bolo Vám poskytnuté náležité vysvetlenie. Sťažnosti, reklamácie a ostatné podanie môžete týmto podpisom uzatvárate uplatniť na adrese Home Credit Slovakia, a.s., uvedenej v hlavičke tejto Zmluvy, zmluvu o hotovostnom úvere“.
13. V ten istý deň podpísali žalobkyňa a žalovaným aj listinu označenú ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“. V texte je tejto listiny sa strany dohodli, že „ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie uvedenej zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy... vykonával mesačnú zrážku zo mzdy, a to: - do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve, - od doby uhradenia dlžných splátok... vo výške pravidelnej mesačnej splátky... Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú právnej predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými právnymi predpismi...“.
14. Žalobkyňa vo veci uviedla, že skončila ekonomickú univerzitu. Pokiaľ ide o jej pracovné zaradenie pracuje pre spoločnosť O2 ako konzultant. Na otázku súdu, či mala informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy ako takej, žalobkyňa vo veci uviedla, že mala iba všeobecné informácie. Pokiaľ ide predmetnú o dohodu o zrážkach zo mzdy, uviedla, že podpísala zmluvu po všeobecných dojednaniach o tom, aký úver požaduje, v akých splátkach, boli pripravené papiere, následne jej boli poskytnuté na podpis. Zmluvu uzatvárala, v pobočke v Tescu, pracovníčka Tesca predložila papiere, po základných údajoch, kedy, ako, v akej výške, akou formou budem uhrádzať splátky, následne jej ukazovala miesta, kde má opatriť svoj podpis bez ďalších informácii. Na otázku súdu, či žalobkyňa požiadala o poskytnutie časového priestoru na preštudovanie si podpisovaných listín, žalobkyňa uviedla, že to považovala za štandardný úkon, že mala za to, že podpisuje papiere týkajúce sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej vo veci uviedla, že považovala konanie zo strany spoločnosti Home Credit za neseriózne z toho dôvodu,
že potom som zistila, že jej budú vykonávané zo strany zamestnávateľa zrážky zo mzdy, telefonicky kontaktovala žalovaného a oznámila som, že dlžné splátky doplatí, aby prestali vykonávať zrážky, nakoľko nechcela mať zlé meno u zamestnávateľa, napriek tomu k tomu nedošlo. Na otázku súdu, či žalobkyni poskytol dodávateľ rovnopis zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa uviedla, že áno.
15. Súd vo veci po zrušení rozsudku a na základe uložených úloh súdom druhej inštancie opätovne vypočul žalobkyňu, ktorá vo veci uviedla, že na tlačive o štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere ( č. l. sp. 90 ) je jej podpis. Vo veci uviedla, že tento formulár podpísala, bez ďalšieho oboznámenia sa, alebo bez ďalšej žiadosti o poskytnutie možnosti oboznámiť sa s týmito s týmto tlačivom, pretože jej to pracovníčka povedala, aby ho podpísala. Potvrdila, že navštívila stánok žalovaného poskytujúci predmetné úvery a služby, kde jej pracovníčka zhruba poskytla informácie ohľadom úveru a takisto ju upozornila na to, že si musí ju údaje skontrolovať. Žalobkyňa uviedla, že nevie koľko papierov podpisovala. A potvrdila, že bližšie informácie o dohode o zrážkach zo mzdy jej poskytnuté neboli. Keďže jej nebolo vysvetlené nič ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy, tak jej ani nebola poskytnutá možnosť odmietnuť túto dohodu. V podstate až od zamestnávateľa, kedy jej bola vyplatená nižšia mzda sa dozvedela o skutočnosti, že dohodu podpísala. Potvrdila, že momentálne úver nie je splácaný z toho dôvodu, že konanie žalovaného považuje za nekorektné.
16. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda veriteľ voči zamestnávateľovi právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody.
17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný už zamestnávateľovi žalobkyne dohodu predložil a ten na jej základe začal vykonávať zrážky.
18. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX nekonala na účely svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti, žalovaný však ako veriteľ konal na takýto účel. Žalobkyňa teda je spotrebiteľkou v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.
19. Zmluva č. 4509009516 je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., ale aj spotrebiteľskou zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.
20. Žalobkyňa v odôvodnení tvrdila zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), tu súd poukazuje na bod č. 5, kde je uvedený text zo zmluvy v ktorom sa uvádza kde je možné uplatniť sťažnosť a reklamáciu, text bol jasne čitateľný a zrozumiteľný. Súd má za to že predmetná zmluva v tomto smere obsahovala náležitosť požadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch.
21. Pokiaľ ide o náležitosť § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v zmluve bolo uvedené, termín konečnej splatnosti úveru je 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Súd nepopiera, že bežne sa rozhoduje, že táto musí byť určená presným dátumom a byť súčasťou priamo zmluvy, čo v podstate tvrdí aj žalobkyňa v tejto veci. Slovenská republika však vo vyjadrení k veci vedenej na SD EÚ ako C - 42/15 (vyššie uvedená predbežná otázka OS Dunajská Streda) uviedla, že formulácie týkajúce sa splatnosti vo forme - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru alebo dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň kalendárneho mesiaca považuje za dostatočné. Z týchto dôvodov pri hodnotení dôvodnosti žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ani uvedenú námietku žalobkyne nepovažoval za dôvodnú.
22. Pokiaľ ide o - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. 1/ZoSÚ) od 31.3.2015 písm. k/ ZoSÚ, tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 vydané dňa 22. februára 2018 ( podľa čl. 2 ods. 2 CSP Čl.2 Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo), ktorý uviedol, že: Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
23. Súd teda spravujúc sa týmto vyjadrený právnym záverom ale aj v rozhodnutí NS SR sp.zn. 5 Cdo 132/2017 a 4 Cdo 211/2017 má za to, že ani uvedená námietka žalobkyne vo vzťahu k absencii náležitosti zmluvy neobstojí.
24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že podpisovala zmluvu o úvere a nemala možnosť ju odmietnuť obsah predložených listín však toto tvrdenie žalobkyne nepotvrdzuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a je žalobkyňou osobitne podpísaná. Iné dôkazy žalobkyňa na preukázanie tvrdenia, že nemohla dohodu odmietnuť podpísať nenavrhla vykonať.
25. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vonkajší prejav pod listinou v podobe podpisu je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje ako prejav vlastnej vôle.
26. Súd má za to, že ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa nemôžu ísť tak ďaleko, aby umožňovali spotrebiteľovi bez ďalšieho spochybniť svoju vôľu prejavenú podpisom listiny. Opačný postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by spotrebiteľovi stačilo následne vyhlásiť, že nechcel prejaviť vôľu vtelenú do ním podpísanej listiny. Takúto neistotu však nemožno akceptovať ani v prípade spotrebiteľských vzťahoch; právny styk sa totiž vo všeobecnosti (odhliadnuc od niektorých výnimočných prípadov) musí spoliehať predovšetkým na obsah vlastného prejavu vôle, ktorý jediný umožňuje poznať jej obsah (výkladové pravidlá v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).
27. Žalobkyňa navyše má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, možno teda počítať s jej istou intelektuálnou úrovňou a schopnosťou vystupovať s druhou zmluvnou stranou a teda ak nemala nejaké otázky nejasné nemusela uzavrieť zmluvu o úvere a ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie o opaku s odstupom času sa javí ako účelové.
28. V prerokúvanej veci pritom nejde o taký osobitný prípad, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola „skrytá“ medzi iné ustanovenia zmluvy a konanie veriteľa by v tomto zmysle bolo nepoctivé.
29. Naopak, ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť zrejmé, k akému právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať, že prejav v listine mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle.
30. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako inštitút je upravená v § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne predpokladá, že predložením dohody zamestnávateľovi nadobúda veriteľ právo na zrážky zo mzdy. Preto nemôže táto podstata dohody o zrážkach zo mzdy (možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi) robiť z nej úkon rozporný s dobrými mravmi. Okrem toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu spotrebiteľa výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Tak napr. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie týmto spôsobom za predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju odmietnuť. Podobne aj § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. (aj keď v znení, ktoré v čase zmluvy nebolo účinné) dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy dojednaných za podmienok ustanovených zákonom.
31. Rovnako v zákone nemá oporu ani tvrdenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku. Takéto obmedzenie z § 551 Obč. zák. nevyplýva a bolo by aj málo logické, keďže zabezpečenie má pre veriteľa zmysel práve len vtedy, ak je poskytnuté skôr než dlžníkovi poskytne úver.
32. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia záväzku veriteľa - žalovaného. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola.
33. Vzhľadom však na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu uvedený v bode 18. uznesenia č. k. 5Co/38/2019-79 zo dňa 20.02.2020, kde odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti úveru 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, čo je v súlade s rozhodnutím C- 42/2015, ako za dostatočné, doslova uviedol, že s tým odvolací súd nesúhlasí, nakoľko v bode zmluvy 36. je uvedený počet splátok 60, v bode 39. zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti 60. mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
34. Teda podľa názoru odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. absentuje. Neuvedením tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) spája sankcia vo forme bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru.
35. V nadväznosti na to súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že ak dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemusí mať nárok ( ak je úver bezúročný a bezpoplatkov) má to za následok jej neplatnosť.
36. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
37. Súd však dáva do pozornosti nález I.ÚS 44/2020, ktoré je aplikovateľné aj v danej právnej veci, a kde ústavný súd okrem iného uviedol, že aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu.
38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.