Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/1547/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: oprávneného: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. D. X. XXXX/XX, XXX XX L., proti povinnému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie výživného, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Bujna, Exekútorský úrad so sídlom G. Švéniho 3E/9, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. 330EX 321/19, rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. decembra 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. decembra 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.09.2019 domáhala od povinného vymoženia pohľadávky na zameškanom výživnom v celkovej výške 647,40 eur na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -58 zo dňa 11.05.2017, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.08.2017. Dňa 20.09.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 16.12.2019 rozhodol tak, že exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“) zastavil, oprávnenej, ani povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a oprávnenú zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekútora vo výške 36 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , l ods. 3, , , ,, , , , , , , , Exekučného poriadku, na ust. , na ust. a, na ust. , , , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“) a vecne tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako dôvodný, keď povinný preukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, čiže okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to tým že povinný poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Skalica vydal rozsudok v trestnej veci vedenej pod č. k. -20 dňa 17.07.2019, ktorý predložil súdu ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnená vo svojom vyjadrení so zastavením exekúcie nesúhlasila z dôvodu, že podľa nej si povinný neplnil vyživovaciu povinnosť podľa exekučného titulu v celom jeho rozsahu. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom po preskúmaní exekučného titulu mal za preukázané, že sa s účinnosťou

od 01.10.2016 zvýšila vyživovacia povinnosť povinného v prospech oprávnenej zo sumy 76,30 eur na sumu 100 eur mesačne, pričom zameškané výživné za obdobie od 01.10.2016 do 11.05.2017 bolo určené vo výške 318,50 eur a povolilo sa povinnému splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu; táto exekúcia prebieha na vymoženie zameškaného výživného v celkovej výške 647,40 eur za obdobie 01/2017-08/2017, pričom pozostáva zo zameškaného výživného za mesiac 01/2017 vo výške 23,70 eur, za mesiac 02/2017 vo výške 23,70 eur, za mesiac 03/2017 vo výške 100 eur, za mesiac 04/2017 vo výške 100 eur, za mesiac 05/2017 vo výške 100 eur, za mesiac 06/2017 vo výške 100 eur, za mesiac 07/2017 vo výške 100 eur, za mesiac 08/2017 vo výške 100 eur. Súd ďalej preskúmaním rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -202 zo dňa 17.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2019, zistil, že povinný ako obžalovaný bol podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Skalica -30 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , a to z dôvodu že trestnosť činu zanikla podľa . Trestného činu zanedbania povinnej výživy sa mal povinný dopustiť tak, že v období od 01.01.2014 do 31.08.2018 ako otec Y. U., nar. XX.XX.XXXX a v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako otec oprávnenej si neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 25.06.2008, právoplatný dňa 30.06.2008, ktorým súd zvýšil výživné na Y. zo sumy 49,79 eur na sumu 66,38 eur a na oprávneného zo sumy 66,38 eur na sumu vo výške 76,30 eur vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Y. H., nar. XX.XX.XXXX, a následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -70 zo dňa 08.02.2017 (právoplatný dňa 02.03.2017) sa zvýšilo výživné na Y. U. zo sumy 66,38 eur na sumu 90 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -58 zo dňa 11.05.2017, (právoplatný dňa 26.07.2017) sa zvýšilo výživné na oprávnenú zo sumy 76,30 eur na sumu 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, čím za uvedené obdobie spôsobil dlh na obidve deti vo výške 298,40 eur. Súd z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -202 zo dňa 17.07.2019 konštatoval, že v období od 01.01.2014 do 31.08.2017 predstavoval dlh povinného na výživnom v prospech oprávnenej a v prospech Y. U. sumu len vo výške 298,40 eur, v dôsledku čoho súd vzhliadol rozpor vo výške uplatneného nároku zo strany oprávnenej, ktorá si za predmetné obdobie exekúciou uplatnila zameškané výživné v celkovej výške 647,40 eur. Súd na podklade povinným predloženého dôkazného prostriedku dospel k záveru, že povinný v rámci trestného konania vedeného Okresným súdom Skalica pod sp. zn. vyživovaciu povinnosť v prospech oprávnenej v rozhodnom období dodatočne splnil, v dôsledku čoho Okresný súd Skalica povinného oslobodil spod obžaloby podľa , keď trestnosť činu zanikla tým, že páchateľ (povinný) svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. S poukazom na to, že rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -202 zo dňa 17.07.2019, právoplatný dňa 17.07.2019, bol vydaný v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 19.09.2019, exekučný súd vzhliadol nedôvodnosť podania návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, ktorý možno oprávnenej pričítať, súd oprávnenú zaviazal k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadala, aby súd napádané uznesenie zrušil. Sťažnosť odôvodnila tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a na podklade vykonaných dôkazov vec nesprávne právne posúdil. Podľa nej povinný vedome klame, pretože dlžné výživné za obdobie od januára 2017 do augusta 2017 v celkovej výške 647,40 eur nemá vysporiadané, pričom doklad, ktorý povinný použil ako dôkaz považuje za mylnú informáciu s úmyslom uviesť súd do omylu. Ako dôkaz predložila opätovne exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -58 zo dňa 11.05.2017 a pritom odkazovala na bod 14. odôvodnenia rozhodnutia, kde je uvedené kedy naposledy povinný uhradil výživné a ďalej na bod 27. odôvodnenia rozhodnutia, kde je uvedené, že výživné za obdobie od januára 2017 do augusta 2017 v celkovej sume 647,40 eur nebolo oprávnenej zo strany povinného vyplatené. V rámci trestného konania vedeného Okresným súdom Skalica pod sp. zn. bola dlžná suma na výživnom počítaná v období od 1.1.2014 do 31.8.2018 na obe deti. V rámci exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. bola dlžná suma na výživnom na obe deti od 1.1.2014 do 31.12.2016 a doteraz má povinný voči druhej dcére povinného plniť tak, ako je uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Súčasne namietala svoju povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

4. Povinný sa k sťažnosti oprávnenej vyjadril tak, že oprávnená v sťažnosti uviedla skutočnosti, ktoré už boli riešené v rámci trestného konania sp. zn. , na ktorom sa oprávnená osobne zúčastnila, keď pod prísahou vypovedala a na otázku „či má odporca voči oprávnenej zameškané výživné“ odpovedala „Nie“.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávnenej uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávnenej prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

14. Oprávnená považovala dôkazný prostriedok predložený povinným - rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -202 zo dňa 17.07.2019 za mylnú informáciu s úmyslom uviesť súd do omylu. Namietala, že povinný vedome klame a že dlžné výživné jej vôbec neuhradil, pričom svoju sťažnosť postavila na odôvodnení exekučného titulu zo dňa 11.5.2017 s poukazom na body 14. a 27. jeho odôvodnenia o tom, kedy povinný naposledy oprávnenej plnil a o výške dlžného výživného. K rozporu medzi ňou uplatnenou výškou zameškaného výživného a výškou uvedenou v rámci trestného konania dodala, že dlžná suma na výživnom v rámci trestného konania za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2018 bola počítaná na obe deti, pričom v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. (EX 145/2017) sa vedie exekúcia voči druhej dcére povinného na výživné uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -70 zo dňa 08.02.2017. K sťažnosti predložila exekučný príkaz z EX 145/2017, obžalobu Okresnej prokuratúry Skalica zo dňa 12.9.2018, exekučný titul a tabuľku dlžného výživného. Sudca po preskúmaní dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi

konania v sťažnostnom konaní uvádza, že dôkazné bremeno o zániku dlhu zaťažuje povinného, pričom povinný predložením rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -202 zo dňa 17.07.2019 preukázal, že v období od 1.1.2014 do 31.8.2017 nemá voči oprávnenej dlh na výživnom, keďže bol rozhodnutím súdu v trestnom konaní oslobodený spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa mal voči oprávnenej dopustiť v období od 01.01.2014 do 31.08.2017, kedy bola výška výživného určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -15 zo dňa 25.06.2008, následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -70 zo dňa 08.02.2017 a rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -58 zo dňa 11.05.2017 a to z dôvodu, že trestnosť činu zanikla tým, že povinný svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, pričom trestný čin zanedbania povinnej výživy nemal na oprávnenú trvalo nepriaznivé následky. Táto exekúcia prebieha na vymoženie zameškaného výživného za obdobie 01/2017-08/2017, čiže za obdobie, za ktoré bol povinný ako obžalovaný oslobodený spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy, pričom súd v trestnom konaní na podklade vyjadrení účastníkov vyhodnotil, že trestnosť trestného činu za uvedené obdobie zanikla. Následne sa dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia presunulo na oprávnenú, ak oprávnená trvala na tom, že povinný má voči nej neuhradené výživné, mala svoje tvrdenie podložiť relevantnými dôkaznými prostriedkami, čo však oprávnená neurobila, čím neuniesla bremeno svojho tvrdenia a preto súd musel nezákonne začatú exekúciu zastaviť. Čo sa týka oprávnenou predloženého exekučného príkazu z EX 145/2017, išlo o exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Janou Dobiašovou na vymoženie výživného sestry oprávnenej za obdobie od 1.1.2014-31.12.2016 a bežného výživného od 1.1.2017 naďalej a na vymoženie dlžného výživného voči oprávnenej za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2016, pričom z uvedeného dôkazného prostriedku nevyplýva, že by povinný dlh voči oprávnenej neplnil, keďže obdobie 1/2017-8/2017 nebolo predmetom uvedeného exekučného konania. Oprávnená sa síce odvolávala na odôvodnenie exekučného titulu, v ktorom je uvedené kedy povinný naposledy v prospech oprávnenej plnil a v ktorom je vypočítaná dlžná výška výživného, avšak súd k tomuto poznamenáva, že exekučný titul vznikol skôr ako trestný rozsudok, pričom v trestnom rozsudku bolo uvedené, že povinný svoj dlh voči oprávnenej splnil, keďže trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zo strany povinného za obdobie od 1.1.2014 do 31.8.2017 zanikla.

15. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16.12.2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že je daný dôvod zastavenia exekúcie, keďže povinný preukázal súdu vznik okolnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku, pričom dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenej, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie neoprávnene a preto bolo dôvodné zaviazať oprávnenú k náhrade výdavkov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 36 eur.

16. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany povinného uplatnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.