Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-3-2017.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: O. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. I. XX, Z., a X. S., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, Z., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P 98/2016-52 zo dňa 27.10.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í nasledovne:
Výživné otca voči maloletej O. z v y š u j e s účinnosťou od 4.8.2016 zo sumy 66,38 eur na 90 eur, ktoré výživné je otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Tým sa m e n í predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.6.2008, č.k. 13P/273/2008-15 v časti výšky výživného na maloletú O..
II. Zročné výživné za obdobie od 4.8.2016 do 8.2.2017 v sume 138,68 eur súd otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 4,- eur, ktoré splátky je povinný poukazovať spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 26, § 29 ods. 2, § 62 ods. 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a vecne tým, že súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov nielen na strane dieťaťa (vekom vzrástla, zvýšili sa výdavky na jej hygienu, výživu, vzdelávanie), ale aj u rodičov došlo k zmene pomerov. Nakoľko má dieťa znášať životnú úroveň svojich rodičov, súd sa podrobne zaoberal i faktom, že otec v súčasnosti vlastní vo výlučnom vlastníctve dve nehnuteľnosti, pričom v byte býva a dom kúpený v dražbe si prerába. Súd neakceptoval otcov úver (pôžičku) za účelom kúpy domu v dražbe z dôvodu, že otec mal bývanie zabezpečené v byte a teda nebolo nevyhnutné kupovať ďalšiu nehnuteľnosť. Pokiaľ tak otec učinil, je to samozrejme jeho slobodné rozhodnutie, ale nemôže výdavky na dom (úver, energie) klásť za prednejšie než je výživné na dieťa. Preukázateľne celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a otec sa s dcérou ani len pravidelne nestretáva. Okrem súdom určeného výživného ničím na O. neprispel pri nástupe do prvého ročníka strednej školy. Ale súd musel vychádzať z preukázaných skutočností a listinných dôkazov a teda z preukázaného príjmu otca, ktorý je v súčasnosti mesačne netto 750,55 eur. Súd vychádzal z
zaužívanej súdnej praxe pri výpočte výšky mesačného výživného, podľa ktorého sa vychádza z čistého príjmu povinného rodiča, z toho sa určí 25 % (lebo dieťa chodí na strednú školu) a vydelí sa počtom osôb, ktoré sú na otca výživou odkázané. Pri tomto výpočte vychádzal súd z toho, že by mal otec spravodlivo na každé dieťa platiť 62,54 eur (25 % z sumy 750,55 eur = 187,63 eur /3 = 62,4 eur). Preukázateľne otec na O. mesačne platí 66,38 eur (2000 Sk), čo je viac ako je suma výživného rozrátaná na 3 deti. Čiže aj keď je návrh matky dôvodný, súd nemohol ani v časti výživné zvýšiť, lebo na strane otca práve ďalšia vyživovacia povinnosť spôsobila nemožnosť zvýšenia výživného. To bol aj dôvod, prečo súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletej a uviedla, že trvá na pôvodne podanom návrhu na zvýšenie výživného a navrhla, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené a prebehlo ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na to, že svojim návrhom žiadala zvýšiť výživné na maloletú dcéru, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Dcéra nastúpila na strednú školu, výdavky na jej výživu, výchovu a celkovú starostlivosť podstatne vzrástli. Súd vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa rodičov a návrh zamietol. Vytýkala súdu, že neúplne zistil skutočný stav veci a na podklade vykonaných dôkazov v konaní vec nesprávne vyhodnotil.
4. Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z. z. CMP účinného od 1.7.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozsudok je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zvýšenie výživného.
8. Matka maloletej sa návrhom podaným na súde 4.8.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletú O. zo sumy 2000 Sk na sumu 150 eur od 1.8.2016.
9. Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne dospel k záveru, že doposiaľ určené výživné je postačujúce, pretože otcovi od ostatnej úpravy výživného pribudla vyživovacia povinnosť.
10. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
13. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
15. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. K ostatnému určeniu výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 13P/273/2008-15 zo dňa 25.6.2008 (právoplatný dňa 30.6.2008). Vtedy bolo otcovi zvýšené výživné na O. na 2000 Sk a na vtedy maloletú S. na sumu 2300 Sk. V tom čase rodičia okrem O. a S. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka mala
príjem 13.000 až 15.000 Sk netto mesačne a bývala s deťmi v nájomnom 2 izbovom byte. Otec býval u rodičov, mesačne im prispieval sumou 4000 Sk. Ako baník mal netto mesačný príjem 17.591 Sk. Maloletá O. v tom čase mala 9 rokov a 9 mesiacov, navštevovala základnú školu. Na strane maloletej došlo k zmene pomerov tým, že od ostatnej úpravy výživného od roku 2009 vyrástla, je staršia o 8 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšia, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Maloletá O. navštevuje 2. ročník strednej zdravotníckej školy v Skalici. Otec svoj osobný stav nezmenil, vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému J., nar. XX.XX.XXXX a platí na neho aktuálne mesačne výživné 80 eur. Otec pracujúc ako baník má netto mesačný príjem 750,55 eur. Matka sa dňa 12.12.2008 vydala, z jej terajšieho manželstva ďalšie deti nepochádzajú. Matka pracuje len na dohodu s mesačným príjmom netto 82,68 eur, poberá rodinné prídavky 47,04 eur. Je vyučená krajčírka, ale okrem práce na dohodu inú prácu nevykonáva ani len brigádnicky. Podľa vyjadrenia matky dôvodom je to, že má zdravotné problémy, ktoré ale súdu nepreukázala. Jej manžel je zamestnaný.
16. Správne prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že došlo k výraznej zmene pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25 - 30% z jeho príjmu, čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného nedostatočne zohľadnil. Vzhľadom na existenciu troch vyživovacích povinnosti u otca maloletého, je dôvodným pri určení výšky výživného vychádzať zo sumy 30% z príjmu otca, čo predstavuje sumu 225,20 eur, ktorú sumu je potom potrebné rozdeliť medzi tri deti. Maloletý J. je najmladší má 5 rokov, takže na neho pripadne menší rozsah ako na O. a S.. V konaní nevyšli najavo dôvody prečo by otec platil na J. (ktorý má 5 rokov) 80 eur a na O. (ktorá má 17 rokov) 66,38 eur. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej O. 90,- eur mesačne. Výživné nebolo upravené 8 rokov a priemerne zvýšené výživné predstavuje 2,95 eur ročne, čo je nepochybne aspoň minimálna suma na ktorej je potrebné, aby sa otec podieľal. Sumu zvýšeného výživného môže otec maloletej zo svojho príjmu, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otcovi zvýšil výživné na maloletú na sumu 90,- eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
18. Dlh na zročnom výživnom vzniknutý spätným zvýšením výživného pre maloletú a platením výživného povinným za rozhodné obdobie od 4.8.2016 (podanie návrhu na súd) do 8.2.2017 (rozhodnutie odvolacieho súdu) predstavoval sumu 138,68 eur, keďže povinný mal v uvedenom období zaplatiť výživné v sume 528,39 eur (výživné od 4.8.2016 do 31.8.2016 v sume 78,39 eur, t. j. 90 eur : 31 dní x 27 dní, výživné od 1.9.2016 do 8.2.2017 v sume 450 eur, t. j. 90 eur x 5 mesiacov), od ktorej sumy odrátal odvolací súd sumu 389,71 eur, ktorú sumu povinný v uvedenom období zaplatil (výživné od 4.8.2016 do 31.8.2016 v sume 57,81 eur, t. j. 66,38 eur : 31 dní x 27 dní, výživné od 1.9.2016 do 8.2.2017 v sume 331,9 eur, t. j. 66,38 eur x 5 mesiacov). Zameškané výživné celkom v sume 138,68 eur uložil odvolací súd povinnému zaplatiť v splátkach po 4 eurá spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
20. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).