Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-151-2019.pdf
PDF · 120.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/151/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: O. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. D. XXX/XX, X. - U., proti žalovanému: G. I., P.. XX.XX.XXXX, Y. Š. X, Ž., zastúpeného JUDr. Štefanom Demkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova 1, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Slavomíra Dubjela, o zaplatenie 12.969,19 €, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.969,19 € z a s t a v u j e. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. IV. Intervenientovi priznáva náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 26.8.2019 sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 12.969,19 € pozostávajúcej zo sumy 2.348,14 € titulom straty na zárobku, zo sumy 621,05 € titulom nákladov spojených s liečením a zo sumy 10.000 € titulom nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 26.8.2016 pri dopravnej nehode, za ktorú bol žalovaný Trestným rozkazom Okresného H. O.T. V. I. X.X.XXXX, H..V.. XT/XX/ XXXX-XXX uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, žalobca utrpel zranenie - J. J. H. Ľ. U. U. M.. H., U. H. S. P. J. I. O.Y. N. E. P. XX I.. Žalobca bol ako poškodený s jeho nárokom na náhradu škody na zdraví odkázaný v súlade s ust. § 287 Trestného poriadku na civilný proces. Uviedol, že v čase od 26.8.2016 - 9.12.2016 bol práceneschopný, prvú operáciu absolvoval dňa 30.8.2016, druhú operáciu dňa 19.10.2016 a tretiu operáciu dňa 26.10.2017. V čase od 27.2.2017 do 27.3.2017 bol na kúpeľnom pobyte v E.. Za obdobie práceneschopnosti od 26.8.2016 do 9.12.2016 mu boli vyplatené nemocenské dávky Sociálnou poisťovňou vo výške 743,- € a za obdobie práceneschopnosti od 23.10.2017 do 1.1.2018 mu nárok na nemocenské dávky nevznikol. V čase od 1.2.2017 do 31.7.2017 mu bola na dávkach v nezamestnanosti vyplatená suma 1.306,50 €. Z poistky žalovaného mu intervenient vyplatil náhradu škody na zdraví titulom bolestného a straty na zárobku vo výške 1.459,- € a náhradu titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 954,- €. Spolu mu tak bola uhradená suma 4.462,50 €. K sume straty na zárobku vo výške 2.348,14 €, ktorú požaduje od žalovaného, dospel vynásobením priemerného hrubého príjmu vo výške 425,66 € počtom 16 mesiacov, počas ktorých mzdu nepoberal, čo predstavuje sumu 6.810,64 €, od ktorej odpočítal uhradenú sumu 4.462,50 €. Náhradu nákladov spojených s liečením vyčíslil sumou 621,05 € a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 €, ktorú žiadal priznať z dôvodu zmiernenia nepriaznivých následkov neoprávneného zásahu na hodnoty jeho ľudskej dôstojnosti, keďže následkom úrazu došlo k veľmi vážnemu zásahu do jeho osobného života, k výraznému sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia a dôstojnosti a v dôsledku
úrazu už nikdy nebude vedieť viesť plnohodnotný život. Uviedol, Ž. J. Ľ. Z. D. P. E. H. N. P., Z. J. V. O. I. X/X V., J. Z. P. Ž.M. H. N. Y. D. U.. E. X. X. I.. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom uplatnené nároky sú neopodstatnené. Žalobca ako poškodený bol odškodnený poisťovňou žalovaného za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okrem toho bol žalobca vyzvaný na zdokladovanie výšky priemerného mesačného príjmu, na čo žalobca nereagoval. K tvrdeniam žalobcu ohľadne jeho zdravotného stavu uviedol, že ak by žalobca zo zdravotných dôvodov nemohol pracovať, bol by mu priznaný invalidný dôchodok. Poukázal tiež na prepúšťaciu správu z kúpeľnej liečby, z ktorej vyplýva zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Uviedol, že za účelom prešetrenia nárokov žalobcu predmetný spor oznámil poisťovni, ktorá žalobcu odškodňovala. 3. Na základe oznámenia žalovaného o spore v súlade s ust. § 86 Civilného sporového poriadku vstúpil do konania intervenient, ktorý vo vyjadrení k žalobe uviedol, že právny vzťah medzi žalovaným a intervenientom bol založený na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, čím odôvodňuje svoj právny záujem na výsledku tohto konania. Škodová udalosť bola intervenientom zdokumentovaná a na základe plnenia intervenienta bola žalobcovi poskytnutá náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 954,- €, náhrada za bolestné vo výške 1.070,- € a náhrada za stratu na zárobku počas PN - úrazový príplatok vo výške 389,- €. K žalobcom uplatnenému nároku na náhradu za stratu na zárobku uviedol, že tento považuje za nezrozumiteľný, zmätočný a premlčaný. Nárok žalobcu na náhradu cestovných nákladov považoval taktiež za nepreskúmateľný, bez súvisu s poškodením zdravia a premlčaný a vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € poukázal na jeho duplicitné uplatnenie, kedy právo na náhradu nemajetkovej ujmy zaniklo úhradou nárokov zo sťaženia spoločenského uplatnenia intervenientom. Uviedol, že nemajetková ujma je nárokom nemajetkovej povahy rovnako ako sťaženie spoločenského uplatnenia a tieto nároky sa odškodňujú podľa ut. § 444 Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia jednorazovo. Poukázal na to, že k názoru, že tieto nároky nie je možné uplatňovať súčasne, sa vyjadril Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 13.8.2014, sp.zn. M.. Ú. XXX/XXXX. Uviedol tiež, že pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, žalobcu zaťažuje povinnosť preukázať, že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti oproti stavu pred autonehodou resp. iný zásah do jeho integrity. Namietal aj tvrdenie žalobcu, že o zamestnanie prišiel zo zdravotných dôvodov, keďže pracovný pomer s ním bol skončený z organizačných dôvodov resp. dôvod na uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce nebol naplnený. Nárok žalobcu aj v tejto časti považoval za premlčaný. 4. V replike žalobca uviedol, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú intervenientom úpúšťa od náhrady straty na zárobku v sume 2.348,14 € a na nákladoch spojených s liečením v sume 621,05 € a zotrváva iba na nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € z dôvodu, že následkom trestného činu žalovaného utrpel vážny úraz, následkom čoho nevie a v budúcnosti nebude vedieť viesť plnohodnotný život. Z dôvodu vážnosti komplikácií jeho zdravotného stavu, nutnosti ďalších operácií, práceneschopnosti, problémov so zamestnaním a nákladmi s tým spojenými, tiež čakaním na úhradu od poisťovne za sťaženie spoločenského uplatnenia, sa rozhodol náhradu predbežnej škody riešiť so žalovaným mimosúdnou cestou, avšak neúspešne. Poukázal na to, že žalovaný sa mu do dnešného dňa neospravedlnil a ani neprejavil ľútosť. Z dôvodu ukončenia liečby a z dôvodu jeho do konca života pretrvávajúcich zdravotných problémov sa rozhodol riešiť náhradu škody na zdraví predmetnou žalobou, nakoľko žalovaný protiprávnym konaním zasiahol do jeho osobnostných práv a do práva na súkromný a rodinný život. Uviedol, že podstupoval rôzne vyšetrenia, operácie, kontroly a kúpeľnú liečbu a až po tretej operácii sa od ošetrujúcich lekárov dozvedel, že jeho zdravotný stav ostane nemenný, čo sa týka L. Z., G. J. N. Č. N. P. Y., Z.. Ž. L. Č. D. Š. A.. Od poslednej operácie každým dňom dúfal, že jeho zdravotný stav sa zlepší a aj vzhľadom na to vymáhanie nemajetkovej ujmy nemohol riešiť skôr. Od žalovaného nepožaduje ani bolestné ani sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože toto mu bolo uhradené poisťovňu žalovaného, uplatňuje si len náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá určite neovplyvní jeho zdravotný stav, resp. ho nevylieči, ale poskytne zadosťučinenie a náhradu príjmu, ktorý si nevie zabezpečiť tak, ako keby bol úplne zdravý. Od času poškodenia jeho zdravia pri dopravnej nehode, má bolesti J. Z., H. G. A. N. E. Ž. N. X. J. E. E., H. X., B. N. Ú., že nebude môcť viesť plnohodnotný život zdravého človeka. K sťaženiu uplatnenia na trhu práce uviedol, že z práce bol prepustený z dôvodov, že ako vodič nákladného vozidla nevie vykonávať túto činnosť a nie z organizačných dôvodov a to že bol pred haváriou zamestnaný u viacerých zamestnávateľov nemá nič spoločné s predmetnou žalobou. Vtedajší jeho príjem bol 1.300,- €. Má pritom záujem stále pracovať a byť zamestnaný. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že sa chce cestou súdu žalobcovi ospravedlniť za spôsobenie majetkovej a nemajetkovej ujmy. Uviedol však tiež, že ak k ospravedlneniu nepristúpil skôr, bolo tomu tak preto, že počas vyšetrovania dopravnej nehody boli ako vinníci uvádzaní obaja so žalobcom. Podotkol pritom,
že aj on mal ujmu na majetku s totálnou škodou na motorovom vozidle a zdravotné problémy mala aj jeho manželka, ktorá si ich ale neuplatňovala. Uviedol, že v deň nehody mu bol odobratý vodičský preukaz, žalobcovi odobratý nebol, pretože ho nemal. Po podaní odvolania mu bol vodičský preukaz okamžite vrátený pre nedostatočné posúdenie vzniku dopravnej nehody. Uviedol pritom, že doposiaľ nebol oboznámený s výsledkom vyšetrovania dopravnej nehody a mierou zavinenia zo strany žalobcu. K vymáhaniu nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca bol jeho poisťovňou odškodnený náhradou za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto zaniklo právo žalobcu byť odškodnený duplicitne. Zotrval na námietke ohľadne zdravotného stavu žalobcu s poukazom na obsah lekárskych správ, v ktorých sa konštatuje zlepšenie jeho zdravotného stavu. K sťaženiu uplatnenia žalobcu na trhu práce uviedol, že žalobca nebol prepustený zo zdravotných dôvodov, ale z dôvodov organizačných. Žalobca pritom pred dopravnou nehodou vystredal niekoľkých zamestnávateľov. Pripojil sa aj k námietke premlčania žalobcom uplatneného nároku, vznesenej intervenientom. 6. K replike žalobcu sa vyjadril intervenient, ktorý uviedol, že so späťvzatím žaloby žalobcom v časti 2.969,19 € súhlasí. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- € uviedol, že tento je nedôvodný a nepreskúmateľný z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho dôstojnosti a tiež na základe akých úvah vychádzal pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Zotrval na argumentácii, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi zanikol úhradou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. 7. Na pojednávaní dňa 5.6.2020 žalobca uviedol, že ho mrzí, že sa mu žalovaný až po štyroch rokoch ospravedlnil. Kvôli zraneniu statil prácu a nemôže tak pracovať, ako predtým pracoval, zmenil zamestnanie, predtým 15 rokov robil v Českej republike. 8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní na doplnenie k predchádzajúcim vyjadreniam žalovaného uviedol, že odôvodnenie priznania náhrady nemajetkovej ujmy žalobcu uvedené v žalobe, resp. v jeho vyjadreniach, nepovažuje žalovaný za dostatočné, tak aby boli naplnené atribúty odôvodnenia zníženia jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti v značnej miere, teda absentuje objektivizácia týchto dôvodov. Chýba prvok konkretizácie sťaženia života v jednotlivých spoločenských a sociálnych oblastiach a najmä konkretizácia zníženia dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, a zvlášť odôvodnenie značnej miery tohto sťaženia. Žalobca tiež nijakým spôsobom nepreukázal psychickú traumu zo vzniknutého poranenia, tvrdenú frustráciu a úzkosť. Okrem toho žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil ani požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Napokon v súvislosti s okolnosťami, za ktorých došlo k porušeniu práva a tiež pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi neoprávnenosťou zásahu a vznikom majetkovej škody, škody na zdraví a tým pádom aj nemajetkovej ujmy, ktorej náhradu žalobca požaduje, mal za to, že táto je následkom aj protiprávneho konania žalobcu, čo vyplýva aj z popisu skutkového deja v Trestnom rozkaze. 9. Právny zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že žalobca nepreukázal povinnosť tvrdenia, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku, nárok právne nezdôvodnil a jasne právne nezadefinoval. Nie je zrejmé, čoho sa žalobca vlastne domáha a taktiež nie je zrejmé, akým spôsobom by mu mala vzniknúť nemajetková ujma, túto nepreukázal a žiadnym spôsobom neosvedčil. 10. Žalobca upustil od (pôvodne) žalobou uplatnených nárokov na náhradu straty na zárobku v sume 2.348,14 € a náhrady nákladov spojených s liečením v sume 621,05 €, čo z procesného hľadiska znamená, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.969,19 € späť. 11. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 12. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 ods. 2 CSP). 13. Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 14. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 2.969,19 € s prihliadnutím na skutočnosť, že k nemu došlo pred začatím pojednávania, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.969,19 € zastavil. 15. Predmetom konania ostal preto iba nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- €. 16. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, obsahom spisu a to Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 8.3.2017, Odporom poškodeného proti trestnému rozkazu, Uznesením Okresného H. O. V. I. XX.X.XXXX, Uplatnením nároku na náhradu škody poškodeného na A. E. O. V. I. X.X.XXXX, Uplatnením nároku
na náhradu škody voči žalovanému zo dňa 10.7.2018, Odpoveďou žalovaného zo dňa 6.8.2018, Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 12.1.2017 o vyplatení nemocenských dávok, Oznámením C. poisťovne o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 23.1.2017 a zo dňa 4.2.2019, Posudkom o bolestnom zo dňa 16.12.2016, Posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.10.2018, Potvrdením o príjme Z. X. H..Z..A.., Výpoveďou danou zamestnávateľom zo dňa 16.12.2016, Oznámením o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 6.2.2017, Potvrdením o evidencii uchádzačov o zamestnanie zo dňa 7.1.2019, Potvrdením o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 11.10.2017, Lekárskymi správy od ošetrujúcich lekárov, Prepúšťacími správami po absolvovaných hospitalizáciach, Lekárskou správou po kúpeľnej liečbe zo dňa 27.3.2017, a zistil tento skutkový stav: 17. Dňa XX.X.XXXX N. A. XX.XX L.. došlo v obci P. L. k dopravnej nehode, pri ktorej žalobca utrpel zranenie J. J. H. Ľ. U. U. M. H.. Trestným rozkazom Okresného súdu O. V. I. X.X.XXXX, Č..U.. XT/XX/ XXXX-XXX bol za vinného za skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona uznaný žalovaný (ďalej len ”predmetná dopravná nehoda”). Žalobca si ako poškodený podľa § 46 Trestného zákona listom zo dňa 7.2.2017 uplatnil náhradu škody vo výške 7.511,71 €. Žalobca bol uznesením Okresného súdu O.Č. V. I. XX.X.XXXX so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. 18. Listom zo dňa 10.7.2018 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 7.511,71 €. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 23.7.2018. V odpovedi na výzvu žalovaný žalobcu s nárokom na náhradu škody odkázal na poisťovňu s odôvodnením, že žalobca bol spoluvinníkom predmetnej dopravnej nehody. 19. Z regresnej správy Sociálnej poisťovne pobočky O. V. I. XX.X.XXXX vyplýva, že žalobcovi boli v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vyplatené nemocenské dávky za obdobie od 26.8.2016 do 9.12.2016 v sume 743,- €. 20. Z posudku o bolestnom zo dňa 16.12.2016 vyplýva hodnotenie bolestného položkou XXXb E. E. Č.. X (Č. M.. N. M.) V. Č.. XXX/XXXX V..V.. N. J.Y. D. U. U. N. O. J. liečené operáciou E. Y. XX N. E. XXX N. A. A. E. A. E. Y. XX. Z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 16.10.2018 vyplýva hodnotenie podľa položky 325e prílohy č. 1 (časť II. a IV) zákona č. 437/2004 Z.z. ako A. E. Z. U. Ľ. H. E.X. Y. XX H. P. E. §. XX A.. X V. Č.. XXX/XXXX V..V.. E. Z. I. N. E. Y.. 21. Z Oznámenia C. poisťovňa, a.s. o likvidácii poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobcovi bola v súvislosti s poistnou udalosťou vyplatená suma náhrady za bolestné vo výške 1.060,- € a suma náhrady za stratu na zárobku počas PN - úrazový príplatok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. vo výške 389,- €. Z Oznámenia C. poisťovňa, a.s. o likvidácii poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalobcovi bola vyplatená suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 954,- €. 22. Z výpovede danej zamestnávateľom spol. Z. X. H..Z..A.. žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zo dňa 16.12.2016 (ktorú žalobca osobne prevzal dňa 23.12.2016) vyplýva, že žalobcovi bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. 23. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. V. I. X.X.XXXX vyplýva, že žalobca bol dňom 1.2.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z.W. V. I. X.X.XXXX vyplýva, že žalobca bol od 13.6.1997 do 1.1.1998, od 19.1.1999 do 9.1.2000, od 1.2.2017 do 28.2.2017 a od 1.6.2018 do 13.6.2018 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zo dňa 11.10.2017 vyplýva, že žalobcovi bol vyplatená suma 1.306,50 €. 24. Z prepúšťacích správ vyplýva, že žalobca bol v dňoch od 29.8.2016 do 31.8.2016 hospitalizovaný a absolvoval prvú operáciu Z., v dňoch od 18.10.2016 do 20.10.2016 bol druhýkrát hospitalizovaný, kedy absolvoval druhú operáciu. 25. Podľa lekárskej správy Slovenských liečebných kúpeľov E., N..H.. V. I. XX.X.XXXX dňa XX.X.XXXX žalobca nastúpil na kúpeľnú liečbu v trvaní do XX.X.XXXX, po kúpeľnej liečbe absolvovanej žalobcom konštatované: E.. H. W. O., Y. P., B. Ľ. Z. G. V., T. E. X.Ž. T.. 26. Z prepúšťacej správy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva hospitalizácia žalobcu v dňoch od XX.XX.XXXX I. XX.XX.XXXX, kedy sa uskutočnila tretia reoperácia. Z prepúšťacej správy vyplýva: E. E. Y. H. L. A. Z., V. Ľ. Z. A.V., J. U.. H., H. Y. J. H.. E., E. I. N.. O.. XX. Z lekárskych správ po vykonaní tretej operácie, a to z lekárskej správy zo dňa X.XX.XXXX vyplýva: Z. U. Y. V., Č. H. E., A. Ď.. Z lekárskej správy zo dňa X.XX.XXXX vyplýva : Z. V., L. Ľ. N. E.. Z lekárskej správy zo dňa X.XX.XXXX vyplýva G. U., L. J. Ľ. N. D. A., J. T. P. XXX H.. XX. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva A. L. Z., J. Ľ. U. U. A. V. H., Y. E. V., P. V. Z.. I. D. E..
XX. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ďalej len “zákon č. 437/2004 Z.z.”) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. 30. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). 31. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “Obč. zákonník”) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 32. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zákonníka). Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Obč. zákonníka). 33. Podľa § 100 ods.1 Obč. zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 34. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 35. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd sa z dôvodu procesnej ekonómie prioritne zaoberal otázkou, či žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (nie) je premlčaný. Vychádzal pritom z názoru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako osobné právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Obč. zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. 36. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k poškodeniu zdravia u žalobcu došlo pri dopravnej nehode dňa 26.8.2016, a ak malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného, stalo by sa tak dňa 26.8.2016. Odo dňa nasledujúceho si žalobca mohol uplatniť po prvý raz právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a to v premlčacej lehote troch rokov, t.j. do 26.8.2019. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 26.8.2019, súd preto konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy včas, z ktorého dôvodu vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. 37. Právo na ochranu osobnosti (tzv. osobnostné právo) prináleží každej fyzickej osobe. Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy (zadosťučinenie) v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka možno považovať za občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru v tom zmysle, že jeho použitie prichádza do úvahy len v tých kvalifikovaných prípadoch, keď objektívne posudzované došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. 38. Pri posudzovaní, či v prerokúvanej veci je ujma vzniknutá žalobcovi natoľko závažná, že opodstatňuje priznanie náhrady tejto ujmy v peniazoch, je potrebné vychádzať z právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 65/2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že nemajetkovou ujmou je ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a jej postavenia v spoločnosti. Nepremieta sa do fyzickej integrity, ani do majetkovej sféry fyzickej osoby a treba ju odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s dôsledkami (§ 16 Obč. zákonníka), resp. inej majetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§ 444 Obč. zákonníka). Zmyslom takejto náhrady je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia, odstránenia jeho následkov (bolestné), resp. náhradu za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľne neprijateľné následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). 39. Úlohou súdu bolo preto oddeliť jednotlivé skutkové tvrdenia, ktorými žalobca odôvodňuje zásah do svojho práva na ochranu osobnosti, dôsledne oddeliť jednotlivé prejavy tohto zásahu vo fyzickej sfére, v psychickej sfére a v jeho postavení v spoločnosti a následne posúdiť, ktoré z týchto prejavov
sú odškodniteľné v rámci náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a ktoré touto náhradou odškodniteľné nie sú, a teda prichádzala by do úvahy náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci zásahu do psychickej sféry a do práva na súkromie a rodinný život. Po takomto “oddelení” je potom potrebné porovnať intenzitu už len tej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku takých zásahov, ktoré sa neodškodňujú prostredníctvom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a len keď táto konkrétna ujma dosiahne intenzitu vyžadovanú ustanovením § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, teda takú intenzitu, že sa nezdá postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, možno uvažovať o ich odškodnení náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. 40. Na účely posudzovania intenzity vzniknutej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pritom nemožno zohľadňovať spoločne (kumulatívne) celú ujmu, teda aj tie čiastkové ujmy, ktoré už boli odškodnené náhradou za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Práve naopak, pri posúdení naplnenia podmienok § 13 ods. 2 Obč. zákonníka možno brať na zreteľ výlučne tie ujmy, ktoré citovanými náhradami uspokojené neboli. Opačný výklad, teda kumulatívne posudzovanie všetkej ujmy, ktorá bola žalobcovi spôsobená, vrátane tej, ktorá už bola odškodnená bolestným a náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia, by bol v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 Obč. zákonníka a viedol by k dvojitému odškodneniu tej istej ujmy. 41. Aj pri zásahu smerujúcom primárne do telesnej integrity fyzickej osoby možno na účely ustanovenia § 13 ods. 2 Obč. zákonníka skúmať len ujmu spôsobenú v psychickej sfére dotknutej osoby a v jej postavení v spoločnosti. 42. Žalobca na odôvodnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že utrpel ťažkú ujmu na zdraví, podrobil sa niekoľkým operáciám a s následkami svojich zranení bude žiť po zvyšok svojho života. Má A. L. Z., J. Ľ. U. U. A. V. H., P. Y. E. V., E. P. V. H. E. Ž.N. E. N. J. H. G. A. N. E. Ž. N. X. J. E. E., H. X., B. N. Ú., Ž. P. D. J. E. Ž.M. V. Č.. Náhrada nemajetkovej ujmy jeho zdravotný stav nezlepší, ale poskytne zadosťučinenie a náhradu príjmu, ktorý si nevie zabezpečiť tak, ako keby bol úplne zdravý. 43. Podľa názoru súdu však zásahy, na ktoré žalobca poukázal, boli (už) odškodnené v rámci náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, keďže ide o nápravu následkov spôsobených poškodením na zdraví (zranením), jeho liečením a odstraňovaním jeho následkov (porov. § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.), ako aj o nápravu preukázateľne nepriaznivých následkov pre životné úkony žalobcu, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jej spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.). 44. Jediné, čo z týchto následkov opísaných žalobcom možno považovať za zásah do osobnostných práv žalobcu, za ktoré by mu mohlo patriť zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, sú jeho prípadné psychické útrapy spojené so V. Z., O. N. E.. XX. Pri posudzovaní tejto závažnosti je však potrebné vychádzať z objektivizovanej závažnosti, teda z takého vnímania tejto ujmy, aké možno očakávať u priemerného človeka. 46. Žalobca aj napriek tomu, že uviedol, že trpí E. E., podľa názoru súdu tieto dostatočným spôsobom nekonkretizoval. Pokiaľ aj žalobca uviedol, že jeho E. problémy boli sprevádzané traumou, frustráciou a úzkosťou z toho, že nebude môcť viesť plnohodnotný život, žalobca nepreukázal, aby v dôsledku zranenia utrpel X. A. P. E., U. Y. H. S. P. E. E. Y., X. U. Y. V. G. E. H. P. Z. X., Č. D.P. E. E. V. A. S. E. Č.. G. X. E., Ž. N. V. N. G. P. O. J. N. S. E. Č. I. M. D. E. V.. Každý človek má prirodzene strach z toho, či liečenie jeho zranenia dopadne dobre, či to bude znamenať určitú zmenu v jeho ďalšom živote. Takéto úvahy a z toho vyplývajúci pokles nálad, t.j. psychickú záťaž, však podľa názoru súdu treba považovať za bežnú súčasť každého zranenia a aj následného liečenia. O zásah do práva na ochranu osobnosti, za ktorý by poškodenému patrila náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, by mohlo ísť len vtedy, ak by táto psychická záťaž presiahla bežný stupeň a dosiahla by úroveň vymedzenú v § 13 ods. 2 Obč. zákonníka. Žalobca pritom nepreukázal žiaden taký osobitný dôvod, ktorý by u neho odôvodňoval akékoľvek hlbšie psychické prežívanie tejto udalosti. Žalobca sa nenachádzal v ohrození života, počas liečenia nebol v bezvýchodiskovej situácii, kedy by nádej na jeho uzdravenie nebola vôbec, prípadne by bola veľmi malá. 47. Napokon ako nepreukázané súd vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu, že zo zdravotných dôvodov prišiel aj o zamestnanie a to s poukazom na žalobcom predložený dôkaz výpoveď zo dňa 16.12.2016 z ktorého vyplýva, že zo strany zamestnávateľa Z. X. H..Z..A.. bola žalobcovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, t.j. pre nadbytočnosť zamestnanca, pričom dôvod na uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce žalobca nepreukázal. 48. Súd teda dospel k záveru, že spomedzi zásahov do postavenia žalobcu, ktoré žalobca skutkovo opisoval ako tie, ktoré sa prejavili v jeho fyzickej integrite (bolesti, obmedzená hybnosť ramena, vysunutá kľúčna kosť), žalobcovi za ne nemôže patriť náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka. Z tohto dôvodu sa neúčelným javí aj nariadenie znaleckého dokazovania na preukázanie závažnosti zdravotného stavu žalobcu, z ktorého dôvodu súd návrh žalobcu na jeho nariadenie zamietol.
49. A pokiaľ ide o tie zásahy, ktoré majú za následok ujmu, ktorá sa premieta do psychickej sféry žalobcu a do jeho postavenia v spoločnosti, pri objektivizovanom vnímaní tejto ujmy vyžadovanej judikatúrou (porov. R 53/2010), ujma spôsobená žalobcovi nenapĺňa intenzitu ujmy vyžadovanú ustanovením § 13 ods. 2 Obč. zákonníka. 50. Pokiaľ žalobca náhradu nemajetkovej ujmy požadoval (aj) ako zadosťučinenie a náhradu príjmu, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 202/2009 a v ňom vyslovený názor, že zadosťučinenie v peniazoch pre nemajetkovej ujme neslúži v žiadnom prípade funkčne k náhrade vzniknutej škody, ani k strate na zárobku a podobne, pretože táto je svojou podstatou majetkovou ujmou
- škodou, ktorá sa neriadi právnym režimom § 13 Obč. zákonníka, ale režimom § 16 a § 432 Obč. zákonníka. 51. Žalobcovi s poukazom na uvedené závery súdu nie je možné priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa v prerokúvanej veci domáhal a preto z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcom rozsahu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej vo výške 10.000,- EUR ako nedôvodnú zamietol.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 54. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP tak, že žalovanému a intervenientovi na jeho strane priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu, pretože mali v konaní plný úspech a uplatnili si náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).