Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/19/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: GVP, spol. s r.o. Humenné, Tolstého 1, 066 01 Humenné, IČO: 36 446 190, zastúpeného: JUDr. Františkom Kočkom, advokátom, Pribinova 8, 040 01 Košice, IČO: 30 665 981, proti žalovanému: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, Košice, IČO 44 483 767, zastúpenému: JUDr. Milošom Kvasňovským, advokátom, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 5.367,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5. apríla 2016, č.k. -189, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 5. apríla 2016, č.k. -189 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.367,60 eur, úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 327,25 eura od 21.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 885,41 eura od 15.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.869,44 eura od 15.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.285,50 eura od 15.5.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 322,- eur a za právne zastúpenie 1.914,- eur, tieto sumy uložil žalovanému zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, a to siedmich fotovoltických zariadení so začiatkom činnosti v rokoch 2010 až prvý polrok 2013, ktoré prevádzkuje na základe Potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti vydaných Úradom pre reguláciu sieťových odvetví o začiatku činnosti podľa o energetike, ktorou je výroba a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1MW vrátane. Žalobca predložil pre jednotlivé fotovoltické zariadenia zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014 uzatvorené medzi žalobcom ako výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) s právom na podporu, žalovaným ako odberateľom elektrickej energie a Východoslovenskou distribučnou, a.s. ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Predmetom týchto zmlúv o dodávke elektriny je podľa čl. I bodu 1 okrem iného aj (písm. a/) záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému podľa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby; (písm. b/, c/ a d/) záväzok žalovaného odobrať od žalobcu vo vlastnom mene a na vlastný účet elektrinu podliehajúcu zákona o podpore, zaplatiť žalobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu a povinnosť prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu podľa zákona o podpore. Cena za dodávku elektriny bola stanovená pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy rozhodnutím ÚRSO zo dňa 27.11.2014 na rok 2015 vo výške 44,015 eura/MWh.

3. Za dodávku elektriny do distribučnej sústavy vyúčtoval žalobca žalovanému cenu elektriny na straty faktúrami - č. 150018, 150020, 150022, 150024, 150026, 150028 a 150030 splatnými 20.2.2015 za január 2015 spolu sumu 327,25 eura; č. 150067, 150069, 150071, 150073, 150075, 150077 a 150079 splatnými 14.3.2015 za február 2015 spolu sumu 885,41 eura; č. 150133, 150135, 150137, 150139, 150141, 150143 a 150145 splatnými 14.4.2015 za marec 2015 spolu v sume 1.869,44 eura a faktúrami č. 150196, 150198, 150200, 150202, 150204, 150206 a 150208 splatnými 15.5.2015 za apríl 2015 spolu v sume 2.285,50 eur. Žalovaný vyúčtované sumy nezaplatil a faktúry vrátil z dôvodu, že žalobca nemá v roku 2015 nárok na podporu vo forme výkupu elektriny za cenu elektriny na straty, pretože si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na zoznam subjektov, ktoré nesplnili oznamovaciu povinnosť, zverejnený ÚRSO, v ktorom bol uvedený aj žalobca. Žalovaný tvrdil, že zmluvy o dodávke elektriny slúžia na realizáciu ustanovení Zákona o podpore, to znamená, že žalobca má nárok na cenu elektriny s podporou, ak splní zákonom stanovené podmienky. Keďže žalobca zákonné podmienky nesplnil, nemá podľa žalovaného na rok 2015 právo na podporu, t. j. na cenu elektriny v sume 44,015 eur/MWh, za dodanú elektrinu je však žalovaný pripravený na základe správneho daňového dokladu vyplatiť žalobcovi trhovú cenu elektriny, a to za január 2015 vo výške 31 eur/MWh, za február 2015 vo výške 36,68 eur/MWh, za marec 2015 vo výške 31 eur/MWh a za apríl vo výške 29,90 eur/ MWh, t.j. je pripravený žalobcovi zaplatiť celkom 3.839,44 eur (za január 2015 sumu 232,40 eur/MWh, za február 2015 737,82 eur, za marec 2015 sumu 1.316,67 eur a za apríl sumu 1.552,55 eur). To znamená, že sporný je len zvyšok žalobcom uplatňovanej sumy, t. j. 1.528,16 eur, pričom žalovaný tvrdil, že čiastočná úhrada faktúr vystavených žalobcom nie je podľa daňových predpisov možná. Žalovaný uviedol, že považuje zmluvu uzavretú so žalobcom za platnú a účinnú, preto od neho odoberal vyrobenú a dodanú elektrinu. Zastával názor, že žalobca splnil podmienky na poskytnutie podpory, spochybnil však, či si toto právo môže uplatniť v roku 2015, keďže nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore vo vzťahu k distribučnej spoločnosti. Zdôraznil, že nikdy netvrdil, že žalobcovi právo zaniklo, keďže zákon nespája s neodoslaním oznámenia preklúziu práva. Nesúhlasil však s posúdením lehoty ÚRSO určenej v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o podpore ako procesnej lehoty, t. j. výrobca elektriny s právom na podporu povinnosť uloženú v citovanom ustanovení splnil, ak podal oznámenie o uplatnení podpory najneskôr 15. augusta na poštovú prepravu a nestotožnil sa ani s výkladom tejto lehoty žalobcom, ktorý tvrdil, že citované ustanovenie neobsahuje žiadnu lehotu na uplatnenie práva, keďže hovorí len o tom, k akému dňu má byť predpokladané množstvo dodanej elektriny oznámené, lebo podľa žalovaného by chýbala lehota, v ktorej by si mal splniť žiadateľ o podporu, resp. výrobca oznamovaciu povinnosť, a teda takéto ustanovenie by bolo neúčinné. V konaní nebolo sporné, že žalobca oznámenie spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. podal na poštu dňa 15.8.2014 a adresátovi bolo toto podanie doručené 19.8.2014.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa až 14, až 11, a o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, a , , a a a a 2 nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe zmlúv o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. ÚRSO vydal žalobcovi v súlade s pre jeho fotovoltické zariadenia potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti. Uviedol, že cena za dodávku elektriny na straty podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0008/2015/E z 27.11.2014 vydaného pre žalovaného je stanovená na rok 2015 vo výške 44,015 eura/MWh a žalobca vystavil faktúru žalovanému za dodanú elektrinu do distribučnej siete za túto cenu na straty za január až apríl 2015 vo výške 5.367,60 eur. Túto sumu žalovaný žalobcovi nezaplatil, pretože nesplnil včas povinnosť podľa zákona o podpore, keďže k 15. augustu príslušného roka neoznámil distribučnej spoločnosti zákonom stanovené údaje.

6. Zásadnú otázku pre rozhodnutie vo veci - včasnosť podania oznámenia žalobcom distribučnej spoločnosti, posúdil súd prvej inštancie podľa vychádzajúc zo záveru, že ide o procesnoprávny predpis a rovnako stanovenú lehotu posudzoval aj ÚRSO. Uviedol, že túto lehotu nemožno vykladať voči orgánu verejnej správy (ÚRSO) ako procesnú lehotu, pre dodržanie ktorej stačí podanie oznámenia na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, ale vo vzťahu k subjektu súkromného práva (spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s.) ako hmotnoprávnu lehotu, ktorej nedodržaním podľa žalovaného právo žalobcu na podporu zaniklo. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca splnil

povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vo vzťahu k prevádzkovateľovi distribučnej sústavy aj ÚRSO, preto mu vznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej ceny v žalovanej výške.

7. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnené zákonné úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku, pretože nezaplatil žalobcom vystavené faktúry v lehote splatnosti a v súlade so zákonnou úpravou priznal žalobcovi aj sumu 40 eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal podľa , , , a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb náhradu trov konania vzniknutých mu zaplatením súdneho poplatku 322,- eur a na trovách právneho zastúpenia v sume 1.914,- eur. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za osem úkonov právnej služby po 190,89 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, 2x vyjadrenie vo veci a účasť na troch pojednávaniach), z režijného paušálu 4x po 8,39 eura a 4x po 8,58 eura a 20% DPH z odmeny a náhrady.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 28.6.2017 č.k. -227 predmetný rozsudok potvrdil ako vecne správny a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný dovolanie, na základe ktorého dovolací súd (Najvyšší súd SR) uznesením zo dňa 27.8.2019 sp.zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.6.2017 č.k. -227 a vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

11. Zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu v citovanom rozhodnutí v tomto spore vyplýva, že podľa ustanovenia zákona o je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti. Je preto možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca uložil výrobcovi elektriny v ustanovení zákona o dve samostatné povinnosti, avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta, je takúto lehotu potrebné považovať za hmotnoprávnu a nie procesnú, ako nesprávne právne posúdili súdy nižšej inštancie. Záver o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý nespochybniteľne dospel k záveru, že sankčný mechanizmus vyjadrený v ustanovení zákona o má súkromnoprávny charakter. Takto spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva a predmetná právna norma musí mať povahu normy hmotnoprávnej a rovnako aj lehota v nej obsiahnutá musí mať povahu lehoty hmotnoprávnej. S poukazom na Zákona o je povinnosť výrobcu elektriny zachovaná vtedy, ak právna skutočnosť nastane najneskôr v posledný deň hmotnoprávnej lehoty, t. j. v danom prípade 15. augusta. Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa zákona o , je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od toho momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a môže spôsobovať účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája.

12. Z ustanovenia vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

14. V konaní nebolo sporné, že nárok proti žalovanému uplatňuje žalobca podľa Zmlúv o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktoré uzavreli dňa 19.11.2014 žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov (fotovoltických zariadení), žalovaný ako odberateľ takto vyrobenej elektriny a spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Predmetom týchto zmlúv bol záväzok žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov dodať žalovanému ako odberateľovi takto vyrobenú elektrinu a záväzok žalovaného ako odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov. Ďalej nebolo sporné, že žalobca dodal do distribučnej siete elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov a žalovaný prevzal takto vyrobenú elektrinu v množstve uvedenom v sporných faktúrach.

15. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 5.4.2016, č.k. -189, na základe nesprávneho právneho záveru, že žalobca splnil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť podľa zákona o podpore včas a preto mu nezaniklo právo na podporu v roku 2015, ktoré uplatnil voči žalovanému vo výške 5.367,60 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.8.2019 sp.zn. , ktorým v dovolacom konaní zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.6.2017 č.k. -227 vyvodil, že v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutí súdu prvej inštancie), absentuje posúdenie vzájomného vzťahu strán sporu, nie je z neho zrejmé akými úvahami sa odvolací súd riadil pri určovaní povahy spornej lehoty, ktorá bola hlavnou podstatou celého konania, rovnako z neho nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s otázkou povahy predmetnej právnej normy. Preto ak sa konajúce súdy nevysporiadali s tak závažnými skutočnosťami, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu nevyriešenia významnej a kľúčovej právnej otázky, ktorá má vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu.

16. Keďže žalobca oznámenie spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. podal na poštu dňa 15.8.2014 a adresátovi bolo toto podanie doručené dňa 19.8.2014, odvolací súd uvádza, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa zákona o podpore v hmotnoprávnej lehote k 15. augustu, ku ktorému dňu mal byť prejav vôle žalobcu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy už doručený, tak ako to už uviedol dovolací súd. Uvedené má za následok, že si žalobca nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty za rok 2015 v žalovanej výške.

17. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie zároveň uviedol, že je pripravený na základe správneho daňového dokladu uhradiť žalobcovi trhovú cenu elektriny vo výške 3.839,44 eur ako aj to, že čiastočná úhrada faktúr vystavených žalobcom nie je podľa daňových predpisov možná. Tým prakticky spochybnil samotnú splatnosť (zrejme čiastočne dôvodne) uplatneného nároku žalobcom, ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (keďže svoje rozhodnutie založil iba na závere, že žalobcovi nárok na podporu podľa zákona o podpore nezanikol), nezaoberal.

18. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, respektíve na takých rozhodujúcich skutočnostiach, ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vo svojom rozhodnutí, porušil by právo strán na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť právneho názoru vysloveného súdom vyššej inštancie. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa strany nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvej inštancie, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa,

musí rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania tak odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov, čím by stranám odňal možnosť konať pred súdom. Preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa ustanovenia , a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , pričom súd prvej inštancie zhodne s odvolacím súdom sú v ďalšom konaní viazaní právnym názorom, ktorý vyslovil dovolací súd.

19. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu (ods. 1). V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa (ods. 2).

20. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu (ods. 1). Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na , môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy (ods. 2).

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť vznik povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu dodanej elektrickej energie, ktorý nárok uplatnil žalobca podanou žalobou, čo do výšky a jej splatnosti a to na základe existujúcich záväzkových vzťahov strán sporu, založených Zmluvami o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku. Na základe týchto zmlúv žalobca dodal elektrickú energiu pre žalovaného vo fakturovanom množstve. Keďže si strany v zmluvách nedohodli cenu dodanej elektrickej energie pre prípad, že žalobcovi nevznikne nárok na podporu za cenu elektriny na straty, je žalovaný povinný zaplatiť obvyklú cenu elektrickej energie podľa , ktorej výšku posúdi súd prvej inštancie v konaní. Stranami bolo pritom dohodnuté, že žalovaný zaplatí cenu na základe osobitnej výzvy (faktúr) žalobcu. Až splnením tejto podmienky možno hovoriť o vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť cenu elektrickej energie a vznik tomu odpovedajúceho práva žalobcu požadovať zaplatenie kúpnej ceny. Samotný vznik povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu je ale potrebné odlišovať od splatnosti kúpnej ceny, ktorá - pri absencii inej dohody nastáva až na základe výzvy s tým, že ak nesplní kupujúci záväzok zaplatiť kúpnu cenu bez zbytočného odkladu po tom, čo bol o plnenie požiadaný, prípadne v lehote vo výzve stanovenej, možno hovoriť o omeškaní v zmysle s následkom predvídaným ustanovením a . Odvolací súd zároveň uvádza, že nároky plynúce z obchodno-záväzkového vzťahu nemôžu byť založené výlučne na účtovných a daňových predpisoch, pričom obchodné právo bez ďalšieho považuje faktúru iba ako výzvu na úhradu dlhu, teda je všeobecne považovaná podľa o účtovníctve iba za účtovný doklad.

22. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania a o trovách dovolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).