Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/243/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: B.. X. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. M. V. X, XXX XX O., právne zastúpená: Mgr. Peter Baran, advokát so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 420,53 EUR takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 100 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou 29.10.2019 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 420,53 EUR spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 19.09.2019. V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. o vydanie bezdôvodného bola v postavení spotrebiteľa úspešná. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia uviedol: „15. Súd druhej inštancie potvrdil pritom správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre chýbajúce obligatórne údaje predpokladané a vrátane záveru o neprimeranej a preto odporujúcej dobrým mravom dohody o výške úrokovej sadzby 70,06%.... 27. V danom prípade došlo zo strany žalobkyne k plneniu žalovanému bez právneho dôvodu, pretože ako to ustálili súdy už v predchádzajúcich rozhodnutiach, v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami neboli uvedené všetky povinné náležitosti a konkrétne bolo konštatované, že ide o náležitosti podľa a citovaného zákona, aj keď súd považuje za diskutabilné posúdenie náležitosti podľa písm. c/, ktorá podľa gramatického a logického výkladu sa vzťahuje na účelový spotrebiteľský úver viažuci sa na kúpu konkrétneho tovaru. 28. Vzhľadom na fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle vyššie citovaného právneho posúdenia, ale aj v dôsledku vyhodnotenia dohody o úrokoch ako absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle , žalobkyňa mala žalovanému vrátiť len sumu reálne poskytnutého úveru t.j. 257,03 Eur a keďže mu zaplatila až 677,56 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie na jej úkor vo výške rozdielu týchto súm.“

Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, pričom svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má aj funkciu relutárnu. Keďže si ako spotrebiteľ úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, a preto navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť priznať jej sumu 420,53 EUR z dôvodu, že žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu práve o túto sumu.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 06.12.2019 k žalobe uviedol, že popiera dôvodnosť uplatneného nároku v celom rozsahu. Ako na podstatnú skutočnosť poukázal aj na to, že okrem žaloby v tomto konaní bola v časovej bezprostrednosti (rovnaké obdobie) podaná aj žaloba o primerané finančné zadosťučinenie o zaplatenie 3.843,01 EUR, o ktorej sa vedie konanie pod sp. zn. , pričom postup žalobcu sa javí ďalej tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním tvrdený nárok komplexne, ale len vždy na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností. (súd v tejto súvislosti poznamenáva, že konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. sa týka úplne iných subjektov a úplne iného nároku). Žalovaný ďalej poukázal na to, že z podanej žaloby ani nevyplýva označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu ku ktorému porušeniu sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Ďalej poukázal na to, že ak by chcel zákonodarca priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie za každé porušenie spotrebiteľského práva, zakotvil by to priamo (za porušenie), a neviazal by ho na to, či sa spotrebiteľ úspešne (účelne) domáhal jeho ochrany na súde. Účelom uvedeného ustanovenia totiž bolo priznať spotrebiteľovi, ktorému dodávateľ porušil alebo neuznal nejaké jeho spotrebiteľské práva (najmä v reklamačnom konaní), primerané zadosťučinenie za to, že tieto svoje práva musel spotrebiteľ následne účelne uplatňovať alebo brániť v súdnom konaní, a nie primerané zadosťučinenie priamo za ich akékoľvek porušenie (bez ohľadu na ich uplatnenie v súdnom konaní). Žalovaný taktiež namietal primeranosť uplatneného nároku, ako aj to, že tento inštitút neplní ani reparačnú ani sankčnú funkciu a pre porovnanie poukázal na mechanizmus odškodňovania bolestného s tým, že napr. v roku 2019 predstavovala výška jedného bodu za bolestné sumu 19,08 EUR. Žalovaný teda navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že ako pre bežného občana bolo pre ňu nepríjemné, keď sa musela svojich práv domáhať cestou súdu, pričom v danej veci bola žaloba najprv zamietnutá, potom to krajský súd zrušil a až následne rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, ktoré je aj bolo zaplatené. Poukázala na to, že tým, že sa musela svojich práv domáhať cestou súdu, to bolo pre ňu nepríjemné, bola nervózna, hlavne pred pojednávaniami a zlé to na ňu psychicky vplývalo a dokonca aj na jej rodinných príslušníkov, ktorí taktiež cítili jej nervozitu.

4. Podľa o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "") a označovanie výrobkov cenami. Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa posledná veta o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

5. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane

spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V tomto ohľade súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. žalobkyni priznal bezdôvodné obohatenie v sume 420,53 EUR.

6. Základným o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú , zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná a odradzujúca funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a v zmluvách uvádzal všetky zákonné náležitosti, a to v správnej výške. Súd považuje sumu vo výške 100 EUR za primeranú, aj s ohľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, že v danom prípade sa žalovaný obohatil na jej účet v rozsahu 420,53 EUR, preto má byť zadosťučinenie v rovnakej výške, čo ale súd nepovažoval za primerané a určená výška odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol. Zamietnutie žaloby sa týka aj príslušenstva pohľadávky, keďže v danom prípade môže dôjsť k omeškaniu s plnením žalovaného nároku až po právoplatnosti rozhodnutia súdu a márnom uplynutí súdom určenej lehoty, pričom o tomto nároku môže rozhodnúť jedine súd a omeškanie s plnením tohto nároku nemožno odvíjať od výzvy, ktorú pred podaním žaloby zaslal právny zástupca žalobkyne žalovanému a v ktorej si určil lehotu na plnenie, napriek tomu, že súd o tomto nároku ešte nerozhodol.

8. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z ich výkladu a praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ rozhodnutie o uplatnenom nároku závisí od úvahy súdu, tak ako to bolo v tomto prípade, je namieste priznať nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy, preto súd v danej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).